Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-93-2016.pdf
PDF · 71.01 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/93/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. februára 2017 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obžalovaného
G. T.
nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom N. U. H., V. II XX/XX, t.č. v mieste bydliska,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 6T/15/2016-126 zo dňa 2.8.2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 6T/15/2016-126 zo dňa 2.8.2016 bol G. T. podľa § 285 písm. b) Tr. por. (správne má byť § 285 písm. a) Tr. por. tak, ako bolo na hlavnom pojednávaní aj vyhlásené) oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne, sp. zn. 1Pv 852/15/3309-31 zo dňa 19.2.2016 pre skutok v obžalobe právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistený deň v mesiaci august 2015 v byte č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu č. XX/XX na ulici V. II v N. nad H. vyhrážal po predchádzajúcej slovnej hádke svojej manželke M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom detto, že ju vyhodí z balkóna ich bytu, následne ju chytil pod krk, dotiahol ju k balkónu, naklonil jej hlavu von a taktiež jej chytil nohu a násilím jej ju preložil cez balkónové zábradlie a hrozil sa jej vyhodením z balkóna, na čo po jej prosbách upustil od svojho úmyslu, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch namietal, že so záverom súdu prvého stupňa nesúhlasí, nakoľko v prípravnom konaní, prinajmenšom na jeho začiatku obvinený pred sudcom pre prípravné konanie pripustil, že poškodenej hrozil vyhodením z balkóna. Skutok ako taký nepoprel, popiera však naklonenie hlavy poškodenej cez zábradlie, resp. prehadzovanie nohy cez zábradlie. Podľa jeho názoru výpoveď poškodenej nie je možné vyhodnocovať ako nevierohodnú, pretože v znaleckom posudku znalkyne z odboru psychiatrie sa uvádza, že u poškodenej pri vyšetrení nenachádza známky kvantitatívnych a kvalitatívnych porúch, teda ani konfabulatórne tendencie. Poškodená viackrát povedala, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe. Žiadal preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pred sudcom pre prípravné konanie poprel akékoľvek dvíhanie nohy poškodenej cez zábradlie balkóna ani iné konanie, ktoré by v nej mohlo vyvolať obavu, že jej ublíži. V strese mohol pred sudcom pripustiť, že sa jej vyhrozil vyhodením z balkóna, ale keďže skutok sa stal viac ako pred rokom na podrobnosti a či tomu bolo naozaj tak, si ani on nepamätal. Poškodená bola závislá na alkohole, keď ju zatvoril na balkón, aby vytriezvela bola značne opitá a tak si nepamätá na celú udalosť. Naviac uviedla, že jeho osoby sa nikdy nebála a vie, že by jej nikdy neublížil. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach poškodenej a svoje tvrdenia, ktoré sú pravdivé, súd prvého stupňa rozhodol správne, a preto žiadal odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovala iba poškodená M. ktorej tvrdenia sú však tak rozporné, nepresné a v niektorých podstatných okolnostiach prípadu tým nevierohodné, čo konštatovala aj znalkyňa z odboru psychológie, ktorá vypracovala znalecký posudok na osobu poškodenej, že v dôsledku takejto dôkaznej situácie nebolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností uznať obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal na tieto rozpory vyvolávajúce dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného a odvolací súd sa s týmito v celom rozsahu stotožnil a tieto si osvojil. Poškodená nielenže nevedela ustáliť kedy malo k predmetnému skutku dôjsť, či v zime, či v lete, čo jej mal obžalovaný pritom hovoriť ale vôbec si nepamätala na ďalšie, pre rozhodovanie súdu dôležité okolnosti uvedené v obžalobe a ako uviedla, musela by klamať.
Na základe takejto dôkaznej situácie okresný súd teda správne podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok