Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-1-2022.pdf
PDF · 126.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: E. X., s miestom podnikania Petzvalova 3379/69, 010 15 Žilina, IČO: 50 317 466, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Elite Worker, s.r.o., so sídlom Slanická 86/1, 027 44 Štefanov nad Oravou, IČO: 52 232 794, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom S. D. XXXX/XX, XXX XX K. T., v konaní o zaplatenie 350 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/23/2020-123 zo dňa 21. septembra 2021, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu zo dňa 18.11.2021 proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/23/2020-123 zo dňa 21. septembra 2021 proti výroku I., podľa ktorého žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 350 Eur od 15.05.2020 do 20.05.2020 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, o d m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/23/2020-123 zo dňa 21. septembra 2021 v napadnutých výrokoch:
- II., podľa ktorého vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol,
- III., podľa ktorého žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,08 %, p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 350 Eur od 15.05.2020 do 20.05.2020 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku II. vo zvyšnej časti žalobcu zamietol. Výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,08 %. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 350 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne z dlžnej sumy od 16.05.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom základe, že podľa Rámcovej zmluvy o spolupráci uzavretej so žalovaným boli vykonané elektroinštalačné práce, za ktoré bola vystavená faktúra č. 06/2020 zo dňa 30.04.2020 v sume 1.463 Eur. Na faktúru č. 06/2020 vyhotovenú dňa 30.04.2020 so splatnosťou 15.05.2020, vystavenú za obdobie od 01.04.2020 do 09.04.2020 vo výške 1.463 Eur žalovaný vyplatil len sumu 1.113 Eur, zvyšnú časť v sume 350 Eur doposiaľ neuhradil.
2. Okresný súd poukázal na to, že vo veci v upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. 9Up/1098/2020 dňa 08.07.2020, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. Okresný súd poukázal na obsah odporu, vyjadrenie žalobcu k odporu, vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinami, a to Rámcovou zmluvou o spolupráci č. 12/2020 uzavretou dňa 27.01.2020, faktúrou č. 06/2020 na sumu 1.463 Eur, splatná 15.05.2020, faktúrou č. 20-0511 zo dňa 09.04.2020 na sumu 350 Eur, splatná 03.05.2020, listom žalovaného zo dňa 15.05.2020, podacím lístkom podaným na pošte a sledovaním doručenia tejto zásielky, listom investora - objednávateľa žalovaného zo dňa 14.04.2020, detailom pohybu na účte žalovaného, faktúrou č. Nr. 20-0403 v sume 13.300 Eur, splatná 29.04.2020, faktúrou č. Nr.20-DD02 na dobropisovanú sumu -288,40 Eur a skonštatoval nasledovné.
3. Podľa okresného súdu nebolo sporné, že žalobca vykonal pre žalovaného dielo - elektroinštalačné práce v období od 01.04.2020 do 09.04.2020 podľa rozvrhnutého časového harmonogramu (šichtovnice), za ktoré vystavil žalobca pre žalovaného faktúru č. 06/2020 na sumu 1.463 Eur so splatnosťou 15.05.2020. Túto faktúru žalovaný uhradil v sume 1.113 Eur. Zvyšnú časť, ktorá tvorila predmet sporu, a to sumu 350 Eur, žalovaný neuhradil. Uvedené okolnosti neboli sporné. Žalovaný ich nepoprel, avšak voči žalobcovi uplatnil započítanie nároku vo výške 350 Eur titulom uhradenej zmluvnej pokuty. Žalovaný nárok na zmluvnú pokutu odôvodňoval článkom VIII bodu 8.2 Rámcovej zmluvy o spolupráci č. 12/2020 zo dňa 27.1.2020 (ďalej aj len „Rámcová zmluva“) a tým, že žalobca bezdôvodne opustil miesto výkonu práce v Nemecku, pričom objednávateľ žalovaného si voči žalovanému, okrem iných aj pre porušenie povinnosti žalobcu, uplatnil nárok na zmluvnú pokutu. Oproti tomuto započítaciemu nároku žalobca poskytol tvrdenie, že prácu dokončil, ktorú skutočnosť mu potvrdil objednávateľ žalovaného - J. D., s tým, že miesto výkonu práce svojvoľne neopustil, mal skončený pracovný turnus, po návrate na územie Slovenska musel nastúpiť na povinnú štátnu karanténu, pričom v prácach pokračovali iní pracujúci pre žalovaného.
