Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46T-128-2013.pdf
PDF · 180.2 KB
Case nature
Area
Subarea
46T/128/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v samosudcom JUDr. Romanom Fittom, v trestnej veci proti obžalovanému B. F., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., B. U. Č.. XXX/XX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.02.2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný B. F., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., B. U. Č.. XXX/XX,
sa uznáva za vinného, že
dňa 07.03.2012 v čase okolo 18.00 hod. v obci Blatné, okres Senec, v čase mimo služby, pri ceste miestnej komunikácie v blízkosti kostola, bez zjavnej príčiny fyzicky napadol Š. Q.F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., X. Č.. XXXX/X, a to tým spôsobom, že ako k nemu cielene podišiel, najskôr ho udrel päsťou na oblasť ramena, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho niekoľkokrát kopol na rôzne časti tela, najmä do oblasti chrbta, brucha a končatín a napokon mu skočil na chrbát, pričom poškodený pri týchto útokoch utrpel zranenia, a to zlomeninu 8. a 9. rebra vľavo, zmliaždenie a podkožné krvácanie na vnútornej strane predlaktia, ktoré si vyžiadali odborné ošetrenie v nemocnici, krátkodobú hospitalizáciu a následnú liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní do 31.05.2012, pričom podľa znaleckého posudku znalca W.. F. N., B.., doba liečby podobných zranení je obvykle 4 až 6 týždňov,
t e d a
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
- inému úmyselne ublížil na zdraví
čím spáchal
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j) Trestného zákona a § 41 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje k náhrade škody voči poškodenému Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, M., vo výške 461,40 eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, Trnava, IČO: 35 937 874, vo výške 142,62 eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Sociálna poisťovňa a.s., pobočka Galanta, Z. Kodálya 48, Galanta, IČO: 30 807 484, odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, M., so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného Š. Q., obžalovaného B. F., svedkov W. N., R. N., X. Y., B. N., Ľ. X.Ö.T.L., O. E.T., M. N., W. M., L.. E., znalcov W.. F. N. a B.. X. M., H.. Súd sa ďalej oboznámením s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiáli, prečítaním výpovedí z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov a s celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že obžalovaný a prokurátor nemali záujem o uzavretie dohody o vine a treste.
Splnomocnený zástupca poškodeného Š. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že škodu, ktorá vznikla poškodenému, má záujem v plnom rozsahu uplatniť, momentálne však nebol schopný výšku škody presne vyčísliť.
Splnomocnení zástupcovia poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a Sociálnej poisťovne sa z účasti na hlavnom pojednávaní ospravedlnili.
Obžalovaný B. F. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení o možnosti urobiť vyhlásenie, učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a prehlásil, že sa cíti nevinný zo žalovaného skutku.
K otázke škody obžalovaný uviedol, že škodu, ktorú si uplatňuje Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa nie je ochotný zaplatiť, nakoľko skutok nespáchal a žiadnu škodu nespôsobil.
K samotnému skutku obžalovaný vypovedal, že v predmetný deň išlo o pohreb babky jeho manželky, na ktorý išiel spolu s manželkou F. F., rod. Y., so svokrou G. Y. a manželkinou sestrou X. Y.. Vyložil ich na cintoríne a ešte išiel niečo vybaviť asi na poštu do Senca, kde bol cca 20-25 minút. Keď sa vrátil zo Senca, zaparkoval vozidlo pri dome smútku, pričom už videl vychádzať manželku a jej sestru, ktoré prichádzali k nemu a on stál pri bráne cintorína. Všetci boli uplakaní a on si myslel, že je to v súvislosti s pohrebom, avšak dozvedel sa, že Š. Q. (poškodený) mal údajne dať facku jeho manželke. Povedali mu, že poškodený robil v dome smútku rozruch. Obžalovaný si presne nepamätá, ako jeho manželka a jej sestra opísali priebeh incidentu, ktorý sa mal odohrať v dome smútku, malo tam ísť o niečo také, že poškodený mal búchať po truhle, resp. s ňou nejako manipuloval a tvrdil, že sa chce s nebohou rozlúčiť. Obžalovaný uviedol, že poškodený tam mal zaútočiť na jeho svokru, do čoho sa postavila jeho manželka, ktorá nakoniec dostala od poškodeného facku. Následne sa riešilo, či sa tento incident bude oznamovať na políciu. Obžalovaný navrhol, aby to riešili cestou polície, ale nakoniec sa dohodli, že tak neurobia, aby nezačal poškodený vyčíňať ešte viac. Po príchode zo Senca to bolo zároveň prvýkrát, čo obžalovaný v inkriminovaný deň videl poškodeného. Keď tam prišiel, videl poškodeného odchádzať zrejme do márnice, pričom poškodený povedal niečo v tom zmysle, že si zavolali na neho policajta. On sám pozná poškodeného z minulosti, je to sused jeho matky a keď je pod vplyvom alkoholu, býva
agresívny. Potom videl poškodeného vychádzať von z cintorína, prichádzal od hrobov, mieril smerom k nim. Vyšiel cez bránu a ešte na adresu jeho manželky a jej sestry povedal, či si zavolali na neho policajta. Keď poškodený Q. pri bráne do cintorína prechádzal okolo obvineného, obvinený si všimol, že poškodený mal sklený pohľad, bol červený v tvári, mal neistú chôdzu a mal za to, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu. Poškodený išiel smerom ku krčme „Eso Bar“, je to rovnaký smer ako ku kostolu, videl ho ísť pešo. Oni nasadli do auta a presúvali sa ku kostolu autom. Videl, že poškodený vošiel do areálu krčmy. Z kostola nie je na krčmu vidieť, aj keď to nie je ďaleko, môže to byť tak 100-150 metrov, ale je to za rohom. Obžalovaný sa presunul do kostola a následne sa pohyboval pred kostolom a v jeho blízkosti. Poškodeného odchádzať z krčmy nevidel. Z kostola odchádzali domov. O tom, že poškodený bol napadnutý a že mu boli spôsobené zranenia sa obžalovaný dozvedel od O. E. v čase, keď ju viezol autom. Bolo to už po tom, čo skončila ceremónia v kostole.
Ku vzájomným vzťahom v rodine obžalovaný uviedol, jeho rodina je rozdelená na dve polovice a medzi sebou sa nerozprávajú. K problematike vyvolávania nepokojov a hádok v rodine zo strany poškodeného obžalovaný uviedol, že sa to dialo v určitých časových intervaloch, keď sa tam poškodený objavil, nakoľko obžalovaný býval u svojej matky, kde je medzi dvormi iba pletivový plot smerom ku Q. a jeho súčasná manželka mala za slobodna hneď vedľa babku, ale bolo to ešte v čase, keď sa so svojou súčasnou manželku F. ani nepriatelili. To znamená, že bol to pomerne dlhší časový úsek dozadu. Obžalovaný vie o tom, že keď sa poškodený objavil u susedov Q.H., robil tam bordel, vykrikoval, nadával. Podľa názoru obžalovaného bol v týchto situáciách poškodený pod vplyvom alkoholu. Sám obžalovaný neprišiel v minulosti s poškodeným do verbálneho ani do fyzického konfliktu, pamätá si len to, že mu aj so susedmi dohováral, a preto si myslí, že ho poškodený poznal.
Na ďalšie otázky ohľadne okolností skutku obžalovaný vypovedal, že v inkriminovaný deň mal oblečenú čiernu zimnú bundu s kapucňou, rifle a tenisky. V čase predmetného skutku bol pravdepodobne v kostole alebo v jeho blízkosti, čo mu môže dosvedčiť jeho manželka F. F.. Do kostola išli asi z dôvodu modlenia za zosnulú. Obžalovaný sa chvíľu zdržal vnútri v kostole, potom išiel pred kostol a tam stál, pofajčieval a čakal, kedy sa skončia ceremónie v kostole, mohol tam stáť necelú hodinu. Presný čas, kedy prišli do kostola a kedy kostol opustili si nepamätal. Obžalovaný taktiež vypovedal, že v inkriminovaný deň z vlastnej iniciatívy volal s kolegom B. N., ktorý bol v ten deň v službe, bolo to asi v čase, keď vyšiel z kostola. Pýtal sa ho, čo robiť v prípade, keď niekto robí neporiadok a rozruch, mal na mysli práve poškodeného, ktorý na cintoríne vyvolával nepokoj tým, že vykrikoval a slovne napádal ostatných. Obžalovaný zisťoval, či sa jedná o trestný čin, resp. o priestupok. Zároveň uviedol, že pokiaľ sa dobre pamätá, tak v daný deň telefonoval s N. viackrát.
Ďalej obžalovaný uviedol, že ani on, ani nikto z jeho rodiny nemá vedomosť o tom, že po skutku smerovali vo vzťahu k poškodenému výhražné telefonáty.
