Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1P/94/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky N. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. C. XXX/X, zastúpenej JUDr. Zuzanou Laukovou, advokátkou so sídlom Partizánske, ul. Rudolfa Jašíka 159/10, a otca Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., K. XXX/XX, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom a o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom z a m i e t a.

II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 vo výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H., nar. 05.10.2013, každý párny kalendárny týždeň v piatok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého, každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého s tým, že matka je povinná maloletého H. na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu maloletého otcovi odovzdať pred vchodom do T. Ú. B. B. U. v L. a povinná v určený deň a hodinu maloletého H. pred vchodom do T. Ú. B. B. U. P. L.B. od otca prevziať. Otec je oprávnený v určený deň a hodinu maloleté dieťa od matky pred vchodom do T.É. Ú. B. B. U. P. L. prevziať a povinný v určený deň a hodinu maloleté dieťa pred vchodom do T. Ú. B. B. U. P. L. matke odovzdať.

III. Rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 z o s t á v a v ostatných častiach nezmenený.

IV. Súd u k l a d á rodičom maloletého H. výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany za účelom osvojiť si princípy zodpovedného rodičovstva a tieto sa naučiť uvádzať do svojho každodenného života v rozsahu 6 mesiacov podľa pokynov odborného tímu vytvoreného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany na realizáciu výchovného opatrenia.

V. Rodičia sú povinní na vyzvanie zariadenia poskytujúceho odborné poradenstvo dostaviť sa k psychológovi realizujúcemu odborné poradenstvo, spolupracovať s ním a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

VI. Po uplynutí obdobia, na ktoré je výchovné opatrenie uložené, je Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany povinný zaslať súdu správu do 30 dní o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia.

VII. Súd p r i z n á v a súdnej znalkyni z odboru: Psychológia, z odvetvia: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, PhDr. Marte Halašovej, PhD., miesto výkonu činnosti: Banská Štiavnica, Jána Straku 1536/3 proti štátu nárok na znalečné vo výške 39,84 €.

VIII. Súd ukladá učtárni Okresného súdu Partizánske, aby po právoplatnosti výroku VII. tohto rozhodnutia poukázala súdnej znalkyni PhDr. Marte Halašovej, PhD. na účet číslo IBAN: SK 0602000000001400776451, BIC: SUBASKBX, z rozpočtových prostriedkov súdu znalečné vo výške 39,84 €.

IX. Otec je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 285,28 € do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

X. Matka je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 285,28 € do 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

(1.) Dňa 10.08.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na zmenu úpravy styku s mal. H.. Otec v návrhu uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/113/2014-235 z 06.10.2014, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Vo vyššie uvedenom konaní súhlasil s úpravou styku, ako ju navrhla matka maloletého, pretože si myslel, že sa s ňou bude dať dohodnúť, avšak to nie je možné, robí mu schválnosti. Na základe vyššie uvedeného žiada zmenu úpravy styku s maloletým a to tak, že otec maloletého sa s maloletým bude oprávnený stretávať počas párneho týždňa v pondelok, stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a od piatku od 16:00 hod do nedele 19:00 hod., a počas nepárneho týždňa v pondelok, stredu a piatok od 09:00 hod do 12:00 hod.

(2.) Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 1P/94/2015-5 z 11.09.2015 ustanovil za opatrovníka mal. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len kolízny opatrovník).

(3.) Dňa 06.10.2015 doručila matka maloletého vyjadrenie k návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým. Matka vo vyjadrení uviedla, že pri jej neustálom doťahovaní s otcom je maloletý vystavený stresovému prostrediu, čo samozrejme nepriaznivo vplýva na zdravotný stav maloletého. Po návštevách právnikov a psychologičky dospela k záveru, aby sa predišlo nepriaznivému vplyvu na maloletého a keďže obaja rodičia majú právo sa stretávať s maloletým, najvhodnejším riešením by bolo nariadenie striedavej starostlivosti o maloletého. Preto navrhla, aby súd schválil striedavú starostlivosť a to tak, že od 1. do 15. dňa v mesiaci bude maloletý u otca a od 15. dňa mesiaca do konca mesiaca u matky.

(4.) Otec maloletého súdu dňa 19.10.2015 doručil vyjadrenie, v ktorom nesúhlasil so striedavou starostlivosťou, a zároveň zmenil svoj návrh a žiadal, aby súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Podľa jeho názoru by striedavá starostlivosť nebola vhodná, preto žiadal vykonať odborný psychologický posudok. V neposlednom rade uviedol, že pre zverenie do osobnej starostlivosti vytvoril veľmi dobré podmienky pre maloletého.

