Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-120-2016.pdf
PDF · 131.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/120/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci manželky - navrhovateľky: B.. A. W., U.. S., C.. XX.XX.XXXX, S. O. Š., L. XX/XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29 proti manželovi, ktorý nepodal návrh: S.. M. W., C.. XX.XX.XXXX, S. M., B. XXXX/XX, právne zastúpenému Beňo&partners advokátska kancelária s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, za účasti mal. detí: M. C.. XX.XX.XXXX X. R. C.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo B.. A. W., U.. S., C.. XX.XX.XXXX X. S.. M. W., C.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 18.04.1998, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. T., vo zväzku 16, ročník 1998, na strane 167, pod poradovým číslom 21, r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode sa z v e r u j ú mal. R. W. C.. XX.XX.XXXX X. B.. M. W. C.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná obe tieto mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec - manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R. výživným vo výške 180,- Eur mesačne a na výživu mal. M. výživným vo výške 150,- Eur mesačne, na obe deti počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky - matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
III. Styk otca - manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva s mal. deťmi sa neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.4.2016 domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. R. a mal. M. do jej osobnej starostlivosti a manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod, zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. R. výživným vo výške 250,- Eur mesačne a na výživu mal. M. výživným vo výške 280,- Eur mesačne, počnúc od podania návrhu, ktoré by bol tento povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa kalendárneho mesiaca vopred.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzatvorili dňa 18.04.1998. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo a u manžela o jeho druhé manželstvo. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve neplnoleté deti a to mal. R. X. B.. M.. V súčasnosti manželstvo účastníkov neplní základný účel. K závažnému a trvalému naštrbeniu vzťahov medzi nimi došlo zhruba v r. 2012, kedy navrhovateľka prvý krát odhalila neveru manžela. Manžel sa opísaným sledom udalostí navrhovateľke odcudzil. Navrhovateľka sa cez uvedené skutočnosti nevie preniesť a pociťuje to ako zradu zo strany
manžela. Manžel následne opustil spoločnú domácnosť a v súčasnej dobe vedie vlastný život. Podľa navrhovateľke dostupných informácií býva v byte s novou partnerkou. U účastníkov nie je predpoklad vedenia spoločného života, nakoľko obe strany odmietajú obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania od okamihu zistenia nevery nežijú spolu intímnym životom. Vzájomné nezhody manželov sa pretvárajú do hádok, ktoré už nie je možné regulovať ani v prítomnosti maloletých a teda mal. deti taktiež trpia v dôsledku vzájomnej averzie rodičov. Navrhovateľka žiada zveriť na čas po rozvode mal. deti do jej osobnej starostlivosti a to najmä s prihliadnutím na to, že po emocionálnej stránke je lepšie vybavená na potreby oboch mal. detí. Je vo väčšej miere schopná reagovať na ich potreby. Styk manžela (otca) s mal. deťmi nepožaduje upraviť. Sumu výživného, ktorú žiada považuje navrhovateľka za primeranú, vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých, ich vek a záujmy za súčasného zohľadnenia nadmieru priaznivej finančnej situácie manžela. Osobitnú pozornosť si vyžadujú zvýšené náklady na úpravu stravy mal. M., nakoľko maloletá je celiaktičkou, čo vyžaduje každodennú individuálnu prípravu pokrmov neobsahujúcich lepok. Manžel je povolaním policajt, kedy výška priemerného mesačného platu je približne 900,- Eur až 1.000,- Eur. Manžel nepriamo vykonáva podnikateľskú činnosť, to znamená, že bol a aj je ovládajúcou osobou vo vzťahu k osobe, ktorá podľa platných právnych predpisov vykonáva podnikateľskú činnosť, z ktorej jej plynu nezanedbateľné príjmy.
