Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-228-2015.pdf
PDF · 136.51 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/228/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spotrebiteľskoprávnom spore žalobcu: T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní o určenie že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že úver zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 dňa 31.1.2013 j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.
II. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.1.2013 uvedená ako poplatok vo výške 117,70 Eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je n e p r i j a t e ľ n o u z m l u v n o u p o d m i e n k o u.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
IV. Vzájomný návrh žalobcu zo dňa 9.2.2016 o zaplatenie 167,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 167,00 eur od 3.2.2014 do zaplatenia v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2015 domáhal , aby súd určil, že úver zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.1.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a zároveň, aby určil, že administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou uvedený v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 31.1.2013 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor o absencii naliehavosti právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti úverovej zmluvy vzhľadom na existenciu právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorým bol žalobca zaviazaný na plnenie vrátane sporného poplatku. Výšku dohodnutého administratívneho poplatku považoval za primeranú. Tento bol v zmluve jasne uvedený a žalobca sa dobrovoľne rozhodol pre uzavretie úverovej zmluvy s vedomím o cene úveru. Pri posudzovaní výšky úrokov poukázal na českú judikatúru, v zmysle ktorej sa nemá na porovnanie brať do úvahy úroková sadzba bankových úverov, ale nebankových subjektov. Vzhľadom na právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, ktorý zaviazal žalobcu na plnenie z úveru a teda vychádzal z tej skutočnosti, že úverová zmluva je platná, je daná, podľa žalovaného, prekážka právoplatne rozsúdenej veci a preto konanie by malo byť podľa neho zastavené.
3. Ohľadom žalovaného poplatku žalovaný zdôraznil, že ten bol v zmluve jasne uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobkyňa musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Slovenská právna úprava pripúšťa poplatok za spracovanie zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení od 1.11.2008, podľa ktorého odplata za spotrebiteľský úver nesmie podstatne prevyšovať odplatu na finančnom trhu v obdobných prípadoch, čo znamená, že relevantné sú údaje nielen z bánk, ale aj nebankových subjektov. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe12Cmo 95/05, podľa ktorého pri porovnaní úrokových sadzieb u nebankových subjektov nie je možné, vzhľadom na vyššie podnikateľské riziko, porovnávať úrokové sadzby bánk.
4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 17.1.2017. U žalovaného bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 13.10.2016. Aj napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa pojednávania nezúčastnil žalovaný ani jeho právny zástupca. Neúčasť žalovaného ani jeho právneho zástupcu nikto neospravedlnil. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Súd tak v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednávanie konal v neprítomnosti, žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Pojednávanie bolo odročené na deň 7.2.2017 za účelom vyhlásenia rozsudku.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17.1.2017 uviedol, že úver považujú za bezúročný a bez poplatkov vychádzajúc z osobitného zákona o ochrane spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o vyhlásenie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky žalobca to požaduje z dôvodu, že táto podmienka síce už bola za neprijateľnú vyhlásená, ale žalovaný ako dodávateľ sa aj napriek tomu nezdržal používania týchto podmienok a žiada plnenia za tejto zmluvy, a preto požadoval, aby aj v tomto konaní súd vyhlásil dojednanie o poplatku za neprijateľnú podmienku. Pokiaľ ide u určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, účelom je, aby mal žalobca vedomosť o tom aká je presná výška jeho dlhu, aby sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne neobohatil. Vzájomný návrh navrhol vylúčiť na samostatné konanie z dôvodu, že je až následkom toho, že úver bude určený za bezúročný a bez poplatkov.
6. Súd vykonal dokazovanie čítaním a oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
7. Dňa 31.1.2013 bola formou predtlače uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 200,00 eur za poplatok 196,00 eur, ktorý mal žalobca splatiť v jednej mesačnej splátke vo výške 396,00 eur počnúc 13.1.2014.
8. V ten istý deň opäť formou predtlače účastníci uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu. V nej sa konštatuje, že všetky spory z predmetnej úverovej zmluvy budú riešené buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky podľa toho, na ktorý zo súdov dá žalujúca zmluvná strana žalobu.
9. Žalobca z úveru splatil 33,00 eur. Žalovaný podal preto žalobu na Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. a ten vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom pod sp. zn. SR 13916/14 dňa 12.11.2014. Žalobca ním bol zaviazaný zaplatiť žalovanému istinu vo výške 167,00 eur , známy úrok vo výške 2,36 eur, poplatok vo výške 117,00 eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 167,00 eur od 12.2.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 167,00 eur od 14.1.2014 do zaplatenia. Žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 312,00 eur a trovy mediačného konania vo výške 142,23 eur. Žalobca bol tiež žalovanému zaviazaný zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške 258,65 eur. Žalobca nepodal návrh na zrušenie citovaného rozhodcovského rozsudku a ten tak nadobudol právoplatnosť 15.12.2014 a vykonateľnosť 18.12.2014.
10. V danom prípade bolo potrebné predovšetkým sa vyporiadať s námietkou nedostatku podmienky konania právoplatne rozsúdenej veci. Ak by totiž vyššie citovaný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, vznesená námietka by bola dôvodná. Súd však prijal záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.
