Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-119-2016.pdf
PDF · 115.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/119/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu JUDr. Lucie Bašistovej a prísediacich Ing. Márie Bačíkovej a JUDr. Dušana Modranského na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. februára 2017 v trestnej veci obžalovaného V. N. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. a/ Trestného zákona a iné, takto
rozhodol:
V. N., nar. X. XX. XXXX/XXXX v H., trvale bytom Z. Č.. XXXX/X, H.S., slobodný, nezamestnaný, t.č. ÚVV Prešov,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , že
dňa 14.6.2016 v čase medzi 17.00 hod. a 18.25 hod. v byte na II. poschodí v Kežmarku, na ul. Košickej č. 2224/12, okres Kežmarok, kde býva poškodená X. A., pod vplyvom požitého alkoholu, potom čo mu odmietla dať sumu 20,- eur, v kuchyni bytu ju chytil za vlasy, stiahol na zem, začal jej vulgárne nadávať s tým, aby mu dala ním požadované peniaze lebo ju zabije, položil jej na hlavu hrniec, rozbil sklenený pohár, kde črepinu z tohto pohára jej priložil ku krku a opätovne sa jej vyhrážal zabitím, že ju podreže, ak mu nedá ním požadované peniaze, následne sa jej opakovane vyhrážal zabitím, keď uviedol „ daj mi tie peniaze, lebo Ťa zabijem“, pustil sklenenú črepinu na zem a začal ju škrtiť, ťahať po zemi za vlasy, biť ju rukami po celom tele, kde sa menovanej podarilo dostať ku vchodovým dverám, tieto otvoriť, kde opätovne ju obvinený chytil za vlasy, vtiahol ju späť do bytu a zabuchol dvere, neustále ju udieral rukami do oblasti tváre, kričal vulgárne „kurva, zabijem Ťa“, škrtil ju a snažil sa jej vybrať peniaze, ktoré mala ukryté v podprsenke, ktorú roztrhol, pričom sa poškodenej podarilo z bytu ujsť a privolať pomoc, čím takto spôsobil X. A. zranenie - pohmoždeniny v oblasti krku, ľavého ramena, odreniny kože na ľavom lakti a oboch kolenách, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie do 7 dní
t e d a
iného násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. a/ Trestného zákona
z a t o sa o d s u d z u je
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú stranu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a. s., Krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 01 Prešov, IČO: 35937874 s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 29.9.2016 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvineného V. N. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa §189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v spojení s ustanovením §138 písm. a/ Tr. zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v spojení s ustanovením §138 písm. d/ Tr. zákona , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný V. N. na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a na svoju obranu uviedol, že v deň incidentu bol poobede vonku s kamarátmi, po návrate do bytu poškodenej X. A. s ňou prehodil pár slov, chcel si od nej požičať 20,- eur, no poškodená mu ich odmietla požičať a potom si šiel ľahnúť. V tom čase bol pod vplyvom alkoholu, no pamätá si na všetko. Poprel fyzické napadnutie poškodenej, pripustil, že na ňu verbálne zaútočil, pretože sa ho začala vypytovať, kde bol. V minulosti mali medzi sebou len slovné konflikty a to z dôvodu, že chodil domov neskoro. O zraneniach poškodenej, ktoré mala utrpieť v deň incidentu obžalovaný vedomosť nemal, rovnako nemal vedomosť, kto jej dané zranenie mohol spôsobiť. Obžalovaný zároveň uviedol, že nikdy si od poškodenej nevynucoval peniaze.
