Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/6/2010

Potvrdené rozhodnutím 11Co/329/2017
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov: 1/ Z. E., nar. X.X.XXXX, bytom K.K., M. XXX a 2/ G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K., M. XXX, zast. JUDr. Miroslavom Vidovenecom, advokátom, so sídlom Michalovce, Sama Chalupku 18, proti žalovanému Z. M., nar. X.X.XXXX, bytom N. H. R., ul. X. Z. XXXX/XX, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, o pozostalostnú úrazovú rentu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 13C/6/2010-156 zo dňa 6.2.2017 Okresného súdu Michalovce rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu ani intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobcu v 1. rade: Z., žalobcu v 2. rade: G., právne zastúpení: JUDr. Miroslav Vidovenec, so sídlom kancelárie Sama Chalupku 18, 07101 Michalovce proti žalovanému: Z., za účasti intervenienta na strane žalovaného : Slovenská kancelária poisťovateľov Bratislava, Trnavská cesta 82, zast. ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie náhrady nákladov na výživu pozostalým (pozostalostnej úrazovej renty), takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Intervenientovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.4.2000, vedenou pod sp. zn. 7C 321/2000 sa A. pôvodne označený ako žalobca v 1. rade domáhal náhrady nákladov na výživu pozostalých vo výške 1 980,68 EUR (59 670 Sk) a renty vo výške 96,46 EUR (2 906,00 Sk) mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca, nárok uplatnil aj v mene tohto času dvoch maloletých detí.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa XX.X.XXXX v meste Strážskom spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zrazil na prechode pre chodcov G., ktorá na následky zranení v nemocnici v Michalovciach zomrela. Žalovaný bol Trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.2.1999, sp.zn. 4T 62/99 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa ust. § 224 ods. 1,2 Trestného zákona, trestného činu neposkytnutia pomoci podľa ust. § 208 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ust. § 201 písm. d/ Trestného zákona. Zomrelá G. žila v čase smrti v spoločnej domácnosti s manželom A. a ich 2 maloletými deťmi, voči ktorým mala vyživovaciu povinnosť a preto žiadal pozostalý manžel priznať náhradu nákladov na výživu pozostalých a renty v zmysle ust. § 448 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Z dôvodu prehľadnosti procesu v súhrne možno čo do čiastočných a úplných späťvzatí nárokov a vylúčení veci na samostatné konanie konštatovať ich nasledovný priebeh.

4. V priebehu konania vedeného pod sp. zn. 7C/321/2000 právny zástupca žalobcov dňa 29.03.2007 oznámil tunajšiemu súdu, ýe v časti čo do sumy vo výške 6.000,- Sk berie žalobu čiastočne späť a to za obdobie od 01.05.2002 do 01.11.2002 po 1.000,- Sk mesačne. Súd následne uznesením č.k. 7C/321/2000-156 zo dňa 30.3.2007 konanie zastavil v prospech žalobcu v 1. rade, čo do sumy

žalobného nároku 6 000,00 Sk za obdobie od 1.5.2002 do 1.11.2002 a v prevyšujúcej časti súd vec vylúčil na samostatné konanie. O vylúčenej veci súd konal pod sp.zn. 3C/95/2007.

5. Z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcu v 1. rade v celom rozsahu dňa 09.03.20110, súd uznesením zo dňa 09.03.2010 č.k. 13C/95/2007-70 konanie v časti plne uplatneného nároku žalobcu v 1. rade zastavil a v prevyšujúcej časti nároky žalobcov v 2. a 3. rade boli vylúčené na samostatné konanie, ktoré je predmetom tohto konania vedeného pod sp. zn. 13C/6/2010.

6. V čase keď vec bola vedená pod sp. zn. 7C/321/2010 súd vo veci rozhodol Rozsudkom, č.k. 7C/321/2000-49 zo dňa 27.11.2002, ktorým priznal žalobcom pôvodne evidovaných ako žalobcov v 2. a 3. rade mesačnú rentu každému po 2 906,- Sk od 1.4.2000, pričom zaviazal žalovaného zaplatiť ju k rukám žalobcu v 1. rade Jozefa Karafu.