(5.) Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2015 matka zmenila svoj návrh tak, že žiadala súd, aby zakázal styk otca s maloletým. S návrhom otca nesúhlasila, ten naopak zotrval na svojom návrhu.

(6.) Dňa 12.01.2016 doručila matka maloletého návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zákazu styku otca s maloletým. V návrhu uviedla, že počas doby, kedy mal byť maloletý so svojím otcom prišiel otec odovzdať maloletého matke a dostal sa do roztržky so synom matky maloletého, keďže tá nebola v tom čase doma. Vzhľadom na obavu o zdravie a život svoj a jej detí podala návrh na toto neodkladné opatrenie. Tento návrh bol zaradený ako nový návrh pod spisovú značku 2P/138/2015. Uznesením č.k. 1P/94/2015-45 zo dňa 04.02.2016 súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod spis. zn. 1P/94/2015 a 2P/138/2015. Spojená vec sa vedie ďalej pod spis. zn. 1P/94/2015. Zároveň týmto uznesením súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

(7.) Dňa 18.01.2016 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka, v ktorej sa uvádza, že medzi rodičmi maloletého nefunguje komunikácia, obaja majú úplne iné pohľady na svet, navzájom sa obviňujú. Preto podľa názoru kolízneho opatrovníka bude najvhodnejšie vykonať súdnoznalecké

vyšetrenia účastníkov, vzhľadom na zabezpečenie zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletého dieťaťa.

(8.) Kolízny opatrovník doručil dňa 22.03.2016 správu o výkone terénnej sociálnej práce v rodinnom prostredí matky maloletého, za účelom prešetrenia výkonu odovzdávania maloletého H. otcovi, vzhľadom na problémy vznikajúce pri odovzdávaní maloletého, ktorý bol vykonaný dňa 16.03.2016. Pracovníčky kolízneho opatrovníka pred bytom matky čakali na otca, ten sa však nedostavil. Následne vykonali šetrenie a vstúpili do bytu matky, kde zistili, že maloletý je riadne pripravený na odovzdanie, bol riadne oblečený a na otázku kde ide odpovedal, že si preňho príde oco. Pracovníčky u matky ešte počkali avšak otec si pre maloletého neprišiel a zároveň neoznámil túto skutočnosť ani matke.

(9.) Súd uznesením č.k. 1P/94/2015-100 zo dňa 31.03.2016 nariadil znalecké dokazovanie, ktorým uložil ustanovenej znalkyni PhDr. Marte Halašovej, PhD. zhodnotiť osobnosti mal., matky mal. a otca mal., zistiť, aký je vzájomný vzťah medzi rodičmi a mal., aký má otec mal. na maloletého vplyv, vyjadriť sa k tvrdeniam matky ohľadom negatívneho vplyvu otca mal. na maloletého a k sklonom k alkoholizmu u otca mal., prípadne uviesť ďalšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Zároveň súd uložil povinnosť účastníkom konania poskytnúť znalkyni súčinnosť a uložil povinnosť otcovi zložiť preddavok na trovy spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 250,- €. Otec proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, pretože podľa jeho názoru spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil jeho majetkové pomery, keď mu uložil povinnosť zložiť na účet súdu preddavky vo výške 250,- €. V odvolaní uviedol, že jeho celkové mesačné náklady sú 472,- €.

(10.) Znalkyňa doručila súdu dňa 22.06.2016 znalecký posudok, spolu s vyúčtovaním trov znaleckého dokazovania. Znalkyňa sa pri vypracovaní znaleckého posudku oboznámila so spisovým materiálom, následne vykonala vyšetrenia všetkých účastníkov dňa 07.06.2016. V závere znalkyňa zhrnula súdu, že vzájomná náklonnosť medzi rodičmi maloletého viedla až k životu v spoločnej domácnosti. Tehotenstvo a narodenie maloletého zvýraznilo latentné problémy, vyplývajúce z predchádzajúcich životných skúseností rodičov, ich pováh a predstáv o ďalšom živote. Otec maloletého bol narodením maloletého a maloletým priam očarený a predstavoval si klasický rodinný život v trojici (matka, otec a dieťa) bez matkiných starších detí. Nebol spokojný, že žijú v domácnosti s dospelými deťmi matky, čo viedlo k nezhodám a kontroverziám, ktoré viedli k rodičovským a partnerským problémom až k odchodu otca zo spoločnej domácnosti. U matky sa striedali obdobia, kedy bola naklonená styku otca s maloletým (napr. návrh na striedavú starostlivosť) až po obdobia, kedy úplne odmietala styk otca s maloletým (návrh na zákaz styku otca s maloletým). Obaja rodičia sú ukotvený v minulosti, otec vo svojej pôvodnej rodine a matka hlavne na už dospelé deti (hlavne I.). Preto vzťahy medzi rodičmi nepriaznivo vplývajú na maloletého. Preto odporúča nariadiť všetkým účastníkom rodičovskú terapiu a poradenstvo, vrátane individuálnych terapeutických aspektov, s cieľom viesť oboch rodičov k zodpovednému rodičovstvu. Zároveň v odpovediach na otázky uviedla, že vzťah maloletého s matkou je obojstranne pozitívny, maloletý k matke prejavuje spontánny pozitívny príklon. Vzťah otca k maloletému je pozitívny, vzťah maloletého k otcovi je zachovaný, s potenciálom vyvíjať sa. V uvoľnenom prostredí prejavil maloletý mierny príklon k otcovi, jeho prítomnosť nevyhľadával, ale ani sa mu nevyhýbal. Na otcov podnet bol prístupný k opakovanému priblíženiu sa k otcovi a rozlúčeniu sa s ním. Matka do ich kontaktu nezasahovala. Znalkyňa neposúdila, že by mal otec negatívny, alebo škodlivý vplyv na maloletého. Znalkyňa tiež nezistila závislosť na omamných látkach u otca maloletého. V neposlednom rade konštatuje, že obaja rodičia majú na maloletého pozitívny vplyv, avšak matka je skúsenejším rodičom, keďže ide už o jej štvrté dieťa, a zároveň je osobnostne stabilnejšou rodičovskou osobou. Matka je pre dieťa vo veku maloletého prirodzene schopná rozumieť vývinovým potrebám dieťaťa a tieto potreby uspokojovať. Časté menenie prostredia v ktorom je maloletý môže na maloletého negatívne, stresujúco vplývať, vzhľadom na momentálnu situáciu navrhuje realizovať styk otca s maloletým spočiatku na 2 hodiny v týždni na ÚPSVaR, kde môže odborník sledovať pripravenosť dieťaťa zo strany matky na styk s otcom a interakciu otca s maloletým. V prípade pozitívneho priebehu navrhuje rozširovať tento čas na celý deň bez prítomnosti tretej osoby a ďalej na celý víkend v dvojtýždňových intervaloch.

(11.) Súd uznesením č.k. 1P/94/2015-146 zo dňa 09.08.2016 priznal súdnej znalkyni odmenu za vykonaný znalecký posudok vo výške 530,72 €. Táto suma bola znalkyni poukázaná z rozpočtových prostriedkov štátu.

(12.) Súd zároveň zisťoval majetkové pomery matky a otca maloletého, vzhľadom na potrebu uhradenia finančných prostriedkov za vykonané znalecké dokazovanie. U matky zistil celkový mesačný príjem vo výške 405,24 €, pričom jej mesačné výdavky sú vo výške 224,44 €. Príjem otca je vo výške 500,- € mesačne a jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 337,- €.

(13.) Na pojednávaní konanom dňa 26.09.2016 doručila právna zástupkyňa matky vyjadrenie, v ktorom uviedla, že otcovi maloletého bolo pre jazdu pod vplyvom alkoholu vzaté vodičské oprávnenie, a napriek tejto situácií pokračoval vo výkone práce vodiča v U. L.. Po následnom zistení, že vykonáva prácu bez vodičského oprávnenia mal s ním byť ukončený pracovný pomer. Na pojednávaní otec maloletého priznal, že mu bol uložený trest zákazu činnosti v priestupkovom konaní 01.07.2016 za jazdu pod vplyvom alkoholu, avšak výpoveď z práce dal pre zdravotné komplikácie a vážny úraz. Súd z evidenčnej karty otca zistil, že mu za jazdu pod vplyvom alkoholu bolo odobraté vodičské oprávnenie a uložená pokuta vo výške 600,- €. Zároveň mu bol udelený trest zákazu činnosti od 31.05.2016 do 31.01.2017. Tento skutok otec spáchal 31.05.2016.

(14.) Dňa 19.10.2016 bola súdu doručená správa o dieťati z materskej školy. V správe je uvedené, že adaptácia prebieha problematicky, dieťa je silno citovo viazané na matku. Odmieta komunikovať a nechce nadväzovať vzťah s inými deťmi. Na nové podnety reaguje odmietavo a plačom. Materskú školu navštevuje denne na adaptačný pobyt na 3 hodiny, odmieta školskú stravu, nezapája sa do žiadnej činnosti. Hygienické návyky má osvojené, do školy chodí oblečený čisto.

(15.) Dňa 01.12.2016 doručila matka maloletého psychologický záznam vypracovaný psychologičkou Poradenského centra Nádej Partizánske. V zázname psychologička uvádza, že maloletý javí známky psychického poškodenia na základe prežitia nešpecifickej traumatickej udalosti. Maloletý sa rýchlo zbavuje studu, je motivovaný do hry, má zvýšené prejavy agresie pri hrovej činnosti, stereotypné prejavy pri hre. Často verbalizuje vlastnú činnosť, je badateľný zvýšený egocentrizmus. Maloletý vykazoval úzkostné reakcie pri hre. Psychologička odporúča vyšetrenie u pedopsychológa, neurológa, klinického psychológa a ďalšiu psychologickú pomoc pre maloletého.

(16.) Na pojednávaní konanom dňa 06.12.2016 súd vykonal výsluch svedkyne I. H.. Tá vo svojej výpovedi uviedla, že v čase keď sa o maloletého nemohli starať rodičia z dôvodu pracovnej náplne, tak sa o neho starala ona. Nie raz sa jej stalo, že odovzdala maloletého otcovi a následne neskôr večer ho videla sedieť v krčme, pričom vedela, že matka sa má vrátiť až neskôr. Maloletý s ním nebol. Párkrát videla otca sedieť v meste v krčme, niekedy aj s kočiarom, ale maloletý s ním nebol. V neposlednom rade sa jej stalo, že otec si maloletého prišiel vyzdvihnúť o hodinu neskôr, ako boli dohodnutý a svedkyňu o tom neupovedomil. Tiež sa stalo, že keď odovzdal maloletého svedkyni, tá maloletého vzala domov a tam bol neporiadok a rozhádzané veci. Otec spochybnil výpoveď svedkyne.

(17.) Na tomto pojednávaní bola následne vypočutá aj znalkyňa PhDr. Marta Halašová, PhD. Znalkyňa zotrvala na svojich záveroch so znaleckého posudku, uviedla, že aj napriek tomu, že znalecký posudok bol vypracovaný pred pol rokom, podľa nej je stále aktuálny, pretože je to relatívne krátka doba. Na otázku súdu ohľadom zákazu styku otca s maloletým uviedla, že tento zakázať neodporúča, pretože zákaz styku by bol škodlivý pre zdravý vývin maloletého. Na otázku právneho zástupcu matky, čo ak by rodičovská terapia nebola úspešná znalkyňa odpovedala, že ak by terapia nebola úspešná v prípade niektorého z účastníkov, znamenalo by to nekompetentnosť daného rodiča, čo by mohlo viesť k dočasnému obmedzeniu, resp. zakázaniu styku rodiča s dieťaťom. Znalkyňa si na pojednávaní uplatnila znalečné za účasť na pojednávaní vo výške 39,84 €.

(18.) Otec na otázku kolízneho opatrovníka prečo začal navštevovať Dr. Pastorekovú uviedol, že hľadal spôsob ako komunikovať s maloletým, a nie preto, že mu to bolo uložené v súvislosti so zákazom činnosti, pretože navštevuje psychologičku už od mája alebo júna 2015. Na žiadosť súdu, bola súdu doručená správa psychologičky PhDr. Pastorekovej. V správe uviedla, že otec prvýkrát navštívil ambulanciu v roku 2013, keď mali rodičia problémy s dcérou matky maloletého. Neskôr ambulanciu navštívil až 02.07.2015. Uvádzal, že má problémy pri preberaní a odovzdávaní maloletého. V období od 14.07.2016 do 26.08.2016 absolvoval skupinové odborné poradenstvo na žiadosť dopravného inšpektorátu PZ SR pre vodičov, ktorým bol odobratý vodičský preukaz za jazdu pod vplyvom alkoholu. Naposledy využil služby ambulancie 04.11.2016 kedy uviedol problémy v kontaktoch s maloletým, ktorý k nemu od januára 2016 odmieta chodiť a podozrenie z manipulácie dieťaťa matkou.

