Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/198/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobkyne: P. M., A.. XX.X.XXXX, W. N. XXXX/XX T. O., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Škerda, s. r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36858501, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, v konaní o zaplatenie 3.020,65 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 3.020,65 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.020,65 eur od 10.7.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2016 domáhala zaplatenia sumy 1.590,30 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.590,30 eur od 27.11.2013 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že ako poistník a zároveň poistený (poistenec) uzatvorila so žalovanou (v tom období podnikajúcou pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s.) poistnú zmluvu UDP-K č. 7066000001 - poistenie pre prípad smrti alebo dožitia so začiatkom poistenia dňa 18.11.1998 a koncom poistenia dňa 18.11.2013 (ďalej len „poistná zmluva“). Pre prípad poistnej udalosti

- dožitia sa konca poistnej doby bola v poistnej zmluve dohodnutá poistná suma vo výške 91.000,- Sk (3.020,65 eur). V zmysle poistnej zmluvy, ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí poistenému kapitalizovanú sumu a poistenie zaniká. Zaručený nárast rezervy pre toto poistenie je 6% p.a. Poistený má rovnako právo na podiel na zisku a na prebytkoch poistného v rozsahu VPP PČSP a.s., Košice. Dňa 18.11.2013 nastala poistná udalosť uvedená v poistnej zmluve, a to dožitie sa konca poistnej doby poisteným - žalobkyňou. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa v zmysle poistnej zmluvy nárok na vyplatenie kapitalizovanej sumy vo výške 3.020,65 eur a nárok na podiel na zisku a na prebytkoch. Žalobkyňa listom zo dňa 15.2.2016 písomne oznámila žalovanej, že došlo k poistnej udalosti (dožitie sa konca poistnej doby) a požiadala žalovanú o výplatu poistného plnenia. Výzvou zo dňa 14.6.2016 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne vyzvala žalovanú na vyplatenie poistnej sumy z poistnej zmluvy UDP-K č. 7066000001 v plnej výške 3.020,65 eur zvýšenej o podiel na zisku a na prebytkoch, a to do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaná prevzala výzvu žalobkyne dňa 24.6.2016. Listom zo dňa 24.6.2016 žalovaná oznámila žalobkyni, že podľa jeho predbežného názoru sa mu javí ako sporné, či je poistná zmluva uzatvorená so žalobkyňou platná. Zároveň žalovaná oznámila, že sa v otázke platnosti poistnej zmluvy obráti na súd a že vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti ako poistiteľa plniť prerušuje do rozhodnutia súdu o platnosti/neplatnosti poistnej zmluvy. Tvrdenia žalovanej uvedené v liste zo dňa 24.6.2016 považuje žalobkyňa za účelové, ktorých cieľom je vyhnúť sa povinnosti plniť, ktorá žalovanej vyplýva z platne uzatvorenej poistnej zmluvy UDP-K č. 7066000001. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovanej ohľadom neplatnosti poistnej zmluvy UDP-

K č. 7066000001. Platnosť obdobnej poistnej zmluvy (poistná zmluva na produkt UDP-K) bola posúdená Okresným súdom Košice I, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 35C/457/2009 zo dňa 10.04.2012 určil, že poistná zmluva UDP-K 5019600141 je platná a naďalej trvá, pričom konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní. Rozsudok Okresného súdu Košice bol navyše potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/354/2012 zo dňa 26.9.2013. Žalobkyňa poukázala na ust. § 797 ods. 1 až 3, § 816 Občianskeho zákonníka. Žalovaná doteraz, aj napriek viacerým výzvam žalobkyne, žalobkyni sumu vo výške 3.020,65 eur neuhradila, čím sa dostal do omeškania so sumou 3.020,65 eur od 10.7.2016 (dňa 9.7.2016 uplynula 15 dňová lehota na plnenie) do zaplatenia. Žalobkyňa si preto podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013 uplatňuje aj úroky z omeškania.