7. Voči predmetnému rozhodnutiu prvostupňového súdu bolo dňa 7.2.2003 podané odvolanie a to právnym zástupcom žalobcov v1. a v 3. rade, pričom na základe predmetného odvolania došlo rozhodnutím odvolacieho súdu, č.k. 2Co/219/2006-132 zo dňa 25.9.2006 zrušený predmetný rozsudok súdu prvého stupňa a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom vo svojom rozhodnutí okrem iného odvolací súd uviedol: „z ust. § 448 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.7.2004 nemožno usudzovať, že ide o spoločný nárok pozostalých najmä o spoločný nárok členov rodiny, ktorú tvoril zomrelý, alebo zomrelá s manželkou, alebo manželom a maloletými deťmi. Podmienky tohto nároku treba posudzovať u každého osobitne a každý pozostalý môže ako nositeľ hmotného práva na súde vo vlastnom mene uplatniť nárok iba pre svoju osobu a iba v rozsahu, ktorý mu vznikol. Pri určovaní výšky nákladov na výživu pozostalých, ktorým zomretý poskytoval alebo bol povinný poskytovať výživu, sa súd riadi zhodnými hľadiskami ako pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine, preto nemožno pristupovať k určovaniu rozsahu vyživovacej povinnosti mechanicky, t.j. rozdelením zárobku osoby výživou povinnej na určené diely. Pozostalý manžel môže v spore o náhradu nákladov na výživu uplatniť iba to, čo vyplýva z ust. § 448 Občianskeho zákonníka, teda iba sumy, ktoré by bola manželka povinná poskytovať vo forme výživného na vyrovnanie životnej úrovne oboch manželov, keby sa prihliadalo na zárobky oboch manželov a hodnotu prác, ktorými sa obaja manželia podieľali na zabezpečovaní potrieb rodiny. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa vychádzajúc z vyššie uvedených zásad predovšetkým ujasniť si predmet konania, t.j. akých nárokov a v akej výške sa žalobca v 1. rade domáha a či neuplatňuje vo vlastnom mene aj nároky na výživu pozostalého Miroslava Karafu a Evy Karafovej, pretože ako už bolo uvedené, nárok maloletého dieťaťa je jeho samostatným nárokom, a nie nárokom žalobcu v 1. rade.“

8. V priebehu konania právny zástupca žalobcu v 1. rade dňa 29.3.2007 oznámil tunajšiemu súdu, že v uvedenej veci berie žalobu späť čo do sumy 6 000,- Sk za obdobie od 1.5.2002 do 1.11.2002 po 1 000,- Sk mesačne. Z vyššie uvedeného dôvodu Uznesením tunajšieho súdu č.k. 7C/321/2000-156 zo dňa 30.3.2007 súd konanie v prospech žalobcu v 1. rade čo do sumy žalobného nároku 6 000,- Sk za obdobie od 1.5.2002 do 1.11.2002 zastavil a v prevyšujúcej časti súd vylúčil vec na samostatné konanie.

9. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.3.2010 v konaní pod sp. zn. 13C/95/2007 (č.l. 62 spisu) vtedy ešte žalobcovia v 1. a 3. rade rozšírili svoj uplatnený nárok a to nasledovne u žalobcu v 2. rade Z. tento uviedol, že jeho príjem zo sirotského dôchodku predstavoval: od 16.07.1998 do 30.06.1999 sumu 1 803,- Sk mesačne, od 01.07.1999 do 31.07.2000 sumu 1 926,- Sk mesačne, od 01.08.2000 do 30.09.2001 sumu 2 091,- Sk mesačne, od 01.10.2001 do 30.06.2002 sumu 2 238,- Sk mesačne, od 01.07.2002 do 30.06.2003 sumu 2 350,- Sk mesačne, od 01.07.2003 do 31.01.2004 sumu 2 491,- Sk mesačne, od 01.02.2004 do 03.07.2005 sumu 2 591,- Sk mesačne, od 04.07.2005 do 31.05.2006 sumu 2 954,- Sk mesačne, od 01.06.2006 do 30.11.2006 sumu 3 130,- Sk mesačne, od 01.12.2006 do 30.04.2007 sumu 4 023,- Sk mesačne, od 01.05.2007 do 31.03.2008 sumu 4 275,- Sk mesačne . Spôsob výpočtu pozostalostnej renty určil, t.č. žalobca v 2. rade ako priemerný čistý mesačný príjem nebohej G. 10 125,- Sk pri osobnej spotrebe neb. G. 20 % predstavujúcich 2 025,- Sk a vyživovacej povinnosti na žalobcu v 2. rade 2 500,- Sk pri hodnote naturálneho faktického plnenia neb. G. nad rámec zákonnej povinnosti na žalobcu v 2. rade 1 000,- Sk. Vyživovacia povinnosť na žalobcu v 2. rade spolu s hodnotou naturálneho plnenia pri odpočte sirotského dôchodku v jednotlivých obdobiach predstavovala za obdobie od 16.07.1998 do 30.06.1999 pri sume 1 697,- Sk mesačne x 11 mesiacov = 18 667,- Sk, od 01.07.1999 do 31.07.2000 pri sume 1 574,- Sk mesačne x 13 mesiacov = 20 462,- Sk, od 01.08.2000 do 30.09.2001 pri sume 1 409,- Sk mesačne x 14 mesiacov = 19 726,-