Svedok Š. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetný deň prišiel na cintorín za svojou nebohou matkou. Na cintoríne bola prítomná jeho sestra Y. so svojimi deťmi, druhá sestra E. so svojimi deťmi a aj nejaká rodinná príslušníčka obžalovaného, asi jeho sestra. Na cintoríne došlo k incidentu. F. Y. a G. Y. ho nechceli pustiť za nebohou matkou do domu smútku, preto došlo medzi nimi k slovným potýčkam. Skončilo to tak, že mu nakoniec umožnili vstup do márnice za matkou. Oni následne odišli. Bola tam prítomná ešte Ľ. X.. Chvíľu pri nebohej matke pobudol a potom išiel dať veniec na hrob svojho otca na tomto cintoríne. Bolo to cca o 17.30 hod. Cestou z cintorína išiel smerom do kostola, kde už nevidel nikoho z rodiny, a tak sa zastavil v pohostinstve a dal si 2 dcl vína a 2 dcl pepsi coly. Z tohto pohostinstva chcel ísť ešte do kostola pomodliť sa za matku. Vedel o tom, že tam bola omša za jeho matku, ktorá začínala o 18.00 hod., pričom z krčmy mohol odchádzať pred 18.00 hod. Pred krčmou nikoho nevidel. Na ceste ku kostolu zbadal nejakú osobu v tmavom oblečení, ktorá sa dala ku pohybu smerom k nemu. V tom čase ešte nebola tma a viditeľnosť bola dobrá. Do tváre tejto osoby v čase, keď sa približovala, nevidel, až pokiaľ nebola pri ňom a napadla ho. Najprv dostal päsťou do pleca. V čase útoku tejto osoby na jeho pravé plece bola táto osoba otočená ku nemu tvárou. Po údere na plece spadol svedok na zem, pričom ho táto osoba začala kopať takmer do celého tela, avšak do hlavy nie. Počas útoku dostal viacej kopancov, nevie presne odhadnúť koľko. Následne sa mu podarilo túto osobu chytiť za nohy a zhodiť ju na zem. Z hlavy mu spadla kapucňa, žiadnu ďalšiu pokrývku hlavy nemal a vtedy spoznal, že touto osobou je obžalovaný. Obžalovaný padol smerom dozadu na hlavu a chrbát. Veľmi rýchlo sa potom postavil a zaútočil naňho smerom na chrbát, pričom on stále ležal na zemi a vtedy mu skočil na chrbát a povedal mu doslova „skap“. Počas útoku si obžalovaný nevšimol, že by útočník mal
pri sebe nejaký predmet, ale v čase keď ležal na bruchu na konci konfliktu cítil ostrú bolesť, ako keby ho niečím pichol. Následne obžalovaný odišiel a on tam ostal ležať na bruchu. V tejto polohe tam zotrval asi 5 minút, nemohol dýchať, ale bol pri vedomí. Tento konflikt trval veľmi krátko, preto sa nezmohol ani na kričanie o pomoc. Ani keď ostal ležať po útoku na zemi nekričal o pomoc. Nevšimol si, že by v čase útoku a bezprostredne po ňom boli v okolí nejaké osoby, viditeľnosť však bola stále dobrá. Čo sa týka krčmy, tá má okná smerom k ceste, kde sa konflikt odohral, ale nebolo by z nich možné vidieť na miesto, na ktorom presne došlo ku konfliktu. Keď sa pozviechal, postavil sa a išiel hľadať pomoc. Išiel za kamarátom R. N.. U R. N. sa v tom čase nachádzala okrem neho aj jeho manželka a Ľ. X., či tam boli aj nejakí iní ľudia nevedel. Poprosil ho, aby zavolal sanitku, pretože mu bolo zle, nemohol dýchať, mal veľké bolesti, cítil sa ako keby strácal vedomie. R. N. a jeho manželke povedal, že počas napadnutia bol niečím pichnutý. O tom, že v priebehu napadnutia opoznal osobu útočníka R. N. nepovedal, pretože sa bál o svoj život, keďže sa mu predtým rodina Y. vyhrážala. Keď sa ho R. N. pýtal, čo sa mu stalo, on odpovedal, že dostal bitku od Y., pretože si nevedel spomenúť na meno obžalovaného, pričom podotkol, že už aj v minulosti sa mu vyhrážali, že majú známeho policajta a že ho zlikvidujú. Potom prišla sanitka a odviezli ho do nemocnice v Ružinove.
Svedok označil meno útočníka po tom, ako bol u svojej lekárky, ktorá mu povedala, že takýto skutok má oznámiť polícii, avšak urobil tak až neskôr, po 14 dňoch po skutku, pretože bol v bolestiach, nemohol stáť, sedieť, ani poriadne dýchať. Predtým povedal o osobe útočníka svojej družke, s ktorou žije v jednej domácnosti, a to hneď ako prišiel z nemocnice. Ďalej svedok uviedol, že ešte pred tým, ako označil útočníka na polícii, sa mu niekto telefonicky vyhrážal v súvislosti so skutkom. Taktiež volali jeho nevlastnej dcére N. G. s tým, že pokiaľ svedok podá trestné oznámenie na B. F., tak bude mať problémy, lebo mu vybavia basu. Svedok opakovane súdu uviedol, že si je 100% istý tým, že útočníkom je prítomný obžalovaný.
Ďalej svedok uviedol, že obžalovaného v minulosti osobne nestretol, iba keď bol u matky v dome, pýtal sa jej, kto to je a ona mu povedala, že je to W. syn B.. Predtým nemal v obci Blatné žiaden konflikt s políciou. V minulosti mal nejaké incidenty v rodičovskom dome, keď si chcel zobrať svoje osobné veci, v čom mu bolo bránené, vtedy tam prišli aj susedia a došlo k slovnej hádke. Na základe ďalších otázok charakterizoval svoj vzťah k alkoholu tak, že si dá príležitostne víno, avšak alkoholikom nie je. Keď si vypije, nevie o tom, že by bol agresívny.
Svedok ďalej uviedol, že v inkriminovaný deň, keď odchádzal z cintorína, s F. Y. nehovoril, ani mu nepovedala, že na neho zavolá policajta. V inkriminovanom čase pred cintorínom alebo pri ňom obžalovaného nevidel.
Na otázku obhajcu, aby sa svedok vyjadril ku svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 04.05.2012, kde sa uvádza, že hneď ako vošiel na cintorín F. Y. povedala, že na neho zavolá policajta B. F. a prečo je táto skutočnosť v jeho výpovedi uvedená, svedok uviedol, že ak sa to v jeho výpovedi nachádza, tak to asi tak bolo. Musela sa mu s tým určite vyhrážať. Svedok taktiež uviedol, že na tom, že došlo na cintoríne k fyzickému konfliktu je pravda len to, že nechcel dať nikomu facku, len natiahol ruku k G. Y., ale facku jej dať nechcel. Fyzický kontakt teda s nikým nemal. Pri uvedenom fyzickom natiahnutí smerom k G. Y. nezasiahol do tváre F. Y..
Svedok ďalej uviedol, že pred príchodom na cintorín nepil žiaden alkohol. Na otázku obhajcu, aby sa svedok opäť vyjadril ku svojej výpovedi, v ktorej sa uvádza, že v Seredi predtým, než nastúpil do autobusu si dal červené víno s colou, svedok uviedol, že je to pravda, ale bolo v tom málo vína cca 0,5 dcl, bol to miešaný drink s colou.
Svedkyňa W. N. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že už si presne nespomína, kedy sa to stalo, bolo to asi 3 roky dozadu. V ten deň búchal u nich na dvere prítomný poškodený, ona mu otvorila, pustila ho dovnútra. Poškodený bol zranený, uvádzal, že bol napadnutý a aj pichnutý nožom, ťažko sa mu dýchalo. Preto mu prezreli chrbát, či sa tam nachádza bodná rana, tú nenašli, ale mal na chrbte červený fľak. Poškodený bol taktiež značne rozrušený, sťažoval sa na bolesti, mal fialové pery, ktoré mal tiež suché a bol evidentne v šoku. Poškodený musel byť orientovaný v čase a priestore, nakoľko vedel, kam má prísť. Mal trochu vypité, avšak reč mal plynulú, rovnako aj chôdzu. Nakoľko sa sťažoval na bolesti, zavolali zdravotnú pomoc. Tam im bolo povedané, aby zavolali aj políciu. Následne k nim domov prišli aj dve netere poškodeného, ktoré tam zostali až do príchodu zdravotnej pomoci a polície.
Poškodený sa k tomu, kto ho napadol nevyjadroval, povedal iba, že ho napadli zozadu pri kostole. O osobe poškodeného svedkyňa vedela, že je bývalý spolužiak jej manžela, ktorý je rozhádaný so svojimi sestrami, viac o jeho vzťahoch k rodine nevie. O tom, ako celá udalosť dopadla a aké zranenia utrpel poškodený svedkyňa nemá vedomosť, nakoľko viac v kontakte neboli. Osobu obžalovaného svedkyňa nepozná. Na otázku obhajcu svedkyňa ďalej uviedla, že si nespomína na to, že by poškodený uvádzal kto mohol byť páchateľom skutku.
