Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-94-2016.pdf
PDF · 99.86 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/94/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XXX, M., o zaplatenie 995,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 12C/297/2013-43 zo dňa 17. septembra 2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie konanie v časti o zaplatenie poplatku vo výške 3,32 eur a v časti kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 18,56 eur zastavil. Rozhodol druhým výrokom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 296,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 17.04.2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením niektorej splátky riadne a včas sa stáva zročným celé plnenie. Vo zvyšku súd návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel navrhovateľ ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporkyňou- fyzickou osobou ako spotrebiteľom bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
3. Súd preskúmal predmetnú úverovú zmluvu z hľadiska dodržania náležitostí v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v samotnom texte úverovej zmluvy nie sú uvedené náležitosti vyžadované v § 4 ods. 2 písm. g/, písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve o úvere totiž absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru ako aj uvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Údaj o konečnej splatnosti úveru, musí byť presne určený a to uvedením konkrétneho dátumu alebo iným spôsobom, ktorým bude nesporne a jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej splátky, čo v tomto prípade nebolo splnené. Na splnenie tejto povinnej náležitosti nepostačuje len to, že v niektorých prípadoch je možné vypočítať si dátum konečnej splatnosti z obsahu celej úverovej zmluvy, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby údaj o konečnej splatnosti bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený ako jej samostatná náležitosť. Zároveň v predmetnej úverovej zmluve absentuje aj uvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Dôsledkom absencie uvedených, zákonom vyžadovaných náležitostí je, že predmetný úver v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ na základe úverovej zmluvy nemôže od odporcu ako spotrebiteľa požadovať žiadne úroky a poplatky. Súd následne podrobil zmluvu o úvere, ako zmluvu svojou povahou spotrebiteľskú, v zmysle č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preskúmaniu z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok.
4. Súd dospel k záveru, že zmluvné pokuty, ktoré je dlžník povinný zaplatiť v prípade omeškania s úhradou splátky úveru či jej časti, ako sú špecifikované vyššie, spolu s úrokom z omeškania, ktorý je dlžník povinný zaplatiť predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13 EHS, keď dlžníka za porušenie tej istej povinnosti (omeškanie so splátkami) kumulatívne sankcionujú dvoma samostatnými zmluvnými pokutami spoločne s úrokom z omeškania. Vyššie uvedené zmluvné podmienky navyše neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané, a zakladajú tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri dojednaní zmluvných pokút v úverových podmienkach navrhovateľa tak predovšetkým absentuje predpísaná písomná forma v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvné pokuty sú obsiahnuté v úverových podmienkach navrhovateľa, ktoré predstavujú typové ustanovenia formulované výlučne navrhovateľom bez možnosti odporcu tieto ustanovenia ovplyvniť a individuálne dojednať resp. dosiahnuť ich zmenu. Zmluvné ustanovenia upravujúce povinnosť odporcu zaplatiť zmluvné pokuty sú písané drobnými, ťažko čitateľnými písmenami a tak splývajú s ostaným obsahom úverových podmienok navrhovateľa. Nedodržanie písomnej formy dojednaní o zmluvných pokutách je dôvodom ich absolútnej neplatnosti v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Požiadavkám dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v hlave 6, § 6 úverových zmluvných podmienok nezodpovedá, keďže zmluvná pokuta je tu dojednaná vo výške „ušlého úroku“ čiže čiastky, na ktorú by spoločnosti vznikol nárok z titulu úveru, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Z uvedenej formulácie dojednania o zmluvnej pokute je zrejmé, že pri podpise zmluvy si priemerný spotrebiteľ nevie výšku zmluvnej pokuty predstaviť, ale ju ani objektívne v čase jej dojednania nie je možné určiť, keďže jej výška by mala závisieť až od priebehu splácania. Výška pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ako podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute, musí však byť vyjadrená jednoznačne, ak tomu tak nie je, dohoda o zmluvnej pokute je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a na túto neplatnosť súd prihliada vždy, bez ohľadu na námietku účastníka.