Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-139-2016.pdf
PDF · 87.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/139/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému W. F., T.. X.X.XXXX, H. N. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C/178/2012-47 z 7.12.2015
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) konanie zastavil, a druhým výrokom vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 68,38 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka advokáta JUDr. Ladislava Mikluša, so sídlom Stará Baštová 2, Košice, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia (III.), a že žalobcovi vracia súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 12,80 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému: Slovenská pošta, a.s., ktorý poplatok vráti do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení (IV).
2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie dňa 3.5.2012 domáhal zaplatenia sumy 331,94 eura s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty zo Zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi 5.2.2008 a Dodatku k zmluve z 4.3.2008, a náhrady trov konania. Pri podaní žaloby žalobca zaplatil v kolkoch súdny poplatok vo výške 19,50 eura.
3. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného spolu s poučením podľa § 93 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a výzvou na vyjadrenie k vstupu vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené žalobcovi 22.10.2012 a žalovanému 29.10.2012. Účastníci konania sa k výzve nevyjadrili a prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka nenamietali. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadrila, podaním doručeným súdu 3.12.2015 žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu, žiadal, aby súd konanie zastavil, náhradu trov konania účastníkom nepriznal, a vrátil mu zaplatený súdny poplatok.
4. So zreteľom na ust. § 96, §§ 146 ods. 2, 151 ods. 1 O.s.p., lebo žalobca nepreukázal, že návrh podaný dôvodne zobral späť pre správanie žalovaného podľa druhej vety citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.. Žalobca v podaní, ktorým zobral svoj návrh v celom rozsahu späť dôvody späťvzatia neuviedol. Zastavenie konania preto procesne zavinil žalobca a právo na náhradu trov konania patrí žalovanému.
Žalovaný si trovy konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, žiadne trovy mu ani nevznikli, súd preto rozhodol o trovách konania tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
5. O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd rozhodol podľa citovaného ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom vo výške 68,38 eura, tak ako je uvedené v III. výroku uznesenia, ktoré pozostávajú z odmeny zástupcu vedľajšieho účastníka za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia 4.7.2012, písomné podanie na súd z 14.7.2012) vo výške 26,56 eura/úkon podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, z hotových výdavkov zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške režijného paušálu 2 x 7,63 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Uvedené úkony právnej služby súd považoval za účelne vynaložené nakoľko sú procesnou obranou proti nároku žalobcu; písomné vyjadrenie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo veci z 14.7.2012 obsahuje skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu, významné na posúdenie veci samej aj vzhľadom na v tom čase platnú právnu úpravu.
6. O povinnosti žalobcu zaplatiť zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov konania prisúdenú vedľajšiemu účastníkovi bolo rozhodnuté podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
7. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti.
8. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku v sume 12,80 eura žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému: Slovenská pošta, a.s. do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému, tak ako je uvedené vo výroku IV. uznesenia.
9. Vo včas podanom odvolaní žalobca žiadal zmeniť uznesenie a vedľajšiemu účastníkovi (ďalej len VÚ) na strane žalovaného trovy konania nepriznať a práve naopak, aby on zaplatil žalobcovi trovy odvolacieho konania do 3 dní.
10. V odvolaní namietal, že VÚ, odborne spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Na uvedenú skutočnosť poukázal Okresný súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí sp.zn. 13C/54/2012 zo dňa 26.6.2012: „súd náhradu trov, ktoré vynaložil VÚ na strane odporcu, považoval za neúčelne vynaložené, pretože tento svoju obranu postavil len na ustanoveniach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, pričom v danom prípade súd na ochranu spotrebiteľa prihliada z úradnej povinnosti aj bez zásahu VÚ na strane odporcu.“
11. VÚ teda do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti.
12. O.i. si dovolil v tejto súvislosti poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 5.2.2013, v zmysle ktorého: „z ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by VÚ mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s VÚ tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného účastníka) konania v procesnom postavení VÚ, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k VÚ, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p.“.
13. Účel procesnej pomoci VÚ hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí.