Vzhľadom na to, že vo výpovedi svedkyne sa vyskytli rozpory oproti výpovedi, ktorú učinila v prípravnom konaní, na návrh obhajcu súd prečítal procesným postupom výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 22.05.2012. Následne bola svedkyňa dokazovaná na rozpory vo výpovediach. Vo výpovedi z prípravného konania svedkyňa uviedla, že poškodený spomenul, že mu to určite spravili Y., teda niekto z ich rodiny, žiadnu osobu však nekonkretizoval. Na to svedkyňa uviedla, že je možné, že to vtedy poškodený uviedol, a preto to uvádzala aj vo výpovedi v tom čase.
Na ďalšie otázky svedkyňa uviedla, že si nepamätá, či poškodený v daný deň spomínal konflikt na cintoríne. Svedkyňa si myslí, že poškodený sa nezúčastnil omše z dôvodu, že počas doby ako prebiehala omša sa musel odohrať predmetný skutok, pretože v čase keď k nim poškodený prišiel bol už zranený a až po tom, čo už bol u nich, začali ľudia vychádzať z kostola po omši. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodený asi bol v danom čase pod vplyvom alkoholu, ale už ho videla aj viac pod vplyvom alkoholu, keď si u nich spolu s jej manželom vypili niekoľko pohárov vína. V čase, keď k nim poškodený po skutku prišiel, bola u nich na návšteve rodina. Tieto osoby však neboli celý čas prítomné pri tom, ako s manželom poskytovali starostlivosť poškodenému. Poranenie, ktoré mal poškodený videla iba ona s manželom.
Svedok R. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že presné okolnosti skutku si bližšie nepamätá, nakoľko to bolo 2-3 roky dozadu. V inkriminovaný deň večeral, keď im zazvonil alebo zabúchal na dvere poškodený, ktorý bol zranený. Preto zavolal sanitku a políciu. V tom čase bola u nich doma jeho manželka, nejaká návšteva a je možné, že aj ich deti, ktoré sa väčšinou zdržujú na poschodí. Keďže nemajú označený dom, išiel čakať na príchod sanitky na ulicu a o poškodeného sa toho času starala jeho manželka. Poškodený sa sťažoval, že ho bolí zadná časť chrbta. Na miesto potom prišla polícia aj sanitka, ktorá poškodeného odviezla. Kvôli tomuto incidentu mal svedok množstvo telefonických hovorov, zväčša od kamarátov, ktorí videli, že pred jeho domom je policajné vozidlo, vypytovali sa či sa niečo stalo. Svedok ďalej uviedol, že si nespomína, ako poškodený došiel k spôsobeným zraneniam.
Vzhľadom na to, že vo výpovedi svedka sa vyskytli rozpory oproti výpovedi, ktorú učinil v prípravnom konaní, na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 22.05.2012. V zmysle výpovede z prípravného konania, poškodený svedkovi k okolnostiam vzniku zranenia povedal, že ho niekto napadol. Spomenul, že útočník mal mať nejaké čierne oblečenie, avšak kto ho konkrétne napadol nespomenul. Svedok sa ho pýtal, kto a prečo ho napadol, na čo mu poškodený odpovedal, že nevie, ale spomenul niečo ohľadne sestry, nejaký problém. Po prečítaní výpovede z prípravného konania bol svedok dotazovaný k rozporom vo výpovediach, na čo svedok uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania s tým, že sa jedná o menší časový odstup od skutku, dnes je to už 3 roky, takže samozrejme, že nevie uviesť všetky podrobnosti.
Na ďalšie otázky svedok uviedol, že obžalovaného pred jeho domom nevidel. Po predmetnej udalosti svedok s poškodeným nebol v kontakte, bol však s jeho švagrom V. E., ktorý mu oznámil, že poškodený mal zlomené alebo udreté rebrá. Svedok ďalej uviedol, že poškodený bol jeho spolužiak zo základnej školy, nevie však o tom, že by poškodený vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, keďže sa navzájom nenavštevujú často.
Svedkyňa X. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je v príbuzenskom vzťahu s obžalovaným, ktorý je jej švagrom. Svedkyňa po poučení podľa § 130 Trestného poriadku pred súdom vyhlásila, že nevyužíva svoje právo odoprieť výpoveď.
Svedkyňa pred súdom vypovedala, že v inkriminovaný deň priviezol obžalovaný ku kostolu ju, jej sestru F. a jej mamu G.. Ona so sestrou a s mamou sa išli pomodliť do kostola za babku a obžalovaný si išiel niečo vybaviť na poštu. Potom ako prišli na cintorín, dostavil sa tam poškodený, ktorý bol evidentne pod vplyvom alkoholu, začal vykrikovať niečo v tom zmysle, že to oni zabili babku. Následne sa zahnal na jej mamu, chcel jej dať facku, ona sa však uhla a tak zasiahol jej sestru, ktorá sa jej zastala. Sestra svedkyne
nemala po tejto facke žiadne zranenie, mala iba červené líce. Tento incident sa stal v dome smútku. Potom poškodený z miesta odišiel a išiel dať kvety k hrobu svojho dedka. Keď sa vrátil obžalovaný, vzápätí k nim opäť prišiel aj poškodený, ktorý sa vyjadril „keď ste si vy na mňa zavolali policajta, zavolám si aj ja na Vás policajtov“. Na ďalšiu vzájomnú komunikáciu si svedkyňa nepamätá. Potom poškodený odišiel do krčmy s názvom „Eso Bar“. Oni sa potom vrátili do kostola, kde prebiehala omša, svedkyňa sedela s matkou G. vpredu a obžalovaný so svojou snúbenicou F. ostal sedieť vzadu. Omša trvala asi necelú hodinu, po jej skončení vyšli z kostola, kde stál obžalovaný s jej sestrou, spolu nastúpili do auta obžalovaného, ktorý ich spoločne s tetou E. viezol z obce Blatné. Potom dostala teta E. telefonát, že poškodený bol napadnutý, svedkyňa si nepamätá, že by obžalovaný na túto informáciu nejako reagoval. Tetu E. potom vyložili u známych a pokračovali ďalej v jazde. O tom, čo sa v predmetný deň prihodilo poškodenému počula svedkyňa ešte v ten deň od tety E., ktorá povedala, že B. mal napadnúť strýka. Ona osobne nič v daný deň nevidela.
K otázke rodinných sporov s poškodeným uviedla, že ona osobne so svojím ujom (poškodeným) žiadny vzťah nemá. Začalo to v jej detstve, keď sa poškodený negatívne vyjadril na adresu jej dedka, keď ešte žil, preto je jej vzťah k nemu negatívny resp. žiadny. Rovnako poškodeného podľa svedkyne vníma aj jej sestra a matka. Svedkyňa dovtedy videla poškodeného asi 5-krát, keď prišiel k babke, vždy mal niečo vypité, nadával, nikdy tam neprišiel len na návštevu. V deň skutku poškodený ledva chodil, tackal sa, keď im nadával, reč sa mu zasekávala. Nikto z nich troch, sestra, matka ani ona poškodeného nenapadli, ani mu nenadávali, pretože s ním nechceli mať konflikt. O incidente v dome smútku obžalovanému nepovedala a nemá vedomosť o tom, že by mu to povedala jej sestra.
Vzhľadom na to, že vo výpovedi svedkyne sa vyskytli rozpory oproti výpovedi, ktorú učinila v prípravnom konaní v otázke reakcie obžalovaného na informáciu o útoku na poškodeného, na návrh obhajcu súd prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 01.06.2012. V rámci výpovede v prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že obžalovaný nič také nepovedal, iba to, že poškodeného mohol niekto zmlátiť, veď on skákal do hocikoho, začínal si s kadekým. Po prečítaní výpovede bola svedkyňa dotazovaná na rozpor vo svojich výpovediach, pričom uviedla, že trvá na tom, čo povedala v prípravnom konaní.
Svedkyňa ďalej uviedla, že je možné, že obžalovanému niekto spomenul, že poškodený dal facku F. Y., ale bolo to až neskôr, nie keď sa stal incident. Ďalej na otázky svedkyňa vypovedala, že v čase, keď prišiel obžalovaný pre nich k domu smútku, mal na sebe oblečené niečo tmavé, no bližšie to opísať nevedela. Čo sa týka obutia, predpokladá, že mal tenisky, nakoľko ich väčšinou nosieva. Svedkyňa si nepamätá, že by niekedy v čase pred skutkom bola svedkom konfliktu medzi poškodeným aj obžalovaným.