V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že keď je v Kežmarku žije u poškodenej X. A.. U babky nebýva pre nedostatok miesta. Nemá pravidelný príjem, má niečo našetrené a peniaze mu posiela aj rodina z Írska. Alkohol požíva ako kedy, podľa toho či má peniaze a pije, čo príde. S poškodenou má dobrý vzťah, nikdy ju fyzicky nenapadol, len slovne, nikdy sa jej nevyhrážal. Dňa 14.6.2016 bol pod vplyvom alkoholu, pýtal od poškodenej peniaze, ktoré mu odmietla požičať. V ten deň priniesla poštárka poškodenej dôchodok, tento od poštárky prevzal on, pretože poškodená bola opitá a išiel si požičať peniaze od svojej babky. Po návrate domov bola poškodená opitá, začala vystrájať, bola hysterická. Povedal jej, aby mu dala pokoj, že je „prijebaná“, kričala na neho vrieskala, čo konkrétne, to si už nepamätá a v tom sa vo dverách zjavili policajti, ktorí ho zobrali na oddelenie.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu poškodenú X. A., ktorá na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala. Preto súd postupom podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 15.6.2016, kde vypovedala, že obžalovaný je jej synovcom a býva u nej približne tri mesiace. Zároveň uviedla, že je onkologickou pacientkou, má rakovinu prsníka. Dňa 14.6.2016 jej doobedu priniesla poštárka dôchodok, v tom čase bol doma aj obžalovaný, ktorý po odchode poštárky od nej pýtal 20,- eur. Tieto mu poškodená odmietla dať, pretože poberá dôchodok len vo výške 92,- eur. Vtedy jej obžalovaný začal nadávať do špín a kuriev, rakovín a žúmp, následne odišiel preč. Vrátil sa okolo 16.00-17.00 hod, poškodená práve ležala, keď opäť prišiel obžalovaný za ňou a pýtal od nej 20,- eur. Keď mu ich odmietla dať, schytil ju za vlasy a stiahol na zem, kde ju udieral päsťami do oblasti hlavy, tváre, škrtil ju a kričal, že ju zabije. Ona si chránila tvár rukami, a keď ležala na zemi, obžalovaný schytil hrniec z kuchynskej linky a položil je ho na hlavu. V tom počula ako obžalovaný rozbil sklenený pohár a priložil jej ho ku krku a zakričal :„ daj peniaze, lebo ťa zabijem!“. Zrazu precitol a pustil ho na zem. Snažila sa postaviť, no obžalovaný vo svojom útoku pokračoval, ťahal ju za vlasy, udieral rukami po tele, škrtil ju. Popri tom kričal, aby mu dala peniaze, lebo ju zabije. Počas týchto útokov sa snažila dostať ku vchodovým dverám, tieto sa jej podarilo otvoriť, no znova ju stiahol späť do bytu, pribuchol dvere a pokračoval v útokoch na ňu, bil ju, ťahal za vlasy po podlahe a snažil sa jej vybrať peniaze z podprsenky, kam si z obavy schovala dôchodok. Počas toho jej roztrhol podprsenku a vtedy sa jej podarilo utiecť z bytu ku svojej matke, odkiaľ privolali hliadku polície. Poškodená zároveň uviedla, že v deň incidentu mal obžalovaný vypité, už v minulosti ju fyzicky napadol, a to tak, že do nej
kopal, no nikdy ho neudala, slovné nadávky sú u neho na dennom poriadku. Z obžalovaného má strach, bojí sa ho, nechce sa s ním stretnúť.
