Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/63/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: LF DEVELOPMENT KRÁSNA s.r.o., so sídlom Záhradná 10, Košice, IČO: 36 683 582, zastúpený: Agile & Clever s.r.o., so sídlom Rázusova 49, Košice, proti žalovaným: 1/ Tepláreň Košice, a.s., so sídlom Teplárenská 3, Košice, IČO: 36 211 541, 2/ IZOLEX BAU s.r.o., so sídlom Garbiarska 16, Košice, IČO: 31 721 770, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, so sídlom Floriánska 19, Košice, v spore o zaplatenie 38.746,67 Eur, rozhodol

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade trovy konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou na súde dňa 5.5.2011, sa žalobca domáhal pôvodne uloženia povinnosti len žalovanému v 1. rade zaplatiť mu sumu 38.746,67 Eur. V priebehu konania, na základe návrhu žalobcu v jeho písomnom podaní, doručenom dňa 29.5.2012, súd uznesením zo dňa 12.3.2014 pripustil vstup do konania tiež žalovaného v 2. rade a tiež zmenu žaloby, tak, že žalobca sa v ďalšom domáhal uloženia povinnosti zaplatiť sumu 38.746,67 Eur obom žalovaným. Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobca tvrdil, že v priebehu roku 2008 žalovaný v 1. rade zrealizoval rozsiahlu rekonštrukciu vodnej stavby (ďalej tiež len „odkalisko“) v jeho vlastníctve, pri ktorej využíval na zabezpečenie prejazdu motorovými vozidlami tiež prístupovú komunikáciu žalobcu, nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. 1683/58, evidovanú v katastri nehnuteľností na LV č. 5160 pre kat. úz. Krásna (ďalej tiež len „prístupová komunikácia“) . Pri rekonštrukcii odkaliska bola podľa tvrdenia žalobcu prístupová komunikácia enormne zaťažovaná dopravnými mechanizmami v dôsledku čoho v priebehu roku 2008 došlo k rozsiahlym poškodeniam prístupovej komunikácie, na opravu ktorej vynaložil sumu 77.493,34 Eur. Z tejto sumy si žalobca uplatnil proti žalovaným len polovicu s odôvodnením, že i sám prístupovú komunikáciu v rámci realizácie prípravy územia pre individuálnu bytovú výstavbu v lokalite Košice - Krásna, Na Hore, využíval. Žalovaný v 2. rade podľa tvrdenia žalobcu za škodu zodpovedá (spoluzodpovedá) preto, že stavebné práce na odkalisku pre žalovaného v 1. rade fyzicky realizoval pri plnení zmluvného záväzku zo Zmluvy o dielo, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako objednávateľom a žalovaným v 2. rade v hmotnoprávnom postavení zhotoviteľa dňa 11.12.2007.

2. Žalovaný v 1. rade uplatnený nárok žalobcu ani len sčasti neuznal, pričom popri popieraní tvrdení žalobcu vo vzťahu k základu i k výške uplatneného nároku, v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 28.1.2015, vzniesol tiež námietku premlčania, založenú na jeho tvrdení, že žalobca sa podľa jeho vlastných vyjadrení mal najneskôr dňa 18.8.2008 dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a tak k uplatneniu nároku na súde voči nemu (5.5.2011) došlo až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rámci svojej procesnej obrany namietal premlčanie uplatneného práva i žalovaný v 2. rade, argumentujúc, že pokiaľ k vzniku škody podľa tvrdenia žalobcu došlo v roku 2008, nakoľko žalobca navrhol pripustenie jeho vstupu do konania