4. Podľa výsledkov dokazovania okresný súd zistil, že objednávateľ (investor) žalovaného - J. D. Elektrotechnik GmbH, Am Dreschschopf 6, 79112 Treiburg, Deutschland, si voči nemu uplatnil náhradu škody vzniknutú zaobstaraním si iných pracovníkov a náhradu chýbajúceho nevráteného materiálu vo výške 800 Eur, čoho dôkazom bol list tohto objednávateľa zo dňa 14.04.2020 (čl. 113 - 114 spisu). Žalovaný preukázal aj to, že jeho objednávateľ mu o uplatnenú náhradu škody ponížil odmenu (cenu) za zhotovenie diela, čoho dôkazom bola vystavená faktúra Nr.:20-0403 znejúca na sumu 13.300 Eur, splatná 29.04.2020 a podľa nej uhradená suma 12.500 Eur, čo bolo preukázané dokladom banky
- detailom pohybu na účte žalovaného, z obsahu ktorého vyplynulo, že na účet žalovaného bola prijatá platba 12.500 Eur, pričom v správe pre príjemcu bolo uvedené vystavená faktúra žalovaného č. Nr.:20-0403. Prijatá platba bola ponížená o sumu 800 Eur (13.300 Eur - 800 Eur = 12.500 Eur), z čoho bolo zrejmé, že objednávateľ žalovaného si voči nemu uplatnil náhradu škody, a teda aj náklady chýbajúceho a neodovzdaného materiálu. Dôvodom uplatnenia náhrady škody investorom bolo to, že napriek jeho výslovnému nesúhlasu a nedokončenej práci, pracovníci - medzi nimi aj žalobca, dňa 09.04.2020 opustili miesto výkonu práce a žalovaný napriek jeho požiadavke na zabezpečenie kontinuity vykonávania a dokončenie prác, túto svoju povinnosť nevedel zabezpečiť. Zároveň bolo konštatované, že zo strany tam vymenovaných osôb nebol vrátený materiál a náradie, ktoré zo skladu protokolárne prevzali. Bol preukázaný dôvod, že žalobca, ako aj ostatní, ako montážnik bez písomného súhlasu žalovaného alebo jeho povereného zástupcu, počas dohodnutej doby odišiel zo stavby objednávateľa, resp. z miesta výkonu montáže, t.j. podľa okresného súdu bola preukázaná existencia dôvodu daného článkom VIII bodu 8.2 Rámcovej zmluvy. Žalovaný preukázal nesúhlas jeho objednávateľa (investora) a aj jeho nesúhlas s opustením miesta výkonu práce z dôvodu nedokončenia prác, ktoré skutkové zistenia vyvrátili obranu žalobcu o tom, že mal práce dokončené, že objednávateľ mu podpísal všetky dokumenty a v prácach sa pokračovalo inými pracovníkmi žalovaného. Okresný súd uviedol, že žalovaný bol pokutovaný za to, že nevedel zabezpečiť dokončenie diela (elektroinštalačné práce) v dohodnutej dobe a aj za to, že nevedel zabezpečiť kontinuitu vykonávania prác. Ak si žalovaný uplatnil voči žalobcovi pomernú časť náhrady škody formou dohodnutej zmluvnej pokuty podľa čl. VIII bodu 8.2 Rámcovej zmluvy, tak okresný súd bol názoru, že tento nárok a postup žalovaného bol dôvodný a i spôsobilý na započítanie podľa § 580 Občianskeho zákonníka.
