Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-91-2015.pdf
PDF · 92.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/91/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO 31 318 916 proti žalovanému Q. M., štátnemu občanovi SR, bytom E., A. XXX/XX o zaplatenie 1.707,15 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.02.2015 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.707,15 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 24.09.2007 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o OTP KONTE č. XXXXXXX/XXXX v nadväznosti na § 708 a nasl. zákona č. 513/91 Z. z. V zmluve bol dohodnutý rozsah služieb poskytovaných žalobcom a zároveň práva a povinnosti zmluvných strán. Súčasťou zmluvy o konte boli všeobecné obchodné podmienky vedenia konta a terminovaného vkladu v SKK a vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka Slovensko, a.s. Dňa 14.07.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku, v zmysle ktorej mal žalovaný limit povoleného debetného zostatku na hore uvedenom účte vo výške 1.000,- eur. Zmluva bola uzatvorená na obdobie 1 roka odo dňa jej účinnosti s tým, že jej platnosť sa predlžuje vždy o jeden rok, ak ktorákoľvek zmluvná strana najneskôr 15 dní pred ukončením účinnosti písomne neoznámi, že trvá na jej ukončení. Žalovaný spočiatku dodržiaval dohodnuté podmienky, avšak v ďalšom období nedodržiaval limit povoleného debetného zostatku. Došlo tým k porušeniu dohodnutých podmienok, preto žalobca dňa 19.01.2012 poslal žalovanému oznámenie o zrušení povoleného debetu čím v súlade s čl. III.4., bod 43. VOP zanikla k uvedenému dňu zmluva. Vzhľadom na pokles zostatku na účte pod povinný minimálny zostatok účtu žalobca zaslal žalovanému listom zo dňa 19.06.2014 výpoveď zo Zmluvy s účinnosťou dňa 31.08.2014. Výška pohľadávky žalobcu ku dňu 31.08.2010 bola vyčíslená vo výške žalovanej sumy.
2. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil Zmluvu o OTP konte, Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku, Všeobecné obchodné podmienky vedenia konta a termínového vkladu - eur a vedenia bežného účtu o termínovaných vkladoch v cudzej mene, FO, občanom, OTP banka Slovensko a.s., Upozornenie na pokles mesačnej splátky, oznámenie o zrušení povoleného debetu, výpoveď zmluvy vrátane doručenky, prehľad pohľadávok, a výpis z účtu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z výsluchu žalovaného vyplynulo , že považuje žalobu za nedôvodnú, nakoľko pohľadávku, ktorú žalobca uplatňuje žalobcovi uhradil. Predložil súčasne pokladničnú potvrdenku žalobcu OTP banka zo dňa 12.06.2015, ktorá potvrdzuje, že žalobca v uvedený deň prijal hotovosť vo výške 1.750,- eur. Ďalej predložil výpis z účtu z ktorého vyplýva, že 12.06. 2015 došlo k vkladu v hotovosti vo výške 1.750,- eur. Súčasne predložil výpoveď zmluvy zo dňa 12.06.2015 ako i pokladničnú potvrdenku z uvedeného dátumu, na ktorej je zaznamenaný účel a to zrušenie účtu - výber v hotovosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mu hotovosť vo výške 42,85 Eur vrátil ako preplatok. Nie je si preto vedomý žiadnej podlžnosti voči žalobcovi. Navrhol, aby súd žalobu zamietol, náhradu trov konania si neuplatnil.
5. Účastníci uzatvorili dňa 24.09.2007 zmluvu o OTP KONTE č. XXXXXXX/XXXX s dohodnutým rozsahom služieb poskytovaných žalobcom a vzájomnými právami a povinnosťami zmluvných strán. Predmetom Zmluvy bolo vedenie OTP Konta v súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami vedenia konta a terminovaného vkladu v SKK a vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka Slovensko, a.s ("VOP"). Dňa 14.07.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku, v zmysle ktorej mal žalovaný limit povoleného debetného zostatku na uvedenom účte vo výške 1.000,- eur.