11. Je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 31.1.2013.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. V čase uzavretia úverovej zmluvy už bolo v Občianskom zákonníku zakomponované aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
21. Potrebné bolo predovšetkým posúdiť, či rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne dohodnutú. V tejto súvislosti možno poukázať na právne závery prijaté Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach 6Mcdo 9/2012 a 6Cdo 1/2012. Konkrétne v rozhodnutí 6MCdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom právne akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.
22. Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Podľa spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010 aj zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ možnosť výberu medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto podmienky podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ by sa mu musel podrobiť, predstavuje zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne vyjednaná. Podľa súdu aj v takomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom možno považovať skôr za teoretickú, ktorá nič nemení na tom, že pokiaľ dodávateľ si vyberie rozhodcovský súd, spotrebiteľ by sa mu musel podrobiť.
Spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú zmluvu, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť úverovú zmluvu. Z rozhodcovskej zmluvy však nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu o príslušných poplatkoch apod. V tejto súvislosti možno znovu poukázať na závery už citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012. Navyše však je potrebné sa stotožniť aj s ďalším jeho záverom o tom, že princíp Rozhodnutie 6Cdo 1/2012 obsahuje taktiež záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne vyjednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy a bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku. „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane spotrebiteľa. Je potrebné si uvedomiť, že z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov na rozhodcovskom konaní mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť totiž chránený pred oboma.
23. Ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky súd vidí aj v tom, že rozhodcovský súd si vybral sám žalovaný. V tejto súvislosti možno poukázať na záver Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012. Podľa neho právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.
24. Súd teda dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, čoho dôsledkom je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné, tzv. paakty, z právneho hľadiska sú považované za neexistujúce (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/2013). Preto prekážka res iudicata v danom prípade nie je daná a námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná.
25. Vzhľadom na prijatý záver o ničotnosti rozhodcovského rozsudku nebolo možné stotožniť sa ani s názorom žalovaného o absencii naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti úverovej zmluvy podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do dňa 30.6.2016 a §137 písm. c) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len (CSP“) účinný od 1.7.2016. Žalobca totiž úver nesplatil a preto jeho žaloba má opodstatnenie, keďže potrebuje vedieť v akej výške má dlh voči žalovanému, pričom naliehavý právny záujem v zmysle platnej a účinnej úpravy §137 písm. c) CSP vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
26. Žalovaný so žalobcom uzavrel dňa 31.1.2013 Zmluvu o úvere č. 707300225 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 200,00 eur. Žalovaný sa okrem poskytnutého úveru zaviazal žalovanému uhradiť aj sumu poplatku vo výške 196,00 eur, t.j. celkovo čiastku 396,00 eur v 1 splátke vo výške 396,00 eur. V zmluve o úvere je uvedené, že celkový poplatok je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru , čo predstavuje sumu vo výške 78,30 eur a administratívne náklady na vypracovanie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 117,70 eur. Celkovú čiastku 396,00 eur sa žalovaný zaviazal uhradiť do 13.1.2014. Ročná výška RPMN bola vo výške 98,00 %, v zmluve o úvere je taktiež uvedené, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN ne poskytnutý úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o úvere je vo výške 40,60 %. Žalobca na predmetný úver uhradil sumu 33,00 eur. V žalobe namietal, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a preto ho treba považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.
27. Žalobca je právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Úver poskytnutý na základe citovanej zmluvy o úvere, mal byť poskytnutý žalobcovi ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, preto je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. k dňu 31.1.2013 a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa.
28. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy účastníkmi (31.1.2013) (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
30. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa)
31. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
33. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 34. Súd sa vzhľadom na žalobu a predložené vyjadrenie žalovaného zaoberal Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.1.2013 z pohľadu podstatných náležitostí, ktoré obsahuje vyššie citovaná právna úprava obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, čo je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom náležitostí ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože bez toho nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu právneho predchodcu žalobcu. V zmluve o úvere je uvedená len výška mesačnej splátky, a to 396,00 eur, počet splátok 1 a konečná splatnosť úveru 13.1.2014. pričom zo zmluvy o úvere ďalej jasne nevyplýva, či mal žalobca zaplatiť uvedenú sumu jednorázovo alebo viacerými planeniami, pričom žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.2.2016 uvádza, že so žalobcom bola uzatvorená dohoda o plnení v splátok pre prípad platenia úveru v 12 splátkach, pričom ju žalovaný súdu nepredložil. V zmluve o úvere je uvedená len suma jednej splátky, pričom z nej nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku istiny, koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov a v prípade , ak by sa žalobca rozhodol úver splatiť viacerými plneniami, či mu zmluva o úvere takú možnosť dovoľuje a ako budú prípadné čiastočné plnenia započítané v zmysle poradia ich priraďovania k nesplatenému zostatku istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca z úveru doposiaľ uhradil sumu 33,00 eur, avšak bez vedomosti o tom ako bola táto suma započítaná. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z podmienok k zmluve o úvere. Nepostačuje uvedenie jednej celkovej sumy, zo zmluvy musí byť zrejmé, aká je výška splátky istiny aká je výška splátky úroku a aká výška splátky poplatkov. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé takéto rozloženie splátok nebol súčasťou úverovej zmluvy. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov /RPMN/ 98 %, zo splátkového kalendára predloženého žalobcom však
