Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-217-2010.pdf
PDF · 122.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-11C/217/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: BL Management, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 01 Bratislava, IČO: 44 905 122, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. o zaplatenie 1.078,73 Eur takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 185,26 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Citibank (Slovakia) a. s., sa žalobou doručenou súdu dňa 09.08.2007 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 32.497,92 Sk (1.078,73 Eur) spolu s úrokmi vo výške 29,99 % zo sumy 18.940,26 Sk (628,70 Eur) od 21.01.2005 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.12.2003 žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru. V žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný potvrdil, že táto žiadosť tvorí spolu s jej schválením následne vydaným Citibank (Slovakia), a. s. vo forme žalovanému adresovaného listu Úverovú zmluvu, ako je definovaná vo Všeobecných podmienkach poskytovania úverov pre fyzické osoby Citibank (Slovakia), a. s.. Dňa 28.01.2004 žalobca schválil žalovanému požadovaný úver, čím došlo v zmysle žiadosti o poskytnutie úveru a ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka k uzatvoreniu zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Podmienky a sadzobník žalobcu. Dňa 28.01.2004 v súlade so zmluvou žalobca poukázal žalovanému na jeho účet uvedený v žiadosti o úver, úver vo výške 15.000,- Sk, pričom poplatok za poskytnutie úveru predstavoval sumu vo výške 3.750,- Sk a poplatok za poistenie predstavoval sumu vo výške 190,26 Sk, t. j. celková dlžná čiastka predstavovala sumu vo výške 18.940,26 Sk. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi 12 pravidelných mesačných splátok vo výške 1.846,- Sk, vždy do 28. dňa v mesiaci. Žalovaný uhradil žalobcovi dlžnú sumu len čiastočne, a to splátkami zo dňa 11.02.2004 vo výške 2.035,- Sk, zo dňa 11.03.2004 vo výške 1.846,- Sk, zo dňa 13.04.2004 vo výške 1.846, Sk, zo dňa 11.05.2004 vo výške 1.846,- Sk, zo dňa 11.06.2004 vo výške 1.846,- Sk. Vzhľadom na to, že žalovaný nezaplatil žalobcovi splátky v lehote splatnosti, 10- krát upomínal žalovaného a vyzýval ho na úhradu dlhu, preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi poplatok za každú upomienku vo výške 300,- Sk, čo predstavuje sumu vo výške 3.000,- Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splácaním pravidelných mesačných splátok úveru a jeho príslušenstva, žalobca v súlade s bodom 9 Podmienok dňa 20.01.2005 vypovedal s okamžitou
platnosťou zmluvu a vyzval žalovaného na okamžité splatenie jeho dlhu vzniknutého zo zmluvy vo výške 15.668,66 Sk, ktorý pozostával z istiny vo výške 11.411,73 Sk a úroku vo výške 1.257,66 Sk a poplatkov za upomienky vo výške 3.000,- Sk, ako aj na zaplatenie úroku z úveru vo výške 29,99 % ročne zo sumy vo výške 11.411,73 Sk za obdobie od 20.01.2005 do zaplatenia a poplatkov vo výške 300,- Sk za každú upomienku. Žalovaný po ukončení zmluvy nezaplatil žalobcovi žiadnu splátku. Žalobca 31- krát upomínal žalovaného a vyzýval ho na úhradu dlhu, preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi poplatok za každú upomienku vo výške 300,- Sk, čo predstavuje sumu 9.300,- Sk. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca požaduje od žalovaného zaplatiť celkovú dlžnú sumu vo výške 32.497,92 Sk/1.078,73 Eur (ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 18.940,26 Sk/628,70 Eur, z úroku vo výške 1.257,66 Sk/41,75 Eur do dňa výpovede zmluvy, z poplatkov za upomienky do dňa výpovede zmluvy vo výške 3.000,-Sk/99,58 Eur a poplatkov za upomienky po dni výpovede zmluvy vo výške 9.300,-Sk/308,70 Eur), úrok vo výške 29,99 % ročne zo sumy 18.940,26 Sk/628,70 Eur za obdobie odo dňa 21.01.2005 do zaplatenia.
3. Okresný súd Trnava vydal vo veci dňa 05.11.2007 platobný rozkaz č. k. 9Rob/259/2007 - 29, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu.
4. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Súd preto vydaný platobný rozkaz Uznesením č. k. 11C/217/2010 - 100 zo dňa 06.09.2016, právoplatným dňa 29.09.2016 zrušil v plnom rozsahu a vo veci nariadil pojednávanie.
5. Žalovaný, v konaní pôvodne zastúpený ustanoveným opatrovníkom, sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
6. Súd konal a rozhodol podľa § 180 veta druhá CSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené podľa § 106 ods. 3 CSP.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Žiadosťou o úver zo dňa 12.12.2003, oznámením o poskytnutí úveru zo dňa 28.01.2004, žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 20.01.2005, potvrdením o uhradených splátkach, potvrdením o zasielaných upomienkach, všeobecnými podmienkami, cenníkom poplatkov, platobnou históriou žalovaného, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.
8. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Citibank (Slovakia) a. s. a žalovaný, uzatvorili na základe žiadosti o úver, ktorú podpísal žalovaný ako žiadateľ so spolužiadateľom - manželkou žalovaného, zmluvu o úvere. Žiadosťou o úver zo dňa 12.12.2003 žalovaný žiadal o poskytnutie úveru vo výške 27.000,-Sk, s mesačnou splátkou 3.060,-Sk, a to poukázaním na účet vedený na meno žalovaného, uvedený v žiadosti. Oznámením zo dňa 28.01.2004 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že schválil žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru a sumu vo výške 15.000,- Sk/497,91 Eur (schválená výška úveru) dňa 28.01.2004 previedol na účet žalovaného. V oznámení ďalej uviedol, že bankou financovaná čiastka, ktorú bude žalovaný splácať, je 18.940,26 Sk, ktorá sa skladá z položiek: schválenej výšky úveru, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 3.750,- Sk, iných poplatkov aktuálne stanovených v platnom cenníku, úrokov vypočítaných s použitím základnej úrokovej sadzby vo výške 29,99 % ročne (ročná percentuálna miera nákladov je 20 %), poplatku za poistenie vo výške 190,26 Sk. Prvá mesačná splátka bola stanovená v sume 2.035,- Sk s dátumom splatnosti 11.03.2004, ostatné mesačné splátky boli stanovené v sume 1.846,- Sk s dátumom splatnosti vždy 11. kalendárny deň. Mesačná splátka zahŕňala všetky čiastky, z ktorých sa skladá bankou financovaná čiastka. Úver bol poskytnutý na 12 mesiacov, posledná splátka bola splatná dňa 11.02.2005.
9. Žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 20.01.2005 právny predchodca žalobcu podľa článku 9 Všeobecných obchodných podmienok vyzval žalovaného, aby dlžnú čiastku vo výške 15.668,66 Sk okamžite uhradil, keďže žalovaný napriek výzvam banky bol omeškaní so splácaním pravidelných splátok úveru a jeho príslušenstva. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
10. Z potvrdenia o uhradených splátkach súd zistil, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu piatimi splátkami sumu v celkovej výške 9.419,- Sk/312,65 Eur (1 x 2.035,- Sk + 4 x 1.846,- Sk).
11. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti Citibank (Slovakia) a. s. súd zistil, že spoločnosť Citibank (Slovakia) a. s. bola ku dňu 17.03.2009 vymazaná z obchodného registra v dôsledku cezhraničného zlúčenia s účinnosťou od 01.01.2009 so spoločnosťou Citibank Europe plc, 1 North Wall Quay, Dublin, Írsko, reg.č. 132781, ktorá od toho istého dňa prevádzkuje svoju činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd: Po, vložka č. 1662/B. Citibank Europe plc, ako univerzálny právny nástupca, prebrala celé imanie ako aj všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky Citibank (Slovakia) a. s.
12. Uznesením č. k. 11C/217/2010 - 74 zo dňa 16.01.2014, právoplatným dňa 20.08.2014 súd pripustil, aby na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť BL Management, s. r. o..
13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101?ucinnost=8.6.2004>).
17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
18. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie
21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
22. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=04.12.2007>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
23. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101? ucinnost=04.12.2007>, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
24. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
25. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi stranami s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, i keď zmluva bola medzi stranami uzavretá dňa 28.01.2004.
26. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
28. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.
31. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 28.01.2004 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu vo výške 15.000,- Sk/497,91 Eur na účet žalovaného uvedený v zmluve. V danom prípade k uzavretiu zmluvy o úvere došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe žiadosti žalovaného o úver zo dňa 12.12.2003 a oznámenia právneho predchodcu žalobcu o schválení úveru zo dňa 28.01.2004, teda dňom 28.01.2004. Medzi stranami tak platne vznikol záväzkový vzťah titulom uzavretej úverovej zmluvy, z ktorej žalovanému vznikla povinnosť splácať zmluvou stanovené mesačné splátky úveru. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcovi nesporne uhradil sumu 312,65 Eur.
32. Hoci predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Charakter predmetnej zmluvy totiž nemožno posudzovať len podľa predpisov Slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie. Povinnosťou súdu preto bolo posudzovať predmetnú zmluvu aj z pohľadu Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd vyhodnotil zmluvu o úvere vzhľadom na účastníkov zmluvy a spôsob jej uzavretia, keď právny predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - žalovaný nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od 01.04.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01.04.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napríklad v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v tom istom čase účinný Obchodný zákonník úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, majú postavenie predpisov špeciálnych. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch je potrené vychádzať z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich analogický prípad. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 879f ukladá povinnosť zosúladiť spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred 01.04.2004 s ustanovením § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, niet žiadneho dôvodu, pri použití analógie vyplývajúcej z ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postupovať odlišne pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
33. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom ku dňu 28.01.2004). Z predloženej zmluvy je zrejmé, že žalobca nedodržal ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, pričom ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako vyplýva z oznámenia o schválení úveru, výška úrokov vypočítaných s použitím základnej úrokovej sadzby pre úver žalovaného je 29,99 % ročne (ročná percentuálna miera nákladov pre jeho úver je 20 %). Z uvedených skutočností má súd za to, že takáto formulácia výšky ročnej percentuálnej miery nákladov nie je v súlade s citovaným ustanovením zákona, nakoľko výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch nebol vykonaný v súlade s prílohou k uvedenému zákonu. Pri zisťovaní výšky ročnej percentuálnej miery nákladov je zrejmé, že ročná percentuálna miera nákladov pri spotrebiteľskom úvere nemôže byť nižšia ako je úroková sadzba úveru, to znamená, že nie je možné, aby ročná percentuálna miera nákladov bola 20 % pri základnej úrokovej sadzbe vo výške 29,99 %. Z tohto dôvodu má súd za to, že predmetná zmluva, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, nie je v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., aj keď formálne je tam uvedená. Súd je toho názoru, že táto ročná percentuálna miera nákladov nie je správne uvedená a dospel k záveru, že tento spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom na § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z.. Súd navyše poukazuje aj na to, že v konaní nebolo zistené, že by žalovaný ako žiadateľ o poskytnutý úver bol pred uzavretím Zmluvy o úvere oboznámený s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov. Dokazovanie vykonané v tejto veci totiž potvrdzuje, že dňa 12.12.2003 žalovaný požiadal o poskytnutie úveru, dňa 28.01.2004 mu žalobca oznámil schválenie žiadosti o úver a zároveň týmto listom oznámil výšku ročnej percentuálnej miery nákladov pre poskytnutý úver. V tomto smere pritom nepostačuje len bez ďalšieho poukaz na existenciu Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby spoločnosti žalobcu, keďže v týchto podmienkach je iba všeobecne určený spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov podľa príslušného vzorca bez zohľadnenia osobitostí jednotlivo poskytovaného úveru. Článok 4 ods. 1 a 2 Smernice 87/102 pritom stanovuje, že