Sk, od 01.10.2001 do 30.06.2002 pri sume 1 262,- Sk mesačne x 9 mesiacov = 11 358,- Sk, od 01.07.2002 do 30.06.2003 pri sume 1 150,- Sk mesačne x 12 mesiacov = 13 800,- Sk, od 01.07.2003 do 31.01.2004 pri sume 1 009,- Sk mesačne x 7 mesiacov = 7 063,- Sk, od 01.02.2004 do 03.07.2005 pri sume 909,- Sk mesačne x 17 mesiacov = 15 453,- Sk, od 04.07.2005 do 31.05.2006 pri sume 546,- Sk mesačne x 11 mesiacov = 6 006,- Sk, od 01.06.2006 do 30.11.2006 pri sume 370,- Sk mesačne x 6 mesiacov = 2 220,- Sk s tým, že od 01.12.2006 do budúcna nárok na rentu nevznikol. Teda celková suma predstavuje výšku 3 809,17 EUR t.č. u žalobcu v 2. rade a to Z.U žalobcu v 3. rade Ing. G. predstavoval príjem zo sirotského dôchodku od 16.07.1998 do 30.06.1999 sumu 1 803,- Sk mesačne, od 01.07.1999 do 31.07.2000 sumu 1 926,- Sk mesačne, od 01.08.2000 do 30.09.2001 sumu 2 091,- Sk mesačne, od 01.10.2001 do 30.06.2002 sumu 2 238,- Sk mesačne, od 01.07.2002 do 30.06.2003 sumu 2 350,- Sk mesačne, od 01.07.2003 do 31.01.2004 sumu 2491,- Sk mesačne, od 01.02.2004 do 03.07.2005 sumu 2 591,- Sk mesačne od 04.07.2005 do 31.05.2006 sumu 2 954,- Sk mesačne od 01.06.2006 do 30.06.2006 kedy nastalo ukončenie štúdia na VŠ sumu 3 130,- Sk mesačne. Spôsob výpočtu pozostalostnej renty u vtedy žalobkyne v 3. rade bol vypočítaný z priemerného čistého mesačného príjmu nebohej 10 125,- Sk, pri osobnej spotrebe neb. G. 20 % vo výške 2 025,- Sk , vyživovacej povinnosti na žalobkyňu v 3. rade 2 500,- Sk pri hodnote naturálneho, faktického plnenia nebohej Eva Karafovej nad rámec zákonnej povinnosti na žalobkyňu v 3. rade 1 000,- Sk. Vyživovacia povinnosť na žalobkyňu v 3. rade pri výpočte hodnoty naturálneho plnenia a odpočte sirotského dôchodku v jednotlivých obdobiach predstavovala od 16.07.1998 do 30.06.1999 pri sume 1 697,- Sk mesačne za 11 mesiacov celkovo 18 667,- Sk, od 01.07.1999 do 31.07.2000 pri sume 1 574,- Sk mesačne za 13 mesiacov celkovo 20 462,- Sk, od 01.08.2000 do 30.09.2001 pri sume 1 409,- Sk mesačne za 14 mesiacov celkovo 19 726,- Sk, od 01.10.2001 do 30.06.2002 pri sume 1 262,- Sk mesačne za 9 mesiacov celkovo 11 358,- Sk, od 01.07.2002 do 30.06.2003 pri sume 1 150,- Sk mesačne za 12 mesiacov celkovo 13 800,- Sk, od 01.07.2003 do 31.01.2004 pri sume 1 009,- Sk mesačne za 7 mesiacov celkovo 7 063,- Sk, od 01.02.2004 do 03.07.2005 pri sume 909,- Sk mesačne za 17 mesiacov celkovo 15 453,- Sk, od 04.07.2005 do 31.05.2006 pri sume 546,- Sk mesačne za 11 mesiacov celkovo 6 006,- Sk, od 01.06.2006 do 30.06.2006 pri sume 370,- Sk mesačne za 1 mesiac celkovo 370,- Sk, teda v súhrne celkovú sumu u v tom čase žalobkyne v 3. rade Evy Karafovej 3 747,76 Sk. Zároveň predmetným podaním vo vzťahu t.č. žalobcovi v 1. rade bol žalobný návrh zobraný predmetným podaním v celom rozsahu späť.

10. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania žalobca v 1. rade dňa 9.3.2010 oznámil súdu, že berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie voči nemu zastaviť súd Uznesením tunajšieho súdu, 13C/95/2007-70 zo dňa 9.3.2010 v časti nároku žalobcu v1. rade Jozefa Karafu konanie zastavil a v prevyšujúcej časti nároku týkajúceho sa žalobcu v 2. rade Z. a v 3. rade EN. vylúčil vec na samostatné konanie.

11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 7.4.2010 (č.l. 9 spisu 13C/6/2010) vtedajší vedľajší účastník v súčasnosti považovaný za intervenienta vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby súd nároky žalobcov v 2. a 3. rade s prihliadnutím na túto námietku premlčania v celom rozsahu zamietol. Dôvodom bolo, že z poslednej úpravy žalobného návrhu, ako aj reakcie súdu na túto úpravu je zrejmé, že došlo k späťvzatiu žalobného návrhu u žalobcu v 1. rade s tým, že nároky žalobcov v 2. a 3. rade boli vylúčené na samostatné konanie. Z priebehu konania je zrejmé, že predmetom konania bol nárok žalobcu v 1. rade a to aj napriek tomu, že žalobcovia v 1.a 3. rade sú označení len záhlaví žalobného návrhu, pričom nejde o spoločný nárok pozostalých a každý z pozostalých ako nositeľ hmotného práva si má tento nárok uplatniť vo vlastnom mene a v rozsahu v ktorom mu nárok vznikol tak ako to vyplýva z odôvodnenia citovaného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Nakoľko žalobcovia v 2. a 3. rade tak učinili až podaním doručeným konajúcemu súdu zo dňa 9.3.2010 boli tieto uplatnené po márnom uplynutí lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody. Taktiež intervenient poukázal na podanie 9.3.2010 ku ktorému sa vyjadril tým spôsobom, že toto nie je možné akceptovať nakoľko spôsob stanovenia mesačnej renty titulom ušlej výživy nevychádza z platnej právnej úpravy a preto nie je správny. Spôsob a rozsah výpočtu výšky nákladov na výživu pozostalých je právne upravený ustanoveniami Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. Zákonníka práce, Zákona o rodine a Zákona o sociálnom poistení. Podľa ust. § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka náhrada nesmie presiahnuť sumu určenú predpismi pracovného práva na náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Podľa ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce platného a účinného v čase vzniku škody od 31.3.2002 náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti nesmie presiahnuť sumu 5 700,- Sk mesačne. U pracovníkov, ktorých priemerný zárobok pred vznikom škody bol vyšší

ako 5 700,- Sk sa táto suma zvyšuje o 75% rozdielu medzi týmto zárobkom a sumou 5 700,- Sk. Dňom 1.4.2002 v dôsledku rekodifikácie Zákonníka práce došlo k zmene spôsobu výpočtu ušlej výživy a to v tom rozsahu, že zárobok poškodeného v rozhodnom období sa neredukuje. Hrubý zárobok poškodenej v rozhodnom období bol 10.125,- Sk. Pre účely výpočtu náhrady nákladov na výživu pozostalých sa má vychádzať z priemerného mesačného čistého zárobku, ktorý sa určí po odpočítaní odpočítateľných položiek odvodov do fondov a daní. Podľa vyššie uvedeného potvrdenia Chemko Strážske a.s. čistý príjem poškodenej činil 7 780,- Sk, pričom po odpočítaní osobnej spotreby nebohej v rozsahu minimálne 25% z čistého príjmu má intervenient za to, že už od začiatku bola ušlá výživa žalobcu plne pokrytá dávkami dôchodkového zabezpečenia formou vyplácania sirotských dôchodkov.

12. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 15.6.2010 (č.l. 13 súdneho spisu 13C/6/2010) právny zástupca žalobcov uviedol, že v pôvodnom žalobnom návrhu zo dňa 30.3.2000, teda hneď na začiatku konania vystupovali v konaní ako žalobcovia: žalobca v 1. rade A. žalobca v 2. rade Z. a žalobkyňa v 3. rade G. Taktiež, čo sa týka samotného petitu pôvodného žalobného návrhu bolo síce uvedené, že je potrebné zaplatiť k rukám žalobcu v l. rade, avšak z obsahu žalobného návrhu jednoznačne vyplýva spôsob výpočtu výslednej žalovanej čiastky, z ktorého je zrejmé, že sa čiastka uplatňovaná v petite žalobného návrhu týka všetkých žalobcov. Preto má za to to, že námietka premlčania zo strany bývalého vedľajšieho účastníka konania je skutočne nedôvodná. Právny zástupca žalobcov uviedol taktiež, , že žalobcovia v 2. a 3. rade boli v konaní od samého počiatku pričom pri podaní žaloby vystupovali ako maloletí a preto iba prirodzeným spôsobom vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu bol v priebehu konania petit žalobného návrhu korigovaný. Na predmetnom pojednávaní sa k námietke premlčania vyjadril aj bývalý vedľajší účastník konania, ktorý uviedol, že na nej v celom rozsahu zotrvá tak ako to písomne vyjadril v podaní zo dňa 30.3.2010, pričom dodal, že uplatnenie nárokov žalobcov v 2. a 3. rade došlo až podaním doručením tunajšiemu súdu 09. 03. 2010, z ktorého bolo zrejmé, akých nárokov sa žalobcovia v 2. a 3. rade domáhajú, dovtedy i keď boli účastníkmi konania petitom podaného návrhu sa svojho nároku domáhal len navrhovateľ v l. rade, to je manžel nebohej. Taktiež poukázal na to, že čistá mzda u nebohej činila 7 780,-Sk z čoho je potrebné pri výpočte ušlej výživy vychádzať. Taktiež bývalý vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že za nesprávny považuje aj výpočet v smere, keď žalobcovia určili osobnú potrebu nebohej vo výške 20 %, čo činí sumu 2.025,- Sk. Má sa jednať o príjem, ktorý by mala mat' nebohá na uspokojovanie vlastných životných potrieb, náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie. Podľa názoru bývalého vedľajšieho účastníka konania treba mať na zreteli, že aj nebohá pracovala, a tým mala náklady s vlastným zamestnaním, napr. cestovanie, ošatenie. I keď žalobcovia stanovili výšku osobnej spotreby nebohej vo výške 2.025,- Sk, samy voči nebohej stanovili vyživovaciu povinnosť vo výške po 2 500,- Sk mesačne + 1 000,- Sk ako hodnotu naturálneho plnenia. Vychádzajúc z uvedeného tak nebohej mala postačoval na pokrytie jej vlastných nákladov iba suma 2.025,- Sk, a zo svojho, teda z čistého príjmu 7 780,- Sk mala až suma vo výške 5 000,- Sk predstavovať povinnosť nebohej prispievať na výživu svojich detí, čo považuje bývalý vedľajší účastník konania za absolútne neprimerané. Taktiež dal do pozornosti, že podaním zo dňa 9.3.2010 sa žalobcovia domáhajú nároku vo väčšom rozsahu ako si ich uplatňoval pôvodne žalobca v 1. rade kedy bola renta vyčíslená vo výške 2 906,- Sk mesačne.