Svedkyňa M. I. - babka obžalovaného využila svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedala. Preto súd postupom podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 16.6.2016, kde vypovedala, že dňa 14.6.2016 sa u nej zastavil jej vnuk - obžalovaný Radoslav Stoklas a pýtal od nej peniaze. Nedal sa odbiť a tak mu nakoniec dala mu 5,- eur. V poobedňajších hodinách išla k svojej dcére poškodenej X. A. zaniesť psa, poškodená ležala v posteli, necítila sa dobre, vzhľadom na jej zdravotný stav, jej príde hocikedy zle, je onkopacientkou. Zhruba o hodinu cca o 18.00 hod. prišla jej dcéra ku nej domov v pyžame, celá dobitá, doškrabaná, prestrašená a s natrhnutou podprsenkou s tým, že obžalovaný od nej pýtal peniaze, že ju napadol, že jej dal hrniec na hlavu, držal sklo pri jej krku, dusil oboma rukami pod krkom a dvíhal ju hore. Bola z toho úplne hotová a keď sa jej podarilo utiecť z bytu, prišla k nej. Od nej potom privolali hliadku polície. Na dcére videla zranenia a to modriny na tvári, na ušiach, na krku, celé plecia a ruky mala modré až čierne. Na zadnej časti hlavy mala vydreté vlasy. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaný bol v čase incidentu pod vplyvom alkoholu, že pije vždy. K nej sa správa niekedy normálne, niekedy na ňu vybehne, no fyzicky ju nikdy nenapadol. Keď mu odmietne dať peniaze, správa s ak nej agresívne a je podráždený. Nechce byť sama v jeho blízkosti, má z neho strach. Čo sa týka správania sa obžalovaného k jej dcére, svedkyňa vypovedala, že obžalovaný veľakrát „skákal do bitky“, viackrát jej dcéru zbil, naposledy asi pred dvomi mesiacmi prišla jej dcéra ku nej domov s tým, že ju obžalovaný hrdúsil, mala modriny na rukách a pod krkom.
Svedkyňa H. A. - sesternica obžalovaného využila svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedala. V rámci prípravného konania vypočutá nebola.
Rovnako právo nevypovedať využila na hlavnom pojednávaní ďalšia svedkyňa O. A. - sesternica obžalovaného. Menovaná svedkyňa bola vypočutá v prípravnom konaní dňa 8.8.2016, kde po uvedení príbuzenského pomeru k obžalovanému - sesternica, po poučení v zmysle § 130 ods. 2 Trestného poriadku, výslovne nevyhlásila, že právo odoprieť vypovedať nevyužíva.
Podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť vypovedať podľa § 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona
Súd vzhľadom k absencii poučenia podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku ako aj k absencii výslovného vyjadrenia svedkyne, že právo odoprieť vypovedať nevyužíva, mal za to, že postup podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku a to čítania výpovede svedkyne z prípravného konania nie je možný.
Svedok O. H. vypovedal zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že dňa 14.6.2016 počas vykonávania služby bol privolaný na preverenie oznámenia podaného X. A., ktorá sa v tom čase nachádzala v byte svojej matky na ulici Bardejovská v Kežmarku. Menovaná pôsobila rozrušene, uplakane, boli na nej viditeľné zranenia ako škrabance a podliatiny na tvári, krku a dekolte. Opísala incident, ktorý sa mal odohrať na ulici Košická v Kežmarku, kde býva spolu s obžalovaným, ktorý sa ku nej správa pod vplyvom alkoholu agresívne, požaduje od nej stále peniaze, nikde nepracuje. Aj v daný deň od nej požadoval peniaze, vyhrážala sa jej, že keď mu nedá peniaze, tak ju zbije, čo sa aj stalo. Menovaná mala na sebe potrhané tričko. Zároveň sa vyjadrila aj k fyzickému útoku obžalovaného na jej osobu. Na základe týchto skutočností šli na uvedenú adresu, kde im otvoril obžalovaný, správal sa arogantne. Svedok na mieste incidentu teda v chodbe a v kuchyni našiel na zemi chumáče vlasov, porozhadzované hrnce, čo zodpovedalo incidentu, tak ako ho opísala poškodená. Následne bol obžalovaný predvedený na Obvodné oddelenie PZ v Kežmarku, kde sa menovaný naďalej správal arogantne. Na poškodenej svedok známky požitého alkoholu nebadal
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu F. I., ktorá sa bližšie ku skutku vyjadriť nevedela, dozvedela sa o ňom asi dva dni po incidente od poškodenej konkrétne, že ju mal napadnúť obžalovaný,
že ju chcel podrezať, že jej držal hrniec nad hlavou a že sa jej podarilo utiecť ku mame. Poškodená bola z toho v šoku.
Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal Znalecký posudok č. 46/2016 vypracovaný MUDr. Andreou Remeckou - znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria , ktorá znaleckým dokazovaním dospela k záveru, že u obžalovaného nebola zistená prítomnosť duševnej choroby. Obžalovaný nemá porušené vnímanie, jeho myslenie je v kontakte s realitou, je schopný pamätať si a reprodukovať udalosti. Znalkyňa u menovaného zistila anomálne štrukturovanú osobnosť, ktorá sa prejavuje zníženou toleranciou k frustrácii a nízkym prahom pres pustenie agresie, vrátane násilia, ľahostajnosťou k citom druhých, trvalou nezodpovednosťou, a nerešpektovaním sociálnych noriem a pravidiel, výraznou tendenciou zvaľovať vinu na iných. Znalkyňa u obžalovaného zistila Poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu, III. stupeň závislosti podľa Jellineka a abúzus kanabinoidov. Okrem vyššie uvedeného nebola u obžalovaného zistená žiadna iná duševná choroba alebo porucha hoci krátkeho trvania v čase spáchania skutku. Obžalovaný v čase spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu, jednalo sa u neho o opilosť maximálne stredne ťažkého stupňa. Schopnosť obžalovaného rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť v čase spáchania trestného činu znalkyňa hodnotila ako zníženú nepodstatnou mierou. U obžalovaného znalkyňa ďalej zistila viacročné frekventné užívania alkoholu s rozvojom závislosti. Obžalovaný pripúšťa užívania alkoholu v cca dvojtýždňových alkoholických ťahoch s vysokou toleranciou, cca 20 jednotiek alkoholu. Nepopiera sporadické palimpsety /alkoholické okná/ ranné dúšky a vegetatívne abstinenčné príznaky po odňatí. K závislosti je obžalovaný nekritický, alkohol nadužíva aj napriek vážnemu poškodeniu zdravia /chronickej pankreatitíde/ spôsobenému pitím alkoholu. Znalkyňa u obžalovaného taktiež zistila abúzus kanabinoidov a toulénu. V prípade kanabinoidov sa jedná o škodlivé užívanie bez rozvoja závislosti. Závislosť na iných návykových látkach ani iné nelátkové závislosti znalec nezistil, s výnimkou nikotínu. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotne sa zúčastňovať úkonov trestného konania. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, nakoľko nebola u neho diagnostikovaná žiadna duševná choroba. Nakoľko znalkyňa u obžalovaného zistila Poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu v III. štádiu závislosti podľa Jellineka navrhuje uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou aj napriek postoju obžalovaného. Znalkyňa taktiež doporučuje uloženie úplného zákazu požívať alkoholické nápoje a kanabinoidy.
Rovnako súd postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal Znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2016/2384 vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Košice. Úlohou ústavu bolo skúmať zaistené biologické stopy, či sa tam nachádza biologický materiál vhodný na skúmanie a porovnať ho s porovnávacím materiálom rovnakej povahy. V prípade zistenia biologického materiálu izolovať DNA a výsledky porovnať s výsledkami v databáze CODIS Národnej DNA databáze. Skúmať predmet č.1,2,3,4, či sa na tomto predmete nachádza iný biologický materiál, ak áno, porovnať ho s porovnávacím materiálom - predmet č. 5. Znaleckým skúmaním dospel Ústav k nasledovným záverom : Na predložených biologických stopách č. 2 - vatovej tyčinke a č. 3 - vlase bola zaistená prítomnosť biologického materiálu vhodného na ďalšie skúmanie. Na biologickej stope č.2 bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. DNA analýzou krvi zaistenej ako biologická stopa č.2 bolo zistené, že jej pôvodcom bola osoba mužského pohlavia. Osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený ako „ X. A., nar. X.X.XXXX“ je ako pôvodca stopyč.2 jednoznačne vylúčená. DNA prfil biologického materiálu zaisteného ako stopa č.2 bol vložený o národnej DNA databázy a porovnaný. V indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov, obvinených a právoplatne odsúdených osôb nebola zistená zhoda. DNA analýzou vlasu zaisteného ako biologická stopa č. 3 bolo zistené, že jeho pôvodcom bola osoba ženského pohlavia. Osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „X. A., nar. X.X.XXXX“ je ako pôvodca stopy č. 3 jednoznačne vylúčená. DNA profil vlasu zaisteného ako stopa č. 3 bol vložený do národnej DNA databázy a porovnaný. V indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov, obvinených a právoplatne odsúdených osôb nebola zistená zhoda. DNA analýza biologickej stopy č. 1 nebola úspešná. DNA analýza biologickej stopy č. 5 nebola vykonaná.
V súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal výpoveď svedkyne poškodenej JUDr. Michaely Babejovej- zástupkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., ktorá v prípravnom konaní vypovedala, že poškodená X. A. je ich zdravotným poistencom. Ako poškodená strana sa pripojili k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody. Keďže
v čase výsluchu im ešte nebola známa presná výška vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, výšku náhrady škody nevedeli presne vyčísliť. Zároveň navrhli zaviazať obžalovaného k náhrade tejto škody.
Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v zápisnici o hlavnom pojednávaní.
Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.
Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného súd postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že v deň incidentu s
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že skutok sa nestal. Je pravda, že v deň incidentu pýtal od poškodenej peniaze, tieto mu odmietla požičať. Nijakým spôsobom si ich od nej nevynucoval. Nemá vedomosť o tom, aby poškodená v ten deň utrpela nejaké zranenia. V minulosti sa s poškodenou občas pohádali, teda medzi nimi dochádzalo len k slovným hádkam, fyzicky jej nikdy neublížil. Keď sa v deň incidentu vrátil do bytu poškodenej začala na neho kričať, správala sa k nemu hystericky, bola opitá, preto jej povedal, nech mu dá pokoj, že je prijebaná. Keď chcel z bytu odísť prišli policajti.
Súd obrane obžalovaného neuveril, pretože jeho tvrdenia boli vyvrátené predovšetkým výpoveďou svedkyne poškodenej ako aj výpoveďami svedkov M. I., O. H., ako aj výpoveďou znalkyne MUDr. Andrey Remeckej, lekárskymi správami, a inými v spise zabezpečenými a na hlavnom pojednávaní oboznámenými listinnými dôkazmi. Títo svedkovia podrobne a zhodne opísali situáciu a okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu žalovaného skutku.
Svedkyňa poškodená X. A. podrobne opísala správanie sa obžalovaného voči nej dňa 14.6.2016, kedy od nej pýtal peniaze. Obžalovaný bol pri tom, ako poštárka doniesla poškodenej dôchodok. Keď mu poškodená odmietla dať peniaze, začal jej vulgárne nadávať a odišiel preč. Po návrate späť do bytu poškodenej opätovne od nej pýtal peniaze, tieto mu odmietla dať a tak začal na poškodenú útočiť a to takým spôsobom, že ju schytil za vlasy a stiahol ju na zem, kde ju začal biť päsťami do oblasti tváre, škrtil ju, položil jej hrniec na hlavu a ku krku jej priložil črepinu zo skleneného pohára so slovami „daj peniaze, lebo ťa podrežem!“ Snažila sa postaviť, ale on v útokoch neprestával, ťahal ju za vlasy, udieral do celého tela a pritom sa jej viackrát vyhrážal, aby mu dala peniaze, lebo ju zabije. Keď sa dostala ku vchodovým dverám stiahol ju za vlasy späť do bytu a pribuchol dvere a opäť ju začal biť a ťahať za vlasy, snažil sa dostať k peniazom, ktoré mala pred ním ukryté v podprsenku, túto natrhol a vtedy sa jej podarilo utiecť v pyžame ku svojej matke, odkiaľ potom privolala hliadku polície.