Svedok B. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň bol velený do služby s kolegom N.. Mali nahlásený prípad v Blatnom, kde sa aj presunuli, nakoľko v rodinnom dome mal byť niekto, kto bol napadnutý. Okrem toho boli v predmetnom dome asi ďalší traja - štyria ľudia, presne to uviesť nevedel. Pána, ktorý bol napadnutý dotazovali ku skutku, on nevedel uviesť kde sa to stalo, čo sa malo stať a kto ho mal napadnúť. Keďže sa sťažoval na veľké bolesti, bola privolaná hliadka RZP, na ktorú čakali veľmi dlho. Poškodený pôsobil ako keby bol v podnapitom stave, neustále uvádzal iné skutočnosti, menil okolnosti skutku, ale nevedel uviesť nič konkrétne. Dychovú skúšku poškodenému nevykonali. Na poškodenom neboli viditeľné evidentné zranenia. Po príchode záchranky bola poškodenému poskytnutá lekárska pomoc, potom vykonali šetrenie v obci Blatné. Svedok si pamätá, že boli v miestnej krčme „Eso Bar“, ale nikto o napadnutí poškodeného nevedel nič povedať. Čašníčka potvrdila, že sa tam poškodený nachádzal a že tam konzumoval víno. Svedok ďalej uviedol, že keď prišli po oznámení udalosti do rodinného domu, kde sa nachádzal poškodený, obyvatelia tohto domu uvádzali, že v dome smútku malo dôjsť k nejakému incidentu a aj k fyzickému kontaktu, ktorého účastníkom mal byť práve poškodený.
Na ďalšie otázky svedok odpovedal, že obžalovaného pozná, je to jeho kolega z práce. Obaja boli zaradení ako príslušníci polície na Obvodné oddelenie PZ Senec. V deň skutku sa mu zdá, že mu obžalovaný volal, pričom uvádzal okolnosti identické s tým, čo sa dozvedeli o napadnutí v dome smútku, kde mala byť napadnutá práve manželka obžalovaného poškodeným. Svedok si nepamätal, v akom čase mu obžalovaný volal ani to, či mu volal iba jedenkrát. Pamätal si, že mu volal na jeho súkromný mobilný telefón. Na otázku súdu svedok vypovedal, že existuje nariadenie pre výkon služby príslušníkov polície, ktoré zakazuje používanie súkromných mobilných telefónov počas služby, ale stáva
sa, že vysielačky nefungujú alebo sú výpadky v signáli a vtedy komunikujú aj prostredníctvom vlastných mobilných telefónov. Na to, či v danom čase bol problém s vysielačkou, svedok nevedel odpovedať. Uviedol, že v daný deň boli vybavení vysielačkou v motorovom vozidle, ktorá je pevne zabudovaná, tak isto mali prenosné rádiostanice, ktoré boli pri nástupe do služby funkčné. Niekedy sa im však počas služby stáva, že sa prenosné rádiostanice vybijú. Ďalej svedok uviedol, že si myslí, že obžalovaný volal práve jemu kvôli tomu, že boli jedinou hliadkou vonku v teréne, aby mu oznámil okolnosti napadnutia svojej manželky. Či bola zo strany polície preverovaná aj táto udalosť si nepamätá.
Po skutku sa svedok s obžalovaným nestretol, nakoľko boli veľmi dlho v Blatnom, keďže sa tento prípad riešil veľmi dlho. Počas zákroku, ktorý vykonávala hliadka obžalovaný prítomný nebol. Pri poškodenom bol on aj jeho kolega N., ale kto presne sa bavil s poškodeným si nepamätá. Pri poškodenom neboli obaja celý čas spolu, nakoľko potom ako sa privolala sanitka, on išiel von, aby navigoval sanitku, zatiaľ čo kolega zostal s poškodeným v dome. Svedok nevedel uviesť, či sa popri tom, ako bol vonku, zastavilo pri ňom nejaké motorové vozidlo. O tom, kde bol obžalovaný v čase skutku nemá vedomosť a nepamätá si, či sa neskôr s obžalovaným o priebehu skutku rozprával, nevylúčil to. Svedok ďalej uviedol, že poškodený bol po incidente riadne poučený o svojich právach, bola mu poskytnutá lekárska správa po ošetrení, bol poučený o tom, že môže podať trestné oznámenie.
K uvedenému poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol zo strany hliadky ani prítomného svedka žiadnym spôsobom poučený.
Svedkyňa Ľ. X. ku skutku na hlavnom pojednávaní uviedla, že začiatkom marca 2012 išla spoločne s mamou O. E. a jej sestrou W. E. do domu smútku v Blatnom na rozlúčku s jej babkou. Keď prišli k domu smútku, mohlo byť okolo 17.00 hod. V tom čase videla vchádzať do domu smútku poškodeného, pričom len čo zaparkovali a vystúpili z vozidla, počula od domu smútku krik s tým, že poškodený sa hádal s jej tetou G. Y.. Dôvodom hádky malo byť to, že poškodený chcel otvoriť mraziarenské veko na presklenej truhle, v ktorej sa nachádzala babka, ale čo bolo tým prvotným dôvodom hádky nevie. Hádajúce sa osoby priamo nevidela, len ich počula. Keď vošli dovnútra, terajšia manželka obžalovaného hovorila, že ju poškodený mal fyzicky napadnúť tým, že jej dal facku. Ona sama žiaden fyzický kontakt medzi dotknutými osobami nevidela. Vzhľadom na to, že situácia bola napätá, jej mama O. E. zobrala poškodeného, ktorý musel mať trochu vypité, lebo mal tackavejšiu chôdzu, dohovorila mu, aby išli s poškodeným von a na cintorín k hrobu starého otca. Svedkyňa zostala pred domom smútku s F. F., G. Y. a s W. E.. Tam sa rozprávali, keď po chvíli prišiel na miesto obžalovaný, ktorý mal oblečenú tmavomodrú mikinu s kapucňou a šedé tepláky, tým si však svedkyňa nebola istá. Obžalovaný komunikoval s G. Y. a F. Y. ohľadom okolností, ktoré sa odohrali. F. mu hovorila, že ju poškodený napadol tým, že jej dal facku a že narušoval pietne miesto, pričom si svedkyňa spomína, že obžalovaný hovoril, že aj keby sa volali policajti, tak sa tým nič nevyrieši. Na správaní obžalovaného si potom nevšimla nič výnimočné, mala pocit, že to berie ako uzavretú vec a nastúpili do auta. V dome smútku sa zdržali asi 15 minút, potom sa presúvali do kostola, lebo omša mala začať o 18.00 hod. Nepresúvali sa však spoločne, každý išiel po svojom. Ona išla vozidlom, v ktorom sa nachádzala jej mama a sestra. Do kostola sa presúvali motorovým vozidlom aj F. a G. Y. spolu s obžalovaným. Poškodený išiel pešo. Svedkyňa nevedela uviesť, kde sa nachádzal obžalovaný v čase medzi 17.15 hod. až 18.00 hod., nakoľko naposledy ho videla keď nastupoval do auta pred domom smútku. Svedkyňa v kostole nevidela ani obžalovaného, ani poškodeného. Asi v strede omše prišiel do kostola pán N. s tým, že poškodený je u nich doma a že mal byť napadnutý. Pán N. prišiel za svedkyňou a pýtal sa jej, či je rodinou poškodeného a keďže je zdravotnou sestrou, išla s ním k nim domov. Keď prišla ku N., videla poškodeného sedieť na stoličke. Tomu modrali pery, ťažko artikuloval, ukazoval, že ho bolí hrudník, pričom svedkyňa sa domnievala, že mal zlomené rebrá, viditeľné zranenia nemal. Svedkyňa telefonicky urgovala príchod sanitky. Pred príchodom sanitky poškodený hovoril, že ho mal napadnúť útočník v mikine, a že to mal byť niekto od G. Y., resp. že za to môže G. Y.. V dome u N. bol v danom čase okrem svedkyne poškodený, N., jeho manželka, chvíľku tam bola aj jej sestra, ale tá išla potom von a bola pred domom, potom prišli policajti a RZP. Svedkyňa si nepamätala, kedy presne prišli policajti, ale určite prišli ešte pred príchodom sanitky. Pamätá si na to, že policajti chceli doklady od nej aj od poškodeného. Nepamätá si na to, že by policajti poškodeného vyťažovali ku skutku. Keď prišla sanitka, vonku ešte niečo riešili k totožnosti poškodeného. Svedkyňa odchádzala z domu N. po tom, čo RZP odviezla poškodeného. Od N. odchádzala spolu so sestrou s tým, že ešte volala mame, že ju vyzdvihnú, pretože táto zostala do konca omše v kostole a z kostola odchádzala s vozidlom spolu s Y. a obžalovaným.