3. Súd vo veci vydal dňa 23.9.2016 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor s odôvodnením, že okolnosť, že formálne ku uzatvoreniu zmluvy došlo, ešte neznamená, že zmluva je z hľadiska podstatných obsahových náležitostí materiálne aj skutočne platná. Základnou predbežnou právnou otázkou každého sporu o právo na plnenie, je ustálenie, či existuje samotný právny základ práva na plnenie, teda platný právny úkon, od ktorého sa plnenie odvíja. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 OZ. S rozporom so zákonom spája § 39 absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pritom je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo či súkromné právo). Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Platnosť hmotno- právneho úkonu treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. V čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb, o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo v rozpore s ust § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zák. č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo str. 2 a 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008). Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu UDP-K žalovanú orgán štátu - Ministerstvo financií utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami. Z listu NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2.12.2013

- odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. To, že výšku poistného určil verejno-právny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom je významnou skutkovou okolnosťou. V prípade danej poistnej zmluvy nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu, ide o tzv. regulovanú zmluvu, ktorá predstavuje medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko", teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007„ 2008 (NBS), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť. Ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený. Preto žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Navyše začiatok poistenia bol stanovený na 18.11.1998 a spôsob platenia poistného bol určený mesačne. V poistnej zmluve je jasne uvedené, že „Prvé poistné je splatné v deň začiatku poistenia, ďalšie poistné je splatné vždy v prvý deň dojednaného poistného obdobia. Poistné obdobie je

určené podľa spôsobu platenia poistného." 18.12.1998 začalo ďalšie mesačné poistné obdobie. Prvým dňom každého z mesačných poistných období bol posledný deň v mesiaci, kedy bolo aj poistné splatné. Podľa Platobného kalendára žalobkyňa neplatila počas trvania poistného vzťahu poistné vždy riadne a najmä nie včas. Ako vyplýva z textu č1. 9 ods. 2 písmu a) poistných podmienok z 1.6.1995, je právne irelevantné, koľko krát mal byť Žalobca s úhradou poistného v omeškaní a či k tomu došlo zavinene alebo úplne bez jeho zavinenia. Počet dní omeškania ako aj frekvenciu omeškania s úhradou poistného sú činitele, ktoré zohľadňuje poistno - matematická metóda, akou sa znížené poistné plnenie vypočítava (čl. 9 ods. 6 poistných podmienok z 1.6.1995). Poistná suma, ktorá je poistným plnením uvedeným v poistnej zmluve sa tvorí s časti uhradeného poistného a určitého zhodnotenia za pomoci najmä štátom stanovenej technickej úrokovej miery. Poistná matematika počíta s ideálnym stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad poistník počas trvania poistenia poruší (je logické, že poisťovňa nemôže zhodnocovať Časť poistného, keď ho poistník včas nezaplatí, a to počas doby, keď je v omeškaní), nastáva zmena v obsahu poistenia podľa čl. 9 poistných podmienok. Poistné podmienky z 1.6.1995 boli schválené Rozhodnutím Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995. Čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok predpokladá, že ak nie je poistné zaplatené „v plnej výške " (riadne) a „v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom " (včas, § 796 ods. 2 „poistenie sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou". Z čl. 9 ods. 6 poistných podmienok z 9.6.1995 vyplýva, že poisťovňa potom, čo ex lege dôjde ku zmene poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou už iba vypočíta zníženú poistnú sumu podľa „poistno-technických zásad". Ako vyplýva z listu NBS č. ODT-7467/2012 z 30. júla 2012 „poistno-matematické zásady a vzorce" vyplývajú z odbornej literatúry. Žalovaná tiež poukázala na § 12 až § 14 takmer 25 rokov platnej vyhlášky č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, Veľký komentár k Občianskemu zákonníku - JUDr. Imrich Fekete v rámci vysvetliviek k § 804 OZ, odbornú publikáciu od autorov Petruľák, M., Šulíková, M.: Poistné zmluvy (C. H. Beck, 2012) - výňatok z časopisu Poistné rozhľady - Predzmluvné informačné povinnosti po novom. Zníženie poistného plnenia podľa čl. 9 poistných podmienok z 1.6.1995 nemôže byť výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalobkyňa k odporu žalovanej uviedla, že jej tvrdenie, že predmetná poistná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu údajného rozporu s ust. § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 zákonom o poisťovníctve, je nelogické a zavádzajúce, nakoľko podľa tohto názoru by v období od r. 1995 do r. 2007 žalovaná uzatvárala s klientmi neplatné zmluvy, pričom v súlade so zákonom mal vydané povolenie na podnikanie v poisťovníctve. Aj keď je poistné obligatórnou náležitosťou poistnej zmluvy, jeho výpočet a poistné určila žalovaná. V roku 1998 neexistoval žiaden cenový predpis, ktorý by stanovoval konkrétne limity pre poistné, aj preto nemožno hovoriť o nezákonne dohodnutom poistnom. Predmetný poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v roku 1998, teda v čase, kedy bol účinný zákon č. 24/1991 Zb. a nebol účinný zákon č. 95/2002 Z.z., a teda ani jeho ustanovenie § 31a. K základným znakom právneho štátu patrí dodržiavanie princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov (zákaz retroaktivity právnych predpisov). Nie je teda ani prípustné, aby skutočnosť, že po uzatvorení poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa výpočtu poistného, ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. V danom prípade nemožno argumentovať ani tým, že by uzavretie poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaný uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno považovať za chybu v počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená a daná a bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré viedli žalobcu k uzavretiu poistnej zmluvy práve so žalovaným. Žalobkyňa nesúhlasí ani s výrokom žalovanej, že „Národná Banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné bolo stanovené „zle a nízko“ teda je stanovené protizákonne“. Z previerok vykonaných Národnou bankou Slovenska v roku 2007 a z dokumentov s tým súvisiacich žalovaná vyvodzuje záver, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb., a teda bolo protizákonné, neplatné. Tento jeho záver nepotvrdzuje ani jedna zo žalovanou predložených listín. Správnym rozhodnutím NBS žalovanej nebola uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím NBS mohla byť žalovanej uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Výšku poistného stanovila žalovaná podľa kalkulácie, ktorú sama predložila povoľujúcemu orgánu, teda ich stanovila v súlade s povolením na podnikanie a v súlade so zákonom. Ministerstvo financií SR pri vydaní povolenia neurčovalo či schvaľovalo spôsob výpočtu, iba konštatovalo, že pri žiadosti bol predložený obchodný plán, ktorého súčasťou podľa § 11 ods. 3 zákona o poisťovníctve boli aj sadzby poistného vrátane ich kalkulácie, ktoré si stanovila