až dňa 29.5.2012, urobil tak až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. K námietke premlčania žalovaného v 1. rade, založenej na uplynutí subjektívnej premlčacej dobe, žalobca argumentoval ( v podaní zo dňa 26.11.2015), že o výške škody sa dozvedel až dňa 27.11.2009, kedy mu spoločnosť SPOJSTAV spol. s r.o. vystavila faktúru za poslednú etapu opráv na poškodenom cestnom telese. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej v konaní žalovaným v 2. rade, založenej na uplynutí objektívnej premlčacej doby žalobca zastával názor, že okamih vzniku škody je v danom prípade totožný s časom skončenia realizácie prác na odkalisku podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovanými, k čomu došlo dňa 31.3.2009. Žalobca tvrdil tiež rozpor žalovaným v 2. rade vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi; poukazoval pritom na to že žalovaný v 1. rade, podľa jeho presvedčenia, zámerne v konaní tajil informáciu o tom, že fyzicky práce na realizácii rekonštrukcie odkaliska vykonával žalovaný v 2. rade a že ju uviedol až 2 mesiace po uplynutí premlčacej doby. Tým podľa, tvrdenia žalobcu, žalovaný v 1. rade prakticky znemožnil ochranu práva žalobcu súdom. Akcentoval pritom i fakt, že obaja žalovaní boli v konaní zastúpení jednou osobou.

4. Žalovaní vo svojej protiargumentácii v otázke súladu vznesených námietok premlčania s dobrými mravmi (v podaní zo dňa 28.1.2016) predovšetkým odmietli tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade mal zámerne tajiť skutočnosť že práce na stavbe rekonštrukcie odkaliska realizoval žalovaný v 2. rade a poukázali pritom tiež na to, že už na prvom pojednávaní v tejto veci sa žalovaný v 1. rade o tom zmienil a že na výzvu súdu dobrovoľne i predložil zmluvu o dielo uzatvorenú so žalovaným v 2. rade. I z týchto dôvodov žalovaní nesúhlasili s názorom žalobcu konflikte vznesených námietok s dobrými mravmi a poukázali pritom naviac i nato, že odopretie práva uplatniť námietku premlčania podľa právnej praxe má mať výnimočnú povahu, kedy na strane „veriteľa“ bezpochyby absentuje zavinenie za uplynutie premlčacej doby a na strane „dlžníka“ je preukázaný priamy úmysel cez výkon tohto práva iného poškodiť. K tvrdeniu žalobcu, že k vzniku škody došlo v čase ukončenia realizácie prác na odkalisku žalovaní (na pojednávaní dňa 6.2.2017) žalovaní upriamili pozornosť na to, že žalobca v písomnom podaní zo dňa 2.4.2012 (v skutočnosti v k nemu priloženej písomnosti „Doplnenie podkladov, skutočností vyžiadaných na súdnom konaní dňa 19.3.2012...“) uviedol, že výstavba infraštruktúry individuálnej bytovej výstavby v lokalite „Na hore II“ sa začala dňa 18.8.2008 po už poškodenej prístupovej ceste.

5. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 6.10.2016 pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi akcentoval význam vzájomnej korešpondencie so žalovaným v 1. rade, z ktorej vyplýva podľa jeho názoru, že tento informácie o osobe žalovaného v 2. rade vedome skrýval. Zdôraznil v tejto súvislosti i fakt, že tiež pri spoločných stretnutiach vystupoval ako realizátor stavebných prác na odkalisku žalovaný v 1. rade pričom osobu žalovaného v 2. rade v tejto súvislosti nikdy nespomenul. Na pojednávaní dňa 6.2.2017 žalobca vo vzťahu k spornému okamihu vzniku škody a k spornému okamihu, kedy sa o škode dozvedel, tvrdil, že škoda na príjazdovej komunikácii nevznikla naraz ale postupne a že preto sa o „finálnej výške škody - o konkrétnom čísle“ dozvedel žalobca až po vystavení faktúry dodávateľom prác pri oprave príjazdovej komunikácie. Pokiaľ i žalobca uvádzal údaje o výške škody v skoršej korešpondencii, jednalo sa podľa jeho vyjadrenie len o „nepresné čísla“. K posúdeniu súladu žalovaným v 1. rade vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi žalobca na pojednávaní dňa 6.2.2017 dodal, že táto procesná obrana žalovaného v 1. rade je neetická tiež preto lebo za stavu nepochybnosti že sa na vzniku škody podieľal, odmieta ju nahradiť.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.) ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust.§ 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy v zmysle ust.§ 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení tak aj v časného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stravu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie a ani uplatnenie o ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016 postupoval bez zohľadnenia obmedzení vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust.§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.

7. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Podľa ust. § 488, ust. § 489 a ust. § 494 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. (2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. (3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa ust. § 432 Občianskeho zákonníka, za škodu vyvolanú povahou zvlášť nebezpečnej prevádzky zodpovedá prevádzateľ rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku. Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Podľa ust. § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa ust. § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.(2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa ust. § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

8. Ešte pred meritórnym posúdením uplatneného nároku sa súd primárne zaoberal námietkami premlčania, vznesenými v rámci svojej procesnej obrany oboma žalovanými (porovnaj tiež rozsudok NS SR sp. zn. 1M Obdo 1/2007 zo dňa 27.8.2008). Vo svojich úvahách v tomto smere pritom súd vyšiel z toho, že opis rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca odôvodnil žalobný návrh, neumožňoval podriadiť žalobcom tvrdený právny vzťah strán zo zodpovednosti za škodu pod úpravu Obchodného zákonníka, ako sa žalobca v úvodnej časti konania, vychádzajúc zo spôsobu právnej argumentácie v žalobe, mylne domnieval, nakoľko v danom prípade nad akúkoľvek pochybnosť ani žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade neboli so žalobcom v obchodnom záväzkovom vzťahu (§ 373 Obchodného zákonníka) a k spôsobeniu škody nedošlo podľa tvrdenia žalobcu ani porušením povinnosti, prípadne vyplývajúcej pre žalovaných z Obchodného zákonníka (§ 757 Obchodného zákonníka). Prípadná

zodpovednosť žalovaných za škodu, náhrady ktorej sa žalobca v konaní domáhal, bez ohľadu na to, či je založená na predpokladanom zavinení (§ 420 Občianskeho zákonníka) alebo má charakter objektívny (§ 420a Občianskeho zákonníka; podľa argumentácie žalobcu i § 432 Občianskeho zákonníka) má povahu občianskoprávneho vzťahu, na úpravu ktorého, včítane otázky premlčania práv z neho vyplývajúcich, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 2).

9. Námietka premlčania žalovaného v 1. rade bola založená na jeho tvrdení o márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti, pre začatie plynutia premlčacej doby podľa tohto ustanovenia zákona, je významný subjektívny prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek, a to, kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom vyžaduje sa preukázaná (teda nie predpokladaná) vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť žalobou na súde a kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. K tomu podľa právnej praxe dochádza vtedy, keď poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah. Nie je pritom potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku škody) presne, postačí, aby zistil jej približný rozsah s možnosťou jeho dodatočného spresnenia (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 721/2005 zo dňa 29.11.2006). Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa podľa aplikačnej praxe súdov viaže na okamih, kedy získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba zodpovedá za škodu (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 871/2002 zo dňa 30.9.2003). Zároveň platí, že i keď vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, nie je naplnená už na základe samotného podozrenia či predpokladu, na druhej strane však nie je rozhodujúce, kedy na základe určitých skutkových okolností, o ktorých preukázateľne vedel, si vytvoril právny záver o zodpovednosti určitej osoby či o dôvodnosti a výške svojho nároku (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2891/2007 zo dňa 29.9.2009). Nakoľko vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá je vecou stavu mysli poškodeného, ktorú nie je možné objektivizovať, pre ustálenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúcim zistenie, kedy poškodený preukázateľne disponoval informáciami z ktorých si o týchto skutočnostiach mohol urobiť takýto úsudok. Premietnutím týchto východísk na posudzovaný prípad súd vykonal hodnotenie vykonaných dôkazov v smere zistenia, kedy žalobca informácie o škode a za ňu zodpovednej osobe mal. V tejto súvislosti je potrebné hneď na úvod pripomenúť, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe mala byť spôsobená prejazdom motorových vozidiel cez prístupovú komunikáciu v priebehu roku 2008, pričom v podaní zo dňa 2.4.2012 žalobca spresnil, že prístupová komunikácie bola poškodená už dňa 18.8.2008, kedy začal s výstavbou infraštruktúry individuálnej bytovej výstavby v lokalite „Na Hore II“. Podľa zistenia súdu už listom zo dňa 16.2.2009 (čl. 73) žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na náhradu škody, spôsobenej podľa obsahu tohto listu žalovaným v 1. rade na cestnom telese v období „do konca roku 2008“ s tým, že v tomto liste žalobca pri zohľadnení rozsahu opráv v druhom polroku 2008 a opráv vykonaných v roku 2009, určil výšku náhrady na sumu 14.940,- Eur. V tejto súvislosti z listu žalobcu zo dňa 9.9.2009 (čl. 39) podľa zistenia súdu vyplýva, že táto suma predstavuje 20%-ný podiel nákladov, vynaložených žalobcom na opravu v roku 2008 a v roku 2009. Z toho možno podľa názoru súdu nad akékoľvek pochybnosti skutkovo vyvodiť že najneskôr dňa 16.2.2009 žalobca mal vedomosť ako o škode, včítane jej približného (v porovnaní s uplatnenou výškou) rozsahu v sume 74.700,- Eur bez DPH a o tom, kto za ňu zodpovedá, keďže si škodu v tejto výške, i keď v inom pomere ako žalobou, voči žalovanému v 1. rade na tom istom základe, ako v tomto konaní uplatnil listom, vyhotoveným žalobcom práve uvedeného dňa. Najneskôr v tento deň tak podľa posúdenia súdu začala plynúť dvojročná premlčacia doba, v ktorej si žalobca nárok na náhradu škody mohol voči žalovanému v 1. rade uplatniť na súde a nakoľko tak pred jej uplynutím najneskôr dňa 16.2.2011 neurobil (pozn. k uplatneniu nároku voči žalovanému v 1. rade došlo dňa 5.5.2011), právo na náhradu škody žalobcu voči žalovanému v 1. rade (pokiaľ by teda bolo dané) sa premlčalo a nakoľko sa žalovaný v 1. rade premlčania v konaní dovolal, súd žalobcovi právo proti žalovanému v 1. rade nemohol priznať v zmysle ust. § 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka.