Ďalej svedkyňa uviedla, že počas celej doby po príchode do domu N. bola v prítomnosti poškodeného, len malú chvíľu išla von telefonovať, aby urgovala príchod RZP. Avšak jej sestra, ktorá sa nachádzala pred domom N. videla obžalovaného pred domom N.. Obžalovaný sa tam rozprával s hliadkou polície, ktorá sa na miesto dostavila, ona tomu nepripisovala žiadny význam, pretože to brala tak, že obžalovaný sa rozpráva so svojimi kolegami.
Svedkyňa O. E. na hlavnom pojednávaní k skutku uviedla, že v inkriminovanom čase bola v dome smútku, kde sa boli rozlúčiť s jej mamou. Je pravda, že tam došlo k incidentu medzi jej bratom - poškodeným a jej sestrou G. Y., pričom musí povedať, že napätie medzi jej bratom a sestrou bolo aj v minulosti. Keď tam jej brat prišiel, G. Y. aj s F. Y. ho začali urážať výrazmi ako „ten žebrák vyzerá ako bezdomovec“ a pod. Vykrikovali mu aj to, že ho dajú na súd za to, že nepreukázal úctu mame, pričom je pravda, že poškodený mal v danom čase niečo vypité. Následne došlo k hádke medzi ním a Y., pričom doňho najviac vyskakovala práve F. Y.. Poškodený sa taktiež hádal s Y., boli medzi nimi spory aj kvôli majetku. Tým, že F. urážala poškodeného, tento sa na ňu zahnal, ale fyzický kontakt tam nebol. Poškodený sa F. Y. nedotkol, nijako ju neudrel, ani jej nedal facku. Svedkyňa dohovárala poškodenému, aby sa nehádal s tým, že pôjdu na cintorína na hrob ich otca, preto aj išli von na cintorín. Keď sa potom vracali späť do domu smútku, videla ako prišiel obžalovaný. F. sa mu sťažovala, že ju poškodený mal fyzicky napadnúť, že ju udrel. Svedkyňa si pamätá, že F. ukazovala, že má červené líce, pričom obžalovaný hovoril F., že pokiaľ zavolá policajtov, tak maximálne dostane pokutu 30,- eur. Potom zostali v dome smútku už len svedkyňa, poškodený a jej dcéra, zamkli dom smútku a presunuli sa do kostola na omšu. Vie o tom, že poškodený sa smerom ku kostolu zastavil v pohostinstve. Ona pokračovala do kostola. Svedkyňa nevidela obžalovaného vchádzať do kostola a nevidela ho ani v kostole, tam určite nebol. Videla ho, až keď odchádzali z kostola, keď spolu išli v aute. Obžalovaný mal oblečenú tmavú mikinu s kapucňou, kapucňu mal prehodenú na hlave. Počas omše prišiel do kostola pán N., ktorý je kamarát poškodeného, vravel jej dcére, aby išla s ním, pretože sa niečo stalo s poškodeným. V kostole sa nachádzala aj jej mladšia dcéra, ktorá sedela vzadu pri východe z kostola. Tá jej potom povedala, že F. Y. išla von pred kostol a keď sa vracala, opýtala sa jej mladšia dcéra kde bola a či videla poškodeného, na čo jej povedala, že obžalovaný mu dohovoril a že vonku brat čupí alebo niečo také. Ďalšie okolnosti udalosti sa svedkyňa dozvedela po omši. Z kostola odchádzala spolu s Y. a obžalovaným autom. Boli približne na konci dediny, keď jej volala dcéra Ľ., ktorá jej oznámila, že poškodeného zobrala sanitka. S obžalovaným išla v aute asi len 3 minúty, obžalovaný sa správal normálne, nič zvláštne si nevšimla. Ďalšie okolnosti sa dozvedela z rozprávania dcéry. Svedkyňa uviedla, že čo sa v ten večer stalo sa dozvedela, až keď bola doma, telefonovala s G. Y., ktorá je svokrou obžalovaného, že čo sa vlastne stalo. Vtedy G. strašne plakala, či to bolo z toho ako bola rozrušená z pohrebu alebo už vedela, čo sa vlastne deje svedkyňa uviesť nevedela.
Svedok M. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá, že zasahoval pri skutku v obci Blatné spolu s kolegom N.. Podrobnosti si už nepamätá a nevie nič k veci uviesť. Na základe predmetného vyhlásenia prokurátor navrhol prečítať výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 22.01.2013, na ktorom po oboznámení sa so záznamom k udalosti zo dňa 07.03.2012 k veci okrem iného uviedol, že v zázname je zrejme nesprávne uvedený dátum 26.04.2010, inak záznam súhlasí s tým, ako sa to stalo. Keď po privolaní hliadky dorazili do domu N., prišli spolu s kolegom za poškodeným, ktorý sa sťažoval na bolesti chrbta s tým, že sa nevedel nadýchnuť. Zo šetrenia okolností incidentu zistili, že poškodený bol na pohrebe, potom išiel do krčmy. Pamätal si, že poškodený menil verzie ohľadne útoku na jeho osobu, jeho výpoveď nebola veľmi vierohodná a navyše bol zjavne opitý. Nad vyšetrením poškodeného vo veci požitia alkoholu neuvažovali. Útočníka opísal tak, že to bol muž, spomenul aj čo mal oblečené a akú mal postavu, avšak z toho si pamätá iba to, že mal kapucňu na hlave. Za jeho prítomnosti útočníka po mene neidentifikoval. Po tom, ako poškodeného odviezli do nemocnice, vykonali šetrenie aj v krčme, kde komunikovali s barmankou, ktorá im povedala, že tam poškodený bol, niečo si vypil, konflikt tam nemal žiadny, zdržal sa tam chvíľu a potom odišiel sám.
Svedok sa v deň incidentu s obžalovaným, ktorý bol jeho kolegom, nestretol. Nemal vedomosť o tom, či jeho kolega N. uskutočnil telefonický rozhovor s obžalovaným. Nevedel sa vyjadriť k tomu, že z výpisu hovorov uskutočnených v predmetný deň vyplýva, že obžalovaný volal jeho kolegovi N. na súkromný mobilný telefón v čase o 18.08 hod., 18.38 hod., 18.46 hod. a 19.07 hod. a kolega N. volal obžalovanému o 19.21 hod. Pri preverovaní daného prípadu nebol nikým ovplyvňovaný. S kolegom neuvažovali nad privolaním výjazdu z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu, nakoľko sa pri výpovediach poškodeného vyskytli nezrovnalosti. Na otázku vyšetrovateľa, kto by preveroval prípad, pokiaľ došlo
k spáchaniu trestného činu svedok uviedol, že za predpokladu, že je páchateľ neznámy, prípad by preverovali oni, vrátane úkonov trestného konania. Ak je páchateľ známy, vtedy sa službukonajúci poverený policajt Obvodného oddelenia PZ sťahuje.
Po prečítaní zápisnice z prípravného konania svedok so svojou výpoveďou súhlasil. Na ďalšie otázky uviedol, že po vykonaní úkonu spísali o ňom záznam na oddelení. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo bol na úradnom zázname napísaný nesprávny dátum 26.04.2010. Osobu poškodeného si nepamätá, obžalovaného pozná, je to jeho kolega z Obvodného oddelenia PZ. Zákroku dňa 07.03.2012 sa zúčastnil spoločne s kolegom N., avšak určite nebol celý čas v jeho prítomnosti. Nevedel presne špecifikovať dobu, počas ktorej nebol v prítomnosti svojho kolegu N.. Nemá vedomosť o tom, že by bol nstržm. N. niekým kontaktovaný na súkromný mobilný telefón. Svedok priznal, že existuje nariadenie, ktoré zakazuje používať súkromné mobilné telefóny v službe, avšak niekedy nemajú inú možnosť, keďže ich vybavenie, vrátane vysielačiek, je niekedy v dezolátnom stave. Svedok taktiež uviedol, že v zmysle uvedeného nariadenia nejde o legitímny spôsob kontaktu príslušníka PZ, ktorý má voľno, aby používal súkromný mobilný telefón na komunikáciu s iným kolegom, ktorý je v službe a volal mu na jeho súkromný mobilný telefón, to nie je dovolené. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či bol kolega N. v bližšom kamarátskom vzťahu s obžalovaným. Ďalej svedok uviedol, že príslušník konkrétneho Obvodného oddelenia PZ, ktorý má voľno, má vedomosť o tom, kto je v inom čase v službe, nakoľko rozpis služieb je dostupný každému príslušníkovi Obvodného oddelenia PZ.