(19.) Dňa 11.01.2017 doručil kolízny opatrovník správu z poradensko-psychologického procesu. V správe sa uvádza, že rodičia maloletého absolvovali tri spoločné stretnutia 23.11.2016, 07.12.2016 a 19.12.2016. Komunikačné problémy medzi rodičmi aj po týchto sedeniach pretrvávajú, avšak došlo takisto k miernemu posunu, keď sa vydarilo vyzdvihnutie maloletého otcom z materskej školy bez akýchkoľvek problémov. Matka na toto vyzdvihnutie maloletého riadne pripravila. Avšak aj napriek čiastkovému úspechu je stále komunikácia medzi rodičmi konfliktná a kolízny opatrovník preto odporúča dlhodobú individuálnu terapiu oboch rodičov pod vedením certifikovaného psychoterapeuta.

(20.) Na pojednávaní konanom dňa 16.01.2017 otec maloletého uviedol, že stretávania sa výrazne zlepšili, kedy otec sa stretáva s maloletým na schodoch, kde si donesie deku a hračky a s maloletým trávi čas. Maloletý je pokojný, rozpráva čo robí a hrá sa s otcom. Jedenkrát išlo o 1,5 hodiny a druhýkrát dokonca o 3 hodiny. Takisto nebol žiadny problém v kontakte s matkou maloletého či už pri prebratí, alebo odovzdaní maloletého. Matka na pojednávaní uviedla, že vyzdvihnutie maloletého z materskej školy otcom prebehlo bezproblémovo. Takisto ďalšie stretnutia, namieta len to, že u otca sa maloletý nestravuje zdravo, keď mu otec dáva len tortu a čokoládu a maloletého donesie neumytého a špinavého. Takisto uviedla, že jeden krát, keď maloletý odmietol ísť s otcom, otec ju a jej deti začal urážať a vyhrážal sa zavolaním hliadky.

(21.) Dňa 23.01.2017 doručila riaditeľka materskej školy, ktorú maloletý navštevuje správu o dieťati. V správe uvádza, že maloletý sa už v škôlke adaptoval, vytvoril si kamarátske vzťahy s deťmi aj učiteľkami. Zapája sa do aktivít, hier, komunikuje. Hygienické návyky má dobré, chodí oblečený pekne a čisto. Starostlivosť zo strany matky je dobrá. Odovzdanie otcovi prebehlo bez problémov a je vidieť, že má s otcom kamarátsky vzťah.

(22.) Otec maloletého na pojednávaní konanom 06.02.2017 uviedol, že sa zamestnal v spoločnosti V. P. L.. Jeho mesačný príjem je 500,- € v čistom. Pracuje na zmeny, každý párny týždeň má ranné zmeny od 06:00 hod do 14:00 hod. a každý nepárny týždeň popoludňajšie zmeny od 14:00 hod. do 22:00 hod. Stretnutie s maloletým dňa 20.01.2017 prebehlo bez komplikácií, pri odovzdávaní sa však pohádal s matkou maloletého. Na otázky právneho zástupcu matky, či pri prevoze maloletého autom používa autosedačku a či jazdí pod vplyvom alkoholu neodpovedal.

(23.) Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že majetkové pomery má také, ako uviedla kolíznemu opatrovníkovi. Maloletý vraj s otcom neodíde, ak ten neprinesie so sebou hračku. Otec maloletého ho doviezol naspäť špinavého a povracaného, a vyčítal matke, že čo mu dala jesť keď mu maloletý povracal celý byt. Maloletý nechcel prespať u otca a tak si ten chcel poňho prísť v sobotu, ale to mali rodinnú oslavu, tak mu navrhla aby si poňho prišiel v nedeľu ráno o ôsmej hodine, otec maloletého jej však na to odpovedal, že vtedy ešte spí. Nasledujúci týždeň si pre maloletého otec neprišiel a ani nedal vedieť.

(24.) V záverečnej reči otec maloletého uviedol, že trvá na svojom návrhu z 10.08.2015, chcel by ešte spresniť úpravu styku s maloletým počas nepárneho týždňa len na utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod.