14. Návrh taktiež zohľadňuje závery, ku ktorým dospela judikatúra Najvyššieho súdu SR (viď napr. uznesenia tohto súdu z 28.10.2013 sp.zn. 1Cdo/210/2012, 21.10.2013 sp.zn. 7Cdo/135/2013, 30.10.2013 sp.zn. 6Cdo/357/2012, 28.1.2014 sp.zn. 4Cdo/209/2013 a z 9.6.2014 sp.zn. 3Cdo/314/2013).
15. Odlíšenie medzi odporom a odvolaním je odôvodnené najmä tým, že odpor je špecifický opravný prostriedok uplatnený v rámci tzv. skráteného konania, ktoré nadobudne atribúty sporového konania práve včasným podaním odporu zo strany žalovaného (ex lege dochádza k zrušeniu platobného rozkazu). Až po takomto procesnom úkone (podaní odporu zo strany účastníka) môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t.j. pomáhať v konaní účastníkovi, na strane ktorého vystupuje.
16. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva SR poskytnutými dotáciami jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť VÚ v konaní.
17. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu VÚ navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
18. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie NS SR zo dňa 14.9.2011 sp.zn. 7MCdo/4/2010 cit. „Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania ...“, tiež uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.6.2011 sp.zn. II. ÚS 281/2011).
19. Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Niet dôvodu na výnimku ani v prípade VÚ a jeho práve na náhradu trov konania.
20. Žiadal priznať trovy odvolacieho úkonu za polovicu úkonu + režijný paušál 8,58 eura. Vyjadrenie písané 11.2.2016.
21. Odvolací súd podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a uznesenie potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správne, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil vo výroku o trovách, a odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s nim v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa neuvádza nič, čo by spochybňovalo vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ale sa iba opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie výstižné a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia.
23. Súd pri rozhodovaní o trovách konania musí vziať na zreteľ aj tú skutočnosť (okolnosť uplatneného nároku), že navrhovateľ si vo viacerých konaniach sústavne a vedome uplatňoval proti spotrebiteľom neprijateľnú zmluvnú pokutu, ktorá bola viackrát právoplatne súdmi judikovaná a prehlásená za neprijateľnú. Právny predchodca navrhovateľa mal zákaz (tento zákaz sa vzťahuje podľa ust. § 53a OZ ajna samotného navrhovateľa) používať a uplatňovať túto neprijateľnú zmluvnú podmienku, napriek tomu si ju navrhovateľ proti spotrebiteľovi v rozpore so zákonom (ust. § 53a OZ) uplatnil. Sme toho názoru, že pokiaľ žalobca vedome a sústavne skúša voči spotrebiteľom uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na neexistenciu databázy vyhlásených neprijateľných zmluvných podmienok,
môže sa bežne stať, že iný súd mu plnenie prizná (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/91/2011-strana 7).
24. Odvolací súd len dôvažok doplňuje zákonné rozhodnutie vo výroku o trovách vo vzťahu žalobcu a VÚ o ustálenú súdnu prax, lebo pri trovách konania je aj podľa praxe Ústavného súdu SR (nález zo 17.12.2004, sp.zn. II. ÚS 31/04) plne náhradová funkcia pri trovách konania, výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálneho uplatnenia základného práva zaručeného v článku 20 ods. 1 ústavy a v článku 1 Dodatkového protokolu (porovnaj aj uznesenie NS SR 3Cdo/188/2012). Ak však žalobca by neriskoval proti VÚ náhradu trov konania ani v prípade jeho neúspechu v konaní, potom by naďalej v spotrebiteľských sporoch uplatňoval nároky takého charakteru, ktoré by mu neumožňovali ekonomicky prevádzkovať podávanie žalôb, pretože priemerný spotrebiteľ sa nevie dostatočne chrániť na súde, ba častokrát uzná nárok žalobcu, aj keď premlčaný (porovnaj aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/112/2015).
25. Je treba aj uviesť, že účelnosť úkonov právnej služby možno posudzovať iba cez objektívne kritérium a nebolo možné v tomto uznesení aplikovať súdom prvej inštancie § 150 O.s.p. (právna úprava do 1.7.2016) tak, ako to má na mysli uznesenie NS SR 7MCdo/5/2012.
26. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje § 396 CSP.
27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.