6. V dôsledku porušenia dohodnutých zmluvných podmienok pre poskytovanie povoleného debetného zostatku na Konte zo strany žalovaného žalobca listom zo dňa 19.01.2012 zrušil povolený debetný zostatok a vyzval ho k zaplateniu čerpaného debetného zostatku vrátane príslušenstva do 5 dní odo dňa zrušenia povoleného debetného zostatku. Zrušením povoleného debetného zostatku zmluva v súlade s čl. III.4., bod 43. VOP k uvedenému dňu zanikla. Vzhľadom na pokles zostatku na účte pod povinný minimálny zostatok účtu žalobca zaslal žalovanému listom zo dňa 19.06.2014 výpoveď zo Zmluvy o OTP Konte s účinnosťou dňa 31.08.2014(uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby).
7. Z doplňujúceho podania žalobcu zo dňa 11.05.2015, doručeného súdu dňa 13.0.2015 vyplýva, že ku dňu 19.01.2012, kedy banka zrušila na účte žalovaného povolený debet, mal žalovaný sumu zostatku na účte vo výške - 1.087,80 eur. Žalobca uviedol, že odo dňa zrušenia povoleného debetu pohľadávka banky narástla (do doby výpovede podľa Zmluva o OTP Konte) na konečnú sumu 1.707,15 eur. Táto suma je tvorená najmä úrokom z omeškania v sume 427,78 eur a poplatkami banky vo výške 191,57 eur( účtované na základe čl.VII.2 VOP).
8. Podľa čl. III.4., bod 43. VOP Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku Zmluva zaniká dňom zrušenia povoleného debetného zostatku, alebo ak majiteľ bežného účtu iným závažným spôsobom poruší svoje povinnosti.
9. Podľa bodu 10. Zmluvy o poskytnutí povoleného debetného zostatku Zmluva zaniká aj dňom zrušenia povoleného debetného zostatku bankou podľa bodu 5.tejto zmluvy. Po zániku zmluvy je majiteľ Konta povinný zaplatiť banke čerpaný debetný zostatok(vrátane príslušenstva) do 5 dní odo dňa zániku zmluvy (konečná splatnosť úveru).
10. Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
11. Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa" orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvu o bežnom účte (Zmluva o OTP konte) a zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku upravené v § 261 a § 708 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvy spadajúce pod režim zákona o ochrane spotrebiteľa, bolo dôvodné predmetné zmluvy posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke dĺžky premlčacej lehoty. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci ide o zmluvy absolútneho obchodu, neprestávajú byť zmluvami spotrebiteľskými. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o OTP konte, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie.
18. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu zmluvy o bežnom účte ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009,rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS
402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
19. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Ohľadne aplikácie ust. § 52 ods. 2 OZ súd poukazuje na rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol: "V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka- zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by najvyšší súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy" bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mal použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom."
20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca zrušil povolený debetný zostatok dňa 19.01.2012 čím zanikla účinnosť zmluvy o poskytnutí povoleného debetného zostatku, žalovaný bol povinný vrátiť čerpaný debetný zostatok najneskôr do 5 dní odo dňa skončenia účinnosti tejto zmluvy. Žalobcovi začala plynúť lehota na uplatnenie svojho nároku od 25.01.2012 (t.j. odo dňa nasledujúceho ako mal žalovaný plniť, 19.01.2012 + 5 dní). Nasledujúcim dňom ( 25.01.2012 ) mohol uplatniť žalobca svoje právo na vydanie debetného zostatku. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný na tunajší súd dňa 25.02.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 25.01.2015, súd považuje v zmysle ust. § 100 a 101 OZ uplatnený nárok žalobcu za premlčaný. Z tohto dôvodu súd návrh zamietol v celom rozsahu ( aj vo zvyšku pohľadávky žalobcu pozostávajúcej z úroku z omeškania zo sumy istiny a poplatkov žalobcu).
21. Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho konania, podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne prihliadal na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Existencia premlčania práva má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých žalobca odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti súd uvádza, že nevznesenie námietky premlčania dlžníkom, nemá za účinnosti súčasnej platnej právnej úpravy (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa) význam v konaní, nakoľko súd, ako je uvedené vyššie, prihliada na premlčanie práva dodávateľa z úradnej povinnosti.
22. Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. Nakoľko úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.