3. Manžel sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 05.09.2016, v ktorom uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Medzi účastníkmi konania dochádzalo k dlhodobejším rozporom, čo vyvrcholilo jeho odchodom zo spoločnej domácnosti v januári 2014. V súčasnosti deťom prispieva na vreckové, školské a mimoškolské aktivity, podieľa sa na výchove detí, zachováva všetky rodinné väzby z jeho strany, návštevy starých rodičov a iných príbuzných. Deti dostávajú od neho darčeky a strávili s ním aj dovolenku. Súhlasí s tým, aby deti na čas po rozvode boli zverené do starostlivosti navrhovateľky a zároveň žiadal, aby nebol upravený jeho styk s mal. deťmi. K výške výživného uviedol, že jeho príjem do 01.09.2016 bol cca 950,- Eur. Od 01.09.2016 je výška jeho príjmu 600,- Eur a jeho výdavky predstavujú hypotéka na dom v Spišskom Štvrtku v sume 420,- Eur, splátka úveru v sume 91,95 Eur, vreckové na deti 20,- Eur (každému po 10,- Eur), splátka na auto v sume 127,03 Eur, životné poistenie v sume 31,- Eur, výživné na syna U. z prvého manželstva v sume 50,- Eur, splátka úverovej karty za manželku v sume 20,- Eur, bežné výdavky (PHM, telefón, kozmetika, oblečenie) v sume 100,- Eur a trvalé príkazy, ktoré boli zadané manželkou v sume 70,- Eur. Akékoľvek úvahy o iných jeho príjmoch považuje za bezpredmetné, navrhol, aby súd po rozvode manželstva ho zaviazal prispievať na výživu mal. Filipa vo výške 120,- Eur mesačne a na výživu mal. Petry vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc od 01.09.2016.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela ktorý nepodal návrh, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom a zistil tento skutkový stav:
5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 18.04.1998, a toto je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu B. T., vo zväzku 16, ročník 1998, na strane 167, pod poradovým číslom 21.
6. Z tohto manželstva sa im narodila dcéra M. W. a to dňa 16.12.2005 a mal. R. W. a to dňa 17.07.2000.
7. Z výpovede navrhovateľky, ktorú v uvedenej časti manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, nepoprel, vyplynulo, že pred uzavretím sobáša sa poznali nejaké tri roky, a v tom čase, keď boli v priateľskom vzťahu manžel si našiel známosť, ktorá otehotnela a s ktorou uzavrel aj manželstvo. Neskôr sa s touto svoju známosťou rozviedol, následne opätovne spolu s navrhovateľkou fungovali v priateľskom vzťahu a asi po dvoch rokoch uzavreli manželstvo a to z lásky. Syn sa im narodil zhruba dva roky po uzavretí sobáša, a spočiatku to spolužitie bolo v poriadku, neskôr ako pribúdali deti a starosti medzi nimi začalo vzájomné odcudzenie.
8. Podľa vyjadrenia navrhovateľky manžel nemal vzťah k rodinným záležitostiam, starostlivosť o domácnosť, dom, či deti, a ona musela vždy po narodení každého z našich detí zhruba po roku nastúpiť do práce, aby mali finančné prostriedky, nakoľko splácali hypotekárny úver. Zhruba po siedmich rokoch od uzavretia sobáša si opravili rodičovský dom po jej rodičoch. Manžel sa čoraz viac začal venovať svojim záujmom a to kamarátom, športovým aktivitám. Počas ich spolužitia niekoľkokrát mal styky s inými ženami, vždy, keď tieto aféry sa prevalili bol v ich domácnosti dva-tri mesiace kľud, potom sa to všetko vrátilo do starých koľají. Situácia vyvrcholila po tom, čo ona jedného dňa v notebooku zistila, že manžel mal otvorený facebook, na ktorom boli dve ženy, ktoré nabádal k rôznym činnostiam, od tej
chvíle ona na ich vzťah rezignovala. Spoločnú domácnosť s manželom nevedú od januára 2014 a od tej doby tak isto nevedú ani intímny život. Ona samotná nemá žiadnu novú známosť.
9. Manžel tieto tvrdenia navrhovateľky nepoprel, resp. sa nechcel k ním vyjadrovať. Uviedol však, že podľa jeho názoru k rozvratu ich vzťahu prispelo aj to, že žiadal navrhovateľku, aby išla na liečenie v súvislosti s jej fajčením, čo ona odmietala a čo vlastne prispelo k tomu, že sa odcudzili.
10. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery účastníkov navrhovateľka spolu s mal. deťmi obýva rodinný dom v BSM účastníkov konania. V dome sa nachádzajú dve bytové jednotky, z ktorých jednu obýva stará matka zo strany matky a druhú matka s mal. deťmi. V bytovej jednotke sú tri izby, kuchyňa a príslušenstvo. Výdavky spojené s bývaním sú v sume 250,- Eur mesačne, ktoré uhrádza spoločne so starou matkou, a hypotekárny úver, pričom uvedený hypotekárny úver uhrádza manžel. Výška tohto úveru bola medzi účastníkmi sporná, kedy navrhovateľka uvádzala, že sa hradí v sume v sume 380,- Eur mesačne, avšak podľa vyjadrenia manžela a tiež z jeho bankového výpisu predloženého súdu vyplynulo, že túto uhrádza vo výške 420,--Eur mesačne. Taktiež manžel uhrádza televíznu službu Skylink v sume 11,80 Eur mesačne a internet v sume 11,80 Eur mesačne a obom deťom zasiela na ich účty po 10,-- Eur mesačne.
11. Navrhovateľka je zamestnaná ako učiteľka na Základnej škole a jej celkový príjem za obdobie od augusta 2015 do júla 2016 vrátane predstavoval sumu 11.513,44 Eur, čo v priemere na jeden mesiac predstavuje čiastku 959,45 Eur.
12. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva pôsobil do 31.08.2016 ako policajt, kedy jeho celkový príjem za obdobie od augusta 2015 do júla 2016 vrátane predstavoval sumu 12.760,69 Eur, čo v priemere na jeden mesiac predstavuje sumu 1.063,39 Eur. Personálnym rozkazom č. 225 zo dňa 25.07.2016 bol na základe vlastnej žiadosti uplynutím zákonom stanovenej lehoty uvoľnený zo štátnej služby príslušníka policajného zboru dňom 31.08.2016. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 03.11.2016 bolo manželovi priznané odchodné vo výške 11.991,60 Eur a zároveň ďalším rozhodnutím uvedeného ministerstva z toho istého dňa mu bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške 573,77 Eur mesačne. V období od 01.09.2016 do 30.09.2016 pracoval na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a to na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 26.08.2016.V zmysle uvedenej dohody mu za uvedené obdobie bola vyplatená dohodnutá odmena 645,50 Eur brutto. Následne od 01.10.2016 bol manžel prijatý do dočasnej štátnej služby na funkciu odborného radcu na dobu určitú a to najdlhšie do 31.03.2017 a na plný úväzok, na základe čoho mu bol priznaný funkčný plat v priemernej mesačnej výške 513,03 Eur v čistom. Dňom 24.11.2016 manžel na základe Služobnej zmluvy zo dňa 23.11.2016 vstúpil do stálej štátnej služby do funkcie odborného radcu, v ktorej mu bol priznaný funkčný plat brutto 658,50 Eur.
13. Navrhovateľka tvrdila, že manžel síce nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť ako policajt, avšak ešte v čase, kým bývali spolu manžel jej navrhol, aby pre ich deti zriadili obchod v O. Š.D., do tejto obchodnej činnosti boli investované aj ich spoločné peniaze, avšak vzhľadom na to, že manžel nemal dobré vzťahy so starostkou tejto obce, nechcel, aby v uvedenom obchode figurovala ona (navrhovateľka), preto sa dohodol s kamarátom pánom Suchým na tom, že tento obchod budú prevádzkovať spoločne prostredníctvom manželky tohto kamaráta, ktorá figurovala ako majiteľka tohto obchodu. Neskôr manžel túto firmu previedol na inú firmu .
14. Manžel tieto tvrdenia poprel a samotná navrhovateľka na ich preukázanie nenavrhla žiaden dôkaz.
15. Oboma účastníkmi bolo potvrdené, že manžel v súčasnosti užíva osobné motorové vozidlo BMW X5, pričom podľa jeho vyjadrenia uvedené vozidlo mu zapožičiava jeho súčasná priateľka a poprel, že by bolo písané na jeho rodičov.
16. Tiež bolo potvrdené, že obaja účastníci sú vlastníkmi rodinného domu v O. Š..
17. Maloletý R. navštevuje druhý ročník N. X.. Stravuje sa doma. Do školy cestou spolu s matkou a sestrou autom. Hrá futbal za L. O. Š., v súvislosti s čím má navrhovateľka len zvýšené výdavky so zakupovaním kopačiek. Uhrádza mu životné poistenie v sume 26,--Eur a a poplatok za telefón v sume 15,--Eur mesačne. Maloletý má zdravotné problémy, nakoľko v septembri 2015 mal zápal srdcového
svalu a absolvoval vyšetrenia v Košiciach a neskôr aj v Bratislave, navštevuje kardiologickú poradňu a nosí okuliare.
