Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cb-114-2016.pdf
PDF · 105.18 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu A- solution s.r.o., so sídlom Skubínska cesta 52, 974 09 Banská Bystrica, IČO: 44 876 939, zast. JUDr. Zuzana Lukáčová, Jabríkova 71, 976 34 Tajov, proti žalovanému SAAP Slovakia, spol. s r. o., Kollárova 85A, 036 01 Martin, IČO: 46 355 529, právne zast. JUDr. Juraj Takáč, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 1 201,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu, aby spoločnosť SKL Mechanic, s. r. o., Veľký Krtíš pristúpila do konania ako ďalší subjekt na strane žalovaného.
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žalobou zo dňa 27. 04. 2016, v spojení s podaním zo dňa 24. 05. 2016, uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 1 201,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 18. 03. 2016 do zaplatenia a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur. Uviedol, že dodávateľsko-odberateľskou zmluvou zo dňa 16. 09. 2015 sa žalobca zaviazal dodať a nainštalovať tovar podľa cenovej ponuky pre projekt SKL CUTING Pôtor, za podmienok dohodnutých v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za dodávku a montáž tovaru dohodnutú kúpnu cenu. V rámci realizácie projektu žalovaný zistil potrebu naviac prác, ktoré neboli súčasťou zmluvy a cenovej ponuky. Na základe ústneho dohovoru žalovaného so žalobcom, dodal žalobca žalovanému naviac práce v požadovanom rozsahu pre potreby realizácie projektu žalovaným. Uvedené naviac práce žalobca vyfakturoval, avšak túto faktúru nesprávne vystavil priamo na spoločnosť SKL Mechanic, s. r. o., ktorá odmietla faktúru uhradiť, pričom sa odvolala na skutočnosť, že pohľadávka žalobcu vznikla v zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Odberateľom naviac prác bola spoločnosť žalovaného, o čom svedčia aj podpisy zástupcov v stavebnom denníku, pri ich zaznamenaní. Žalovanému vznikol voči žalobcovi záväzok uhradiť dodanie naviac prác v zmysle článku IV. bod 10 zmluvy. Žalobca listom zo dňa 08. 03. 2016 vyzval žalovaného na úhradu faktúry za naviac práce. Žalovaný listom zo dňa 21. 03. 2016 vrátil vystavenú faktúru s tým, že je vystavená neoprávnene. Žalobca listom zo dňa 24. 03. 2016 zaslal žalovanému predžalobnú výzvu. Žalovaný listom zo dňa 20. 04. 2016 opäť vrátil žalobcom vystavenú faktúru. Žalobca má za to, že neuhradením predmetnej faktúry sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.
2. Súd vydal vo veci dňa 07. 06. 2016 platobný rozkaz č. k. 64Cb 114/2016-38, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že cena bola určená v článku VI. Zmluvy pevnou sumou, ktorú si žalobca po vykonaní diela fakturoval a ktorú žalovaný riadne a včas uhradil.
Keďže si žalovaný splnil svoju zmluvnú povinnosť, považuje jednostranné navyšovanie ceny diela za neprípustné a v rozpore so zmluvnými podmienkami. S poukazom na článok I. bod 3 a VIII. bod 2 Zmluvy k zmenám, resp. uzavretiu písomných dodatkov v rámci záväzkovo-právneho vzťahu sporových strán nedošlo. Z predmetného je zrejmé, že neboli splnené zmluvné podmienky na to, aby mohlo dôjsť k zmene v rozsahu predmetu zmluvy. Zároveň vzhľadom na to, že sa malo jednať o zmenu v predmete diela ako aj ceny, čo sú podstatné náležitosti zmluvy o dielo, sa ešte viac zvýrazňuje potreba dodržania zmluvou stanovených podmienok uskutočňovania zmien v písomnej forme. Aj v rámci článku IV. bod 10 Zmluvy, na ktorý sa žalobca odvoláva, sa vyžaduje, aby práce naviac boli schválené odberateľom v stavebnom denníku, čo sa však nestalo.
3. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že sporná faktúra bola vystavená za naviac práce, ktorých potreba dodania vyvstala v priebehu plnenia Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy a realizácie projektu. Na základe tejto potreby bola žalovanému predložená cenová ponuka č. 15NA00043 zo dňa 30. 09. 2015 za naviac práce. Na základe cenovej ponuky bol žalovanému dodaný tovar a služby, ktoré následne vyfakturoval. Žalobca vyfakturoval žalovanému dodanie naviac prác, pričom v zmysle článku IV. bod 10 Zmluvy právnym titulom na vyfakturovanie naviac prác bolo dodanie naviac prác, nie uzatvorenie dodatku, ako tvrdí žalovaný. Dodanie naviac prác bolo schválené v stavebnom denníku, rovnako osobou, ktorá podpisovala zmluvu, t. j. X. M., konateľom spoločnosti, čím bola splnená podmienka dojednaná zmluvnými stranami. V prípade, ak by sa aplikovalo žalovaného tvrdenie o nevyhnutnosti uzavrieť dodatok k zmluve, znamenalo by to, že dodanie a prevzatie tovaru a služieb, ktoré neboli súčasťou zmluvy, o ktorom sa žalovaný a žalobca rovnako nedohodli uzatvorením písomného dodatku, bolo uskutočnené bez právneho titulu. Žalovaný sa zrejme domnieva, že môže nadobudnúť vlastnícke právo k dodanému tovaru a môže využiť poskytnuté služby bez uzatvorenia dodatku ku zmluve, ale cenu za ne bez uzavretia dodatku zaplatiť nemusí.
4. Podaním zo dňa 03. 01. 2017 žalovaný uviedol, že ako vyplýva z podstaty stanovenia pevnej ceny, tá spočíva v tom, že cena diela sa nemení, a to bez ohľadu na to, či došlo k rozšíreniu alebo na druhej strane zníženiu rozsahu prác zhotoviteľa v porovnaní s tým, čo sa pri stanovení ceny počítalo. Ak nie je možné presne určiť cenu diela, zákon umožňuje, aby strany stanovili dielo na základe záväzného, ale neúplného, resp. nezáväzného rozpočtu, ktorý sa môže od konkrétnych okolností navýšiť, resp. znížiť. Toto však v rámci zmluvy sporových strán dohodnutý nebolo. Žalobca ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, či došlo z jeho strany k vykonaniu údajných prác naviac, ako ani to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode, na základe ktorej mal takéto práce uskutočniť. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo 4553/2009 zo dňa 28. 04. 2010. Zo stavebného denníka nevyplýva, že by žalovaný dal súhlas na to, aby žalobca uskutočnil práce, ktoré si fakturoval faktúrou č. 150100088. Zároveň stavebný denník, ktorý predstavuje dokumentáciu vedenia stavby a ktorý je vedený osobou vykonávajúcou stavebný dozor, nemôže nahradiť prejav a vôľu strán záväzkovo-právneho vzťahu. Z povahy fakturovaných položiek taktiež nie je zrejmé, či ide o nepredvídateľné práce naviac, resp. práce predstavujúce zmenu diela. ak by sa malo postupovať podľa tvrdení a názoru žalobcu, zhotoviteľ diela by mohol uskutočniť zmenu diela a navyšovať cenu iba tým, že práce, ktorých druh, rozsah ako aj cena nie je známa, označí za práce naviac a bude ich fakturovať objednávateľovi bez jeho vedomia a súhlasu. Zmluvne dohodnuté podmienky ohľadne ceny ako aj zmeny rozsahu diela by boli v tomto prípade bezpredmetné a veľmi jednoducho by sa dali obísť. Žalobca predložil ako dôkaz o tom, že žalovaného informoval o údajných prácach naviac, Cenovú ponuku zo dňa 30. 09. 2015, táto však je adresovaná na spoločnosť SKL Mechanic, s. r. o. Veľký Krtíš. Aj zo žalobného návrhu vyplýva, že aj faktúra č. 150100088 bola najprv adresovaná spoločnosti SKL Mechanic, s. r. o.. Aj z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca žalovaného neinformoval o tom, že by mal uskutočniť údajné práce naviac. Znamená to, že ak by aj k predmetným prácam došlo, boli by uskutočnené bez toho, aby sa žalovaný k ich rozsahu, ako aj výške ceny relevantným spôsobom vyjadril a odsúhlasil ju. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 252/2008 zo dňa 22. 09. 2009. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že cena vo faktúre a v ponuke, ktoré žalobca predložil ako dôkaz, je rozdielna.
