Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/27/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Chudovský a.s., IČO: 31 564 682, so sídlom Žilinská 790/17, Považská Bystrica, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom so sídlom Partizánska 1131/51, Považská Bystrica; proti žalovanému Obec Domaniža, IČO: 00317195, so sídlom Obecného úradu Domaniža 426, zastúpeného LEGAL POINT s.r.o. (predtým L§B Legal Services s.r.o.), so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, v konaní o zaplatenie 21.288,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8Cb/47/2015-126 zo dňa 9. novembra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 20.314,37 eur titulom zmluvnej pokuty a 973,70 eur titulom úroku z omeškania zamietol. Žalovanému priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 1.362,71 eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o vývoze komunálneho odpadu ,ktorú označili ako zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa však nejedná o zmluvu o dielo, ale o zmluvu, ktorá v rámci Obchodného zákonníka nie je uvedená ako osobitný zmluvný typ. Keďže v predmetnej zmluve bol dostatočne určito určený predmet záväzkov zmluvných strán, súd ju vo vzťahu k predmetu vyhodnotil v zmysle Obchodného zákonníka za platne uzatvorenú nepomenovanú zmluvu. Žalovaný namietal platnosť uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute, nenamietal neplatnosť zmluvy ako celku. Súd prvej inštancie preto prejudiciálne riešil, či dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v čl. V. bod 11 predmetnej zmluvy, je platne uzavretá, keďže s poukazom na túto dohodu si žalobca uplatnil svoj nárok v tomto konaní. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov medzi stranami a spravidla je dohodnutá ako peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Zmluvná pokuta môže byť dohodnutá aj spôsobom, že je určovaná percentuálne, tak ako to bolo v tomto prípade. Úprava tohto zabezpečovacieho inštitútu v občianskom ako aj v obchodnom zákonníku vychádza z jeho všeobecnej charakteristiky ako dohodou určeného plnenia pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. V oboch prípadoch je podmienkou platnosti dohody

o zmluvnej pokute dostatočne určité a zrozumiteľné určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, inak je podľa § 37 ods. l Obč. zák. neplatná. Uvedené vyplýva napr. aj z rozsudku NS SR 4Obd.4/2003. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute je pre jej neurčitosť neplatná, pretože v predmetnej dohode o zmluvnej pokute nie je špecifikovaná konkrétna povinnosť, s porušením ktorej je spojené právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale je v nej len všeobecne uvedené, že pri porušení dohodnutých zmluvných ustanovení je vyhotoviteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy, resp. vyúčtovať objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % za každý deň oneskorenej úhrady faktúry. Z textu dohody o zmluvnej pokute nie je zrejmé, či porušenie zmluvných ustanovení malo nastúpiť kumulatívne alebo alternatívne, t. j. či sa vyžadovalo porušenie všetkých povinností žalovanej zakotvených v predmetnej zmluve alebo stačilo porušenie len niektorej z uvedených povinností. Zo zmluvy nevyplývala žalovanému len povinnosť platiť faktúry, ale napr. aj povinnosť zabezpečiť umiestnenie nádob na stanovených miestach a zabezpečiť prístup k nim, pričom k porušeniu tejto zmluvnej povinnosti nedošlo, resp. to aspoň žalobca netvrdil. Predmetná dohoda o zmluvnej pokute nie je koncipovaná určito a zrozumiteľne, pretože zo slovného spojenia uvádzaného v predmetnej zmluve nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu sú zaistené zmluvnou pokutou, resp. či sa ňou zabezpečuje určitý súhrn povinností, alebo za každé poručenie môže žalobca zmluvnú pokutu ako sankciu uplatniť. Táto nejasnosť a nezrozumiteľnosť je zrejmá napr. vtedy, ak by sa malo posudzovať uplatnenie zmluvnej pokuty za porušenie napr. „povinnosti zabezpečiť umiestnenie nádob na stanovených miestach“, a to za situácie, kedy by žalovaný nebol v omeškaní s platbou ani jednej faktúry. Vtedy by vôbec nebolo jasné, z čoho by bola zmluvná pokuta vypočítaná, resp. by vôbec nemohla byť ani uplatnená, hoci by žalovaný danú povinnosť nesplnil. Tak, ako bola koncipovaná dohoda o zmluvnej pokute, v tomto znení len signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov, a teda nie je splnená podmienka určitosti a zrozumiteľnosti, preto je táto dohoda podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, preto súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.362,71 eur, ktoré pozostávali z odmeny za 3 úkony právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej (podanie doručené súdu 11.09.2015), účasť na pojednávaní dňa 9.11.2015 (odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 370,14 eur). Zároveň patrí právnemu zástupcovi žalovaného aj paušálna náhrada režijných výdavkov vo výške 8,39 eur. Nakoľko je právny zástupca žalovaného platcom DPH, má právo aj na navýšenie trov právneho zastúpenia o DPH 20 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie (za účinnosti O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016), v ktorom okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so skutkovými okolnosťami a s právnou argumentáciou žalobcu. Pri jednoduchom a gramatickom výklade musí byť každému jasné, že zmluvná pokuta bola dohodnutá len pri porušení jednej povinnosti, ktorej porušenie spočíva v oneskorenej úhrade faktúry. Nie je možné zaujať taký výklad, ako ho urobil súd prvej inštancie, ktorý poskytol ochranu účastníkovi, ktorý od uzatvorenia zmluvy do jej skončenia neuhradil ani jednu faktúru v zmluvne dohodnutom termíne. Formálne poňaté odôvodnenie súdu prvej inštancie je jednostranné, nedáva potrebné odpovede na argumentáciu žalobcu a tým dochádza k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie.