V súlade s výpoveďou poškodenej vyznela výpoveď jej matky svedkyne M. I., ku ktorej prišla poškodená bezprostredne po útoku celá vystrašená v pyžame s potrhanou podprsenkou, bola dobitá, doškrabaná a ktorej podrobne opísala, ako ju obžalovaný napadol v jej byte. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný položil jej dcére na hlavu hrniec, že jej držal sklo od pohára pri krku a dusil ju oboma rukami, nakoniec sa podarilo dcére utiecť a prísť k nej domov. Zároveň uviedla, že obžalovaný už viackrát v minulosti fyzicky napadol jej dcéru, len to nikdy neoznámila polícii. Ona sama má z neho strach, bojí sa byť v jeho prítomnosti.
Skutočnosti uvádzané tak poškodenou ako aj svedkyňou M. I. potvrdil svojou výpoveďou aj svedok O. H. ako člen hliadky polície, ktorá bola vyslaná na preverenie oznámenia. Svedok potvrdil, že poškodená bola po príchode hliadky roztrasená, vystrašená, plakala, na tele mala viditeľné známky zranenia a to podliatiny na tvári, na krku, ktoré vznikli po tom, ako ju fyzicky napadol V. N.. Na základe toho hliadka následne zadržala obžalovaného v byte poškodenej a predviedla na Obvodné oddelenie PZ v Kežmarku.
O fyzickom napadnutí poškodenej obžalovaným mala vedomosť aj svedkyňa M. I. a svedok O. H., ktorým to povedala poškodená. V súlade s týmito výpoveďami vyznela aj lekárska správa poškodenej zo dňa 14.6.2016 vyhotovená MUDr. Hricišákom, oboznámením sa ktorej mal súd zistené, že poškodená bola
v uvedený deň o 21.12 hod. ošetrená v chirurgickej ambulancii, Nemocnica Dr. Alexandra v Kežmarku, z predmetnej lekárskej správy vyplýva, že poškodená bola napadnutá známou osobou, škrtená v oblasti krku s diagnostickým záverom kožné exkoriácie v oblasti krku, pohmoždeniny s drobnými modrinami v oblasti ľavého ramena, oškretá na ľavom lakti, na oboch kolenách, liečba pravdepodobne nepresiahne 7 dní.
Rovnako mal súd preukázané aj tvrdenie poškodenej, že obžalovaný bol v čase útoku pod vplyvom alkoholu a to oboznámením sa so zápismi o opakovaných dychových skúškach, z ktorých mal súd zistené, že dňa 14.6.2016 o 18.40 hod. mal obžalovaný nameranú hodnotu alkoholu v dychu 1,15 mg/ L, ďalšie opakované merania v priebehu dňa 15.6.2016 mali klesajúcu tendenciu.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s fotodokumentáciou miesta činu a s fotodokumentáciou z prehliadky tela poškodenej, ktoré korešpondovali s tvrdením poškodenej jednak ohľadne miesta, kde mal byť skutok spáchaný, ako aj so zraneniami, ktoré pri danom útoku poškodená utrpela.
Súd sa rovnako oboznámil aj so správou poškodenej strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá do skončenia prípravného konania výšku vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej X. A. nevyčíslila, právo na náhradu týchto nákladov si ale uplatnila.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd výpoveď svedkyne poškodenej považoval za hodnovernú, ničím nespochybniteľnú, podporenú tak priamymi ako aj nepriamymi dôkazmi.