vyplýva, že pri plnení v splátkach je ročná percentuálna miera nákladov niekoľkonásobne vyššia (podľa výpočtu RPMN, pri 12 mesačných splátkach po 33,00 eur tak, ako vyplýva z Prehľadu práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, je RPMN vo výške 315,98 %). Takéto rozdielne uvedenie údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá predstavuje veľmi dôležitý údaj pre spotrebiteľa pri rozhodovaní sa o prevzatí spotrebiteľského úveru, predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Žalobcovi bol pri dojednaní úveru (pri podpise zmluvy o úvere) žalovaným prezentovaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 98 % a takto žalobca zmluvu o úvere so žalovaným aj uzavrel a z Prehľadu práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vychádza ročná percentuálna miera nákladov vo výške cca 315,98 %. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že k zmene výšky ročnej percentuálnej miery nákladov došlo „v záujme“ žalobcu ako spotrebiteľa, aby mu bolo umožnené splatiť úver v menších splátkach, nie jednou vysokou splátkou. Naopak, správanie žalovaného pri podpise zmluvy o úvere sa javí ako vyslovene účelové, vykonané s cieľom ovplyvniť žalobcu ako spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere, keď mu „naoko“ bol ponúknutý úver s ročnou percentuálnou mierou nákladov 98 %, ktorá bola bezprostredne na to zvýšená na cca 315,98 %. Je úplne nelogické, aby sa splácanie úveru v splátkach dojednalo súčasne s podpisom zmluvy o úvere, hoci je zrejmé, že žalobca ako spotrebiteľ nemohol mať záujem na splatení úveru jednorazovo, v plnej výške, ale na jeho postupnom splácaní v splátkach. Konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy o úvere a dohody o plnení v splátkach v časti týkajúcej sa dojednania ročnej percentuálnej miery nákladov je nekalou obchodnou praktikou. Navyše, dojednanie údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, vzhľadom na to, že bolo dojednané v dvoch na seba časovo bezprostredne nadväzujúcich právnych úkonoch v diametrálne rozdielnej výške, je neurčité, nakoľko neumožňuje spotrebiteľovi jednoznačne ustáliť jeho výšku. Z uvedeného dôvodu je dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov neplatné. Následne z Prehľade práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere je uvedená len celková výška splátky v sume 33,00 eur, počet splátok 12, avšak absentuje dojednanie o výške, počte a termíne splátok s rozčlenením na istinu, úroky a iné poplatky tak, ako to vyžaduje zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť v akej časti má zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky. Práve z tohto dôvodu zákonodarca uvedené označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bez ktorého uvedenia sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyššie citované ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu zákona o spotrebiteľských úveroch.
35. Keďže zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 písm. k/, preto poskytnutý úver žalovanému je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
36. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu, keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
37. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
38. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
39. Súd zastáva názor, že sporný poplatok nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de Piedad de Madrid,EÚ:C:2010:309, bod 34).Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.
40. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci E. V., Q. V. C. proti I. R. A., bod 54).
41. Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci F. Y., K. I. proti SC U. C. SA bod 55, 56).
42. Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky, ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v V.. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.
43. Napokon možno poukázať aj na aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení jeho novely účinnej od 13.6.2014, a to novelou č. 102/2014 Z. z. Vyššie citovanou novelou totiž bol § 53 ods. 4 doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a konkrétne pod písm. t/ bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Podľa prechodného ustanovenia v tejto úprave § 879p ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods.7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ak aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014,ak nie je ustanovené inak. 44. Súdu je z rozhodovacej praxe slovenských súdov známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho poplatku odvíja od výšky úveru. V tomto spore pri úvere 200 Eur činil poplatok 117,70 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok 117,70 Eur predstavuje o skoro 59,00% z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá o niečo menej ako jeden rok, to znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala 98 % ročne ,čo by takmer trinásťnásobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, keďže podľa
internetovej stránky NBS v januári 2013 pri spotrebiteľskom úvere do 1 roka činila priemerná úroková sadzba 7,98 % ročne. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez stanovenie administratívneho poplatku.
45. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy, navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobkyňou).
46. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
47. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti Civilného sporového poriadku k 1.7.2016 súd najprv musel rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu trov konania a keďže v predmetnom konaní mal plný úspech, preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP (resp. podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016) jej patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania bude postupom podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
52. Podľa § 147 ods. 4 CSP vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
53. Vzájomnú žalobu žalovaného doručenú súd dňa 10.2.2016, ktorou sa žalovaný voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy 167,00 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 167,00 eur od 3.2.2014 do zaplatenia súd z dôvodu účelnosti a efektívnosti konania vylúčil na samostatné konanie, nakoľko je až následkom skutočnosti, že úver bol určený za bezúročný a bez poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v I. - III. výroku (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Proti VI. výroku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.