Svedkyňa W. M., L.. E. na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že v deň skutku išli do márnice. Keď tam prichádzala, videla poškodeného vchádzať do márnice. Poškodený chcel, aby otvorili presklený box, v ktorom bola truhla, chcel sa rozlúčiť s matkou. Keď mu to nechceli dovoliť, tak kvety, ktoré priniesol, hodil na vrch toho preskleneného boxu. Vypukla hádka medzi G. Y., F. F., X. Y. a poškodeným, začali vyťahovať a vykrikovať nezhody z niekoľkých rokov dozadu. Z dôvodu hádky zobrala X. Y. aj F. Y. z márnice von a hovorila im, aby poškodeného neprovokovali a nechali ho na pokoji. Čo sa týka poškodeného, pripúšťa, že mal trochu vypité. Do márnice prišiel aj obžalovaný, ktorý mal oblečenú tmavú mikinu s kapucňou. Obžalovaný incident v márnici nevidel. Obžalovaný zostal stáť vonku pred márnicou a F. Y. sa ho pýtala, čo môže dostať poškodený za zneuctenie hrobu, na čo obžalovaný odpovedal, že pokutu 30,- eur. Pri márnici nevidela, že by sa poškodený a obžalovaný spolu bavili, pretože rovno z márnice poškodený išiel k hrobu otca na cintorín, spolu s jej mamou. Následne sa stretnutie rozpustilo a ľudia odchádzali do kostola. Poškodeného videla odchádzať smerom po ceste ku kostolu, avšak blízko pri kostole asi vo vzdialenosti 100 metrov je aj krčma, takže nevie, či poškodený išiel do kostola alebo do krčmy, ale je pravda, že ho v kostole nevidela, ani ho nevidela vychádzať z kostola. Ako išli do kostola, ona zostala v chodbičke kostola, nešla ďalej dovnútra, čakala tam pre prípad, že by prišiel poškodený, aby sa opäť niečo nezomlelo. Počas omše vyšla von F. Y., ktorá bola pravdepodobne fajčiť, pretože keď sa vracala, bolo z nej cítiť cigaretový dym a povedala jej, že obžalovaný dohovoril poškodenému, aby nerobil problémy. Tieto skutočnosti jej uviedla z dôvodu, že sa jej svedkyňa pýtala vonku nie je ujo Š.. Svedkyňa ďalej uviedla, že F. videla v kostole, obžalovaného s ňou nevidela, zrejme mal zaparkované auto pred kostolom, ale či sedel v aute, alebo či odišiel a potom sa vrátil uviesť nevedela. Následne pár minút po začiatku omše prišiel pán N. s tým, že je u neho poškodený, že ho napadli a nevie dýchať. Preto utekala ku N. so sestrou Ľ. a pánom N., od kostola je to asi 300 metrov. Jej setra je zdravotná sestra, preto poškodenému pomáhala, zavolali záchranku, na ktorú dlho čakali. Poškodený bol na tom dosť zle, nevedel sa nadýchnuť, zajakával sa, mal modré ústa, kričal, že bol napadnutý, že ho mali niečím pichnúť. Neuviedol, kto konkrétne ho napadol, ale uviedol niečo v tom zmysle, že to G. vybavila. Mal na mysli G. Y., že poslala niekoho kto ho mal napadnúť. Svedkyni sa zdalo zvláštne, že keď policajti vypytovali poškodeného na priebeh incidentu, mala pocit, že už vedeli o tom, čo sa malo udiať, že im to musel niekto povedať dopredu. Ona potom čakala vonku, nakoľko si poškodený neželal jej prítomnosť. Po tom, čo prišla hliadka, komunikovali najmä s ňou a asi aj so sestrou, celý čas sa snažili z nej doslova vypáčiť, že poškodený mal udrieť F. a celý čas tvrdili, že svoje správanie a svoj stav simuluje. Boli sa naňho aj pozrieť, ale dlhší rozhovor s ním nemali. Potom prišla záchranka, policajti ešte chvíľu zotrvali, ale nespisovali s nimi žiadnu zápisnicu.
Svedkyňa ďalej uviedla, že v rámci rodiny sa aj v následných dňoch riešila táto situácia. Predpokladá, že informáciu o tom, že poškodeného mal napadnúť obžalovaný mala od matky, lebo ona osobne s poškodeným nebola v kontakte, ale s istotou to s takým odstupom času povedať nevie. To, že Y. chceli udať poškodeného za zneuctenie, ktoré nastalo v márnici, to Y. riešili hneď po tom, čo sa udialo v márnici.
Svedkyňa F. F.U., rod. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je manželkou obžalovaného. Vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah k obžalovanému svedkyňa využila svoje právo odoprieť výpoveď a preto jej neboli kladené žiadne otázky.
Súdny znalec W.. F. N., B.., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod evidenčným číslom XXXXXX, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol v predmetnej veci uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pribratý na vypracovanie znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo vo veci poškodeného. Aj na základe predloženej zdravotnej dokumentácie zo dňa 07.03.2012 z CPO nemocnice Ružinov uviedol, že poškodený utrpel zlomeninu 8. a 9. rebra vľavo v oblasti zadnej časti rovnobežnej s chrbticou. Doba liečenia v tomto prípade je obvykle 4 týždne, čo sa týka práceneschopnosti do 31.05.2012, to závisí od charakteru zamestnania poškodeného, ktoré nepozná. Čo sa týka obmedzenia poškodeného v bežnom spôsobe života uviedol, že základným atribútom zranenia je bolestivosť a sťažené dýchanie, ktoré môže pretrvávať dva až tri mesiace, je to dané u každého človeka individuálne vzhľadom na prah bolesti. Toto zranenie sa u poškodeného prejavovalo bolesťou v mieste zlomeniny, sťaženým dýchaním, ostrou bolesťou pri hlbokom nádychu alebo kašli, citlivosťou poraneného miesta, najmä v mieste zlomeniny. Obmedzenia spočívali najmä v manuálnej práci po dobu 4 týždňov, v obmedzenom kontakte so spoločenským prostredím, v nutnosti čiastočnej osobnej asistencie, najmä pri obliekaní, ktorá bola sťažená pre bolestivosť, obmedzenie v možnosti vykonávania nevyhnutných životných a hygienických úkonov, obmedzenie vykonávania prác v domácnosti. Čo sa týka charakteru zranenia, ide o zranenie ľahké, s dobou liečby do 42 dní, nakoľko z medicínskeho hľadiska sa rozdeľujú zranenia len na ľahké alebo ťažké. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia, išlo o pôsobenie priameho násilia, ktoré smerovalo zozadu dopredu na oblasť zadnej časti hrudníka rovnobežne s chrbticou. Išlo o násilie, ktoré sa neopakovalo, pričom predmetom násilia bol tupo-hranatý predmet. Na otázku vyšetrovateľa, či je možné, ako poškodený udáva, že dostal minimálne 10 úderov do oblasti hrudníka vysokej intenzity, znalec uviedol, že je to málo pravdepodobné. Nie je však vylúčené, že poškodený mohol dostať viacej úderov avšak nižšej intenzity, ktoré nezanechali nejaké vonkajšie zranenia. Na otázku, či predmetné zranenia mohli vzniknúť aj iným spôsobom pri predpokladanom pôsobení priameho násilia, nie je možné vylúčiť ani to, že došlo k pádu chrbtom na tupo-hranatý predmet. Čo sa týka bodového ohodnotenia, tieto zranenia boli stanovené počtom bodov 30, čo pri cene bodu v čase úrazu 15,38 eur predstavuje spolu sumu 461,40 eur. K iným zisteniam uviedol, že narazil na rozpor v zdravotnej dokumentácii poškodeného, kde prvé vyšetrenie po úraze bolo vykonané 07.03.2012 s odporúčaním absolvovať kontrolu o dva dni v obvodnej chirurgickej ambulancii, pričom toto vyšetrenie bolo podľa zdravotnej dokumentácie absolvované u W.. N. v Seredi až dňa 11.04.2012, teda 35 dní po úraze, a posledné vyšetrenie s dátumom 30.05.2012 kedy bol pacient vyšetrený a PN ukončená. Na ďalšie otázky znalec vypovedal, že pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii celý trestný spis, nepamätá si, či videl aj fotodokumentáciu z miesta činu. Lekársku správu W.. N. zo dňa 07.03.2012, v ktorej sa dokumentuje, zmliaždenie a podkožné krvácanie na vnútornej strane predlaktia znalec k dispozícii nemal. Ďalej uviedol, čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia v kontexte toho, čo uvádza poškodený, že je možné že zlomenina 8. a 9. rebra mohla vzniknúť aj kopom resp. aj tým, že útočník skočil nohami na danú oblasť chrbta v polohe, keď poškodený ležal na zemi, keďže išlo o vznik zranenia pôsobením tupo-hranného predmetu priamo na danú oblasť. Za takýto tupo-hranný predmet je možné považovať aj nohu v obuvi. Nedá sa jednoznačne určiť, či sa v prípade poškodeného jednalo o viacero útokov, pokiaľ išlo o viacero útokov, tieto boli miernejšej intenzity resp. nízkej intenzity a nezanechali žiadne zranenia a stopy, ktoré by boli potom následne dokumentované.