(25.) V záverečnej reči právna zástupkyňa matky uviedla, že navrhujú výrazne obmedziť, alebo úplne zakázať styk otca s maloletým, z dôvodu pravidelného nestretávania sa maloletého s otcom, a obavy z vystavenia dieťaťa ďalším stresovým situáciám. Poukázali na to, že podľa nich by nebolo v najlepšom záujme dieťaťa ponechanie úpravy styku maloletého s otcom, ako je doteraz. Matka má obavu z vedenia motorového vozidla otcom pod vplyvom alkoholu, ako aj z nepoužívania autosedačky. Preto žiadajú súd, aby pri rozhodovaní bral ohľad na to, aby maloletý bol v riadnom stabilnom prostredí, bez stresu, tak ako na to poukázala psychologička.

(26.) Kolízny opatrovník sa na záver vyjadril tak, že dieťa by nemalo byť svedkom konfliktov medzi rodičmi, a preto navrhuje nariadiť rodičom rodičovskú terapiu na rozvíjanie ich rodičovských schopností a zručností a vedeniu k zodpovednému rodičovstvu. Odporúča návrhu otca o úprave styku vyhovieť, ale až po úspešnom skončení rodičovskej terapie a do tej doby obmedziť styk maloletého s otcom na pár hodín týždenne, alebo cez víkend s tým, že realizácia by prebiehala 3 mesiace a po 3 mesiacoch by sa rozšírila na viac hodín.

(27.) Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

(28.) Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(29.) Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

(30.) Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d/ okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e/ ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f/ podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g/ názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

(31.) Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

(32.) Podľa § 37 ods. 4 Zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a/ povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b/ inú povinnosť.

(33.) Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

(34.) Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. o Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len "CMP") na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(35.) Podľa § 395 ods. 1 až 3 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

(36.) Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že je nutné zmeniť rozsudok Okresného súdu Partizánske 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014, v časti o úprave styku otca s maloletým. Otec

maloletého návrhom podaným tunajšiemu súdu žiadal zmenu úpravy styku s maloletým. Z návrhu a vyjadrení otca maloletého jasne vyplývalo, že ten chce tráviť s maloletým čo najviac času. S týmto návrhom však nesúhlasila matka maloletého, ktorá najprv žiadala striedavú starostlivosť o maloletého, následne sa samostatným návrhom (spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) domáhala zákazu styku otca s maloletým. Z vyjadrení a výsluchu rodičov maloletého súd zistil, že rodičia maloletého majú problém s komunikáciou, ohľadom úpravy styku s maloletým sa nevedia dohodnúť, nevedia si vyjsť v ústrety a vzájomne sa o výchove maloletého neinformujú. Tento veľmi negatívny stav, kedy obaja rodičia na jednej strane svojho syna majú veľmi radi, majú k nemu hlboký citový vzťah a chcú preňho len to najlepšie, ale na strane druhej sa kvôli nemu nevedia preniesť cez vzájomné nezhody a nevedia ani kvôli maloletému spolu vychádzať ani v takej miere, aby to negatívne nevplývalo na maloletého, je potrebné upraviť súdom tak, aby sa čo najskôr zamedzilo týmto negatívnym vplyvom na maloletého. Súd preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ktorého predmetom bolo zistiť vzťah maloletého k rodičom a najvhodnejšiu možnú úpravu styku rodičov s maloletým. Súd sa zároveň počas celého konania snažil viesť rodičov maloletého k zlepšeniu komunikácie, odporúčal rodičom absolvovanie rodičovskej terapie. Tieto pokusy však neviedli k zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi. Po vypracovaní znaleckého posudku sa s ním súd oboznámil, pričom z neho vyplynulo, že vzťah maloletého k rodičom je pozitívny. Tiež na pojednávaní znalkyňa uviedla, že zakázať styk otca s maloletým považuje za škodlivý pre zdravý vývin maloletého. Súd sa s týmto konštatovaním stotožnil, pretože uznáva právo otca na styk s maloletým, zároveň počas dokazovania zistil, že otec má k maloletému hlboký citový vzťah a chce sa podieľať na výchove maloletého. Súd však v prvom rade prihliadol na záujem maloletého, a keďže zistil, pozitívny vzťah maloletého k otcovi, navyše pre zdravý vývoj maloletého je v jeho najlepšom záujme, aby bol vychovávaný oboma rodičmi, tak návrh matky na zákaz styku otca s maloletým zamietol. Súd sa musel následne vysporiadať s úpravou styku otca s maloletým, pričom bolo potrebné nájsť najvhodnejšiu úpravu s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že k stresovým situáciám pre maloletého dochádza najmä počas preberania a odovzdávania maloletého, pretože vtedy dochádza ku konfrontácií oboch rodičov. Znalkyňa považuje preto za nutné, aby rodičia absolvovali rodičovskú terapiu pre zlepšenie vzájomných vzťahov, dovtedy odporučila upraviť styk maloletého s otcom na 2-3 hodiny do týždňa. Aj na pojednávaní znalkyňa zotrvala na tejto alternatíve, pričom súd považoval túto možnosť v súčasnej situácii pri súčasnom vzájomnom nastavení rodičov za najvhodnejší model, preto zmenil v časti úpravy styku rozsudok sp. zn. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 tak, ako je upravené vo výroku II. tohto rozhodnutia. Zároveň súd prihliadol aj na zamestnanie otca maloletého a preto určil styk otca s maloletým inak na párny a inak na nepárny týždeň. Okrem znaleckého posudku prihliadol súd zároveň na správy kolízneho opatrovníka a správy z materskej školy, ktorú maloletý navštevoval, z ktorých vyplynulo, že zákaz styku otca s maloletým by nebol v najlepšom záujme maloletého, ale pri určení dĺžky úpravy styku sa riadil názorom znalkyne. Zároveň súd určil ako miesto odovzdávania maloletého medzi rodičmi navzájom neutrálne miesto, pričom ako miesto odovzdávania neurčil bydlisko maloletého, keďže podľa vyjadrení oboch rodičov k problémom u nich dochádzalo práve pri odovzdávaní maloletého, keď tento častokrát nechcel vôbec ísť za otcom. Za takéto miesto súd považuje priestor pred vchodom do T. Ú. B. B. U. P. L.. Ide o verejný priestor, navyše monitorovaný kamerovým systémom, čo súd považuje za vhodný preventívny prostriedok na zabránenie vzniku konfliktných situácií pri odovzdávaní maloletého. Matka je povinná zabezpečiť prítomnosť maloletého na tomto mieste vždy v určený deň a hodinu a otec je povinný maloletého v určený deň a hodinu na tomto mieste prevziať a následne v určený deň a hodinu na rovnakom mieste matke odovzdať. Takáto úprava nevylučuje možnosť, aby matka zabezpečila fyzické odovzdanie maloletého inou osobou, ak to bude nevyhnutné pre predídenie prípadných sporov a konfliktov rodičov maloletého. Právna povinnosť pripraviť a odovzdať maloletého a po realizácii styku ho prevziať však aj v takom prípade zaťažuje matku.