Vykonaným dokazovaním mal teda súd nepochybne preukázané, že skutok tak ako je uvedený v obžalobe sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Vyjadrenia obžalovaného, že sa s poškodenou v deň incidentu dostal len do slovnej potýčky, že sa jej nevyhrážal zabitím, že ju nevydieral, majú bagatelizovať konanie obžalovaného a preukázať jeho nevinu. Súd obrane obžalovaného neuveril, jeho výpoveď vyhodnotil ako účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok, vyvrátenú predovšetkým výpoveďou poškodenej a svedkyne M. I., ako aj oboznámenými listinnými dôkazmi. Navyše súd poukazuje na neprijateľné správanie sa obžalovaného k poškodenej, ktorá mu poskytla strechu nad hlavou, umožnila mu, aby u nej býval, obžalovaný nikde nepracoval, nemal žiaden príjem, denne požíval alkoholické nápoje, na ktoré si pýtal peniaze priamo od poškodenej, a teda minimálne z tohto dôvodu sa mal voči nej správať úctivo a slušne a nie agresívne, bez akejkoľvek úcty a rešpektu ako to bolo aj v deň incidentu a čo považuje súd za zvlášť nemorálne, svedčiace o hrubosti obžalovaného a absolútnej absencii citu voči príbuznej osobe, je skutočnosť, že takéhoto konania sa dopustil voči osobe, ktorá je onkologickým pacientom.
Na základe takto vykonaného dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa doplňujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný V. N. sa dopustil skutku, tak ako je to uvedené v obžalobe a tento kvalifikoval na rozdiel od obžaloby len ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. a/ Tr. zákona a nie aj ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. d/ Tr. zákona.
Súd má za to, že jednočinný súbeh zločinu vydierania podľa § 189 Tr. zákona s trestným činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Tr. zákona je vylúčený, keďže obmedzenie osobnej slobody poškodenej, ku ktorému došlo, bolo súčasťou násilného konania smerujúceho k tomu, aby poškodená dala obžalovanému peniaze.
Obžalovaný svojím konaním tým, že v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona iného násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou sa dopustil zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona.
Podľa § 138 písm. a/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, 156 a 157.
Podľa § 122 ods. 3 Tr. zákona je trestný čin spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe, zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
Súd ako zbraň vyhodnotil črepinu zo skleneného pohára, ktorú obžalovaný použil pri útoku na poškodenú a to takým spôsobom, že rozbil sklenený pohár a črepinu z pohára jej priložil ku krku a vyhrážal sa jej, že ju podreže, ak mu nedá ním požadované peniaze, teda išlo o vec, ktorá urobila útok proti telu dôraznejším.
Protiprávnosť konania obžalovaného je potrebné vidieť v tom, že porušil záujem spoločnosti na ochrane slobodného rozhodovania človeka.
Z miesta trvalého pobytu je obžalovaný hodnotený všeobecne. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov mal súd zistené, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát priestupkovo postihnutý a to v roku 2014 pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1T 39/2000 zo dňa 29.3.2001 pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny. Trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T 36/2008 zo dňa 5.5.2008, právoplatným dňa 23.5.2008 pre prečin podľa 245 ods. 1 Tr. zákona za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trestná vec vedená proti obžalovanému na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 90/2008 pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a iné doposiaľ nebola právoplatne skončená.
Zo správy Ústavu na výkon väzby v Prešove bolo zistené, že správanie obžalovaného počas výkonu väzby bolo v súlade so stanoveným ústavným poriadkom, disciplinárne riešený nebol.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy a uložil obžalovanému V. N. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní siedmich rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V tomto prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, bola však zistená priťažujúca okolnosť a to predchádzajúce odsúdenie obžalovaného ( § 37 písm. m/ Tr. zákona ). Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa v prejednávanej veci opätovne dopustil zločinu, bolo nutné postupovať v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona, teda dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby zvýšiť o jednu polovicu. Zákonom stanovená trestná sadzba pri zločine vydierania v ods. 2 je štyri až desať rokov. Pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu polovicu, teda na sedem rokov.
Súd mal za to, že v danom prípade postačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poškodená strana Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., krajská pobočka Prešov si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý však do skončenia vyšetrovania nevyčíslila, preto súd postupoval v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku a poškodenú stranu s jej nárokom na náhradu škody odkázal civilný proces.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria súd v súlade s § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. iného násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.