Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Er-1230-2014.pdf
PDF · 98.8 KB
Case nature
Subarea
47Er/1230/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava 1 811 06, IČO: 00 686 930, proti povinnému: 1. LC Trading, s.r.o., so sídlom Bratislavská cesta 45, Trnava 917 01, IČO: 36 273 520 (ex offo výmaz z Obchodného registra SR dňa 12.02.2015), 2. L.. H. T., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX H., 3. A. A., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. S. XXX, XXX XX S. G., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Róbert Tutko, so sídlom Exekútorského úradu Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 776.344,01 Eur s príslušenstvom, a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného 2. a povinného 3. proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd exekúciu voči povinnému 1. z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 164315 zo dňa 15.10.2014 bol súdny exekútor JUDr. Róbert Tutko podľa § 45 ods.1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave č.k. II/2013-1943 zo dňa 22.04.2014.
2. Dňa 02.07.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinného 2. a 3. proti exekúcii vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 463/2014 v zmysle § 50 Exekučného poriadku.
3. Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.
4. Lehota na podanie námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. Lehota
na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte v posledný deň lehoty. Na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby námietky boli podané u súdneho exekútora. Podanie námietok na exekučnom súde, inom súde alebo na inom štátnom orgáne môže byť včasné len vtedy, ak dôjde k ich doručeniu súdnemu exekútorovi v zákonom ustanovenej lehote.
5. Upovedomenie o začatí exekúcie sa súdnemu exekútorovi nedarilo opakovane povinným 2. a 3. doručiť, nakoľko si zásielky neprevzali v odbernej lehote. Súdny exekútor zaslal dňa 15.06.2015 zamestnávateľovi povinných žiadosť o doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinným, avšak doručenky ani nedoručená zásielka sa mu do dnešného dňa nevrátili. Nakoľko povinný 2. a povinný 3. podali voči exekúcii námietky (podané na poštovú prepravu dňa 26.06.2015), je zrejmé, že sa im upovedomenie o začatí exekúcie dostalo, a teda im bolo doručené. Nakoľko však súd nevie s istotou zistiť, kedy presne bolo upovedomenie o začatí exekúcie povinným doručené, a teda či boli námietky podané v zákonom ustanovenej lehote, a vzhľadom na ich podanie o nich musí rozhodnúť, v súlade s ustálenou judikatúrou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 10. 2010, sp. zn. 5 Cdo 190/2010; alebo rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 331/04, III. ÚS 249/08, IV. ÚS 379/08) vychádza z predpokladu, že námietky boli podané v zákonnej lehote. 6. Nakoľko znenie námietok povinného 2. a povinného 3. je totožné, a tiež ich procesné postavenie v exekučnom konaní je rovnaké, súd bude ďalej v odôvodnení rozhodnutia uvádzať len námietky povinných (pričom pôjde tak o námietky povinného 2. ako aj o námietky povinného 3.).
7. Povinný v námietkach uvádzajú, že exekučné konanie je vedené v rozpore so zákonom, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodnutie tohto sporu, vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka bola neplatná a popierajú existenciu pohľadávky vo výške 766.344,01 Eur. Povinný uvádzajú, že za určitých okolností zákony poskytujú spotrebiteľskú ochranu aj právnickým osobám, ako by to malo byť aj v ich vzťahu medzi bankou a povinnými. V rozhodcovskom konaní došlo k nesprávnemu použitiu ustanovení Obchodného zákonníka v ich neprospech, nakoľko ak je jedna zo zmluvných strán spotrebiteľom, nemožno použiť namiesto ustanovení Občianskeho zákonníka ustanovenia Obchodného zákonníka, ak je úprava Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľa výhodnejšia a zároveň nie je možné so spotrebiteľom dohodnúť použitie ustanovení Obchodného zákonníka, ak je použitie Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľa výhodnejšie. V zmysle občianskoprávnej úpravy mali byť všetky čiastočné plnenia započítané v prvom rade na istinu pohľadávky a až potom na úroky, pričom banka to robila opačne a týmto sa dlžná suma navyšovala. Z tohto dôvodu povinní popierajú výšku uplatnenej pohľadávky, na čo poukazovali aj v rozhodcovskom konaní. Ďalej povinní poukazujú na to, že neboli v rozhodcovskom konaní pasívne legitimovaný. Ručiteľský záväzok je uvedený len v texte Zmluvy o použití zmenky, a povinní mali úmysel ručiť len ako zmenkový ručitelia a nie ako ručitelia podľa Obchodného zákonníka za pohľadávky zo zmlúv o úvere. Uvedený ručiteľský záväzok je podľa nich zmätočný, nezrozumiteľný, neurčitý a teda neplatný, nakoľko nárok, ktorý si voči nim oprávnený uplatnil, nebol uplatnený na podklade zmenky (o zaplatenie zmenkovej pohľadávky). Ďalej povinní namietajú platnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko bola dojednaná v rozpore so zákonom a zároveň pod nátlakom, tzn. bez podpisu rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k poskytnutiu úveru, čo zákon zakazuje.