13. Z Potvrdenia spoločnosti Chemko, a.s. Strážske zo dňa 29.3.2010 (č.l. 29 spisu 13C/6/2010) je zrejmé, že nebohej priemerná čistá mzda za druhý kvartál r. 1998 predstavovala 7 780,- Sk a priemerná hrubá mzda 10 125,- Sk.

14. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.6.2011 (č.l. 40 spisu 13C/6/2010) je zrejmé, že došlo k zmene uplatneného nároku zo strany t.č. už žalobcov v 1. a 2. rade (pôvodne žalobcov v 2. a 3. rade) a to tým spôsobom, že došlo k poníženiu žalovaných súm u oboch žalobcov a to tak, že u žalobcu v 1. rade došlo k poníženiu z pôvodne rozšíreného návrhu na uhradenie 3 809,17 Eur na sumu 2 524,83 Eur a u žalobcu v 2. rade z pôvodne rozšíreného nároku vo výške 3 747,76 Eur na sumu 2 524,83 Eur. Pri výpočte a špecifikácii sumy uvedenej v žalobnom petite nedošlo k zmene tvrdení u žalobcov čo do príjmu zo sirotského dôchodku, ktorý je zhodný s výpočtom uvedeným v podaní doručeným dňa 9.3.2010, ktorým došlo k úprave uplatneného nároku a to rovnako u žalobcu v 1. ako aj u žalobkyne v 2. rade. Rozdiel spočíval v spôsobe výpočtu pozostalostnej renty ako aj zároveň vo výpočte vyživovacej povinnosti a to nasledovne.

15. Teda v podaní doručenom súdu dňa 1.6.2011 bol určený žalobcami spôsob výpočtu pozostalostnej renty u žalobcu v I.. rade tak, že priemerný čistý mesačných príjem nebohej G. predstavoval 7 780,-

Sk, osobná spotreba nebohej G.j 20% vo výške 1 556,- Sk, vyživovacia povinnosť na žalobcu v 1. rade 1 112,- Sk a hodnota naturálneho faktického plnenia nebohej G. nad rámec zákonnej povinnosti na žalobcu v 2. rade 2 000,- Sk, pričom vyživovacia povinnosť na žalobcu + hodnota naturálneho plnenia po odpočte sirotského dôchodku v jednotlivých obdobiach predstavovala nasledovne: od 16.07.1998 do 30.06.1999 pri sume 1 309,- Sk mesačne za 11 mesiacov 14 399,- Sk,od 01.07.1999 do 31.07.2000 pri sume 1 186,- Sk mesačne za 13 mesiacov 15 418,- Sk,od 01.08.2000 do 30.09.2001 pri sume 1 021,- Sk mesačne za 14 mesiacov 14 294,- Sk,od 01.10.2001 do 30.06.2002 pri sume 874,- Sk mesačne za 9 mesiacov 7 866,- Sk, od 01.07.2002 do 30.06.2003 pri sume 762,- Sk mesačne za 12 mesiacov 9 144,- Sk,od 01.07.2003 do 31.01.2004 pri sume 621,- Sk mesačne za 7 mesiacov 4 347,- Sk,od 01.02.2004 do 03.07.2005 pri sume 521,- Sk mesačne za 17 mesiacov 8 857,- Sk,od 04.07.2005 do 31.05.2006 pri sume 158,- Sk mesačne za 11 mesiacov 1 738,- Sk, pričom od 01.06.2006 do budúcna nárok na rentu nevznikol.