Súdny znalec B.. X.Š. M., H.., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod evidenčným číslom XXXXXX na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval k 21.02.2013 na základe požiadavky vyšetrovateľa PZ. Vzhľadom na to, že nebol oboznámený so žiadnymi novými skutočnosťami v danej veci, trvá na záveroch prezentovaných vo svojom znaleckom posudku.
Na ďalšie otázky znalec vypovedal, že u poškodeného nepovažoval psychiatrické vyšetrenie zamerané na alkoholizmus za potrebné. Taktiež trval na tom, že pamäťové funkcie poškodeného mu umožňovali správne opísať prežité skutočnosti v súvislosti s útokom.
Okrem takto vykonaného dokazovania súd vo veci vykonal aj dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiáli, z ktorých ako dôležité pre posúdenie a rozhodnutie vyhodnotil najmä znalecké posudky znalca B.. X. M., H.. a znalca W.. F. N., B.., potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok zo dňa 16.09.2013, uplatnenie nároku na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, pracovný posudok obžalovaného, správu o povesti obžalovaného a výpis z registra trestov obžalovaného aktualizovaný ku dňu 30.01.2017.
Zo znaleckého posudku č. 2/2013, ktorý vypracoval B.. X. M., H.., znalec z odboru psychológia, ktorý bol pribratý do konania uznesením povereného príslušníka PZ, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 01.02.2013, súd zistil, že znalec vykonal psychologické vyšetrenie poškodeného. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že u poškodeného sa nezistila prítomnosť žiadnej duševnej poruchy. Poškodený nebol ani nie je závislý na alkohole alebo iných psychoaktívnych látkach. Nemá sklony k disociálnym prejavom. Má zníženú toleranciu na alkohol, najmä pod vplyvom emočnej záťaže. Jeho emočne nápadné správanie bolo viazané na chronické problémy v rámci bazálnej rodiny, na provokácie zo strany okolia. Nevychádzalo z jeho vnútorných pohnútok a motivácie niekomu ublížiť. Kognitívna kapacita, pamäťové funkcie a osobnostná štruktúra poškodeného tak, ako sa zistilo v priebehu vyšetrení, mu umožňovali správne vnímať prežité skutočnosti. Množstvo alkoholu mohlo v určitej miere ovplyvniť prežívanie útoku, ale nie schopnosti vnímať, zapamätať si a reprodukovať pre neho podstatné fakty skutku. Výpovede poškodeného možno považovať z psychologického hľadiska za vierohodné. Rozpory je možné vysvetliť závažnosťou prežitej traumy, vypätou emočnou situáciou a stresom, viac pod vplyvom požitého alkoholu alebo vedomou snahou skresľovať si prežité. U poškodeného sa nezistila prítomnosť fabulačných ani konfabulačných tendencií. Mohlo dôjsť k skresleniu niektorých pre neho nepodstatných skutočností, nie však prežitej udalosti v podstatných znakoch. Skreslenia a rozpory vo výpovediach z psychologického hľadiska skôr potvrdzujú somatickú, existenčnú, emociálnu a psychickú závažnosť útoku, ktorému bol poškodený vystavený. V kontexte výsledkov získaných znaleckým klinicko-psychologickým vyšetrením znalec nepovažuje za nutné vykonať psychiatrické vyšetrenie poškodeného.
Zo znaleckého posudku č. 21/2013, ktorý vypracoval W.. F. N., B.., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ktorý bol pribratý do konania uznesením povereného príslušníka PZ, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2013, súd okrem iného zistil, že poškodený utrpel zlomeninu 8. a 9. rebra vľavo, ktorá sa prejavuje predovšetkým bolesťou v mieste zlomeniny, sťaženým dýchaním, ostrou bolesťou pri hlbokom nádychu, puchom a deformáciou v mieste zlomeniny. Doba liečby je približne 4 týždne, môže sa predĺžiť na dobu 5 - 6 týždňov pre nutnosť postupného zaťažovania. Znalec sa v znaleckom posudku ďalej vyjadril k problematike obmedzení v bežnom spôsobe života poškodeného. Mechanizmus vzniku zranenia poškodeného a bodové ohodnotenie zranenia bolo v znaleckom posudku uvedené rovnako, ako vypovedal znalec na hlavnom pojednávaní pred súdom. Ako ďalšie zistenia pri vypracovaní znaleckého posudku znalec uviedol, že v zdravotnej dokumentácii poškodeného zistil časový rozpor a z toho vyplývajúce podozrenie na možnú manipuláciu a dodatočnú úpravu zdravotnej dokumentácie poškodeného.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok zo dňa 16.09.2013 ako aj z výsluchu R.. W. B., splnomocnenej zástupkyne poškodenej poisťovne v prípravnom konaní vyplýva, že Sociálnej poisťovni vzniklo právo voči tretej osobe na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok nemocenského poškodenému (v období od 17.03.2012 do 31.05.2012), v dôsledku zavineného protiprávneho konania obžalovaného, a to vo výške 721,80 eur. Uvedenú sumu si poškodená spoločnosť uplatnila v trestnom konaní.
Z uplatnenia nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 18.09.2013 súd zistil, že v dôsledku poškodenia zdravia poistenca Š. Q., bola poškodenému v období do 30.05.2012 poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú uhradila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Z priloženého detailného rozpisu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vyplýva, že poškodenému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v sume 142,62 eur, ktorej náhradu si poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. uplatňuje v trestnom konaní.
Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nemá v Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky žiaden záznam.
Z pracovného posudku obžalovaného, ktorý bol vypracovaný Obvodným oddelením Policajného zboru Senec dňa 25.09.2013 vyplýva, že obžalovaný je služobne zaradený ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou Obvodného oddelenia PZ Senec, odboru poriadkovej polície. Do služobného pomeru bol obžalovaný prijatý dňa 01.04.2009. Menovaný počas výkonu služby preukazuje primerané znalosti právnych predpisov a interných služobných predpisov potrebných pre výkon služby. Vo výkone hliadkovej a obchôdzkovej služby sa u menovaného nezistili žiadne výrazné nedostatky. Služobné úlohy plní so záujmom, aktívne a samostatne. V kolektíve je obľúbený, doposiaľ neboli žiadne sťažnosti na nevhodné správanie ku kolegom. Dodržuje pravidlá služobnej zdvorilosti a etický kódex policajta. Celková služobná disciplína menovaného je na dobrej úrovni. Menovaný nebol disciplinárne riešený za disciplinárne previnenie a 5- krát mu bola udelená odmena. Nadmerné užívanie alkoholických nápojov alebo iných omamných látok u menovaného zistené nebolo.
Zo správy o povesti obžalovaného, ktorý vypracovala starostka obce Blatné dňa 08.10.2013 vyplýva, že správanie menovaného, ktorý má v obci Blatné trvalý pobyt, nebolo v minulosti prerokovávané komisiou verejného poriadku.
Z výpisu registra trestov obžalovaného aktualizovaného ku dňu 31.01.2017 súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v Registri trestov.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako má na mysli § 2 ods. 12 Trestného zákona súd dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k jednoznačnému záveru, že vina obžalovaného v zmysle podanej obžaloby je preukázaná, pričom súd má za to, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal tak, ako je uvedené a že tento skutok spáchal obžalovaný.
Napriek tomu, že obžalovaný v priebehu celého trestného konania popieral spáchanie skutku tak, ako mu bolo kladené za vinu, súd sa nemohol stotožniť s jeho verziou okolností ohľadne spáchaného trestného činu. Na rozdiel od jeho nedostatočného objasnenia toho, kde sa v inkriminovaný čas nachádzal, pôsobí výpoveď poškodeného a ďalších svedkov v spojení s výsledkami znaleckého dokazovania koherentne, pričom vytvárajú ucelený a dôveryhodný obraz toho, ako došlo ku skutku, ktorého následkom bolo ublíženie na zdraví poškodeného.
Obžalovaný pred súdom poprel spáchanie skutku a spôsobenie akejkoľvek škody poškodeným. Obžalovaný uviedol, že vedel o hádke, ktorá sa odohrala v dome smútku medzi poškodeným, jeho manželkou a ďalšími rodinnými príslušníkmi, ktorá predchádzala napadnutiu poškodeného. Túto záležitosť však neriešil. Obžalovaný ďalej tvrdil, že po incidente v dome smútku viezol do kostola na omšu F. Y. a G. Y., a preto bol v čase napadnutia poškodeného buď v kostole alebo pri ňom. Táto informácia však koliduje s tvrdeniami svedkyne Ľ. X.S., O. E. a W. M.F., ktoré pred súdom výslovne uviedli, že obžalovaného v kostole určite nevideli, pričom nevedeli, kde presne sa v danom čase nachádzal. Z výpovede svedkyne W. M. zároveň vyplýva, že počas omše vyšla F. Y. von z kostola, ktorá jej pri návrate do kostola povedala, že „obžalovaný dohovoril poškodenému, aby nerobil problémy“. To, že obžalovaný bol v čase skutku v kostole na omši žiaden zo svedkov nepotvrdil, tvrdil to iba obžalovaný, ktorý to však žiadnym spôsobom nepreukázal. Ďalšou okolnosťou, ktorá budila vo výpovedi obžalovaného nedôveryhodnosť, bolo jeho nedostatočné objasnenie opakovaných telefonických rozhovorov uskutočnených v inkriminovaný deň medzi ním a službukonajúcim policajtom N. prostredníctvom súkromných mobilných telefónov, napriek tomu, že takáto komunikácia nie je medzi príslušníkmi PZ v zmysle interných predpisov dovolená, o čom museli obaja vedieť.