žalovaná. Teda ide o jeho riziko podnikania, ak ich stanovil „zle a nízko“, v nijakom prípade nemôže za to zodpovedať klient poisťovne. Ak žalovaná nepostupovala pri stanovení sadzby poistného s odbornou starostlivosťou a lákala ľudí na uzatváranie pre neho „nevýhodných“ zmlúv, jeho konanie nemôže zakladať neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku... a že nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. Žalovaná teda aj napriek výsledkom kontroly NBS mala zotrvať v poistnom vzťahu za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Žalobkyňa pritom v tomto súkromno-právnom vzťahu vystupuje v postavení spotrebiteľa. Žalobkyňa považuje aj tieto tvrdenia a výpočty žalovanej ohľadne redukcie poistného plnenia za účelové, ničím nepodložené. Žalovaná od uzatvorenia poistnej zmluvy až doposiaľ žalobkyni nijaké omeškanie nevyčítala, nevyzývala ju na úhradu údajného omeškaného poistného. Na základe uzavretej poistnej zmluvy platila žalobkyňa poistné celú dohodnutú desaťročnú dobu platenia poistného pravidelne každý mesiac v dohodnutej výške. Ako vyplýva z listov žalovanej zo dňa 22.01.2007, k 31.12.2005 aj k 31.12.2006 mala žalobkyňa uhradené všetky platby poistného, ale dokonca k 31.12.2006 mala preplatok 846,- Sk (t.j. 28,08 eur). Aj zo žalovanou predloženého platobného kalendára vyplýva, že žalobkyňa mala vyplatené všetko poistné, všetky platby realizované pred žalobcom uvádzanou lehotou splatnosti poistného, platila totiž poistné pravidelne na základe trvalého príkazu zadaného v banke v lehotách dohodnutých v poistnej zmluve. Žalobkyňa tiež namietala nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť čl. 9 ods. 2 poistných podmienok žalovaného z 1.6.1995, čo v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá jeho neplatnosť. V právnej veci vedenej pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 39C/183/2007 bolo dokonca v obdobnej právnej veci právoplatne určené, že rekapitulácia redukcie poistnej zmluvy predložené žalovaným (podľa všeobecných poistných podmienok zo dňa 01.06.1995), je neplatná. Pritom Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 5Co/358/2009 zo dňa 26.4.2010 neplatnosť redukcie poistnej zmluvy ako vecne správne potvrdil. Ak by aj uvedené ustanovenie poistných podmienok bolo platné, v danom prípade neexistujú dôvody, pre ktoré by žalobkyňa mala nárok len na redukovanú poistnú sumu. S poukazom na § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného až do 31.12.2002 žalobkyňa uviedla, že nebola v omeškaní s poistným za prvé poistné obdobie viac ako 3 mesiace odo dňa jeho splatnosti, ani s ďalším poistným viac ako 6 mesiacov.