(37.) Povinnosti matky dieťa pripraviť a odovzdať zodpovedá povinnosť otca maloleté dieťa v určený deň a hodinu na určenom mieste prevziať a v určený deň a hodinu a na určenom mieste matke vrátiť. Súd vychádzal z toho, že právo styku nie je len právom rodiča, ale aj právom dieťaťa, a je teda nielen otcovým právom, ale aj jeho povinnosťou, pokiaľ mu v tom nezabránia objektívne prekážky, styku s maloletým sa zúčastniť. V prípade vzniku prekážok brániacich účasti na styku je jeho morálnou povinnosťou a je v súlade s dobrými mravmi takúto prekážku matke včas oznámiť, aby maloletý nebol vystavovaný zbytočným stresujúcim situáciám súvisiacim s tým, že otec sa na určené miesto v určenom čase nedostaví.

(38.) Nakoľko sa snaha súdu na dobrovoľné absolvovanie rodičovskej terapie rodičom minula účinku, napriek intenzívnej snahe už počas konania, súd túto povinnosť rodičom uložil, a to najmä s ohľadom na odporúčania znalkyne, ktorá už po spracovaní znaleckého posudku odporúčala rodičom urgentne absolvovanie rodičovskej terapie a poradenstva vrátane individuálnych terapeutických aspektov s cieľom viesť oboch rodičov k zodpovednému rodičovstvu. Súd má za preukázanú nutnosť absolvovania takejto terapie oboma rodičmi, pretože je to dôvod negatívnych vplyvov na maloletého a je v záujme oboch rodičov, aby si uvedomili svoju úlohu v živote maloletého, ako aj úlohu druhého rodiča v živote maloletého a osvojili si princípy zodpovedného rodičovstva. Za účelom vykonania rodičovskej terapie sa súd obrátil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, ktorý súhlasil, že túto rodičovskú terapiu vykoná. Súd pri výbere zariadenia na vykonanie rodičovskej terapie prihliadol na vzdialenosť a zároveň majetkové pomery rodičov a po zvážení týchto kritérií nariadil rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu tak, ako je uvedené vo výroku IV. rozhodnutia. Súd tiež rodičom uložil povinnosť na vyzvanie zariadenia poskytujúceho odborné poradenstvo dostaviť sa k psychológovi realizujúcemu poradenstvo, povinnosť s ním spolupracovať a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť na dosiahnutie určeného cieľa. Zároveň uložil povinnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany po vykonaní odborného poradenstva podať súdu správu o výsledku tohto poradenstva.

