Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-28-2022.pdf
PDF · 118.74 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/28/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovaným 1/ M. J., nar. XX.XX.XXXX v W. A., trvale bytom Y. L. a 2/ V. K., nar. XX.XX.XXXX v W. A., trvale bytom W. A., F. XXXX/XXX, trestne stíhaným pre zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 29. júna 2022 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/203/2014 zo dňa 8. novembra 2021 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/203/2014 zo dňa 8. novembra 2021 bolo rozhodnuté tak, že obžalovaní 1/ M. J. a 2/ V. K. sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzujú spod obžaloby Okresného prokurátora Považská Bystrica, sp. zn. Pv 1345/12/3306, zo dňa 04.09.2014 pre skutok obžalobou právne posúdený ako zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 155 ods. 1 Tr. zák. prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že dňa 22.10.2012 v čase okolo 16.30 hod., v Púchove, na Ulici 1. mája, na parkovisku pred Obchodným domom Lidl, po predchádzajúcom slovnom konflikte, fyzicky napadli Q. K. tak, že najskôr sa obžalovaný 2/ V. K. oceľovým pajsrom dĺžky približne 80 cm, štvoruholníkového prierezu, zahnal smerom na hlavu Q. K., ktorému sa podarilo úder rukou vykryť a následne oceľový pajser obžalovanému 2/ V. K. z rúk vytrhnúť, po čom na Q. K. zaútočil obžalovaný 1/ M. J., ktorého útoku sa Q. K. bránil tým, že ho udrel oceľovým pajsrom do pravého ramena, po čom následne obžalovaný 2/ V. K. hodil obžalovanému 1/ M. J. drevenú palicu (porisko) o dĺžke asi 90 cm, ktorý s touto drevenou palicou s poškodeným Q. K. ďalej zápasil, kedy obžalovaný 2/ V. K. zo vzdialenosti asi tri metre, najmenej trikrát vystrelil plynovou pištoľou smerom na poškodeného Q. K., po čom ho obžalovaný 1/ M. J. udrel najmenej dvakrát drevenou palicou odzadu do oblasti hlavy a krku a následne obžalovaný 2/ V. K., zo vzdialenosti asi 50 cm, opäť najmenej trikrát vystrelil plynovou pištoľou smerom do oblasti tváre poškodeného Q. K., ktorý následkom toho zostal paralyzovaný, po čom mu obžalovaný 1/ M. J. zasadil silný úder drevenou palicou do oblasti pravého predlaktia, následkom čoho poškodenému Q. K. vypadol z rúk na zem oceľový pajser, ktorý ihneď zo zeme zodvihol obžalovaný 2/ V. K. a následne tento s oceľovým pajsrom a obžalovaný 1/ M. J. s drevenou palicou poškodeného Q. K., spoločne opakovane udierali po celej hornej časti tela, následkom čoho poškodený Q. K. spadol na zem, kde ho opätovne, opakovane udierali oceľovým pajsrom a drevenou palicou po celom tele, čím poškodenému Q. K., trvale bytom A. - M., H. č. XXXX/XX, spôsobili tržnú ranu v pravej čelovo - temennej oblasti, tržnú ranu v ľavej temennej oblasti, pomliaždenie hrudníka a brucha (pruhovité krvné podliatiny, nachádzajúce sa na pravej aj ľavej strane trupu), pomliaždenie oboch predlaktí a zlomeniny záprstných kostí druhého a tretieho prsta pravej ruky s dobou práceneschopnosti v trvaní 6-9 týždňov, pričom uvedené zranenia poškodeného obmedzovali v bežnom spôsobe života po celú dobu trvania práceneschopnosti a to dlhodobou fixáciou
pravej hornej končatiny, bolestivosťou poranenia pri pohyboch pravej hornej končatiny, znemožnením vykonávať niektoré pohyby pravou hornou končatinou, znemožnením adekvátne a bezpečne viesť motorové vozidlá, nemožnosťou vykonávať manuálnu prácu so zapojením pravej ruky, či oboch rúk a obmedzením hygienických návykov.
O uplatnenom nároku na náhradu škody okresný súd rozhodol podľa § 288 ods. 3 Tr. por. tak, že poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Citovaný rozsudok okresného súdu stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:
„Okresnému súdu Pov. Bystrica bola dňa 04.09.2014 podaná obžaloba na 1. obv. M. J. a 2. obv. V. K. za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tejto obžaloby.