5. Žalovaná v konaní ešte argumentovala , že vydaniu povolenia predchádzalo predloženie žiadosti žalovanej a o žiadosti rozhodovalo Ministerstvo financií SR, ktoré mohlo vydať takéto povolenie len keď po preskúmaní predloženej žiadosti a jej príloh, medzi ktoré patrili poistné podmienky a obchodný plán obsahujúci sadzby poistného vrátanie ich kalkulácie, dospel k záveru, že žalovaná bude schopná dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov. Predmetné povolenie bolo schválené nesprávne, nakoľko sadzby poistného schválené pre poistný produkt UDP-K nezohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov z poistných vzťahov. Rozhodnutie Ministerstva financií SR z 1995 ako aj jeho súčasť - sadzby poistného zostali v nezmenenej podobe od momentu ich schválenia až do roku 2007. kde v zmysle listinného dôkazu Listu NBS QDT-13070/2013 sa stalo toto rozhodnutie materiálne nevykonateľným. Žalovaná sa od povolených podmienok poistenia UDP-K nemohla odchýliť. Orgán štátu týmto spôsobom výrazne zasahoval do poistných vzťahov, lebo ako regulátor poisťovníctva v danom období, disponujúci odborným aparátom, prevzal na seba zodpovednosť za správne a odborné posúdenie schvaľovaného povolenia na výkon poisťovníctva. Žalovaný dala do pozornosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012 a sp. zn. 10Co/25/2016, v rámci ktorých konajúci súd určil poistné zmluvy UDP-K ako celok neplatné a zároveň rozhodol o zodpovednosti orgánu štátu za nesprávne schválenie sadzieb poistného. Tá istá poistná zmluva UDP-K nemôže byť zároveň neplatná pre rozpor poistného so zákonom v civilnom konaní o náhradu škody a zároveň platná v inom civilnom konaní o zaplatenie plnenia z takejto zmluvy, len z dôvodu, že žalobkyňa je spotrebiteľ. Žalobkyňa účelovo poukazuje len na tie poistné obdobia, kedy začala platiť poistné načas, nie však poistné obdobia, ktoré im predchádzali a v rámci ktorých sa dostávala do omeškania.

6. Žalobkyňa svoju argumentáciu ešte doplnila, že nikde v žalovaným uvádzaných ustanoveniach zákona č. 24/1991 Zb. (účinného ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy) nie sú stanovené limity poistného a už vôbec nie je stanovené, že v prípade prekročenia takýchto limitov by bola poistná zmluva neplatná. K rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012 a 10Co/25/2016 uviedla, že súd v tomto konaní neposudzoval platnosť poistnej zmluvy typu UDP-K, a preto sa ani nezaoberal argumentáciou vzťahujúcou sa k platnosti, resp. neplatnosti poistnej zmluvy, predmetom bolo posúdenie nároku žalovanej (v danom konaní ako žalobcu) na náhradu škody vzniknutú nesprávnym úradným postupom orgánom štátnej správy. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/229/2013 súd konštatoval: „Pre určenie, či právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou trvá, nie je právne významné posúdenie vzťahu medzi orgánom dohľadu nad finančným trhom a žalovanou."