5. Okresný súd ďalej zistil, že žalovaný vystavil pre žalobcu faktúru č. 20-0511 na sumu 350 Eur, ktorou si účtoval pomernú časť voči nemu uplatneného nároku a uskutočnil započítací prejav listom zo dňa 15.05.2020, ktorý bol doručený žalobcovi do vlastných rúk dňa 20.05.2020, preto nárok žalobcu na zaplatenie istiny 350 Eur zanikol započítaním ku dňu 20.05.2020. V danej veci išlo o vzájomné
pohľadávky rovnakého druhu, t.j. peňažné pohľadávky, ktoré sa vzájomne kryli do výšky 350 Eur, pričom žalovaný uskutočnil voči žalobcovi započítací prejav dňa 15.05.2020, ktorý bol prevzatý 20.05.2020, t.j. pohľadávka žalovaného v čase uskutočnenia započítacieho prejavu nebola splatná, preto stret pohľadávok nastal dňa 20.05.2020. Započítací prejav bol platný, keďže z nebolo bolo zrejmé, aké vzájomné pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, ako aj postavenie žalobcu a žalovaného.
6. K obrane žalobcu voči nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá mala byť podporená pracovným harmonogramom „tzv. šichtovnicou“, okresný súd uviedol, že hoci tento dôkaz sčasti preukazoval tvrdenia žalobcu o časovom harmonograme výkonu prác, avšak sám tento dôkaz nedokázal vyvrátiť tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca opustil miesto výkonu práce aj napriek tomu, že práce neboli ukončené a o tom, že žalovanému bola v súvislosti s tým účtovaná náhrada škody, ktorej pomernú časť formou zmluvnej pokuty si žalovaný uplatnil proti žalobcovi. Žalobca tvrdenie o tom, že mal vykonanú všetku prácu - naplánovaný rozsah diela a to, že mu to mal potvrdiť, t.j. podpísať všetky dokumenty objednávateľ (investor) J. D., nepreukázal. Nepredložil okresnému súdu žiaden dôkaz o tom, že sa tak stalo zo strany J. D., čo by okresnému súdu dovoľovalo vyhodnotiť skončenie jeho pracovného harmonogramu a nenastúpenie do miesta výkonu práce z objektívnych a na vôli žalobcu nezávislých dôvodov - nástupom pandémie vyvolanej šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v súvislosti s tým prijímané opatrenia, jednak v mieste zhotovenia diela a jednak v mieste krajiny obvyklého pobytu žalobcu. Bol to žalovaný, ktorý preukázal, že bol pokutovaný za opustenie miesta výkonu práce osobami, prostredníctvom ktorých dielo - elektroinštalačné práce vykonával, t.j. aj za konanie žalobcu a preukázal aj to, že dielo nebolo vykonané, riadne skončené. Výpoveďou žalovaného bolo preukázané aj to, že telefonicky upozornil žalobcu, aby miesto výkonu práce neopúšťal. Žalobca tvrdil, že v mieste výkonu práce zotrval nad rozsah jemu určeného harmonogramu prác - 4 dni naviac, pričom z obsahu okresnému súdu predloženého harmonogramu vyplynulo len to, že žalobca mal opustiť miesto výkonu práce dňa 09.04.2020, čiže v mieste výkonu práce nezotrval 4 dni naviac. Za tohto dôkazného stavu podľa okresného súdu nebolo možné prijať záver o tom, že žalovaným vyúčtovaná pokuta nebola dôvodná, skôr naopak, žalovaným produkované dôkazy preukázali dôvodnosť jeho nároku, ktorý si započítal proti nároku žalobcu.
7. Okresný súd poukázal na to, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny 350 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne počnúc dňom splatnosti faktúry - 15.05.2020 do zaplatenia. Žalovaný si na započítanie uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 350 Eur. Započítaním zanikli oba nároky, a to pohľadávka žalobcu a žalovaného vo výške 350 Eur ku dňu, keď sa tieto pohľadávky stretli. Žalovaný uskutočnil započítací prejav voči žalobcovi listom zo dňa 15.05.2020, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 20.05.2020. Ku dňu 20.05.2020 sa pohľadávky stretli a zanikli. Nezanikol ale nárok žalobcu na úrok z omeškania od 15.05.2020 do 20.05.2020, ktorý mu okresný súd priznal a vo zvyšku jeho žalobu zamietol.
8. Pre právne posúdenie veci okresný súd aplikoval ust. § 536 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj § 380, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a ust. § 580 Občianskeho zákonníka.
9. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,08 %, pretože mal vo veci takmer plný úspech a jeho neúspech predstavoval po vyčíslení tú časť, v ktorej bol žalobca úspešný - čo do uplatneného úroku z omeškania odo dňa splatnosti spornej faktúry do dňa zániku jeho pohľadávky, po vyčíslení predstavovalo sumu 0,46 Eur ako úspech žalobcu a potom čistý úspech žalovaného je 99,08 %. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
10. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 18.11.2021 prostredníctvom právneho zástupcu. Ako dôvod odvolania žalobca poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP s tým, že nesúhlasil s rozsudkom okresného súdu. Žalobca poukázal na to, že v mesiaci apríl turnus na základe šichtovnice mal skončiť 09.04.2020. Po odpracovaní to bolo dohodnuté tak, že žalobca pôjde domov. V tom čase, kedy žalobca bol v mieste výkonu práce, vypukla a naďalej trvala pandémia koronavírusu - COVID 19. V čase, kedy žalobcovi skončil turnus, oboznámil pána D. s tým, že mu končí turnus, vracia sa do miesta trvalého bydliska, avšak vzhľadom na situáciu a Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia zo dňa 4.4.2020, musí nastúpiť do tzv. štátnej karantény, v ktorej zotrvá 14 dní a po uplynutí sa vráti na miesto výkonu práce. Pán D. na to
podpísal potrebné dokumenty a povedal, že je to v poriadku a rešpektuje opatrenia a rozumie situácii, ktorá nastala a potvrdil, že po skončení karantény sa vidia na stavbe o 2 týždne. Samotný objednávateľ nemal akékoľvek výhrady k práci, či už k samotnej práci alebo k časovému harmonogramu, preto tvrdenia žalovaného o tom, že dostal od pána D. pokutu za nesplnenie termínov, je podľa žalobcu zavádzajúce a takisto, ak žalovaný tvrdil, že keď sa na miesto výkonu práce nedostavil žalobca a iní, nakoľko museli byť v štátnej karanténe, tak zabezpečil chod a kontinuitu tak, že tam pracovali iní pracovníci. Ak sa následne práce dostali do časového sklzu, nebolo to zavinením žalobcu, pretože si splnil povinnosť a vykonal práce tak, ako to bolo určené v šichtovnici, o čom okresnému súdu zaslal potvrdenie o odpracovaných hodinách, podpísané priamo p. D.. Tvrdenia žalovaného, že žalobca opustil stavbu z dôvodu predĺženia si sviatkov absolútne poprel a považoval ich za tendenčné a nepravdivé. Žalobca mal všetku prácu ukončenú, p. D. podpísal všetky potrebné doklady. Z dokladov, ktoré žalovaný predložil na pojednávaní z titulu uplatnenia pokuty, ktorú následne žalovaný rozdelil medzi svojich pracovníkov, medzi ktorými je aj žalobca, nebolo zrejmé, za čo bola táto pokuta uložená. Nebolo jasné z akého titulu uhradil žalovaný túto pokutu, t.j. z akého titulu objednávateľ uložil žalovanému pokutu, ktorú následne uplatnil voči žalobcovi. Táto pokuta mohla byť aj za niečo iné, ako za to, že stavba bola v sklze, a to, že žalobca zostal doma v čase, keď jemu šichtovnicou bolo určené voľno. Počas plynutia 14 dňovej štátnej karantény žalobca kontaktoval žalovaného, či po skončení tejto lehoty sa môže vrátiť na miesto výkonu práce, pretože zmluva bola uzavretá do 30.06.2020 a žalobca chcel túto zmluvu dodržať, mu žalovaný uviedol, že už nemusí chodiť. Žalobca prejavil snahu pracovať, resp. dokončiť to, na čom bol dohodnutý so žalovaným, avšak žalovaný mu to znemožnil. Žalobca uviedol, že neporušil článok VIII bodu 8.2. Rámcovej zmluvy, pretože žalobca oznámil, že opúšťa pracovisko, ako aj, že vzhľadom na aktuálnu situáciu musí nastúpiť do karantény a že po jej skončení bude v dohodnutých prácach pokračovať. Žalobca vopred a z objektívnych dôvodov odišiel zo stavby v Nemecku na územie Slovenskej republiky. Žalobca trval na tom, že jeho odchod zo stavby bol založený na objektívnych skutočnostiach, konal v súlade s ustanoveniami Rámcovej zmluvy a jeho nárok voči žalovanému je opodstatnený, pretože odpracoval dohodnutý čas, za ktorý mu patrí odmena. S rozhodnutím o trovách súdneho konania žalobca nesúhlasil, pretože súdny spor spôsobil žalovaný. Pokiaľ by žalobcovi vyplatil finančné prostriedky tak ako mal, nedošlo by k vyvolaniu súdneho sporu. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril, napriek tomu, že postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 30.11.2021 (č.l. 137 spisu) bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný nevyužil do momentu konania a rozhodovania krajským súdom.