Okresný súd v Pov. Bystrici rozsudkom sp. zn. 2T/203/2014-579 zo dňa 08.11.2021 1. obž. M. J. a 2. obž. V. K., spod obžaloby za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, oslobodil podľa§ 285 písm. 1/ Tr. por., lebo nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Súd na základe vykonaného dokazovania, zhodnotením dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti nemal za jednoznačne preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku, ktorý sa im kladie za vinu v podanej obžalobe, a preto v zmysle zásady „in dubio pro reo" obžalovaných spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.
Rozsudok okresného súdu nepovažujem za zákonný a opodstatnený, lebo súd nesprávne vyhodnotil zabezpečené dôkazy, a to najmä výpovede· pošk. Q. K., výpoveď svedkyne X. W., znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo, MUDr. P. S., PhD., znalecký posudok KEU PZ a ďalšie zabezpečené dôkazy.
Pošk. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on vie kvôli čomu tam je, pretože bol za to odsúdený, že obžalovaných napadol, zbil, obkľúčil, odsúdili ho na tri roky podmienečne a nevie, čo sa to tu súdi, keď aj podľa Okresného súdu Považská Bystrica oni jeho nenapadli a napadol on ich. On si na nič také nepamätá, nevie o tom nič, nepamätá si na také veci, ktoré sú uvedené v obžalobe. Na otázku, či nevie o čom sa pojednáva alebo nevie o tom, že by ho napadli uviedol, že on si nepamätá, o ničom takom nevie. Taktiež uviedol, že sa vôbec necíti ako poškodený, nepamätá si vôbec na žiadny skutok kedy by ho niekto zbil, vôbec si nepamätá, že by ho niekto zbil pred siedmimi, ôsmymi alebo desiatimi rokmi.
Vzhľadom na vyjadrenie pošk. K. pred súdom, že si na nič nepamätá, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde zo spáchania skutku usvedčoval oboch obžalovaných a podrobne popísal priebeh spáchania skutku. Po prečítaní výpovede z prípravného konania však poškodený K. zopakoval, že on si na nič také nepamätá a nepamätá si, že sa stalo to, čo bolo čítané. Túto jeho výpoveď vykonanú pred súdom na hlavnom pojednávaní však možno vyhodnotiť ako účelovú. Z celkového postoja poškodeného K. pred súdom možno vyvodiť záver, že pošk. K. vzhľadom na dlhú dobu od spáchania skutku už vec ďalej riešiť nemieni, dokonca je možné domnievať sa, že sa cíti byť poškodený aj v tom smere, že to bol iba on, ktorý bol za skutok voči obžalovaným odsúdený, pričom vinníci, ktorí sa mali dopustili protiprávneho konania voči nemu, doposiaľ odsúdení a ani potrestaní neboli a nie sú, teda jeho výpoveď pred súdom možno považovať za ironickú reakciu.
To, že žalovaného skutku sa obžalovaní dopustili, vyplýva aj z výpovede nestrannej svedkyne X. W., ktorá v podstate potvrdila, že v kritický deň videla, ako jeden muž bol napadnutý a zbitý dvoma mužmi, ktorí ho bili aj po tom, ako bol poškodený na zemi a títo muži, napriek tomu, že poškodený sa snažil brániť, ho udierali rôznymi predmetmi na zemi, kde ho tiež bili a aj kopali nohami. Tiež uviedla, že pri tom ako sa tento muž, teda pošk. K. bránil, sa mu vyzliekla časť odevu. Túto jej výpoveď však súd vyhodnotil ako nevierohodnú z dôvodu, že v jej výpovedi boli viaceré rozpory. Na túto argumentáciu je potrebné
uviesť, že od spáchania skutku, teda od roku 2012 až po výpoveď svedkyne W. na hlavnom pojednávaní, uplynulo 7 rokov, preto je nanajvýš logické, že svedkyňa si na úplne podrobnosti spáchania skutku ani pamätať nemohla, prípadne si mohla nesprávne pamätať oblečenie útočníkov, avšak jednoznačne označovala za jedného z páchateľov 2. obž. K..