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s obsahom predlžených listinných dôkazov.

8. Podľa poistky z 25.11.1998 žalobkyňa ako poistník a poistenec so žalovanou (vtedy s obchodným menom Prvá Česko-Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť Košice) uzatvorili poistnú zmluvu typu UDP-K č. 7066000001 so začiatkom poistenia od 18.11.1998 a koncom poistenia 18.11.2013, bola dohodnutá poistná doba 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov, výška poistného pre prípad smrti a dožitia 423 Sk (14,04 eur), poistná suma pre prípad smrti 60.000 Sk (1.991,64 eur) a pre prípad dožitia 91.000 Sk (3.020,65 eur). Ak sa poistený dožije konca poistnej doby poisťovňa mala vyplatiť kapitalizovanú poistnú sumu poistenému. Zaručený nárast rezervy pre toto poistenie bolo 6% ročne.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, boli schválené Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 a že podľa čl. 9 bodu 1 uvedených VPP, ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty. Zníženú poistnú sumu vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad.

10. Podľa dodatku k poistnej zmluve č. 7048400002 na antiinflačné zníženie finančných parametrov uzavretým 29.4.2009 medzi Prvou československou poisťovňou a žalobcom došlo k zmene finančných parametrov a navýšila sa suma poistného pre prípad smrti a dožitia zo 483 Sk (16,03 eur) na 554 Sk a výška poistného spolu s úrazovým pripoistením z 521 (17,29 eur) na 592 Sk (19,65 eur), poistná suma pre prípad smrti zo 70.000 Sk (2.323,57 eur) na 74.900 Sk (2.486,22 eur) a poistná suma pre prípad dožitia zo 105.628 Sk (3.506,21 eur) na 112.048 Sk (3719,31 eur) s účinnosťou od júna 2003.

11. Podľa platobného kalendára pre predmetnú zmluvu dohodnuté mesačné poistné vo výške 14,041 eur splatné k 18. dňu v kal. mesiaci bolo pravidelne uhrádzané po celú dobu 10 rokov častokrát predčasne a s omeškaním najdlhšie mesiac a 2 dni s tým, že žalobkyňa uhradila predpísané poistné vo výške 2.556,03 eur a vznikol jej preplatok o jednu splátku. Žalobkyňa v konaní vypovedala, že prvú platbu poistného vykonala šekom, následne dala trvalý platobný príkaz vo VÚB na úhrady sumy 423 Sk mesačne. Žalovaná ju nikdy nevyzývala na úhradu poistného. Aj v zmysle listov žalovanej adresovaných žalobkyni - informácia o finančnom stave poistnej zmluvy zo dňa 20.1.2006, 22.1.2007, 22.1.2008 a histórie transakcií na účte žalobkyne vo VÚB BANKE bolo poistné riadne uhrádzané. Podľa listov žalovanej adresovaných žalobkyni - informácia o finančnom stave poistnej zmluvy zo dňa 9.2.2002, 1.3.2003 bola dojednaná poistná suma navyšovaná o výnosy.

12. Podľa rozhodnutia MF SR č. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995 bolo žalovanej - vtedy s názvom Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. - udelené povolenie na výkon poisťovacej činnosti na území SR, súčasťou povolenia boli i schválené všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Podľa protokolu o kontrole vyhotoveného Ministerstvom financií SR oddelenie dozoru nad poisťovníctvom spojení so Súladom medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými poistnými podmienkami a obchodným plánom týkajúci sa kontroly vykonanej v čase od 9.-25.6.1999, neboli u žalovanej zistené žiadne závažné nedostatky.