10. Námietka premlčania žalovaného v 2. rade bola založená na jeho tvrdení o márnom uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia tejto premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla, pritom pod udalosťou sa rozumie nie len protiprávny úkon či právom uznanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 118/2008 zo dňa 26.2.2009). Ako bolo konštatované už v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia, škoda mala byť podľa skutkového vymedzenia žalobcom spôsobená poškodením cestného telesa v jeho vlastníctve prejazdom motorových vozidiel pri realizácii

projektu rekonštrukcie odkaliska v priebehu roku 2008, pričom v podaní zo dňa 2.4.2012 žalobca dokonca výslovne uviedol, že komunikácia bola poškodená ku dňu 18.8.2008. Vychádzajúc z toho možno skutkovo uzavrieť, že i keď udalosť, vedúca k vzniku škody nepochybne mala mať povahu opakovaného a dlhší čas trvajúceho protiprávneho konania žalovaných prípadne niektorého z nich, žalobca poškodenie cestného telesa časovo sústredil do roku 2008 a škodu práve za toto poškodenie si uplatnil i žalobou. Z toho možno vyvodiť, že k vzniku škody v danom prípade došlo najneskôr dňa 31.12.2008, kedy najneskôr začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému v 2. rade a nakoľko pred jej uplynutím dňa 31.12.2011 žalobca nárok voči žalovanému v 2. rade neuplatnil (pozn.: za uplatnenie je potrebné považovať návrh na pripustenie jeho pristúpenia do konania, k čomu došlo dňa 29.5.2012) i právo na náhradu škody žalobcu voči žalovanému v 2. rade (pokiaľ by bolo dané) sa premlčalo a nakoľko sa tiež žalovaný v 2. rade premlčania v konaní dovolal, súd žalobcovi nemohol právo priznať ani voči žalovanému v 2. rade.