Zároveň považujem za potrebné uviesť, že poškodený Q. K. bol príslušníkmi mestskej polície nájdený zbitý na zemi, kde ležal v kaluži krvi, pričom bol vyzlečený do polovice pása, teda svoju košeľu mal vyzlečenú. Aj táto skutočnosť teda nasvedčuje tomu, že svedkyňa W. vypovedala pravdivo, nakoľko aj z jej výpovede vyplývalo, že poškodenému sa pri bitke vyzliekla časť odevu.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka M., jeho výpoveď považujem za účelovú, nakoľko je priateľom oboch obvinených a svojou výpoveďou sa im snažil napomôcť zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
Dôkazom, ktorý taktiež nasvedčuje tomu, že obžalovaní sa mali dopustiť žalovaného skutku, je znalecký posudok MUDr. P. S., PhD, znalca Znaleckej organizácie, s. r. o. Zvolen, z ktorého záverov vyplýva, že pošk. Q. K. utrpel dňa 22.10.2012 tržnú ranu v pravej čelovo-temennej oblasti, tržnú ranu v ľavej temennej oblasti, pomliaždenie hrudníka a brucha /pruhovité krvné pod liatiny nachádzajúce sa na pravej aj ľavej strane trupu/, pomliaždenie oboch predlaktí a zlomeniny záprstných kostí druhého a tretieho prsta pravej ruky. Znalec konštatoval, že v prípade tržnej rany v pravej čelovo-temennej oblasti a tržnej rany v ľavej temennej oblasti tieto vznikli v dôsledku pôsobenia tupého násilia na oblasť hlavy poškodeného K., pričom sa jednalo o údery predmetom pevnej konzistencie, podlhovastého tvaru, menšej kontaktnej plochy s možnými oblými hranami, ktoré boli vedené stredne veľkou až veľkou intenzitou. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o údery palicou, tyčou, poriskom, prípadne iným bližšie neurčeným predmetom, t. j. opakované údery predmetom smerované na pravú čelovo-temennú a ľavú temennú oblasť hlavy poškodeného. Je možné s pravdepodobnosťou predpokladať, že takéto poranenia mohli veľmi dobre vzniknúť v ležiacej polohe pošk. K..
Pokiaľ sa týka pomliaždenia hrudníka, brucha a oboch predlaktí znalec sa vyjadril, že takéto poranenia vznikajú mechanizmom pôsobenia tupého násilia, ktoré bolo v danom prípade vedené strednou až stredne veľkou intenzitou, pričom sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo o údery predmetom pevnej konzistencie, podlhovastého tvaru, menšej kontaktnej plochy s možnými oblými hranami. Uvedené poranenia mohol poškodený veľmi dobre utrpieť v polohe ležmo na pravom a neskôr aj na ľavom boku, pričom sa útočníci nachádzali nad ním.
Ohľadne zlomeniny záprstných kostí druhého a tretieho prsta pravej ruky znalec konštatoval, že tieto vznikli v dôsledku buď jednorazového alebo aj opakovaného pôsobenia tupého násilia pevným predmetom bez ostrých rán, pričom pôsobiace násilie bolo v danom prípade veľkej intenzity. V danom prípade sa jednalo o priamy úder na chrbát ruky, je možné v danom prípade s pravdepodobnosťou konštatovať, že takéto poranenie je možné za istých okolností vyhodnotiť aj ako obranné poranenie, ktoré nezriedka utrpí obeť útoku, keď sa snaží kryť si zasahované časti tela pred útokom hlavne nástrojom resp. nástrojmi resp. keď sa snaží odvrátiť prebiehajúci útok. Z charakteru a lokalizácie všetkých utrpených zranení je možné ustáliť, že zistené poranenia vznikli s veľkou mierou pravdepodobnosti v dôsledku konania inej osoby, resp. iných osôb, pričom charakter a lokalizácia poranení veľmi dobre súhlasí so skutočnosťami, ktoré uviedol pošk. Q. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní. Uvedené napadnutie /pevnými predmetmi/ na anatomickú oblasť hlavy svojím charakterom mohlo spôsobiť u pošk. Q. K. poranenia skeletu lebky, prípadne aj vnútrolebkové poranenia a mohlo by sa jednať aj o život ohrozujúce poranenia. Zranenia, ktoré utrpel pošk. Q. K. si vyžiadali vystavenie práceneschopnosti v trvaní 6-9 týždňov, pričom poranenie pravej ruky obmedzovalo pošk. K. na bežnom spôsobe života počas trvania práceneschopnosti, t. j. 6-9 týždňov, a to dlhodobou fixáciou pravej hornej končatiny, bolestivosťou poranenia pri pohyboch pravej hornej končatiny, znemožnením vykonávať niektoré pohyby pravou hornou končatinou, znemožnením adekvátne a bezpečne viesť motorové vozidlá, nemožnosťou vykonávať manuálnu prácu so zapojením pravej ruky, či oboch rúk a obmedzení hygienických návykov. Poranenia hlavy, hrudníka a oboch predlaktí obmedzovali poškodeného na bežnom spôsobe života počas 10-14 dní postupne ustupujúcou bolestivosťou a v prípade tržných rán na hlave aj čiastočne znemožnenými hygienickými návykmi. Znalec uviedol, že útok smeroval na životne dôležité orgány a za danej situácie mohlo dôjsť aj k smrteľnému zraneniu poškodeného. Skutočnosti uvedené znalcom sú teda v dobrej zhode s vyššie uvedenými výsluchmi poškodeného a svedkyne.
Zo znaleckého posudku KEU PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča, odbor kriminalistika vyplýva, že z výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplýva, že rovnaký DNA profil krvných stôp zaistených z predmetu č. 1 (bledá košeľa s farebnými pásikmi s červenými škvrnami), túto košeľu mal pošk. K. oblečenú v čase spáchania skutku a krvných stôp č. 2a, 2b, 2c, 3 (ster z oceľového, kovového páčidla 12 cm od spodku, 25 cm odspodku a 50 cm od spodku, dve väčšie škvrny červenej farby) je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej K. Q., pričom pôvodcom uvedených krvných stôp je osoba, od ktorej bol predložený porovnávací materiál s označením K. Q..
Z vyšetrovacieho spisu taktiež vyplýva, že bratranec Q. K., F. K. pre účely trestného konania dobrovoľne vydal pištoľ typu CZ 75 D Compact cal. 9 mm Luger výrobného čísla F 4129, 1 ks zásobníka a 13 ks nábojov 9x19, pretože tieto veci ostali v nezabezpečenom vozidle Q. K., nakoľko tento bol odvezený so zraneniami do nemocnice. Oprávneným na nosenie a držanie uvedenej zbrane je pošk. Q. K..
Z uvedeného je teda zrejmé, že pošk. K. si svoju zbraň, ktorú mal v legálnej držbe, ponechal v aute, čo nasvedčuje tomu, že nemienil mať konflikt s obžalovanými, a keď ho obžalovaní vyzvali, aby sa s nimi porozprával, nezobral si svoju zbraň, nakoľko nepredpokladal, že by ho obžalovaní napadli, pričom túto nepoužil ani v čase skutku, a to i napriek tomu, voči nemu okrem iného bola použitá aj plynová pištoľ.
Je tiež potrebné podotknúť, že je nelogické, že by poškodený K., ktorý bol v danom čase sám, išiel fyzicky napadnúť obžalovaných aj napriek tomu, že boli jednoznačne v prevahe, nakoľko obžalovaní spolu s ich priateľmi tvorili päť člennú skupinu, pričom poškodený K. bol iba sám. Tento argument sudca pri vyhodnocovaní dôkazov taktiež nebral v úvahu.