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Rozsudok súdu I. inštancie napáda v časti, v ktorej súd nepriznal nárok na úrok z omeškania z priznanej istiny 296,29 eur za obdobie od 02.03.2011 do 16.04.2013, a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) OSP. Čo sa týka nárokovaného úroku z omeškania, súd sa v tejto časti žiadnym spôsobom nevysporiadal so zamietnutím uvedeného nároku. Má za to, že napriek skutočnosti, že aj keď prvoinštančný súd zamietol časť nároku žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že predmetná úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov a priznal žalobcovi len nárok na dlžnú istinu, nárok na úroky z omeškania je nárokom zákonným a súd mal povinnosť vysporiadať sa s týmto uplatneným nárokom, či už jeho prepočtom podľa vlastnej právnej úvahy s ohľadom na priznanú výšku istiny alebo akýmkoľvek iným spôsobom aj za obdobie podaním žaloby, keďže si žalobca tieto úroky z omeškania uplatnil. Má za to, že žalobca má nárok na úrok z omeškania 0,024 % denne zo sumy 296,29 eur od 02.03.2011 do zaplatenia. Z odôvodnenia rozsudku na predposlednej strane vyplýva, že súd mal v úmysle priznať žalobcovi úrok z omeškania „dňom nasledujúcim po zosplatnení“, avšak nesprávne potom uviedol dátum 17.4.2013, čo je deň spísania návrhu na vydanie platobného rozkazu, a nie deň nasledujúci po zosplatnení. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP.“. Rozhodnutie nepochybne nespĺňa podmienky riadneho odôvodnenia rozsudku v časti zamietnutého nároku na úrok z omeškania, ktorá časť rozsudku je nepochybne veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené, má za to, že v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (odňatie možnosti konať pred súdom), čím je vyššie uvedené konanie postihnuté okrem iného aj inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť rozhodnutia súdu I. inštancie a žalobcovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 29,99 eur s DPH (za jeden úkon právnej služby, t. j. 16,60 eur plus paušál 8,39 eur, plus 20% DPH sa rovná 29,99 eur), alebo napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. K odvolaniu žalobcu podal žalovaný vyjadrenie s tým, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a akceptuje rozsudok súdu I. inštancie.
7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len CSP), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil, vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať nasledovné:
10. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Ustanovenie § 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť jasne a jednoznačne uvedené úrok a poplatky, ktoré sú spojené s poskytnutím úveru.
11. Posudzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad citovaného ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, ktorý sa má zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
12. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona, t.j. rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na to, že v zmluve nie je uvedená výška úroku, je v nej uvedená len ročná percentuálna miera nákladov. Žalobcovi preto v zmysle § 4 ods. 5 zákona nevzniklo právo na zaplatenie úroku tak, ako si ho uplatnil v žalobe.
13. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že výška úroku bola zistiteľná z obsahu úverových podmienok, resp. z údaja o konečnej výške úveru, je potrebné zdôrazniť, že účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany je to, aby samotná zmluva obsahovala základné zákonné náležitosti a údaje, na základe ktorých sa priemerný spotrebiteľ dokáže informovane rozhodnúť o tom, či zmluvu uzavrie, bez toho, aby spotrebiteľ musel tieto údaje zisťovať z úverových podmienok, ktoré vzhľadom na ich rozsah spotrebiteľ nemá šancu reálne posúdiť a vyhodnotiť, a taktiež bez toho, aby musel spotrebiteľ uskutočňovať akékoľvek matematické výpočty. Tomu zodpovedá len taký logický a rozumný výklad ustanovení ZoSÚ, podľa ktorého už v samotnej zmluve musí byť zrozumiteľne uvedená výška úroku, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavu, v akej výške je mu úver poskytnutý a koľko musí zaplatiť na úrokoch. Takémuto výkladu nezodpovedá postup žalobcu a jeho argumentácia, že spotrebiteľ si môže výšku úroku vypočítať, resp. zistiť z údajov v zmluve, resp. v úverových zmluvných podmienkach.
14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.
16. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).