12. Samostatným podaním zo dňa 22.03.2022 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že zasiela komunikáciu medzi žalobcom a pánom I. D., ktorá je preložená z nemeckého jazyka znalcom C.. R. T., v ktorej komunikácii pán D. potvrdil tvrdenia žalobcu, vedel o tom, že po opustení stavby žalobca nastupuje do karantény a bol si vedomý toho, že nastúpia aj s kolegami neskôr a nemal voči tomu výhrady. Rovnako potvrdil, že z jeho strany neboli vykonané zrážky z finančných prostriedkov, ktoré boli vyplatené za odvedenú prácu. Dôkazy, ktoré žalobca dokladá, preukazujú jeho tvrdenia, pričom žalobca nemal k dispozícii túto komunikáciu a nemohol ju použiť pred okresným súdom a získal ju až na základe vyjadrenia pána D., ktorými dôkazmi žalobca chce preukázať to, že žalovaný nehovorí pravdu, pričom dôkaz dopĺňa podľa § 366 písm. c), d) CSP.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo odvolanie žalobcu zo dňa 18.11.2021 proti rozsudku okresného súdu vo výroku I. odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP a vo výrokoch II., III. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/1/2022-163 zo dňa 10.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.06.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
15. Primárne krajský súd uvádza, že v zmysle podaného odvolania žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 18.11.2021 bolo zrejmé, že odvolaním v zákonnej odvolacej lehote bol napadnutý rozsudok okresného súdu v celom jeho rozsahu. Podľa výroku I. rozsudku okresného súdu bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 350 Eur od 15.05.2020 do 25.05.2020 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom I. bolo čiastočne žalobe žalobcu vyhovené. Vzhľadom k vyhovujúcej výrokovej časti I. napadnutého rozsudku okresného súdu odvolaním žalobcu, mal krajský súd za to, že v tejto časti žalobca nie je osobu oprávnenou na podanie odvolania. Záver krajského súdu vychádza z ust. § 359 CSP, v zmysle ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Výroková časť rozsudku okresného súdu I., ktorej čiastočne bolo žalobe žalobcu vyhovené, nevyznela v neprospech žalobcu ako sporovej strany, preto v tejto časti odvolanie žalobcu bolo odmietnuté.
16. V ďalšom krajský súd poukazuje na svoj postup k doručenému podaniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 22.03.2022, v ktorom žalobca doložil doklady a uviedol tvrdenia s tým, že podľa komunikácie medzi žalobcom a pánom I. D., ktorá bola preložená z nemeckého jazyka znalcom C.. R. T., sa majú potvrdiť tvrdenia žalobcu, podľa ktorých p. D. vedel o tom, že po opustení stavby žalobca nastupuje do karantény, bol si vedomý toho, že nastúpia aj s kolegami neskôr, voči čomu nemal výhrady a rovnako pán D. potvrdil, že z jeho strany neboli vykonané zrážky z finančných prostriedkov, ktoré mali byť vyplatené žalobcovi za odvedenú prácu. Krajský súd k podaniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 22.03.2022, súčasťou ktorého bolo doloženie dokladov uvádza, že sa nejedná o dôkaz v zmysle ust. § 366 písm. c), d) CSP tak, ako to uvádzal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 22.03.2022.