Mám za to, že zo zabezpečených dôkazov jednoznačne vyplýva, že obaja obžalovaní napadli pošk. K., pričom ho bili a udierali, či už oceľovým pajsrom, ako aj drevenou násadou a spôsobili mu ťažké zranenia. Bolo tiež preukázané, že poškodeného K. bili a útočili na neho aj vtedy, keď pošk. K. bol už spacifikovaný na zemi a nemohol sa brániť, teda v čase keď ich poškodený nenapádal ani na nich neútočil a ani sa nemohol voči útoku obžalovaných žiadnym spôsobom brániť, čo je zrejmé z výpovede pošk K. z prípravného konania ako aj z výpovede svedkyne W.. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že zranenia poškodeného vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou K. mohli veľmi dobre vzniknúť v ležiacej polohe pošk. K., teda v polohe ležmo na pravom a neskôr aj na ľavom boku, pričom sa útočníci nachádzali nad ním. Tieto poranenia je možné za istých okolností vyhodnotiť aj ako obranné poranenie, ktoré nezriedka utrpí obeť útoku, keď sa snaží kryť si zasahované časti tela pred útokom hlavne nástrojom resp. nástrojmi resp. keď sa snaží odvrátiť prebiehajúci útok. Z charakteru a lokalizácie všetkých utrpených zranení je možné ustáliť, že zistené poranenia vznikli s veľkou mierou pravdepodobnosti v dôsledku konania inej osoby, resp. iných osôb, pričom charakter a lokalizácia poranení veľmi dobre súhlasí so skutočnosťami, ktoré uviedol pošk. Q. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní.
Obžalovaní zhodne uviedli, že sa voči pošk. K. iba bránili, a teda konali v nutnej obrane, čo však nezodpovedá zraneniam pošk. K.. Vzhľadom na uvedené je však nutné uviesť, že o nutnú obranu nejde vtedy, keď sa útok už fakticky skončil alebo keď páchateľ reaguje na útok takým spôsobom že útok v skutočnosti odpláca a nie odvracia. Beztrestnosti sa nemôže dovolávať ten, kto sa pri obrane proti útoku neobmedzí na odvrátenie útoku, ale podnikne ďalšie útočné činy, ktoré nie sú odôvodnené len nutnosťou obrany, a kto sa prípadne pustí s útočníkom do vzájomnej bitky, takže u neho už nejde o nutnú obranu, ale o vysporiadanie sa s útočníkom, teda fakticky o odplatenie útoku. Preto pôjde o prekročenie medzí nutnej obrany, čo je aj v tomto konkrétnom prípade.
Samotní obžalovaní na hlavnom pojednávaní uviedli, že mali obavu z toho, že si pošk. K. pôjde do svojho auta pre legálne držanú zbraň, preto ho udierali a bili. Túto skutočnosť však ani jeden z obžalovaných v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom PZ neuvádzal a nakoľko sa o tejto skutočnosti, teda o tom, že pošk. K. mal vo svojom vozidle zbraň, dozvedeli až pri preštudovaní spisu, až na hlavnom pojednávaní zvolili takúto formu obrany, čo však považujem jednoznačne za účelové, pričom takýmto spôsobom sa snažia zbaviť trestnej zodpovednosti.
Som toho názoru, že súd po vyhodnotení zabezpečených dôkazov, najmä výsluchov vyššie uvedených svedkov, mal ustáliť záver, že predmetný skutok spáchali obžalovaní, čomu nasvedčujú zabezpečené dôkazy.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že súd na základe zisteného skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., mal konanie obžalovaných M. J. a V. K., s prihliadnutím na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, právne kvalifikovať ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, a za tieto trestné činy im mal uložiť primeraný trest.
S prihliadnutím na tieto skutočnosti považujem moje odvolanie za odôvodnené a navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne vyhovel môjmu odvolaniu, aby podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/203/2014-579 zo dňa 08.11.2021 a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec Okresnému súdu Pov. Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“
K podanému odvolaniu a jeho dôvodom sa vyjadrili obžalovaní prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode vyjadrenia obhajoba poukázala na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku, podstatu jeho odôvodnenia a na to, že prokurátor proti nemu podal odvolanie. Obhajoba ďalej uviedla nasledovné:
„S podaným odvolaním a jeho odôvodnením sa nestotožňujeme a dôvody, ktoré prokuratúra uvádza ako odvolacie dôvody považujeme za neopodstatnené. Samotní obžalovaní v konaní popreli svoju vinu, pričom zároveň samotný poškodený K. sa na súdnom pojednávaní vyjadril, že poškodeným sa necíti byť a čo sa týka skutku, o tomto nevie nič. Na základe zásady ústnosti by mali byť súdu dôkazy predkladané zásadne ústne s tým, že čítanie výpovedí svedkov z prípravného konania by malo byť skôr výnimočné a len v nevyhnutných prípadoch (napríklad smrť svedka a podobne) a na základe zásady bezprostrednosti by mal súd rozhodovať len na základe dôkazov, ktoré boli pred ním vykonané. Máme za to, že súd správne zobral do úvahy výsluch poškodeného vykonaný na hlavnom pojednávaní, pričom poškodený aj po prečítaní svojej výpovede z prípravného konania uviedol, že si na takéto nič nespomína.