18. Maloletá M. navštevuje piaty ročník základnej školy, triedu pre intelektovonadané deti. Stravuje sa doma. Má bezlepkovú diétu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na stravu. Dvakrát ročne navštevuje gastroenterologickú poradňu v Spišskej Novej Vsi, dvakrát ročne kardiologickú poradňu v Spišskej Novej Vsi a taktiež dvakrát ročne imunologickú ambulanciu v Košiciach. Lieky neužíva pravidelne, len podľa potreby. Nosí okuliare. Vo voľnom čase navštevuje scénický tanec v BDS Spišská Nová Ves, kde matka uhrádza poplatok 15,--Eur mesačne.
19. Navrhovateľka prezentovala náklady na mal. M., ktorá je celiaktička a ktoré sa majú podľa jej tvrdení pohybovať vo výške od 70,- Eur do 80,- Eur mesačne, Poukázala na to, že ceny základných potravín po uhradení príspevku poisťovňou predstavujú na strúhanku sumu 1,83 Eur, chlieb 2,35 Eur, múka 0,87 Eur, sladké žemle a rohlíky 2,48 Eur, ceny iných potravín pre celiaktikov v bežných potravinách sa pohybujú v sume 1,89 Eur na chlieb, sladkosti 0,49 - 0,59 Eur, raciolky 0,89 Eur, suchár praclíky 1,29 Eur, bezlepkový brownie 3,33 Eur. Z ňou predložených dokladov (nákupných bločkov) tieto v mesiaci jún 2016 dosiahli maximálne sumu 68,02 Eur, mesiaci júl 2016 sumu 29,53 Eur, v mesiaci august 2016 sumu 35,73 Eur, v mesiaci september 2016 sumu 29,64 Eur a v mesiaci október 2016 sumu 27,88 Eur.
20. Obe maloleté deti prezentovali svoj názor pred zamestnankyňou ÚPSVaR.
21. Maloletá M. pred zamestnankyňou ÚPSVaR sa vyjadrila, že o rozvode rodičov sa dozvedela sama, keď v počítači objavila súbor s názvom rozvod a keď ho otvorila bol už vymazaný. Situáciu jej vysvetlila matka, dcéra uviedla, že otca má rada, ten ich navštevuje často, niekedy pre ňu chodieva ja do školy. Chodievajú spolu na výlety buď sami alebo s jeho priateľkou, avšak jeho priateľku si nevšíma. Uviedla, že by bola rada, ak by sa s ockom mohla stretávať bez jeho priateľky a chcela by ostať bývať doma pri mamke a s ockom sa stretávať len na základe dohody. Nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou.
22. Mal. R. pred zamestnankyňou ÚPSVaR sa vyjadril, že má vedomosť o tom, že sa rodičia rozvádzajú a dozvedel sa to od matky. Myslí si, že to takto bude lepšie, otca vídava častejšie, ako pred tým, keď býval doma. Maloletý uviedol, že po rozvode by chcel ostať bývať s matkou a otca by mohol navštevovať a stretávať sa s ním. oboch rodičov má rád, s otcom sa stretávajú na základe telefonického dohovoru. Uviedol, že ak k otcovi chce, tak ide a ak nie, otec to rešpektuje. Vie, že otec má priateľku, ku ktorej on nemá žiaden vzťah. Ani tento maloletý nesúhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou.
23. Zo správy psychologičky PhDr. I. Š. vyplynulo, že táto v prípady mal. M. nedoporučila už jej účasť na výsluchu pred súdom, z dôvodu zvýšenej pravdepodobnosti jej psychotraumatizácie. U maloletej konštatovala pravdepodobnosť tvorby neurotickej symptomatiky. V prípade mal. R. sa v správe konštatovalo, že tento sa chce s otcom len stretávať, avšak nie u neho spať, nakoľko mu prekáža prítomnosť otcovej novej partnerky, ktorú nedokáže prijať a akceptovať. Nevidí dôvod na to, aby mal ísť vypovedať na súd ohľadne jeho kontaktu s otcom, nakoľko je postoj je jednoznačný a nemenný.
24. Obaja účastníci konania (manželia) následne prehlásili, že nežiadajú aby súd upravil styk manžela (otca) s maloletými deťmi.
25. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
26. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
27. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
28. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
29. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
30. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
31. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
32. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
33. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
34. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
35. Súd z vykonaného dokazovania dospel, k záveru že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.
36. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
37. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.
38. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí, ktoré by prípadne s nimi žili v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže obaja účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2014, kedy sa manžel navrhovateľky odsťahoval zo spoločnej domácnosti.
39. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Odchodom manžela zo spoločnej domácnosti a následným pretrvávaním odlúčenia oboch manželov, a v neposlednom rade aj deklarovaním zo strany oboch účastníkov, že sa chcú rozviesť, bolo preukázané, že aj túto funkciu ich manželstvo v súčasnej dobe neplní.
40. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané , že každý z manželov má svoju vlastnú domácnosť, na ktorú si uhrádza náklady vo vlastnej réžii.
41. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.
42. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že manželské spolužitie už muselo byť zrušené. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu, v rámci ktorej sa skúma, či rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti , hoci predtým v nej spolu žili. Ak manželia stále ešte zdieľajú spoločnú domácnosť, potom sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena stále varí a perie aj pre manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.
43. V tomto konaní bolo však preukázané, že účastníci od januára 2014 reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto ako takú ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Obaja deklarujú, že sa chcú rozviesť a z takéhoto správania sa účastníkov je možné jednoznačne vyvodiť, že títo nemajú záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva a teda, že nemožno z strany žiadneho z nich očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Súd preto návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel.
44. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
45. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
46. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
47. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
48. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
49. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
50. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
51. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
52. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
53. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
54. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
55. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
56. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
57. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
58. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
59. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
60. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
61. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
62. Podľa článku 4 Základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
63. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.
64. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
65. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
66. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
67. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
68. Pokiaľ šlo o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na tom sa obaja účastníci zhodli, že v súčasnej dobe majú byť obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky
- matky. Súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe žijú s navrhovateľkou, tá sa o ne riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti.
69. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča na maloleté deti, t.j. v tomto prípade otca, teda manžela navrhovateľky, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
70. Manžel, teda otec maloletých detí dosahuje príjem jednak z výsluhového dôchodku vo výške 573,77 Eur mesačne a jednak zo služobného platu vo výške 658,50 Eur mesačne brutto. Jednorázovo mu ešte bolo vyplatené odchodné vo výške 11.991,60 Eur. Iný príjem mu nebol preukázaný. Navrhovateľka, matka deti, dosahuje priemerný mesačný príjem cca 959,45 Eur. Kým táto uhrádza náklady na bývanie v domácnosti, ktorú s deťmi obýva, v sume 250,--Eur mesačne, manžel - otec detí zároveň na túto domácnosť uhrádza hypotekárny úver vo výške 420,--Eur mesačne. V tomto smere je irelevantné, že by ho mal prípadne správne uhrádzať v nižšej sume, ako sa domnieva navrhovateľka, nakoľko v konečnom dôsledku táto peňažná čiastka manželom ide na jeho úhradu a zabezpečuje tak bývanie jej a jej deťom.
71. Náklady, ktoré navrhovateľka prezentovala na deti, nevybočujú z bežného rámca výdavkov na deti ich veku, s výnimkou nákladov na stravu v prípade mal. Petry. Z dokladov, ktoré však matka súdu prezentovala vyplynulo, že tieto sa v skutočnosti pohybujú v rozsahu od 27,88 Eur (október 2016) do max. 68,02 Eur (jún 2016). Samotná navrhovateľka už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, kým manžel má ešte vyživovaciu povinnosť k síce plnoletému, ale zatiaľ nezaopatrenému synovi z prvého manželstva, ktorému prispieva na výživu sumou 50,--Eur mesačne.
72. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, t.j. manžela navrhovateľky, vek maloletých detí, súd ustálil výšku súčasného výživného zo strany otca na mal. R. na sumu 180,- Eur mesačne a na mal. M. na sumu 150,- Eur mesačne.
73. Napokon pokiaľ ide o úpravu styku manžela navrhovateľky (otca) s maloletými deťmi, vzhľadom na zhodné vyhlásenie oboch účastníkov - rodičov maloletých na pojednávaní konanom dňa 6.2.2017 (u otca prezentovaného jeho právnym zástupcom), v zmysle ktorého títo nežiadajú, aby súd upravoval styk manžela navrhovateľky (otca) s deťmi, súd postupujúc v zmysle § 25 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine, v tomto rozhodnutí tento styk neupravil.
74. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
75. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
76. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
77. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
78. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.