Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-23-2016.pdf
PDF · 89.3 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: J. H., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom 013 03 Krasňany XX, v súčasnosti bytom u družky B. A., 013 03 Krasňany XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 59,33 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 9,33 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 9,33 EUR od 12.06.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 25.05.2016 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 21.07.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 59,33 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 59,33 EUR od 12.06.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.05.2013 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 50,- EUR. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal žalovanému predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaný vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s celkovými nákladmi (príslušenstvom) vo výške 59,33 EUR do 11.06.2013. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške. Podaním zo dňa 29.11.2016, doručeným súdu dňa 02.12.2016 zobral žalobca žalobu v časti prevyšujúcej istinu a zákonný úrok späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. V zostávajúcej časti trval na podanej žalobe a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 50,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 50,- EUR od 12.06.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalovaný sa k žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 29.12.2016, čo preukazuje doručenka na rube na č.l. 15 súdneho spisu, v stanovenej lehote nevyjadril.
3. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
4. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Vzhľadom na to, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 EUR, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 01.02.2017, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.02.2017.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Strany sporu uzavreli dňa 30.05.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a klient sa zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy (čl. IV. bodu 1) a úver poskytnutý veriteľom je bezúročný (čl. IV bodu 3).
10. Zároveň dňa 30.05.2013 strany sporu uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č.129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 50,- EUR prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 59,33 EUR do 11.06.2013. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 9,33 EUR.
11. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
12. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu do jedného mesiaca, keď Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru strany sporu uzavreli dňa 30.05.2013 a žalovaný sa zaviazal žalobcovi požičanú sumu vrátiť jednorázovo v lehote do 11.06.2013. Nejde tak o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a ako náhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.
15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
16. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V predmetnej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Strany sporu si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok vo výške 9,33 EUR, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Žalobca podaním zo dňa 29.11.2016 v časti o zaplatenie sumy 9,33 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9,33 EUR od 12.06.2013 do zaplatenia zobral žalobný návrh späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP konanie v tejto časti zastavil.
17. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi (ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 50,- EUR vyplýva z predloženého výpisu z účtu (č.l. 9 spisu). Žalovaný podľa tvrdení žalobcu nezrealizoval žiadnu úhradu. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 50,- EUR, dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré má za následok zánik dlhu, bolo na žalovanom ako dlžníkovi. Nakoľko žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu 50,- EUR do 11.06.2013 a žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil ani čiastočne, súd by považoval nárok žalobcu za dôvodný vo výške 50,-EUR.
18. Súd vyhodnotil vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, a preto bol povinný postupovať v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, a teda z úradnej povinnosti prihliadať aj na premlčanie uplatneného nároku žalobcu, a to napriek nečinnosti žalovaného, resp. napriek skutočnosti, že žalovaný sa premlčania nároku žalobcu v danom prípade nedovolával. Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
19. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. Súd k uvedenému dodáva, že aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Vychádzajúc z uvedeného súd pri riešení otázky premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.
20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Deň, keď sa právo mohlo
- objektívne posudzované vykonať, resp. uplatniť po prvý raz je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Odôvodnené vykonanie práva nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, ktorá môže byť určená aj dohodou. Ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak určený právny predpisom, či určiteľný rozhodnutím súdu dlžník je povinný splniť v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať.
21. V intenciách citovaných zákonných ustanovení súd vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka za premlčaný. V danom prípade z predloženého výpisu z účtu a zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru mal súd preukázané, že dňa 30.05.2013 žalobca
poukázal žalovanému na jeho účet sumu vo výške 50,- EUR, ktorú mal žalovaný vrátiť do 11.06.2013. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 11.06.2013, to znamená, že tento deň bol stranami sporu dohodnutý ako deň splatnosti úveru, a teda prvý deň, kedy si žalobca mohol uplatniť právo na súde je 12.06.2013. Posledný deň trojročnej premlčacej doby pripadol na 12.06.2016, čo je však nedeľa, čím posledný deň premlčacej doby pripadol na pondelok 13.06.2016. Žalobca však svoje právo uplatnil na súde až dňa 21.07.2016, a teda je evidentné, že si ho uplatnil až po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty.
22. V dôsledku premlčania tak nebolo možné uplatnený nárok žalobcovi priznať, a preto súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však tieto neuplatnil a v konaní mu ani žiadne preukázateľne nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.