Popri nedôveryhodne pôsobiacej obrane, je obžalovaný zo skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou samotného poškodeného a detailnými výpoveďami ostatných svedkov, ktoré korešpondujú s výsledkami znaleckého dokazovania, či už v otázke povahy zranení poškodeného, pravdepodobnej príčiny a mechanizmu vzniku zranení poškodeného, ako aj v otázke posúdenia možností a schopností poškodeného vnímať priebeh a okolnosti jeho napadnutia.
Súd mal v konaní z výpovede poškodeného i zo svedeckých výpovedí za preukázané, že medzi poškodeným a F., X. a G. Y. došlo v dome smútku k hádke vyplývajúcej aj z predchádzajúcich konfliktov v rodine, ktorá mala vyústiť až do toho, že poškodený sa zahnal na svedkyňu G. Y.. Poškodený odmieta,
že by došlo k reálnemu fyzickému kontaktu medzi ním a F. Y.. Po príchode obžalovaného k domu smútku sa svedkovia vo výpovediach zhodli v tom, že F. obžalovanému povedala, že poškodený jej dal facku. Po tom, ako sa poškodený vzdialil od domu smútku, viacerí svedkovia, aj obžalovaný videl, že poškodený mieril smerom ku krčme. Čo sa týka samotného útoku na poškodeného, ku ktorému došlo na ulici po tom, ako poškodený opustil krčmu, podal poškodený logický opis priebehu celého útoku, ako aj presný opis osoby útočníka - obžalovaného, ktorého pri útoku bez akýchkoľvek pochybností opoznal. Po tom, ako poškodený vyhľadal pomoc v dome svojho kamaráta R. N., pred viacerými svedkami uviedol, že bol obeťou napadnutia s tým, že osobu páchateľa konkretizoval iba ako niekoho od G. Y.. Taktiež sa sťažoval na zdravotné problémy spôsobené napadnutím, pričom tento opis korešponduje so závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia. O dôveryhodnosti výpovede poškodeného k priebehu útoku a ďalším súvisiacim okolnostiam, napriek tomu, že poškodený požil v deň napadnutia alkoholické nápoje, svedčí okrem iného i znalecký posudok W.. X.F. M.F., H.., znalca z odboru psychológia, v zmysle ktorého možno výpoveď poškodeného považovať s ohľadom na jeho kognitívnu kapacitu, pamäťové funkcie a osobnostnú štruktúru za vierohodnú. V zmysle znaleckého dokazovania nevychádza správanie poškodeného z jeho vnútorných pohnútok a motivácie niekomu ublížiť, ani súd v rámci trestného konania nezistil existenciu dôvodov, pre ktoré by poškodený úmyselne či neúmyselne uvádzal nepravdivé informácie ohľadne priebehu napadnutia, osoby označeného útočníka alebo iných okolností súvisiacich so skutkom.
Súd nemôže pri posudzovaní okolností prípadu opomenúť pomerne neštandardný postup službukonajúcej hliadky Obvodného oddelenia PZ, príslušníkov hliadky N. a N., ktorý vzbudzuje minimálne podozrenie z nesprávneho úradného postupu pri uskutočňovaní zákroku v predmetnej veci. Na zvláštny postup príslušníkov hliadky poukázali už svedkyne Ľ. X. a W. M., ktoré boli prítomné v dome N.Č. po príchode hliadky. V zmysle ich výpovedí sa príslušníci hliadky zaujímali predovšetkým o okolnosti incidentu v dome smútku, kedy mal poškodený udrieť F. F., mali dojem, akoby sa príslušníci snažili získať od nich vyjadrenie o tom, že poškodený udrel F., menej sa zaujímali o stav poškodeného a tvrdili, že poškodený svoj nepriaznivý zdravotný stav len simuluje, ani s ním nespísali žiadnu zápisnicu ohľadne napadnutia. Svedkyňa Ľ. X. dokonca uviedla, že keď sa jej sestra W. nachádzala pred domom N., videla tam, ako sa s hliadkou polície rozprával obžalovaný (táto informácia však nebola v rámci ďalšieho dokazovania preukázaná). Rovnako neštandardná je aj uskutočnená opakovaná telefonická komunikácia medzi obžalovaným a svedkom N., ktorá taktiež spochybnila vierohodnosť tvrdení obžalovaného, že on sa žiadneho skutku nedopustil.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním bola v konaní zistená a preukázaná časová aj príčinná súvislosť okolností súvisiacich so spáchaným trestným činom, rovnako aj motív páchateľa, plynúci z pretrvávajúcej napätej situácie v rodine obžalovaného a z predchádzajúcej hádky poškodeného a manželky obžalovaného, o ktorej manželka obžalovanému tvrdila, že ju poškodený udrel. Súd v konaní nezistil žiadne odôvodnené skutočnosti, ktoré by spochybňovali zavinenie obžalovaného, naopak celkovú výpoveď obžalovaného hodnotí súd vzhľadom na jednoznačne zistený a ustálený priebeh skutkového deja v celom rozsahu ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý mu je kladený za vinu.
Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd pri kvalifikácii konania obžalovaného stotožnil s právnou kvalifikáciou obžaloby a konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal za jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim zavineným úmyselným protiprávnym konaním naplnil obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty týchto trestných činov tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.
Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného, a súčasne aj skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko napadnutím poškodeného úderom päsťou do oblasti ramena, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem a jeho následným kopaním do rôznych častí tela, predovšetkým do oblasti chrbta, brucha a končatín a skočením na chrbát utrpel poškodený zlomeninu 8. a 9. rebra vľavo, zmliaždenie a podkožné krvácanie na vnútornej strane predlaktia, čo si vyžiadalo ošetrenie v nemocnici, krátkodobú hospitalizáciu a následnú liečbu poškodeného spojenú s
práceneschopnosťou v trvaní 4 - 6 týždňov, počas ktorých mal poškodený nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života, čo mal súd preukázané závermi znaleckého posudku.
Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného vo vzťahu k obom trestným činom ako konanie v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie vo forme priameho úmyslu a jeho mieru, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd taktiež prihliadol na to, že u obžalovaného je prítomná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, priťažujúca okolnosť u obžalovaného prítomná nie je.
Vyhodnotením týchto skutočností súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, najmä pre uvedomenie si závažnosti následkov, ktoré môžu vzniknúť jeho protiprávnym konaním, v rámci individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a na § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou bolo vedenie riadneho života pred spáchaním skutku. Nakoľko priťažujúca okolnosť v prípade obžalovaného nebola prítomná, u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, a preto sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znižovala horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V predmetnej veci spáchal obžalovaný dva trestné činy, a preto mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona.
Takýto trest, spojený s hrozbou jeho premeny na nepodmienečný trest odňatia slobody, podľa názoru súdu splní najmä svoj výchovný účel a bude motivovať obžalovaného, aby sa v priebehu skúšobnej doby vyhýbal akémukoľvek protispoločenskému konaniu.
Nakoľko obžalovaný spôsobil svojim protiprávnym konaním škodu poškodenému Š. Q., súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody voči poškodenému vo výške 461,40 eur. Predmetná suma predstavuje bodové ohodnotenie náhrady za bolesť, ktorú utrpel poškodený v dôsledku napadnutia, pričom výška škody bola vyčíslená v znaleckom posudku. So zvyškom nároku na náhradu škody odkázal súd poškodeného na civilné konanie.
Protiprávnym konaním obžalovaného bola spôsobená škoda aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.. Preto súd zaviazal poškodeného k náhrade škody voči tejto poisťovni v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku, vo výške 142,62 eur.
Poškodenú Sociálnu poisťovňu odkázal súd so svojím nárokom na náhradu škody voči obžalovanému v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku na civilné konanie, nakoľko v priebehu trestného konania nebol bez potreby ďalšieho dokazovania daný podklad na vyslovenie povinnosti obžalovaného na náhradu škody.
Podľa názoru súdu je uložený trest dostatočný, spravodlivý a splní svoj účel tak, ako to má na mysli § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave. Právne neúčinné je odvolanie, ak sa oprávnené osoby výslovne vzdali práva podať sťažnosť.