8. Námietky povinných boli zaslané oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.07.2016 uvádza, že zásadne nesúhlasí s tvrdením povinných, že by im prináležala spotrebiteľská ochrana. Zabezpečenie podnikateľského záväzku nemá spotrebiteľský charakter, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorá uvedené tvrdenia podporuje. Zmluvy o použití zmenky sú zmluvami zloženými, ktorých obsah je jednak dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve a zároveň dohodou o ručení. Dohoda o ručení obsahuje podľa oprávneného všetky náležitosti, ktoré sú zákonom stanovené. Rovnako oprávnený nesúhlasí s tým, že by rozhodcovská doložka nebola v súlade s právnymi predpismi. Oprávnený má za to, že po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré predpokladá zákon na úspešné uplatnenie námietok alebo zastavenie konania súdom ex offo. Na základe uvedeného žiadajú exekúciu zastaviť.
9. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide o procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Námietky však musia byť dostatočne odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného aj hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného
titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesnými skutočnosťami sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, b) bránia vymáhateľnosti nároku, c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
10. Po preskúmaní včas podaných námietok povinných proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k záveru, že námietkam povinných proti exekúcii nemožno vyhovieť. Povinní v námietkach proti exekúcii neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti nároku alebo o existencii dôvodov, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, a to vrátane dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
11. Súd sa ako prvým zaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky, ktorú povinní napadli námietkami. Rozhodcovská doložka bola dojednaná ako súčasť zmluvy o blokovanom kontokorentnom úvere č. 100.1053, zmluvy o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 2636/2007, zmluvy o použití zmenky č. 2636/2007/2 a zmluvy o použití zmenky č. 100.1053/1, a to vždy v záverečných ustanoveniach.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase podpisu zmlúv, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase podpisu zmlúv rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
14. Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Rovnako sa vyjadril aj Najvyšší súd ČR (rozhodnutie zo dňa 19.12.2007 pod sp. zn. 29 Odo 1222/2005) platnost rozhodčí smlouvy, i když má podobu jen rozhodčí doložky, je tak nutno vždy posuzovat jako smlouvu zcela samostatnou, jen technicky vloženou do textu jiné smlouvy.
15. Tunajší súd ma za to, že rozhodcovská doložka spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nakoľko bola súčasťou každej zmluvy, ktorú oprávnený s povinnými uzatvárali, teda bola dojednaná písomne, nachádzala sa v časti záverečných ustanovení na viditeľnom mieste, pod ktoré pripojili povinní svoje podpisy a vyjadrili súhlas, že zmluvy boli uzavreté na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Vzhľadom na platnú rozhodcovskú doložku mal súd za to, že rozhodcovský súd mal právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave č.k. II/2013-1943 zo dňa 22.04.2014 za platný exekučný titul na základe ktorého možno viesť túto exekúciu.
16. Ďalej sa súd zaoberal námietkou povinných, že postavenie povinného 1. ako dlžníka a zároveň aj ručiteľov - povinného 2. a 3. je postavením rovným spotrebiteľovi, na základe čoho im prináleží spotrebiteľská ochrana. Zo zmluvy o blokovanom kontokorentnom úvere č. 100.1053 a zmluvy o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. 2636/2007 vyplýva, že úvery boli poskytnuté za účelom financovania prevádzkových potrieb a za účelom úhrady pohľadávok, ktoré majú dodávatelia voči dlžníkovi (povinnému 1.) na zaplatenie odplaty alebo odmeny alebo ceny za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby na základe dodávateľských zmlúv. Nakoľko ide o zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom a tiež, že veriteľom a rovnako dlžníkom z úverových zmlúv sú podnikateľské subjekty - obchodné spoločnosti, je viac ako jasné, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah, v ktorom sa dlžník - povinný 1. v žiadnom prípade nenachádzal v postavení spotrebiteľa, aj vzhľadom na vyššie uvedený účel poskytnutia úveru (bol poskytnutý na rýdzo obchodné účely).
17. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
18. Vyššie spomínané úverové zmluvy (v znení ich dodatkov) boli zabezpečené zmluvami o použití zmenky č. 2636/2007/2 a č. 100.1053/1. Zabezpečovacie zmluvy obsahujú nielen dohodu o vyplňovacom práve, ale aj ručiteľské vyhlásenie povinného 2. a 3., ktorý sa zaviazali nezaplatenú pohľadávku z úverových zmlúv (a pohľadávky so zmluvami súvisiace) oprávnenému uhradiť, v prípade že tieto neuhradí povinný 1. Povinný 2. a 3. zabezpečovali predmetné záväzky z dôvodu, že obaja boli spoločníkmi (spoluvlastnícky podiel každého o veľkosti 50%) v obchodnej spoločnosti LC Trading, s.r.o., ktorá bola dlžníkom a je zároveň povinným 1 v tomto exekučnom konaní. Povinný 2. bol dokonca konateľom spoločnosti - povinného 1., ktorý všetky zmluvy v mene povinného 1. ako štatutár podpisoval. Z vyššie uvedeného § 261 ods. 7 Obchodného zákonníku jasne vyplýva, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Použitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôžu dohodou vylúčiť (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. mája 2000, sp. zn. 4 Obo 115/99).
19. Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-419/11 zo 14. marca 2013 fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za záväzky tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru. Rovnako sa k danej problematike vyjadril aj Najvyšší súd (Uznesenie NSSR zo dňa 09.11.2016, 5 Ndc 10/2016).
20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinný 1., 2. ani 3. neboli v postavení spotrebiteľa a teda im ani neprináležala takáto ochrana. Použitie ustanovení Obchodného zákonníka bez aplikácie ustanovení chrániacich spotrebiteľa rozhodcovským súdom, považuje exekučný súd za správne (a tiež jediné riešenie v súlade s právom).
21. Ručiteľské vyhlásenie považuje súd taktiež za platné, nakoľko síce bolo obsiahnuté v zmluve použití zmenky, avšak zo znenia a z obsahu tohto ručiteľského vyhlásenia je zrejmé, na čo sa ním povinní zaviazali a akú pohľadávku sa zaviazali oprávnenému uhradiť, v prípade, že ju neuhradí povinný 1. Nejednalo sa výslovne len o pohľadávku vyplývajúcu zo zmenky, ale o zabezpečenú pohľadávku, ktorá je presne špecifikovaná v rámci článku predmet zmluvy, ktorý sa zaoberá aj výkladom pojmom, a jasne z výkladu vyplýva, že ide o všetky súčasné a budúce pohľadávky oprávneného spolu s príslušenstvom, na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných oprávnenému na základe úverových zmlúv, pohľadávky ktoré vzniknú v súvislosti s odstúpením, vypovedaním úverových zmlúv, pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú v súvislosti s úverovými zmluvami a pod. Uvedené ručiteľské vyhlásenie je oddeliteľné od časti zmluvy, ktorá sa týka vyplňovacieho práva k zmenke a súd súhlasí s odôvodnením oprávneného, že sa jedná o zloženú zmluvu. Čiže tak vyplňovacie právo, ako aj ručiteľské vyhlásenie, síce sú obsiahnuté v jednom dokumente, sú však samostatnými dohodami, resp. vyhláseniami, ktoré sa vzájomne nevylučujú ani si nerozporujú, a jedno bez druhého možno aplikovať.
22. Exekučný súd má zákonné oprávnenie na preskúmavanie rozhodcovského rozhodnutia, ktoré je predložené ako exekučný titul v zmysle § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
23. Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (§ 57 Exekučného poriadku), b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) (rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
24. Nakoľko exekučný súd nevzhliadol žiaden nedostatok rozhodcovského rozsudku, nebol dôvod uplatniť ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ohľadne skutočností, ktoré povinní namietali, ako ich pasívnu legitimáciu, výšku pohľadávky, a pod., sa mohli domáhať na rozhodcovskom súde preskúmania rozhodcovského rozsudku senátom zloženom z troch rozhodcov alebo podaním žaloby na súd, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak ako boli poučení v poučení uvedenom v rozsudku zo dňa 22.04.2014.
25. Povinní neuviedli žiadne skutočnosti v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorých by mohlo byť ich námietkam proti exekúcii vyhovené, a taktiež v konaní nevyšli najavo ani žiadne iné skutočnosti preukazujúce pochybenie pri výkone exekúcie. Súd preto námietky povinných proti exekúcii ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.
26. Súd týmto rozhodnutím zároveň rozhodol o zastavení exekúcie voči povinnému 1. nakoľko tento zanikol, t.j. bol vymazaný z Obchodného registra SR, a to bez právneho nástupcu.
27. Súd šetrením zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce jej ďalšie pokračovanie, a to zánik povinného 1. - obchodnej spoločnosti LC Trading, s.r.o., ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra SR dňa 12.02.2015. Spoločnosť bola zrušená bez likvidácie rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 23CbR 22/2013 - 16 zo dňa 13.01.2015.
28. Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
29. Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
30. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
31. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
32. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
33. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2011 sp. zn.: 3M Cdo 10/2011 v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
34. Z rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. 23CbR 22/2013 - 16 zo dňa 13.01.2015 vyplýva, že spoločnosť pred jej zrušením nemala žiaden majetok, pretože zanikla bez právneho nástupcu a bola zrušená bez likvidácie. Vzhľadom na to, že súdom bola zistená nemajetnosť povinného 1., ktorý bol následne zrušený bez likvidácie a vymazaný z obchodného registra, tunajší súd považuje za
preukázané, že podmienky ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sú v danom prípade splnené. Z uvedených dôvodov súd exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) a ods. 3 Exekučného poriadku.
35. V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku I. nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku II. je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.