5. Z dôkazných prostriedkov sporových strán bolo v konaní zistené, že dňa 16. 09. 2015 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili v písomnej forme Dodávateľsko-odberateľskú zmluvu. Článok I. upravoval Predmet zmluvy, keď podľa článku I. bod 1 predmetom zmluvy je dodávka, montáž svietidiel LED VEKO + DALI a príslušenstva odberateľovi pre projekt: SKL CUTING Pôtor za podmienok dohodnutých v zmluve v článku II. bod 2 a podľa článku I. bod 3 ďalšie požiadavky odberateľa nad
rámec tejto zmluvy musí odberateľ alebo dodávateľ navrhnúť vo forme dodatku k tejto zmluve po predchádzajúcom prerokovaní. Článok II. upravoval Prílohy, článok III. Miesto dodania tovaru, článok IV. práva a povinnosti dodávateľa, keď podľa článku IV. bod 6 dodávateľ nainštaluje osvetľovaciu sústavu tak, aby spĺňala požiadavky užívateľa priestoru na úsporu v spotrebe elektrickej energie a dosahovanú intenzitu osvetlenia - Výrobná hala - Em 300 lx a podľa článku IV. bod 10 práce naviac bude dodávateľ fakturovať spolu s vyúčtovacou faktúrou po dodaní diela, tieto práce naviac musia byť schválené odberateľom v stavebnom denníku, sú to najmä nepredvídateľné murárske práce, výrazné úpravy elektrických rozvádzačov a iné práce a materiály, ktoré nie sú súčasťou ponúk, a to prílohy č. 1 tejto zmluvy. Článok V. upravoval Práva a povinnosti odberateľa, článok VI. Platobné podmienky, článok VII. Dobu dodania a článok VIII. Záverečné ustanovenia, keď podľa článku VIII. bod 2 všetky zmeny a dodatky k tejto zmluve je potrebné vykonať písomnou formou za súhlasu obidvoch zmluvných strán.
6. Dňa 30. 09. 2015 žalobca pre odberateľa - SKL Mechanic, s. r. o., Stanislav Kachnič, Veľký Krtíš, vypracoval Ponuku č. 15NA00043 na dodatočnú montáž SKL v cene bez DPH 1 660,31 Eur.
7. Daňovým dokladom - faktúrou č. 150100088 zo dňa 02. 11. 2015 žalobca spoločnosti SKL Mechanic, s. r. o., V. Z., Pionierska 10, 990 01 Veľký Krtíš, fakturoval tovar podľa zmluvy z 16. 09. 2015 v sume 1 201,12 Eur a dňa 09. 02. 2016 žalobca spoločnosť SKL Mechanic, s. r. o. upomínal na úhradu faktúry č. 150100088.
8. Listom zo dňa 15. 02. 2016, označeným ako Vrátenie oznámenia o upomienke faktúr v omeškaní, spoločnosť SKL Mechanic, s. r. o. Veľký Krtíš žalobcovi oznámila, že neeviduje žiadnu faktúru, t. j. žiadny záväzok voči spoločnosti žalobcu, ani vystavenú a potvrdenú objednávku a taktiež ani zmluvu, na základe ktorej by malo dôjsť k údajnému plneniu.
9. Daňovým dokladom - faktúrou č. 150100088 zo dňa 02. 11. 2015 žalobca žalovanému fakturoval tovar podľa zmluvy z 16. 09. 2015 v sume 1 201,12 Eur
10. Listom zo dňa 08. 03. 2016 žalobca žalovaného vyzýval na úhradu faktúry č. 150100088 a súčasne mu zasielal predmetný daňový doklad - faktúru č. 150100088.
