Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csp-35-2016.pdf
PDF · 83.81 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej W., o zaplatenie 1133,59 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I.Žalobu z a m i e t a .
II.Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 5.8.2016 domáhal proti žalovanej zaplatenia 1133,59 Eur, úrokov z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel s dlžníkom - spotrebiteľom 19.4.2012 úverovú zmluvu č. 4204070148, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti HomeCredit Slovakia a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1700,00 eur zo strany žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 45,73 Eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bola vyzvaná listom zo dňa 14.3.2016 k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Lehota na plnenie uplynula dňa 31.3.2016. Žalovaná dlhuje žalobcovi sumu 1133,59 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 101,53 Eur, úrokov 82,49 Eur, zosplatnenej istiny 903,27 Eur, poistenia 16,10 Eur, upomienky I. 5,00 Eur, poplatku za možnosť odloženia splátok 1,20 Eur a upomienky II. 12,00 Eur.
2.Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca úverovú zmluvu, úverové podmienky, výzvu na úhradu celého úveru a predžalobnú výzvu.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:
5.Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 19.4.2012 súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1700,00 EUR, ktorý bola žalovaná povinná splácať v 72 mesačných splátkach po 45,73 EUR pri ročnej úrokovej sadzbe 21,46 % a RPMN od 23,7 do 24,6 %. Priemerná RPMN je uvádzaná 18,77 %. Celková čiastka podľa zmluvy, ktorú má zaplatiť spotrebiteľ je 3060,72 EUR. Zmluva obsahuje údaj, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presná výška RPMN mu bude oznámená po poskytnutí úveru. Poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok zahrnutý v mesačnej splátke je 0,30 Eur.
6.Súd ďalej zo všeobecných obchodných podmienok poskytovania úveru - Hlava 18 vyplýva, že spoločnosť je oprávnená vyúčtovať a klient zaplatiť poplatok za upomienku vo výške 5,00 Eur v prípade prvej upomienky a 12,00 Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade omeškania s platením úveru je spoločnosť oprávnená účtovať zmluvnú pokutu vo výške 17,00 Eur, ktorá bude vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.
7. Podľa prehľadu úhrad úveru žalovaná uhrádzala predpísané mesačné splátky pravidelne od prvej po 25-tú splátku, s 26, 27 a 29 bola v omeškaní, potom uhradila pravidelne 30 až 38 splátku. Po tejto splátke vykonala žalovaná ešte dve nepravidelné splátky po 50,73 Eur a 45,73 Eur. Potom splátky prestala splácať. Z prehľadu ďalej vyplýva, že žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 1901,93 Eur.
8.Z listu žalobcu zo dňa 14.3.2016 vyplýva, že vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky úveru vo výške 1133,59 EUR najneskôr do 15-tich dní od odoslania výzvy na jeho bankový účet. Z podacieho hárku vyplýva, že táto výzva bola odoslaná na prepravu poštou dňa 16.3.2016.
9.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadna a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, ale do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní ak nemôže splniť svoje záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 369 ods. 1,3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
10.Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu úverovej spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1700,00 Eur. Poskytnutý úver bola žalovaná povinná zaplatiť v 72 mesačných splátkach po 45,73 Eur. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaná prestala úver splácať, preto došlo k jeho zosplatneniu.
11. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca neuviedol, resp. nesprávne uviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov do úverovej zmluvy a nesprávne uviedol celkovú sumu, ktorú mala žalovaná za úver zaplatiť. Úver je preto zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bol poskytnutý úver 1700,00 Eur, podľa prehľadu žalobcu na úvere žalovaná zaplatila sumu 1901,93 Eur.
12.Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, musí veriteľ pri spotrebiteľských úveroch uviesť do zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Z úverovej zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje RPMN, ale údaj, podľa ktorého je RPMN od 23,7 do 24,6%. V zmluve je ďalej uvedené, že presné RPMN oznámi žalobca žalovanej po poskytnutí úveru. Toto dojednanie zmluvy je v rozpore so zákonom, pretože RPMN sa vypočítava na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a nie v čase jeho poskytnutia. Zmluva tak neobsahuje údaj o RPMN podľa zákona, pretože rozpätie od - do nemožno považovať za uvedenie RPMN v zmysle zákona. Súd však poukazuje na to, že RPMN približne v maximálnej výške 24,6% uvedené v zmluve by bolo pravdivé iba v prípade, ak by žalovaná mala za úver zaplatiť celkovú čiastku uvedenú v zmluve - 3060,72 Eur pri 72 mesačných splátkach po 42,51 Eur. Toto však nezodpovedá dojednaniu o počte a výške mesačnej splátky. Podľa zmluvy mala žalovaná úver vo výške 1700,00 Eur zaplatiť po 45,73 Eur mesačne po dobu 72 mesiacov, teda v skutočnosti 3292,56 Eur, a nie 3060,72 Eur, ako je uvedené v zmluve. RPMN tak predstavuje 28% a nie 23,7% resp. 24,6 %, teda zjavne v neprospech spotrebiteľa, s čím je podľa zákona spojená sankcia bezúročnosti a bezodplatnosti úveru.
13.Súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Zo zmluvy je zrejmé, že súčasťou mesačného poplatku bolo aj spoplatnenie možnosti zmeny výšky a počtu splátok 0,30 Eur. Aj tieto náklady preto v zmysle citovaného ustanovenia museli byť zahrnuté do nákladov pre výpočet RPMN, a teda aj do celkovej sumy splatnej spotrebiteľom. Zmluva neobsahuje jasné a zrozumiteľné vyjadrenie, z akých predpokladov žalobca pri výpočte RPMN vychádzal. Zákon stanovuje, že okrem uvedenia RPMN je potrebné aj uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (napr. aj rozsudok KS Košice 9Co/323/2015). Zo zmluvy žiadne takéto údaje nevyplývajú.
14. Žalobca má preto podľa zákona nárok iba na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ktorý bol vo výške 1700,00 Eur. Z prehľadu samotného žalobcu vyplýva, že žalovaná už uhradila sumu 1901,93 Eur, teda o 201,93 Eur viac, ako bol poskytnutý úver. Na ostatné poplatky a úroky žalobca nemá nárok, pretože pre nedodržanie náležitostí zmluvy o úvere sa poskytnutý úver podľa zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania, pretože tieto požaduje od 1.4.2016, teda od času, keď žalovaná už mala uhradenú sumu úveru, preto nemohla byť v omeškaní. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
15.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej ako strane úspešnej v konaní patrili trovy konania. Táto však trovy konania nepožadovala ani jej zo spisu žiadne nevyplývajú, preto jej ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.