Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_19C-232-2015.pdf
PDF · 91.16 KB
No categories available
19C/232/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému R. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U.. L. F. Č.. XXXX/X, XXX XX V. Š., Z..Č.. X. Ú. M., V. V., v konaní o zaplatenie 778,49 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 258,91€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 258,91€ od 26.11.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o vi n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 280,58€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 43,28€ od 26.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 117,97€ od 26.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 62,77€ od 26.1.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 56,56€ od 26.2.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
- 2 -
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamieta.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.06.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 778,49 € spolu s príslušenstvom z titulu nezaplatených platieb za poskytnuté telekomunikačné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností. Žalobca v žalobe uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telecom, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný uzavrel dňa 03.05.2011 s právnym predchodcom žalobcu zmluvu č. XXXXXXXXX v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu, avšak žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Z uvedeného dôvodu sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd a v návrhu si súčasne uplatňoval právo na zaplatenie z úrokov z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr ako aj zmluvnú pokutu.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Vzhľadom k tomu, že sa v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu, súdu doručil súhlas s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 03.05.2011, Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 03.05.2011, faktúrami, dokladom ohľadne ceny odovzdaného mobilného telefónu, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohami, pokusom o zmier ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou podnikateľom dňa 03.05.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku z toho istého dátumu, na základe ktorých aktivoval žalovanému účastnícky program služieb „Podnikateľ NAJ 150“ a poskytol mu mobilný telefón zn. Sony Ericsson Xperia Mini PRO za zľavnenú kúpnu cenu 1,- € a žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov. V tabuľke č. 1 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola súčasne pre prípad porušenia povinností žalovaným dojednaná zmluvná pokuta vo výške 497,915€. Žalobca poukazoval na to, že hodnota mobilného telefónu v neakciovej cene predstavovala sumu 239,- €, ktorú požadoval zaplatiť z titulu náhrady škody. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému z titulu poskytnutých telekomunikačných služieb faktúry v celkovej hodnote 280,58€ a zmluvnej pokuty sumu vo výške 497,91 €. Žalovaný faktúru v lehote splatnosti neuhradil. Žalobca zobral v priebehu konania svoj žalobný návrh späť v časti zmluvnej pokuty vo výške 209,95€.
5. Z predložených faktúr súd zistil, že žalovaný neuhradil žalobcovi za vyššie uvedené služby ním poskytované za obdobie 08.10.2012 - 07.11.2012 sumu spolu vo výške 43,28 € (fa č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.11.2012), za obdobie 08.11.2012 - 07.12.2012 sumu vo výške 117,97€ (fa č. 7212439726 so splatnosťou 25.12.2012), za obdobie 08.12.2012 - 07.01.2013 sumu vo výške 62,77€ (fa č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.01.2013) za obdobie 08.01.2013 - 07.02.2013 sumu vo výške 56,56€ ( fa č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.02.2013) a zmluvnú pokutu vo výške 497,91€ vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.11.2013.
6. Z výpisu z aktuálneho živnostenského registra súd zistil, že žalovaný má živnostenské oprávnenie pozastavené.
7. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. došlo k postúpeniu pohľadávky spolu s príslušenstvom na žalobcu.
8. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu a hodnotenia dôkazov súd právne posúdil vec takto :
9. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenní, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
10. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
11. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Keďže žalobca zobral svoj žalobný návrh späť pred začatím pojednávania vo výške 258,91 € spolu s príslušenstvom, súd v tejto časti konanie v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil. V konaní tak zostala časť žalovanej sumy, ktorú žalobca uplatňoval z titulu vyúčtovaných nedoplatkov za telekomunikačné služby poskytované jeho právnym predchodcom žalovanému (vo výške 280,58€) s príslušenstvom a časť zmluvných pokút (alternatívne náhrady škody) vo výške 239,-€.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 03.05.2012 v znení dodatku zo dňa 03.05.2012 platne uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v súlade s § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby v rozsahu a za podmienok zvoleného účastníckeho programu a žalovaný sa zaviazal platiť za poskytované služby podľa zmluvy a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu. Jedná sa o obchodno- záväzkový vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko uvedený vzťah vznikol medzi zmluvnými stranami pri uskutočňovaní ich podnikateľskej činnosti. Žalovaný daný zmluvný vzťah uzavieral ako fyzická osoba
- podnikateľ. Z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že žalovaný má v súčasnej dobe pozastavenú živnosť. Z predložených dokladov súd zistil, že žalovaný neuhradil žalobcovi za poskytnuté služby celkom sumu vo výške 280,58 € a nereagoval ani na pokus o pokonávku. Žalovaný do dňa rozhodnutia vo veci súdu nepreukázal, že si splnil voči žalobcovi svoju povinnosť vo výške žalovanej sumy, danú sumu v konaní nerozporoval, súdu nepredložil žiadne doklady, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu, a preto súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za služby poskytované žalovanému v rozhodnom období na podklade predložených faktúr a rozpisu poskytnutých služieb za dôvodný a v celom rozsahu ho žalobcovi priznal.
14. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku, vzniklo súčasne žalobcovi právo aj na úhradu úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 a s poukazom na § 10c Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd priznal žalobcovi aj právo na zákonný úrok z omeškania účtovaný odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
16. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je v tejto časti nedôvodná. Nárok na zmluvnú pokutu uvedený v dodatku k zmluve o pripojení je v predmetnej právnej veci viazaný na porušenie „ záväzku uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty so strany podniku..., teda je koncipovaný neúmerne široko a neurčitým spôsobom, ktorý neumožňuje zmluvnej strane zorientovať sa v jemu ukladaných povinnostiach. Uvedené povinnosti, na porušenie, ktorých je zmluvná pokuta viazaná, sú uvedené na rôznych miestach dodatku k zmluve, pričom súd takéto dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neprehľadné, nejasné a nezrozumiteľné, preto má za to, že nebolo platne dojednané. Ani súdu nebolo zo skutočností uvedených žalobcom zrejmé, za porušenie akej konkrétnej povinnosti bola predmetná zmluvná pokuta žalovanému vyúčtovaná, pričom žalobca túto skutočnosť v konaní ani nezdôvodnil a nepreukázal predložením relevantných dokladov, svoju dôkaznú povinnosť tak neuniesol. Zo žalobcom predložených dokladov ani nevyplýva, či bola splnená ďalšia podmienka, na ktorú je zmluvná pokuta viazaná, a to je vypojenie SIM karty. Uvedenie zmluvnej povinnosti na porušenie ktorej je viazaná zmluvná pokuta, je pritom podstatnou náležitosťou dojednania o zmluvnej pokute. Pokiaľ dohoda strán takéto dojednanie neobsahuje, resp. takéto dojednanie je neurčité, nezrozumiteľné, nemožno hovoriť o tom, že bolo platne dojednané. Dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu koncipované v § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „porušenie akýchkoľvek povinností“ s uvedením demonštratívneho výpočtu niektorých povinností s odkazom na rôzne články zmluvy, či dodatku, ktoré obsahujú niekoľko desiatok povinností účastníka zmluvného vzťahu (bez ohľadu na charakter subjektu), nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Z vyššie uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol ako nedôvodnú, pre neurčitosť jej materiálneho obsahu. Je potom nepodstatné, či si žalobca uplatňoval danú zmluvnú pokutu v plnej výške, alebo vo výške zníženej podľa kúpnej ceny mobilného telefónu.
18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
19. Žalobca sa alternatívne domáhal zaplatenia náhrady škody, ktorej výšku odvodzoval od výšky skutočnej hodnoty poskytnutého mobilného telefónu. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti po dobu 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V danom prípade si žalobca uplatňoval od žalovaného škodu vo výške hodnoty odovzdaného mobilného telefónu. Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nestačí všeobecná úvaha o možných následkoch konania škodcu, či iba pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku jeho protiprávneho konania, ale príčinná súvislosť musí byť naisto daná. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak konkrétna majetková ujma vznikne v dôsledku konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Vzhľadom na to, že existencia príčinnej súvislosti sa nepredpokladá, musí byť preukázaná (dôkazné bremeno je v tomto smere na strane žalobcu). Vznik škody, podľa názoru súdu, nemožno v každom prípade rátať matematicky a paušálne ju odvodzovať či už z rozdielu medzi kúpnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou za ktorú tento telefón žalovaný nadobudol, alebo od výšky skutočnej škody. Súd nemá za preukázané, že zavinené porušenie povinnosti žalovaným malo za následok vznik škody tak ako ju vyčíslil žalobca.
20. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP (bezdôvodné čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu) tak, že nepriznal žalovanému, ktorý mal v konaní väčší úspech nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu pre nečinnosť v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
- 7 -
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.