17. Podľa ust. § 366 písm. c), d) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
18. Žalobca hoci v podaní zo dňa 22.03.2022 tvrdil, že ide o dôkazy, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nešpecifikoval v čom vidí žalobca vadu konania. Žalobca preto k podaniu zo dňa 22.03.2022 a k doloženej komunikácii medzi žalobcom a pánom I. D. ako doloženému dôkazu, nepreukázal ust. § 366 písm. c) CSP. Krajský súd má za to, že k tomuto podaniu žalobcu zo dňa 22.03.2022 a doloženému dôkazu komunikácie medzi žalobcom a pánom I. D. žalobca nepreukázal ani dôvod v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP, t.j. že žalobca ako odvolateľ tento dôkaz nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa obsahu spisového materiálu žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý v rámci upomínacieho konania bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.06.2020. Okresným súdom Banská Bystrica bol pod sp.zn. 9Up/1098/2020 dňa 8. júla 2020 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom okrem iného poukázal na to, že žalobca bez písomnej dohody a bez objektívneho dôvodu dňa 09.04.2020 svojvoľne opustil miesto výkonu montáže u zákazníka J. D. Elektrotechnik GmbH, Am Dreschschopf 6, 79112 Treiburg, Deutschland, z ktorého dôvodu vzniklo právo žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si žalovaný vyfakturoval voči žalobcovi faktúrou č. 20-0511 zo dňa 15.05.2020 splatnou dňa 30.05.2020 na sumu 350 Eur. Žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 02.09.2020 bol doručený odpor spolu s prílohami, v ktorom odpore žalovaný použil voči žalobcovmu nároku obranu o nedôvodnosti uplatneného zostatku ceny plnenia z titulu žalovaným uplatnenej zmluvnej pokuty voči žalobcovi, ak mal žalobca bez písomnej dohody a bez objektívneho dôvodu dňa 09.04.2020 svojvoľne opustiť miesto výkonu montáže u zákazníka J. D.. Žalobcovi od tohto dátumu, t.j. od 02.09.2020 bola zrejmá obrana žalovaného a pokiaľ sa žalobca bránil, že existoval objektívny dôvod pre opustenie miesta výkonu práce, resp. že svojvoľne neopustil miesto výkonu montáže, keďže s ukončením prác zo strany žalobcu súhlasil pán J. D., ktorý s postupom žalobcu bol uzrozumený, nemal k tomu výhrady, tak žalobca mal dostatočný priestor, ak chcel vyvrátiť tvrdenia žalovaného a ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, aby dôkazy k svojej obrane predložil ešte v konaní pred okresným súdom do momentu rozhodnutia rozsudkom dňa 21. septembra 2021. Žalobca v podaní zo dňa 22.03.2022, ktorým označil dôkaz komunikácie medzi ním a pánom J. D., neuviedol dôvody, pre ktoré bez svojej viny nemohol túto komunikáciu zabezpečiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalobca nepreukázal dôvod ani v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP, tak dodatočne doložená komunikácia medzi žalobcom a pánom J. D. nemohla byť ako dôkaz vykonaná pred odvolacím
súdom. Krajský súd preto podanie zo dňa 22.03.2022 s doloženou komunikáciou zaslal žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu len na vedomie.