11. Pri takomto spôsobe posúdenia námietok premlčania žalovaných už z hľadiska hospodárnosti nebolo potrebné doplniť dokazovanie podľa návrhu žalobcu, ktoré sa týkalo iných sporných otázok ako tých, ktoré mali výpovednú hodnotu k posúdeniu premlčania. Z uvedeného dôvodu súd tieto návrhy žalobcu zamietol. Nakoľko súd posúdil majetkové práva uplatnené žalobcom voči obom žalovaným ako premlčané a keďže len z toho dôvodu nemohol súd žalobcovi žiadne z týchto práv žalobcovi priznať, bolo už nadbytočné vec posudzovať tiež v merite, a teda tiež i z hľadiska spornej zodpovednosti žalovaných za škodu a sporného rozsahu.

12. K argumentácii žalobcu, smerujúcej k spôsobu posúdenia premlčania nárokov voči obom žalovaným považuje súd za potrebné dodať, že k škode v danom prípade malo dôjsť navonok sa prejavenou kvalitatívnou zmenou cestného telesa, čo podľa úvahy súdu znamená, že vznik škody žalobcovi je možné v danom prípade objektívne vnímať ako poškodenie veci v jeho vlastníctve, ktorým poškodením došlo k zmenšeniu hodnoty jeho majetku. Za škodu v okolnostiach tohto prípadu tak podľa názoru súdu nemožno považovať ani vynaloženie nákladov na opravu poškodenej komunikácie, ktorá skutočnosť môže mať význam maximálne pre ustálenie presnej výšky škody a ani vyúčtovanie týchto nákladov dodávateľom opravárenských prác. Bez ďalšieho je pre posúdenie okamihu vznik škody bezvýznamná i skutočnosť skutočného trvania rekonštrukcie odkaliska žalovanými, pretože ako už bolo spomenuté vyššie moment vzniku škody je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla a zároveň na vznik škody samotnej, čo mimo iného tiež znamená, že pokiaľ i udalosť po vzniku škody naďalej trvá, bez ďalšej škody k vzniku škody už nedochádza. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný rozpor námietky (námietok) premlčania s dobrými mravmi, ako v spore správne argumentovali žalovaní, aplikačná prax súdov hoc posudzovanie morálnosti dovolania sa premlčania i pripúšťa (podľa súdu dostupných informácií zatiaľ skutočne len v rovine teoretickej) odopretie práva uplatniť námietku premlčania poníma ako opatrenie výnimočnej povahy, kedy na strane subjektu uplatňujúceho právo bezpochyby absentuje zavinenie za uplynutie premlčacej doby a na strane oprávnenej (vo vzťahu k námietke premlčania) je preukázaný priamy úmysel cez výkon tohto práva iného poškodiť. Žalobca netvrdil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by ukazovala na úmysel žalovaného v 2. rade dovolaním sa premlčania ho poškodiť, pričom jeho tvrdenia v tomto smere (že došlo zatajovaniu informácie o realizácii prác žalovaným v 2. rade) sa týkali výlučne správania sa pred začatím konania ale i v priebehu konania žalovaného v 1. rade. Už len z tohto dôvodu nemožno dovolanie sa premlčania žalovaným v 2. rade považovať za nemorálne. Pokiaľ sa jedná o nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému v 1. rade, žalobca netvrdil a ani súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by žalobcovi priamo alebo nepriamo bránila uplatniť tento nárok na súde už dňa 16.2.2009 a pre ktorú by tak nemohol urobiť ani do uplynutia premlčacej doby. Pokiaľ za takýto dôvod považoval žalobca v tom čase prebiehajúce rokovania so žalovaným v 1. rade, ani tento postup podľa posúdenia súdu žalobcu pri požiadavke priemernej bdelosti nezbavuje ťarchy zodpovednosti za neuplatnenie nároku na súde pre uplynutím premlčacej doby. Zvlášť v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zo vzájomnej korešpondencie žalobcu so žalovaným v 1. rade je v tejto súvislosti evidentné, že žalobca sa popri náhrade škody dožadoval u žalovaného v 1. rade zároveň i doriešenia otázky právneho režimu a odplaty za užívanie príjazdovej komunikácie, pričom s odstupom času sa práve táto otázka v jeho stanoviskách stala dominantnou a náhrada škody sa stala témou marginálnou, čo podľa názoru súd nakoniec i viedlo k premlčaniu uplatneného nároku.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešným žalovaným priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2

C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).