zmluva o úvere musí byť uzatvorená písomne a musí obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých môže byť táto miera zmenená. Článok 1a tejto Smernice stanovuje metódu výpočtu RPMN a vo svojom ods. 4 písm. a) spresňuje, že sa vypočítava „v dobe uzatvárania zmluvy“. Táto informácie spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca má preto podstatný význam. Táto informácia, ktorá musí byť podľa článku 3 Smernice 87/102 oznámená už v štádiu inzercie, prispieva k transparentnosti trhu v rozsahu, v akom spotrebiteľovi umožňuje porovnať ponuky úverov. Na druhej strane mu umožňuje posúdiť aj rozsah jeho záväzku (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-76/10 Pohotovosť, s.r.o. c/a Iveta Kočkovská, bod 70). Preto za situácie, keď v prejednávanej veci bol žalovaný ako žiadateľ o úver až následným oznámením informovaný o výške ročnej percentuálnej miery nákladov pre ním žiadaný úver, núka sa záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere tento údaj neobsahuje, v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o RPMN, ako jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa úverovej služby je už zbytočný, ak ho veriteľ oznámi až v čase vyplatenia úveru spotrebiteľovi. Súd tiež poznamenáva, že údaj o RPMN nijako nenahradí klauzula vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá upravuje vzorec výpočtu RPMN. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže sám dospieť k tomuto výpočtu. Praktika žalobcu, ktorou oboznamuje spotrebiteľa o RPMN až v čase vyplácania prostriedkov na účet spotrebiteľa, predstavuje nekalú (klamlivú) obchodnú praktiku (m. m. C-453/10). Výkon práv žalobcu je tak poznačený aj porušením Smernice EP a Rady 2005/29/ES „o nekalých obchodných praktikách.“ Zákonnou sankciou absencie RPMN je nastolenie stavu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje na to, že v prejednávanej veci Všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby Citibank (Slovakia) a. s. neboli zmluvnými stranami, a teda ani žalovaným osobitne podpísané, preto sa nestali súčasťou zmluvy. Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné ustanovenie ako v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka v prípade poistnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa Občianskeho zákonníka (vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania
obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané.
34. S poukazom na zistený skutkový stav súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 185,26 Eur. Jedná sa o rozdiel medzi schválenou výškou úveru, ktorá bola žalovanému reálne poskytnutá (497,91 Eur) a zaplatenými splátkami vo výške 312,65 Eur. Priznaná suma teda predstavuje nesplatený zostatok poskytnutého úveru a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, s poukazom na citované zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa pri nedodržaní náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., ako to bolo v tomto prípade, považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
35. Napriek tomu, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd navyše smerom k stanoveniu ročnej úrokovej sadzby vo výške 29,99 % poznamenáva, že priemerné ročné úrokové miery z úverov obchodných bánk pre obyvateľstvo boli ku dňu uzavretia zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v nepomerne nižšie. Súd vyhodnotil úrokovú sadzbu vo výške 29,99 % ročne ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V danom prípade súd dospel k záveru, že neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úroku, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú sadzbu stanovenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov.
36. Súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky do dňa výpovede zmluvy vo výške 3.000,- Sk/99,58 Eur a poplatkov za upomienky po dni výpovede zmluvy vo výške 9.300,- Sk/308,70 Eur, uplatňovaných žalobcom na základe všeobecných obchodných podmienok. Zmluva o úvere ani všeobecné podmienky platné ku dňu uzavretia zmluvy neobsahujú inštitút „upomienky“. Tento údaj je obsiahnutý iba v cenníku poplatkov. Na základe predložených listinných dôkazov nie je možné prijať jednoznačný záver, že cenník poplatkov bol žalovanému odovzdaný spolu so zmluvou o úvere, a aj z tohto dôvodu súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatku za upomienky, a to poukazom na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinný ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným), podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše, výšku tohto poplatku (300,- Sk), ako aj množstvo (31 upomienok) súd považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobca ani doručenie týchto upomienok nepreukázal.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 17,17 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 82,83 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.078,73 Eur a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 185,26 Eur. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu 65,66 %, žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu 65,66 %. Žalovanému však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže na doručenú žalobu nereagoval a v konaní zostal po celú dobu nečinný. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).