11. Ako listinný dôkaz v konaní žalobca označil a predložil výňatok zo stavebného denníka - list č. 0062604 obsahujúci záznamy zo dňa 26. 10. 2015 a zo dňa 27. 10. 2015 a list č. 0062603 obsahujúci záznamy zo dňa 14. 10. 2015, zo dňa 15. 10. 2015 a zo dňa 16. 10. 2015. Na pojednávaní konanom dňa 07. 02. 2017 žalobca ako dôkaz predložil mailovú komunikáciu z obdobia 19. 11. 2015 až 05. 01. 2016.
12. Na pojednávaní konanom dňa 07. 02. 2017 žalobca navrhol, aby do konania ako ďalší subjekt na strane žalovaného pristúpila spoločnosť SKL Mechanic, s. r. o., Veľký Krtíš.
Podľa § 79 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa článku 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
13. Stranami civilného sporového konania sú žalobca, teda ten kto žalobu podáva a žalovaný, teda ten koho za žalovaného v podanej žalobe určí žalobca (§ 60 CSP). Civilný sporový poriadok umožňuje, aby na návrh žalobcu pristúpil do konania ďalší subjekt, a to tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného (§ 79 CSP). Pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho subjektu so konania súd neaplikuje aj hmotnoprávne ustanovenia, a teda neprihliada, či označený subjekt je aj nositeľom tvrdených práv alebo povinností, ale súd aplikuje len ustanovenia procesného práva, a teda prihliada aj na základné princípy civilného sporového konania.
14. Žalobca návrh na pripustenie ďalšieho subjektu do konania podal na pojednávaní dňa 07. 02. 2017, teda po tom, ako súd vydal platobný rozkaz, žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, žalobca sa vyjadril k podanému odporu, ktoré vyjadrenie je analógiou k postupu podľa § 167 ods. 3 CSP a žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu, ktoré vyjadrenie je analógiou postupu podľa § 167 ods. 4 CSP.
15. Pripustenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného by si v danej veci vyžadovalo nielen rozhodnutie súdu o pripustení pristúpenia ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného a doručenie rozhodnutia o pripustení tomuto subjektu, ale následne vo vzťahu k tomuto subjektu opätovne aj postup súdu podľa § 167 CSP a nariadenie ďalšieho pojednávania, čo by zjavne bolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že toto sporové konanie začalo dňa 27. 04. 2016 (§ 156 CSP), pričom súd má za to, že nielen na základe procesnej obrany žalovaného, ale aj na základe komunikácie sporových strán ešte pred začatím tohto sporového konania, mal žalobca dostatok času vymedziť si okruh subjektov, proti ktorým bude žalobu podávať. Naviac, hoci vstup ďalšieho subjektu do konania je možný aj po začatí konania, účelom tohto zákonného ustanovenia nebolo meniť alebo dopĺňať okruh sporových strán v závislosti od nedostatku aktívnej alebo pasívnej legitimácie.
16. Súd preto zamietol návrh žalobcu, aby spoločnosť SKL Mechanic, s. r. o., Veľký Krtíš pristúpila do konania ako ďalší subjekt na strane žalovaného.
Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
17. V konaní nebolo sporné, že dňa 16. 09. 2015 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili v písomnej forme Dodávateľsko-odberateľskú zmluvu. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že v článku VI. bod 1 Zmluvy sa žalovaný ako odberateľ zaviazal zaplatiť za objednaný tovar a služby v lehote a sume uvedenej na faktúre na bankový účet žalobcu ako dodávateľa uvedený v hlavičke zmluvy predplatbu vo výške 38 709,21 Eur + DPH pri záväznej objednávke a následnú platbu vo výške 5 951,94 Eur + DPH po inštalácii svietidiel a odovzdaní diela a sporové strany neuviedli v konaní za spornú skutočnosť, že takto dohodnutú cenu žalovaný žalobcovi zaplatil. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že daňovým dokladom - faktúrou č. 150100088 zo dňa 02. 11. 2015 žalobca fakturoval žalovanému tovar podľa zmluvy zo dňa 16. 09. 2015 v sume 1 201,12 Eur a sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že tovar podľa zmluvy zo dňa 16. 09. 2015 v sume 1 201,12 Eur žalobca fakturoval samostatným daňovým dokladom - faktúrou č. 150100088 zo dňa 02. 11. 2015 aj spoločnosti SKL Mechanic, s. r. o., V. Z., Veľký Krtíš.
18. Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1 201,12 Eur ako ceny naviac prác, ktoré neboli súčasťou cenovej ponuky a zmluvy zo dňa 16. 09. 2015.
19. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že nedošlo k uzatvoreniu písomného dodatku medzi sporovými stranami o požiadavkách nad rámec zmluvy a žalobca nepreukázal, že práce reálne vykonal, ani ich rozsah a cenu.
20. Spornou tak bola v konaní skutočnosť, či žalobcovi proti žalovanému vznikol nárok na cenu tovaru a prác, ktoré neboli predmetom písomne uzatvorenej Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy zo dňa 16. 09. 2015.
21. Obchodný zákonník koncipuje právnu úpravu formy zmlúv na základe princípu bezformálnosti právnych úkonov. Písomná forma zmluvy je podmienkou platnosti len v dvoch prípadoch, a to vtedy, keď písomnú formu ustanovuje zákon alebo vtedy, keď písomnú formu zmluvy určila aspoň jedna zo zmluvných strán (§ 272 ods. 1 Obchodného zákonníka). Je potom na zmluvnej voľnosti strán, či zmluvu, ktorá zo zákona nevyžaduje písomnú formu, uzatvoria písomne alebo konkludentne. Rovnako je na zmluvnej voľnosti zmluvných strán, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže
meniť alebo zrušiť iba dohodou zmluvných strán v písomnej forme. Ak však písomne uzavretá zmluva už takéto ustanovenie obsahuje, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne (§ 272 ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom ide o kogentné zákonné ustanovenie, od ktorého sa strany odchýliť nemôžu (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak teda zmluvné strany uzatvoria medzi sebou zmluvu, ktorá zo zákona pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu, a túto zmluvu uzatvoria v písomnej forme a súčasne do zmluvy dajú ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
22. Dodávateľsko-odberateľskú zmluvu zo dňa 16. 09. 2015 žalobca a žalovaný uzatvorili ako podnikatelia pri ich podnikateľskej činnosti, teda medzi sporovými stranami došlo k vzniku obchodno- záväzkového vzťahu. Dodávateľsko-odberateľská zmluva v ustanoveniach obchodného práva, ani i inej právnej norme, nie je upravená ako samostatný zmluvný typ. Vzhľadom na obsah práv a povinností zmluvných strán, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že predmetom záväzku žalobcu ako dodávateľa bolo dodať žalovanému ako odberateľovi svietidlá, vrátane montáže, súd vyhodnotil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorá napĺňa pojmové znaky zmluvy o dielo (§ 536 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 410 ods. 2 Obchodného zákonníka). Tak nepomenovaná zmluva podľa ustanovení obchodného práva (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), ako aj zmluva o dielo (§ 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka), pre svoju platnosť zo zákona písomnú formu nevyžadujú. Sporové strany však Dodávateľsko-odberateľskú zmluvu zo dňa 16. 09. 2015 v písomnej forme uzatvorili a súčasne v článku VIII. bod 2 Zmluvy sa dohodli, že všetky zmeny a dodatky k zmluve je potrebné vykonať písomnou formou za súhlasu obidvoch zmluvných strán a v článku I. bod 3 sa dohodli, že ďalšie požiadavky odberateľa nad rámec tejto zmluvy musí odberateľ alebo dodávateľ navrhnúť vo forme dodatku k tejto zmluve po predchádzajúcom prerokovaní. Súd preto považoval za preukázané, že písomne uzavretá Dodávateľsko-odberateľská zmluva zo dňa 16. 05. 2015 obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť iba dohodou strán v písomnej forme.