4. Žalovaný na odvolanie žalobcu uviedol, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v ustanovení čl. V bod 11 Zmluvy o dielo zo dňa 1.3.2011 je neplatné z dôvodu jeho zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Túto svoju argumentáciu predostrel žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom žalobca neuviedol nijaké nové skutočnosti. Žalovaný poukázal na zjavne skresľujúce tvrdenia žalobcu v odvolaní týkajúce sa nevysporiadania sa so skutkovými okolnosťami a právnou argumentáciou žalobcu, jednoduchého gramatického výkladu ustanovenia o zmluvnej pokute a o tom, že v dojednaní o zmluvnej pokute je určená výška zmluvnej pokuty alebo aspoň spôsob jej určenia. Napadnuté rozhodnutie žiadal potvrdiť.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Dôležitý verejný záujem zákon ďalej nedefinuje a ani nešpecifikuje. Je vecou súdu posúdiť, či vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu ide v danej veci o dôležitý verejný záujem alebo nie. Dôležitý verejný záujem nie je daný iba tým, že stranou sporu je verejnoprávna inštitúcia. Spravidla pôjde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, pričom rozhodnutie by malo dopad aj na fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú stranami sporu. V danej veci sa odvolaním napadnuté rozhodnutie týka posúdenia platnosti resp. neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, čo odvolací súd neposúdil ako dôležitý verejný záujem. Otázku dôležitého verejného záujmu riešil Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení IV. ÚS 2/2014 z 23.01.2014.

10. Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania bola otázka platnosti alebo neplatnosti dohody o zmluvnej pokute ako súčasť Zmluvy o vývoze komunálneho odpadu zo dňa 01.02.2011.

11. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie okrem iného namietal, že záver súdu uvedený v napadnutom rozhodnutí je nesprávny a že zmluvná pokuta bola dohodnutá písomne a bola určená výška zmluvnej pokuty alebo aspoň spôsob jej určenia.

12. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom záväzkových právnych vzťahov. Plní funkciu preventívnu, reparačnú (je paušalizovanou náhradou škody) a sankčnú. Jedná sa o dohodou určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Je upravená v ust. § 544 až 545a Občianskeho zákonníka a v ust. § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí v nej byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia a musí v nej byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Uvedené podmienky musia byť v dohode vymedzené určito, to zn. musí byť presne a určito špecifikované na porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta vzťahuje. Tieto podmienky dohody o zmluvnej pokute potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. M Obdo 4/2003 (judikát č. 92/2004).

13. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že zmluvné strany uzavreli dohodu o zmluvnej pokute v čl. V bod 11 Zmluvy o vývoze komunálneho odpadu zo dňa 01.02.2011, ktorú zmluvu súd prvej inštancie správne posúdil ako zmluvu nepomenovanú. Pri porušení dohodnutých zmluvných ustanovení je vyhotoviteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy, resp. vyúčtovať objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 percento za každý deň oneskorenej úhrady faktúry. V uzavretej zmluve sa nachádza viacero zmluvných ustanovení, ktorých obsahom je určitá povinnosť objednávateľa (žalovaného). V dohode o zmluvnej pokute nie je špecifikovaná konkrétna povinnosť, pre nesplnenie ktorej je vyhotoviteľ (žalobca) oprávnený vyúčtovať zmluvnú pokutu, nie je jasné a určité, či musí ísť o porušenie všetkých zmluvných ustanovení, alebo iba niektorého ustanovenia. Ďalej nie je z uvedenej dohody určitá ani výška zmluvnej pokuty a to ani spôsob jej určenia.

14. Odvolací súd je toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute tak, ako je v predmetnej zmluve v čl. V bod 11 koncipované, je neurčité. Jednou z podmienok platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Táto povinnosť musí byť jasne, zreteľne a určito špecifikovaná a nie je možné ju odvodzovať od ostatných ustanovení zmluvy. Námietka

žalobcu, že z ďalších ustanovení zmluvy vyplýva za aké služby sa vystavovala faktúra a že zmluvná pokuta sa týkala práve tejto faktúry a nie žiadnej inej, je nedôvodná. Nie je možné odvodzovať povinnosť, splnenie ktorej je zabezpečené zmluvnou pokutou, od iných ustanovení zmluvy, táto povinnosť musí byť v dohode o zmluvnej pokute, a to aj v prípade keď je táto dohoda súčasťou zmluvy, z ktorej mal vzniknúť zabezpečovací záväzok, vymedzená určite a zrozumiteľne. Na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemala vplyv ani žalobcom namietaná skutočnosť, že súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom zástupcu žalovaného. Túto skutočnosť súd prvej inštancie len skonštatoval, pričom dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo považuje dohodu o zmluvnej pokute za neplatnú.

15. Keďže v prejednávanej veci nebola určitým a zrozumiteľným spôsobom vymedzená povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej by mal žalovaný platiť zmluvnú pokutu, a nebola ani určito a zrozumiteľne dojednaná jej výška resp. spôsob jej určenia, odvolací súd dospel k záveru o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku jej neurčitosti. Neplatnosť dohody ako dvojstranného právneho úkonu by nebolo možné zvrátiť žiadnymi ďalšími tvrdeniami a dôkazmi zo strany ktorejkoľvek strany sporu. Z týchto dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalobcu ako neopodstatnené, skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

16. Odvolací súd má za to, že žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016 potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).