Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-373-2014.pdf
PDF · 108.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/373/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. J. XXX, G. K. R., o zaplatenie sumy 441,78 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19.4.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 441,78 € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 441,78 € od 16.12.2006 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaný so spoločnosťou Tatra Credit, a.s. (ktorého právnym nástupcom bola obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) uzatvoril dňa 29.5.2003 zmluvu o prenájme č. 6311276191, na základe ktorej mal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný si túto svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, ku dňu postúpenia pohľadávky (15.12.2006) jeho záväzok predstavoval sumu vo výške 441,78 €. Tento svoj záväzok žalovaný uznal v dohode o uznaní záväzku, avšak dlžnú sumu neuhradil. Preto si nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil súdnou cestou. Okrem zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom si uplatnil i náhradu trov konania.
2. Súd vo veci vydal dňa 2.5.2013 platobný rozkaz č.k. 7Ro/255/2013-22, ktorý však pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovaného uznesením č.k. 7Ro/255/2013-43 zo dňa 3.2.2014 zrušil v celom rozsahu.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení sa s obsahom zmluvy o prenájme, všeobecnými obchodnými podmienkami, dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, dotazníkom, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, pokusom o zmier, platobným rozkazom č.k. 7Ro/255/2013-22 zo dňa 2.5.2013, uznesením č.k. 7Ro/255/2013-43 zo dňa 3.2.2014, rozhodcovskou zmluvou, ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 15.12.2006, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku
voči žalovanému titulom zmluvy č. 675728 zo dňa 29.5.2003, ktorá je predmetom tohto konania. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, ku dňu postúpenia (15.12.2006) bola pohľadávka premlčaná, keď dátum posledného predpisu bol v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok stanovený na deň 20.5.2004.
6. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom, dňa 29.5.2003 uzatvoril právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Tatra Credit, a.s., ktorej právnym nástupcom bola obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) so žalovaným zmluvu o prenájme č. 6311276191 (evidenčné číslo: 675728). Predmetom tejto zmluvy bol prenájom minisystému, mikrosystému, MP3 Sharp v hodnote 13.309,- Sk. Túto sumu sa žalovaný zaviazal splatiť 12 mesačnými splátkami po 1.109,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
7. Ako vyplynulo z dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, túto uzavrel žalobca so žalovaným dňa 28.10.2012. V dohode bolo uznanie záväzku špecifikované na zmluvu s pôvodným veriteľom: Consumer Finance Holding, a.s., číslo zákazníka: 675728 zo dňa 29.5.2003. Dlžná suma bola vyčíslená nasledovne: istina vo výške 441,78, ostatné príslušenstvo vo výške 0,-, náklady za inkasné konanie vo výške 66,39 a úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 441,78 od 15.12.2006 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa dohody. Čo sa týka formy splatenia záväzku, listina neobsahovala dohodu o zaplatení dlžnej sumy v splátkach. V bode 2 dohody: Uznanie záväzku, bolo ako posledná veta uvedené: „ Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súčasťou zmluvy bol dotazník. V rovnaký deň bola uzavretá i rozhodcovská zmluva. Za žalobcu dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, dotazník i rozhodcovskú zmluvu podpisoval B. P.. Listiny boli podpísané vo B. J. dňa 28.10.2012.
8. Písomným podaním zo dňa 26.3.2013 si žalobca uplatnil od žalovaného zaplatenie dlžnej sumy celkove vo výške 705,44 €. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako aj zmluvná sloboda, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov je aj inštitút dobrých mravov. Preto i právny úkon, ktorý je výsledkom konsenzu zmluvných strát, môže svojim obsahom odporovať dobrým mravom. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to aj v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona /ex lege/ a pôsobí od začiatku /ex tunc/ voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavov vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili.
Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie, alebo bezprávna vyhrážka. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka.
Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) ak konajúci (vôlu prejavujúci) nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je zásadne neplatným. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný.
Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods. 2 a 3 nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť.
Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3.
Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákon, alebo ak zákon obchádza.
10. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Tatra Credit, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.5.2003 zmluvu o prenájme hnuteľnej veci. Na základe tejto zmluvy bol žalovaný oprávnený užívať hnuteľnú vec a bol povinný platiť za ňu nájom vo výške 1.109,- Sk po obdobie 12 mesiacov. Z hľadiska charakteru zmluvných strán a poskytnutého plnenia súd predmetný záväzkovoprávny vzťah považoval za spotrebiteľský, pretože žalovaný pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o prenájme je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca si nárok na zaplatenie dlžnej sumy vyvodzuje z dohody o uznaní záväzku, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 28.10.2012, v ktorej dohode žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 441,78 spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 441,78 od 15.12.2006 do dňa splatnosti poslednej splátky.
11. S ohľadom záver súdu, podľa ktorého je posudzovaný záväzkovoprávny vzťah vzťahom spotrebiteľským, súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. sa v konaní zaoberal i skutočnosťou, či žalobca neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči žalovanému ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcu vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedela lebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.