19. Naviac, krajský súd dodáva, že v zmysle ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak je preukázaný niektorý z dôvodov pod písmenom a) až d) tohto zákonného ustanovenia. Krajský súd poukazuje na citáciu zákonného ustanovenia, t.j., že tieto prostriedky možno použiť v odvolaní, k čomu však zo strany žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu nedošlo, ak až po podanom odvolaní žalobcom podaním zo dňa 18.11.2021, po uplynutí odvolacej lehoty žalobca až dodatočne podaním zo dňa 22.03.2022 doručil podanie s označeným novým dôkazom komunikácie medzi žalobcom a pánom J. D.. V konečnom dôsledku sa poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu žalovaného č.l. 48 spisu, v ktorom žalobca poskytuje tvrdenia o tom, že pán J. D. nemal výhrady k opusteniu miesta výkonu prác žalobcom, že žalobcovi podpísal všetky dokumenty, z ktorého dôvodu tvrdenia žalovaného podľa žalobcu, že dostal od pána D. pokutu za nesplnenie termínov, sú zavádzajúce. Je potrebné k ust. § 366 písm. d) CSP, aj cez ktoré žalobca žiadal v odvolacom konaní vykonať dodatočne po odvolacej lehote označený dôkaz komunikácie medzi žalobcom a pánom I. D., zo strany krajského súdu uviesť, že nemožnosť predloženia dôkazu v konaní pred okresným súdom bez svojej viny, treba rozumieť situáciu, keď sporová strana nemohla bez svojej viny prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany označiť alebo predložiť pred súdom prvej inštancie, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Žalobca však už vo vyjadrení k odporu podaného žalovaným poskytol tvrdenia o tom, že pán J. D. podpísal potrebné dokumenty, akceptoval oznámenie žalobcu, že mu končí turnus a že sa vracia do miesta trvalého bydliska, ako aj, že vzhľadom na situáciu a opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia, musí nastúpiť do tzv. karantény, v ktorej zotrvá 14 dní a po uplynutí sa vráti na miesto výkonu práce, čo pán D. mal rešpektovať, nemal výhrady k práci, k časovému harmonogramu. Ak žalobca už vo vyjadrení k podanému odporu žalovaným použil tieto tvrdenia o komunikácii s pánom J. D., t.j. vedel o tejto komunikácii, jej obsahu, tak dôkaz tejto komunikácie pre účely súdneho konania, vyvrátenia tvrdení žalovaného, mohol žalobca zaobstarať pred súdom prvej inštancie, pretože nepreukázal, že by bez svojej viny nemohol takýto dôkaz uplatniť v konaní pred okresným súdom, resp. ho zaobstarať.
20. Vzhľadom k vyššie uvedenému, preto krajský súd pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu bol viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil okresný súd za aplikácie ust. § 383 CSP, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie a ani na doplnenie dokazovania.
21. Bolo nesporné, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zostatku odmeny vo výške 350 Eur s príslušenstvom na základe uzavretej Rámcovej zmluvy o spolupráci č. 12/2020 zo dňa 27.01.2020 so žalovaným (ďalej len „Rámcová zmluva“). Bolo nesporné, že na základe Rámcovej zmluvy žalobca vykonával elektroinštalačné práce, za ktoré vystavil faktúru č. 06/2020 v sume 1.463,- Eur, z ktorej žalovaný uhradil 1.113,- Eur a zostatok 350 Eur s príslušenstvom predstavoval predmet súdneho sporu. Voči žalobcovmu nároku žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 350 Eur, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 20-511 podľa Rámcovej zmluvy s odkazom na článok VIII bod 8.2. Nárok na zmluvnú pokutu žalovaný započítal úkonom započítania zo dňa 15.05.2020 č.l. 33 spisu, doručenie ktorého jednostranného úkonu započítania žalobcovi nebolo sporné.
22. Podľa článku VIII bodu 8.2 Rámcovej zmluvy, ak montážnik bez písomnej dohody a bez existencie na to daného objektívneho dôvodu, nenastúpi na výkon Montáže v stanovenom čase práce dohodnutom v Harmonograme, alebo z akéhokoľvek dôvodu bez písomného súhlasu Elite Worker/povereného zástupcu Elite Worker, počas dohodnutej doby prác pri výkone Montáže, odíde zo stavby Objednávateľa, resp. z miesta výkonu Montáže, je mu Elite Worker oprávnená účtovať zmluvnú pokutu vo výške 1.000 Eur za každé jedno také porušenie. V spojení s tým je Elite Worker oprávnená Montážnikovi vyúčtovať aj všetky jeho cestovné náklady súvisiace s Montážou, ako aj náklady spojené s vyhľadaním náhrady - iného montážnika. Elite Worker si takto vzniknutú pohľadávku titulom zmluvnej pokuty môže kedykoľvek jednostranne započítať voči protipohľadávke Montážnika titulom vyplatenia Odmeny. Tým však nie je dotknuté právo Elite Worker na náhradu takýmto postupom spôsobenej škody, či náhrady príp. ušlého zisku.