13. V protokole NBS l č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 (výňatok) z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť

v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovanej uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. Taktiež bolo žalovanému vytknuté, že zmenil kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámil do 10 dní pred ich účinnosťou. V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 NCR1s 23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K. Listom NBS č. ODO-2262/2008 z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s., predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov, do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom z 18.3.2008 č. ODO-3162/2008.

14. V odpovedi sp.zn. ODT-7467/2012 z 30.7.2012 na žiadosť o informáciu JUDr. Lucie Žákovej zo 16.7.2012 NBS uviedla, že pri výkone dohľadu nad poskytovateľmi poistenia prepočítava prostredníctvom svojich pracovníkov správnosť kalkulácií jednotlivých poistení s využitím metód a princípov poistnej matematiky a štatistiky, čím je možné zistiť, či je poistenie ekonomicky reálne. Významným ukazovateľom ekonomickej reálnosti niektorých typov poistení sú tzv. technické rezervy, ktoré poisťovne vytvárajú taktiež podľa špecifických poistno-matematických vzorcov. Orgán štátneho dozoru nad poisťovníctvom kalkulácie a sadzby poistného po zistení, že sú poistno-matematicky správne, schválil, čím sa stali pre poskytovateľa poistného záväznými a boli tak zárukou bezpečného fungovania poisťovne. Dodržiavanie schválených kalkulácií a sadzieb poistného bolo predmetom pravidelnej kontroly orgánu štátneho dozoru nad poisťovníctvom. Postupnou harmonizáciou právnych predpisov Slovenskej republiky s komunitárnym právom bol slovenský poistný trh plne liberalizovaný (najmä zásadnou rekodifikáciou práva poistného trhu vykonanú zákonom č. 95/2000 Z.z.) a orgán dohľadu už nemá právomoc schvaľovať sadzby poistného, či všeobecné poistné podmienky. Sadzby poistného sú tak v súčasnosti predmetom voľnej hospodárskej súťaže.

15. Podľa listu NBS č. ODT-13070/2013 adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice s.r.o. z 2.12.2013 kalkulácie a sadzby poistného plnenia UDP-K boli v rámci obchodného plánu činnosti poisťovne odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými. NBS ani jej právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K. Protokol NBS č. ODO-12990/2007 z 29.7.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V protokole konštatovala, že kalkulačné vzorce (medzi nimi aj produktu UDP.K) nie sú v súlade s poistno- matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla naďalej používať kalkulácie a sadzby produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UPD-K materiálne neplatným. Poisťovňa sa aplikáciou nesprávnych poistno-matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu poistnej sumy na dožitie. NBS s cieľom stability finančného trhu preto uložila poisťovni prijať také opatrenia, ktoré by odstránili nedostatok (poistno-matematickú chybu) v kalkuláciách dotknutých produktov a tým umožnila správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie. Nesprávny poistno-matematický postup poisťovne bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS však nešpecifikovala konkrétny postup na odstránenie nedostatkov, spôsob prijatia opatrení.

16. V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501 tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na nákup štátnych dlhopisov.

17. Žalobkyňa listom z 15.2.2016 požiadala žalovanú o vyplatenie poistnej sumy pre dožitie č. poistky 7066000001, urgovala ju listom z 21.4.2016 a opätovne listom zo 14.6.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu so zvýšením o podiel na zisku a prebytkoch s poukazom na to, že 3.3.2016 žalobkyňa doručila žalovanej požadované doklady. Žalovaná list prevzala 24.6.2016 a listom z 24.6.2016 žalobkyni oznámila prerušenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť a to z dôvodu spornosti platnosti predmetnej poistnej zmluvy do doby rozhodnutia súdu o platnosti/neplatnosti poistnej zmluvy. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by bol podal návrh na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy.