12. V prejednávanej veci z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, mal súd preukázané, že posledná platba nájomného bola splatná dňa 20.5.2004 (v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok k zmluve o prenájme, bol súčasťou zmluvy i splátkový kalendár, v ktorom boli definované jednotlivé splátky i dátumom ich splatnosti; tento však v priebehu konania zo strany žalobcu predložený nebol), preto súd dátum konečne splatnosti stanovil vychádzajúc z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok na deň 20.5.2004 (12 mesiacov od uzavretia zmluvy), keď dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej platby nájomného (t.j. 21.5.2004) mal veriteľ právo uplatniť si nárok na zaplatenie celej dlžnej sumy. Tento deň, teda 21.5.2004 je teda potrebné v zmysle citovaného
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V tento deň potom veriteľovi začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie zaplatenia dlžnej sumy zo zmluvy prenájme na súde v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 21.5.2007. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 19.4.2013 doručením žaloby na súd, bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo žalobcu na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku žalobou na súde. Avšak poznamenáva, že žalobca nárok na zaplatenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako 8 rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
13. Žalobca podanú žalobu voči žalovanému odvodzoval i od uzavretia dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 28.10.2012. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku z tohto titulu zaoberal skutočnosťou, či právny úkon: dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 28.10.2012 nie je absolútne neplatným právny úkonom, zistenie ktorej skutočnosti vyplýva súdu z úradnej povinnosti.
14. Súd konštatuje, že ak má mať písomné uznanie práva alebo uznanie dlhu dlžníkom právne účinky predpokladané zákonom, okrem náležitostí platného právneho úkonu (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí byť z formálnej a obsahovej stránky v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 558 Občianskeho zákonníka. Preto treba v jeho písomnom uznaní uviesť tak dôvod, ako aj výšku tohto práva. Na platnosť uznávacieho prejavu sa vyžaduje, aby dlžník uznal určitý záväzok, ktorý musí byť identifikovateľný. Táto požiadavka je splnená napríklad odkazom na určitú konkrétnu faktúru s uvedením, či požadovanú sumu uznáva v plnom rozsahu, alebo uznáva len jej časť, alebo s poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, v ktorej je dôvod dlhu výslovne obsiahnutý a pod.. Z toho vyplýva, že dôvod uznaného práva, ako aj jeho výška musia byť vždy uvedené tak, aby bolo možné objektívne určiť, ktorého práva (záväzku) sa týkajú. V opačnom prípade by išlo a neurčitý a teda neplatný právny úkon.
15. V danom prípade bolo v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 28.10.2012 uznanie záväzku špecifikované na zmluvu s pôvodným veriteľom: Consumer Finance Holding, a.s., číslo zákazníka: 675728 zo dňa 29.5.2003. Dlžná suma bola vyčíslená nasledovne: istina vo výške 441,78, ostatné príslušenstvo podľa zmluvy 0, náklady na inkasné konanie vo výške 66,39, úrok z omeškania 13 % ročne zo sumy 441,78 za dobu od 15.12.2006 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody. Čo sa týka formy splatenia záväzku, listina neobsahuje dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach.
16. S ohľadom na obsah dohody o uznaní záväzku súd konštatuje, že v tejto dohode nebola pohľadávka určená riadne čo do výšky (keďže z nej nebolo zrejmé, aká je skutočná výška dlžnej sumy ku dňu uznania záväzku) ako ani dôvodu (keď v dohode bol odkaz na zmluvu uzavretú s pôvodným veriteľom obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., hoci zo zmluvy o prenájme je zrejmé, že táto bola uzavretá s obchodnou spoločnosťou Tatra Credit, a.s. (právny predchodca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.), preto súd považoval túto dohodu o uznaní záväzku za neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť, keď z uvedenej dohody nebolo zrejmé ani to, v akej mene žalobca eviduje pohľadávku voči žalovanému.
17. Dohodu o uznaní záväzku súd považuje za neplatný právny úkon i pre jej rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade mala dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach podobu vopred pripraveného formulára dohody, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, žalobca vložil aj jednostranný právny úkon uznania záväzku (keď žalobca v konaní nepreukázal, že v čase uzavretia tejto dohody žalovaného upovedomil o možnom premlčaní dlhu, resp. jeho časti). Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Aspekt
zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.
18. V danom prípade súd mal za to, že žalobca v snahe vyhnúť sa možnej námietke premlčania uplatneného nároku a zamietnutiu žaloby, sofistikovane pomocou osôb konajúcich v jeho záujme, ktoré podľa vedomosti súdu (vychádzajúc z množstva obdobných žalôb podaných žalobcom na tunajšom súde) navštevujú dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára, do tejto listiny vsunie i vyhlásenie o uznaní záväzku dlžníkom. Súd mal za to, že dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 28.10.2012 je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku (či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, keď obsahuje pojem „uznanie záväzku“, napriek tomu v čl. 2 dohody je uvedené, že dlžník má vedomosť o premlčaní „dlhu“. Spotrebiteľ však podľa názoru súdu nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej terminológii môže znamenať záväzkový vzťah ako taký ale aj jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo záväzok v zmysle dlhu. Uvedené podporuje záver súdu o tom, že konanie žalobcu, keď žalovanému v predložil na podpis vopred pripravený formulár s vopred naformulovaným textom, ktorý bol úmyselne vypracovaný tak, aby ho dlžník (spravidla osoba neznalá práva) nemal možnosť v čase podpísania riadne pochopiť a byť si vedomý jeho dôsledkov, je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a teda i právny úkon - uznanie záväzku je úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatný.
19. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď pri podpísaní dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu nekalej obchodnej praktiky a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktorá podstatne narúša ekonomické správanie sa druhej strany ako priemerného spotrebiteľa (§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.).
20. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, podľa ktorého: „Kým rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat (neznalosť práva neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu môže byť na ujmu.“
21. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešnou stranou sporu, ktorej však v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).