Radi by sme uviedli, že poškodený K. bol uznaný vinným v inom konaní za útok na obžalovaných, kde takmer celý priebeh skutkového deja konfliktu medzi týmito bol preukazovaný a prostredníctvom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia aj ustálený. Z uvedeného konania vyplýva, že práve obžalovaní boli obeťami útoku poškodeného. Táto skutočnosť je nepochybná, preukázaná a v prípade polemiky o tejto by navodzovala stav právnej neistoty a poškodenia procesných práv obžalovaných.
Zo záverov znaleckých posudkov zabezpečených v konaní vyplýva, že poškodený K. utrpel zranenia, avšak nie je možné jednoznačne preukázať, či ide o útočné, resp. obranné zranenia. Výpoveď svedkyne W. prvostupňový súd správne vyhodnotil ako nedôveryhodnú, keďže táto pri každom výsluchu popisuje priebeh konfliktu medzi obžalovanými a poškodeným odlišne a to takmer vo všetkých detailoch jeho priebehu. Takáto svedecká výpoveď nemôže byť logicky braná ako dôveryhodná a to s poukazom na iné vykonané dôkazy, ktorými je priebeh deja preukázaný.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti navrhujeme, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 01.04.2022 podané proti Rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. 2T/203/2014 zo dňa 08.11.2021 a to ako nedôvodné.“
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. Obhajoba navrhla zamietnuť podané odvolanie.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o oslobodení obžalovaných spod obžaloby, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o oslobodení obžalovaných spod obžaloby senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že oslobodzujúci výrok rozsudku okresného súdu je správny a zákonný.
Z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o danosti dôvodov na oslobodenie obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor teda namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom pochybení videl prokurátor podľa dôvodov jeho odvolania vadu, spočívajúcu v nevyporiadaní sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. aj na základe aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, spáchali práve obžalovaní.
Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“.
Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov (ustáliť skutkové závery o vine obžalovaných zo spáchania skutku, pre ktorý bola na obžalovaných podaná obžaloba). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že má právomoc len upozorniť súd prvého stupňa na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.
S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj výrok o oslobodení obžalovaných spod obžaloby, má úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, nakoľko dôvody, ktorými odôvodňoval, prečo nedospel k záveru o jednoznačnom a nepochybnom preukázaní spáchania skutku obžalovanými, majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že okresný súd pri ustaľovaní svojich skutkových záverov postupoval v súlade aj s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď R 6/1970).
K argumentácii prokurátora v dôvodoch odvolania odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru práve argumentácia prokurátora vykazuje znaky jednostrannosti, pretože opomína vysporiadanie sa s okolnosťami svedčiacimi v prospech obžalovaných. Argumentácia prokurátora úplne opomína, že so skutkom, pre ktorý bola podaná obžaloba v tejto veci, súvisí vec, vedená na Okresnom súde Považská pod 1T/86/2013, v ktorej bolo právoplatne rozhodnuté. Uvedené právoplatné rozhodnutie je v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. skutkovým podkladom, z ktorého treba vychádzať, čo podľa odôvodenia napadnutého rozsudku okresný súd v plnom rozsahu rešpektoval. Za rozporný s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. považuje odvolací súd postup prokurátora pri formulácii skutkovej vety obžaloby (obžalovaní mali napadnúť poškodeného „po predchádzajúcom slovnom konflikte“), do ktorej formulácie podľa názoru odvolacieho súdu neboli vôbec zakomponované skutkové zistenia, vyplývajúce z vyššie uvedenej právoplatne rozhodnutej veci. Argumentácia prokurátora o „účelovosti“ výpovede svedka M. v dôvodoch podaného odvolania podľa názoru odvolacieho súdu tiež vykazuje znaky rozpoltenosti, keď práve aj o výpoveď tohto svedka prokurátor opieral dôvodnosť podanej obžaloby v právoplatne rozhodnutej veci, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 1T/86/2013.
S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o prokurátorom namietanom porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora o danosti existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.