18. Podľa § 788 ods. 1 poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

19. Podľa § 788 ods. 2 poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

20. Podľa § 788 ods. 3 súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

21. Podľa § 788 ods. 4 v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

22. Podľa 796 ods. 1 ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

23. Podľa 796 ods. 2 ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

24. Podľa § 797 ods. 1 právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

25. Podľa § 797 ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

26. Podľa § 797 ods. 3 plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

27. Podľa § 799 ods. 2 kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

28. Podľa § 801 ods. 1 poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

29. Podľa § 801 ods. 2 úč. do 31.12.2002 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiaca od jeho splatnosti.

30. Podľa § 801 ods. 3 úč. do 31.12.2002 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

31. Podľa § 801 ods. 2 úč. od 1.1.2003 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

32. Podľa § 801 ods. 3 úč. od 1.1.2003 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

33. Podľa 804 poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40#f4240617> o vrátení poistného.

34. Podľa § 816 ods. 1 z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Podľa § 10c cit. nar. vl. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

38. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobkyne súd musel predovšetkým skúmať, či došlo medzi stranami k platnému uzavretiu poistnej zmluvy s ohľadom na dohodnutú výšku poistného ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy, keď podľa tvrdenia žalovanej dojednané poistné bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z. z., čo malo podľa § 39 spôsobiť absolútnu neplatnosť zmluvy. K tomu súd uvádza, že postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva sú zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovaného od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom (Protokol č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaná) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť

namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov. Žalovaná však nepreukázala, že správnym rozhodnutím jej mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu jej mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému, a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom. Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v § 27 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaná sa snažila presvedčiť súd, že ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie všetky súčasti takého súkromnoprávneho vzťahu sú určované verejným právom (napr. už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaná bola povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak nepreukázala, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv, takýto výklad ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (podľa vyjadrení NBS táto žalovanému neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov). Na základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny vzťah. Žalobkyňa, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu z NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Žalovaná sa v konaní snažila vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti, bola žalovaná, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovanej, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovanú. Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala a navrhla nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný alebo zmenu dojednaných podmienok v jeho prospech, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistenému), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Žalovaná napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu mala zotrvať v poistnom vzťahu za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej

istoty (zásadou pacta sunt servanda). Žalovaná sa so zisteným nedostatkom mohla vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov - so súhlasom oboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Súd považuje za absurdné tvrdenie žalovanej, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (§ 9 ods. 3 a 11 ods. 3 upravujúce udelenie povolenia na podnikanie poisťovne) od počiatku absolútne neplatné, čo má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo zo zákona. V danom prípade zákon o poisťovníctve nespája vydanie povolenia v prípade, že sa neskôr ukáže, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie, s jeho neplatnosťou, tobôž s neplatnosťou právnych úkonov poisťovne, ktorej bolo také povolenie vydané. Predmetný poistný vzťah vznikol v čase kedy ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení, ktorý ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi stranami sporu. Súd dodáva, že hrozbu finančnej podnikateľskej straty v prípade zotrvania žalovanou v poistných zmluvách s poistenými za podmienok, ako boli dohodnuté pred novelou zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (§ 31a vložený zákonom č. 186/2004 Z.z. do zákona č. 95/2002 Z.z. s účinnosťou od 15.4.2004) nie je možné považovať za záujem chránený zákonom, ktorý by odôvodňoval jeho protiprávne konanie spočívajúce v jednostrannej zmene zmluvného vzťahu. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovanou uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré viedli žalobkyňu k uzavretiu tejto zmluvy. Základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda

- zmluvy sa musia dodržiavať“ vyplýva z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Žalovanú nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhla, tá však podcenila tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Súd teda právne uzatvára, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá platne.

39. Medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva so začiatkom poistenia od 18.11.1998 a koncom poistenia 18.11.2013, v ktorej bola dohodnutá doba platenia poistného 10 rokov, výška poistného pre prípad smrti a dožitia 423 Sk (14,04 eur), poistná suma pre prípad dožitia 91.000 Sk (3.020,65 eur), ktorej súčasťou boli vtedy platné VPP. Žalobkyňa pravidelne uhrádzal dohodnuté poistné po celých 10 rokov. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi poisťovňou, právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohla žalobkyňa v žalovanou vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie, alebo nie. Žalovaná súdu nepreukázala dôvody, pre ktoré by žalobkyni vznikol nárok len na redukované poistné plnenie v súlade s čl. 9 ods. 2 príslušných poistných podmienok z 1.6.1995 a § 804 (poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného) - ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty poistenie sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy). Podľa § 801 ods. 1 a 2 poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti (podľa úč. do 31.12.2002), resp. do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie s upozornením na zánik poistenia, ak nebude poistné zaplatené (podľa úč. od 1.1.2003). Z platobného kalendára pre predmetnú poistnú zmluvu súd zistil, že žalobkyňa nebola v omeškaní s poistným za prvé poistné obdobie viac ako 3 mesiace odo dňa jeho splatnosti,

ani s ďalším poistným viac ako 6 mesiacov ani nikdy nebola žalovanou vyzývaná na jeho zaplatenie, teda neboli naplnené zákonné podmienky pre zánik poistenia ani podmienka ustanovená vo VPP pre redukciu (ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom), ku ktorej by došlo prvým dňom po lehote, uplynutím ktorej inak poistenie zaniká pre neplatenie poistného (a nie až pri uplatnení nároku na poistné plnenie). Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalovaná je povinná žalobkyni uhradiť dojednané poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 3.020,65 eur, ktorého sa žalobkyňa žalobou domáha.

40. Žalobkyňa listom z 15.2.2016 požiadala žalovanú o vyplatenie poistnej sumy pre dožitie č. poistky 7066000001, teda žalovanej muselo byť zrejmé, že žalobkyňa sa dožila dojednanej doby a žije a stále na adrese uvedenej v zmluve, pričom dátum jej narodenia bol uvedený v poistnej zmluve i poistke, teda mal k dispozícii všetky údaje potrebné pre vyplatenie nároku. V čl. 13 bodu 3 uvedených VPP z r. 1995 sa uvádza, že ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie, je povinný poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne predložiť doklady potrebné na výplatu plnenia. Súd podotýka, že o aké doklady má ísť, sa vo VPP ani v zákone nič neuvádza. To však nemá slúžiť k zneužívaniu zo strany poisťovne, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 , aby nadbytočne požadovala doklady za účelom odďaľovania výplaty poistného plnenia. Súd má za to, že žalovaná mala všetky potrebné podklady pre to, aby mohol vyplatiť poistné plnenie bez potreby nejakého rozsiahleho šetrenia, keďže jedinou podmienkou pre vyplatenie poistnej sumy pre prípad dožitia (okrem toho že bolo uhradené poistné) je logicky dožitie sa dňa uvedeného v zmluve zo strany poistníka. Napriek tomu žalobkyňa žalovanej už listom zo dňa 3.3.2016 zaslala žalovanej ňou požadované doklady pre výplatu poistného plnenia. V zmysle § 797 ods. 3 plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zákon predpokladá, že sa vyšetrenie skončí do 1 mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel. Na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť nebolo potrebné vykonať žiadne rozsiahle vyšetrenie, na ktoré by nepostačovala lehota jedného mesiaca, navyše žalovaná žalobkyni neoznámil, že nemôže skončiť vyšetrenie v lehote mesiaca, len oznámila prerušenie vyšetrenia z dôvodu spornosti platnosti poistnej zmluvy, a to bez toho aby preukázala, že podala na súd žalobu o určenie jej neplatnosti, preto súd vyvodil, že poistné plnenie bolo splatné do 15 dní po uplynutí mesiaca od kedy sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, t.j. 31.3.2016. Keďže žalovaná neuhradila svoj dlh riadne a včas, vzniklo žalobkyni právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti a to vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba ECB je od 16.3.2016 vo výške 0%, teda výška úrokov z omeškania po navýšení o 8 percentuálnych bodov predstavuje 8% ročne. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania z poistnej sumy až od 9.7.2016, a keďže súd v zmylse § 216 C.s.p. nemôže prekročiť žalobný návrh, zaviazal žalovanú i na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.020,65 eur od 9.7.2016 do zaplatenia, teda žalobe v celom rozsahu vyhovel

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%.

43. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.