(39.) Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky ministerstva spravodlivosti 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, znalcovi v odbore zdravotníctvo a farmácia a znalcovi v odbore právne vzťahy k cudzine patrí hodinová odmena za každú začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti 19,92 eura.

(40.) Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

(41.) Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(42.) Znalkyňa vykonala riadne znalecký úkon, preto jej vznikol nárok na znalečné v zmysle § 3 zákona č. 382/2004 Z.z o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výšku znalečného súd určil podľa ustanovení vyhlášky MSSR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len "vyhláška"). Znalkyňa si znalečné vyčíslila vo výške 530,72 €, po preštudovaní vyúčtovania znalkyne súd zistil, že ňou uplatnené znalečné je v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. a vyhláškou č. 491/2004 Z. z. O časti uplatneného znalečného (za vypracovaný znalecký posudok) súd už rozhodol uznesením č.k. 1P/94/2015-146 zo dňa 09.08.2016, kedy znalkyni priznal znalečné vo výške 530,72 €, a táto suma bola znalkyni vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu, keďže zadávateľom posudku v zmysle § 3 zákona č. 382/2004 Z.z. bol súd.

(43.) Súd priznal súdnej znalkyni nárok na znalečné vo výške 39,84 €. Znalečné si znalkyňa uplatnila za účasť na pojednávaní, podľa § 6 vyhlášky a keďže má súd výšku znalečného za preukázanú, priznal ju znalkyni vo výške v akej si ju uplatnila. Zadávateľom znaleckého posudku v zmysle § 3 zákona č. 382/2004 Z.z. bol súd, preto bude znalečné vyplatené z prostriedkov súdu. Súd zároveň upravil učtáreň, aby znalečné po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyplatila znalkyni.

(44.) O nároku na náhradu trov konania štátu súd rozhodol aj bez návrhu s poukazom na § 57 tak, že zaviazal matku a otca nahradiť štátu trovy konania, každého vo výške 285,28 €. Štátu vznikli trovy konania vo výške 570,56 €, ktoré pozostávajú zo sumy 530,72 € ako vyplateného znalečného za podanie znaleckého posudku a zo sumy 39,84 € ako vyplateného znalečného za účasť znalca na pojednávaní. Súd vychádzal z toho, že štát má platiť trovy konania len vtedy, ak to zákon ustanovuje, čo nie je tento prípad. Rodičia maloletého zavinili vznik trov súvisiacich s vykonaním znaleckého dokazovania. Vzhľadom na konfliktné nastavenie rodičov maloletého voči sebe navzájom a na neschopnosť urobiť akýkoľvek kompromis, považoval súd za potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu vykonať znalecké dokazovanie, s ktorým štátu vznikli trovy konania. Súd považoval za neúčelné a nespravodlivé zaviazať zaplatením trov znaleckého dokazovania len otca maloletého. Je pravda, že súd nezaviazal matku na zloženie preddavkov, pretože jej majetkové pomery odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak to nemení nič na tom, že aj matka maloletého sa má podieľať na náhrade trov vzniknutých štátu v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania v rovnakom rozsahu ako otec. Preto

súd uložil obom rodičom povinnosť nahradiť štátu trovy konania, každému po 285,28 €. S prihliadnutím na majetkové pomery matky súd jej túto povinnosť uložil až v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, pretože mal za to, že táto lehota je dostatočná na to, aby si matka maloletého túto povinnosť splnila a zároveň sa nevystavila vzniku stavu hmotnej núdze. U otca maloletého súd zistil, že tento pracuje podľa jeho vlastného vyjadrenia s príjmom cca 500 € mesačne, čo znamená, že jeho finančné možnosti sú lepšie ako matkine, a preto je v jeho možnostiach nahradiť trovy štátu v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.