23. V konaní nebolo sporné, že tovar a práce, úhrady ceny ktorých sa žalobca v konaní domáhal, neboli v predmete Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy zo dňa 16. 09. 2015. Ak tento tovar a práce neboli predmetom písomne uzatvorenej Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy zo dňa 16. 09. 2015, je nepochybné, že ide o zmenu zmluvy, a to o zmenu v predmete zmluvy a o zmenu ceny, pričom tak predmet zmluvy ako aj cena, sú podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Ak teda písomne uzavretá Dodávateľsko-odberateľská zmluva zo dňa 16. 05. 2015 obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť iba dohodou strán v písomnej forme, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať v konaní uzatvorenie písomného dodatku týkajúceho sa predmetu a ceny. Žalobca však uzatvorenie písomného dodatku v konaní netvrdil, a teda ani nepreukázal. Keďže aj zmluva je právnym úkonom, je potrebné ustanovenia zmluvy vykladať nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach. Je preto nesprávne tvrdenie žalobcu, že práce naviac fakturoval s poukazom na článok IV. bod 10 Zmluvy zo dňa 16. 09. 2015 a že v danom prípade na vykonanie naviac prác nebolo potrebné uzatvoriť dodatok k zmluve. Naviac práce totiž predstavujú zmenu predmetu zmluvy, teda predmetu diela ceny diela a vymedzenie predmetu zmluvy je základnou obsahovou náležitosťou zmluvy. Navyše, článok IV. bod 10 Zmluvy upravoval len spôsob úhrady, resp. fakturácie ceny naviac prác a išlo o ustanovenie, ktoré bolo systematicky zaradené medzi práva a povinnosti žalobcu ako dodávateľa a ako už bolo uvedené, ustanovenia zmluvy treba vykladať nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach.
24. Ak žalobca nepreukázal uzatvorenie písomného dodatku, predmetom ktorého by bola dohoda sporových strán o vykonaní ďalšej časti diela, teda o dodaní ďalšieho tovaru a ďalšej montáže, nebolo možné takúto dohodu platne uzatvoriť ani ústne. Žalobca však relevantným spôsobom nepreukázal ani uzatvorenie prípadnej ústnej dohody medzi sporovými stranami. S ohľadom na zákonnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov, ako aj požiadavku, aby za subjekty, ktorými sú právnické osoby, konali oprávnené osoby, nie je možné dohodu sporových strán nahradiť zápisom v stavebnom denníku, bez jednoznačného vyjadrenia žalovaného, že vykonanie takýchto prác si objednáva. Rovnako žalovaný relevantným spôsobom netvrdil, a teda ani nepreukázal rozsah a cenu prípadných naviac prác, keď síce predložil cenovú ponuku č. 15NA00043 zo dňa 30. 09. 2015, ale táto nebola určená a vypracovaná pre žalovaného, čo taktiež vedie k záveru, že žalobca ani nekonal so žalovaným ako zmluvnou stranou Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy zo dňa 16. 09. 2015.
25. Súd sa stotožnil aj s obranou žalovaného, že v danom prípade cena medzi sporovými stranami bola dohodnutá ako pevná cena, a teda aj v zmysle ustálenej judikatúry a rozhodovacej činnosti ak nedošlo
k dohode o vykonaní naviac prác a určeniu rozsahu a ceny naviac prác, zhotoviteľ nemá nárok na ich zaplatenie.
26. Ak medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o zmene predmetu zmluvy, nie je možné domáhať sa plnenia od žalovaného ani titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný neprijal plnenie od žalobcu, a teda v konečnom dôsledku žalovaný nie je subjektom, ktorý sa mohol na úkor žalobcu obohatiť (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).
27. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.
28. Pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 27. 09. 2016 ako dôkaz označil výsluch svedka Ing. H. X., bývalého zamestnanca žalobcu, súd na nariadenom pojednávaní dňa 07. 02. 2017 takýto dôkaz vykonať nemienil, keďže je povinnosťou strany v civilnom sporovom konaní v návrhu na výsluch svedka uviesť nielen meno, priezvisko a adresu svedka, ale aj označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané (§ 197 ods. 2 CSP) a žalobca neoznačil žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka preukázané, keď žalobca len všeobecne uviedol, že v dotknutom čase mal označený svedok predmetný obchod na starosti.
29. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.