23. Bolo zrejmé, že žalovaný voči zostatku ceny prác uplatnenej žalobcom si v zmysle článku VIII bod 8.2 Rámcovej zmluvy uplatnil zmluvnú pokutu, ktorú jednostranným úkonom započítal. Žalobca sa bránil tým, že má dôvodný nárok na zostatok odmeny, keďže neporušil Rámcovú zmluvu. Na základe dôkaznej povinnosti sporových strán bol okresným súdom zistený skutkový stav, ktorým bol krajský súd viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP. Podľa výsledkov dokazovania žalovaný preukázal porušenie zmluvnou pokutou zabezpečenej zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z článku VIII bodu 8.2 Rámcovej zmluvy, keď žalobca odišiel z miesta výkonu montáže bez písomného súhlasu žalovaného. Žalovaný v konaní pred okresným súdom predložil list zo dňa 14.04.2020 (č.l. 114 spisu), ktorým bol zo strany J. D. upozornený na porušenie zmluvy o dielo, ak napriek výslovnému nesúhlasu a nedokončenej práci pracovníci, medzi ktorými bol aj žalobca, dňa 09.04.2020 opustili miesto výkonu práce. Ďalej v tomto liste adresovanom žalovanému zo strany pána J. D. sa poukazuje na to, že na dokončenie prác v stanovenom termíne bol nútený zaobstarať iných pracovníkov a súčasne bola uplatnená voči žalovanému náhrada škody v sume 800 Eur spočívajúca v nákladoch na zaobstaranie nových pracovníkov a ktorá škoda súčasne predstavovala aj hodnotu chýbajúceho, neodovzdaného materiálu v lehote najneskôr do 31.12.2020. Žalovaný v konaní pred okresným súdom preukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom zabezpečenej zmluvnou pokutou podľa článku VIII bodu 8.2 Rámcovej zmluvy, keď žalobca bez písomného súhlasu žalovaného, resp. povereného zástupcu žalovaného odišiel zo stavby objednávateľa, resp. z miesta výkonu montáže. Ak žalovaný preukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, tak žalovaným použitá pohľadávka na započítanie, a to vyúčtovaná zmluvná pokuta voči žalobcovmu nároku bola preukázaná ako opodstatnená, ktorá spôsobila zánik žalobcovej pohľadávky započítaním. Žalobca na základe dôkazného stavu zisteného v konaní pred okresným súdom nepreukázal tvrdenú obranu voči žalovaným uplatnenej pohľadávke zmluvnej pokuty, nepreukázal, že práce mal dokončené, že opustil miesto výkonu montáže za písomného súhlasu žalovaného, resp. po dohodnutom harmonograme so žalovaným. Pre opodstatnenosť žalovaným uplatnenej pohľadávky zmluvnej pokuty voči žalobcovi bolo podstatné a určujúce len preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou a nebolo podstatné, či žalovaný zaplatil zmluvnú pokutu svojmu zmluvnému partnerovi. Nebolo určujúce ani podstatné, či zmluvný partner žalovaného si uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu a či túto žalovaný uhradil. Určujúce a podstatné pre žalovaným uplatnenú pohľadávku na zmluvnú pokutu voči žalobcovi bolo len to, či preukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom zabezpečenej zmluvnou pokutou, k čomu zo strany žalovaného v rámci jeho dôkaznej povinnosti v konaní pred okresným súdom došlo. V tejto konkrétnej veci podstatné nebolo ani konanie p. D. voči žalobcovi, pretože zmluvný vzťah tu bol medzi žalobcom a žalovaným a v ňom dohodnuté zmluvné podmienky pre zmluvnú pokutu boli rozhodné.
24. Za viazanosti dôkazným stavom zisteným okresným súdom krajský súd konštatuje, že v danej sporovej právnej veci žalobca svoje tvrdenia k nedôvodnosti žalovaným uplatnenej zmluvnej pokute nepreukázal, oproti čomu žalovaný na základe dôkazov vykonaných pred okresným súdom porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom dokázal. Žalobca tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným k zmluvnej pokute dôkazmi predloženými v konaní pred okresným súdom nevyvrátil, preto krajský súd v odvolacom konaní rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá v spojení so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Krajský súd dodáva, že výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.