16. U žalobkyne v II. rade došlo v rámci podania 1.6.2011 k zmene spôsobu výpočtu pozostalostnej renty a nasledovne: priemerný čistý mesačný príjem nebohej Eva Karafovej 7780,- Sk, osobná spotreba EN. 20% pri sume 1 556,- Sk a vyživovacej povinnosti na žalobkyňu v 3. rade 1 112,- Sk pri hodnote naturálneho faktického plnenia nebohej G.ad rámec zákonnej povinnosti na žalobkyňu v 3. rade 2 000,- Sk. Vyživovacia povinnosť na žalobkyňu v 3. rade spolu s hodnotou naturálneho plnenia po odpočte sirotského dôchodku v jednotlivých obdobiach predstavovala nasledovné sumy: od 16.07.1998 do 30.06.1999 pri sume 309,- Sk mesačne za 11 mesiacov 14 399,- Sk, od 01.07.1999 do 31.07.2000 pri sume 1 186,- Sk mesačne za 13 mesiacov 15 418,- Sk, od 01.08.2000 do 30.09.2001 pri sume 1 021,- Sk mesačne za 14 mesiacov 14 294,- Sk, od 01.10.2001 do 30.06.2002 pri sume 874,- Sk mesačne za 9 mesiacov 7 866,- Sk, od 01.07.2002 do 30.06.2003 pri sume 762,- Sk mesačne za 12 mesiacov 9 144,- Sk, od 01.07.2003 do 31.01.2004 pri sume 621,- Sk mesačne za 7 mesiacov 4 347,- Sk, od 01.02.2004 do 03.07.2005 pri sume 521,- Sk mesačne za 17 mesiacov 8 857,- Sk, od 04.07.2005 do 31.05.2006 pri sume 158,- Sk mesačne za 11 mesiacov 1 738,- Sk, spolu teda u oboch žalobcov celkovú sumu 2 524,83 Sk.

17. Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 13C/6/2010-67 zo dňa 9.10.2012 tunajší súd žalobu zamietol a to z dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2. rade až podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.3.2010 faxom originálom doplneného 9.3.2010 uplatnili svoje nároky vo vlastnom mene a v rozsahu ktorý každému z nich prináleží pričom žalobcami uplatňovaný nárok na výživu pozostalých a pozostalostnú rentu sú súčasťou náhrady škody, ktorá sa uplatňuje v 2- ročnej subjektívnej lehote. Žalobcovia sa o škode dozvedeli dňa 16.7.1998, kedy ich matka v dôsledku dopravnej nehody zomrela a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr právoplatnosťou trestného rozkazu, ktorým bol za vinného uznaný žalovaný, t.j. dňom 2.3.1999. Výška nároku bola žalovaným známa teda už 4.4.2000, kedy bol podaný dôvodný návrh, v ktorom boli vyčíslené aj ich nároky. Žalobcovia si uplatnili svoj nárok až podaním doručeným súdu dňa 8.3.2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá bola posudzovaná od doby kedy sa o škode dozvedeli a o tom, kto za ňu zodpovedá t.j. od 2.3.1999, uplynula táto dňa 2.3.2001. Vzhľadom na tieto skutočnosti prvostupňový súd považoval nárok žalobcov za premlčaný. Voči predmetnému rozhodnutiu podali žalobcovia dňa 10.12.2012 odvolanie v ktorom okrem iného uviedli, že až podaním dňa 8.3.2010 došlo iba k upresneniu petitu a podaniu vyjadrenia. Zo znenia samotného petitu k rukám žalobcu v 1. rade možno odvodiť, že nárok sa týkal a to pôvodne uplatnený aj žalobcov v tom čase označovaných ako žalobcovia v 2. a 3. rade.

18. Rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 6Co/46/2013-87 zo dňa 31.3.2014 došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa a vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom v predmetnom rozhodnutí odvolací súd okrem iného uviedol nasledovné. Pokiaľ podaním z 8.3.2010 (č.l. 62 - 64) žalobcovia upresnili na výzvu súdu petit žaloby (a súčasne žalobca v 1. rade týmto podaním vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť), išlo o upresnenie žaloby v priebehu konania, čo však nemalo žiadny vplyv na beh premlčacej doby ktorá počas konania neplynula, a nemožno urobiť záver, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že až týmto podaním žalobcovia (tohto času v I. a II. rade, bývalí v II. a III. rade) uplatnili svoje nároky na súde vo vlastnom mene, a že sa tak stalo po uplynutí premlčacej doby. So zreteľom na uvedené, je právne posúdenie veci a to konkrétne otázky premlčania nároku súdom prvého stupňa nesprávne. Keďže súd pri nesprávnej aplikácii ust. § 106 ods. 1 dospel k nesprávnemu záveru o premlčaní práva žalobcov, z tohto dôvodu ani nevykonal žiadne dôkazy na posúdenie dôvodnosti uplatnených nárokov a ich výšky podľa relevantného hmotného práva.

19. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2014 (č.l. 95) zástupca bývalého vedľajšieho účastníka uviedol, že v súvislosti so súdnou praxou si dovolí poukázať aj na právny názor, kde je vyslovený teda, že je potrebné vychádzať z toho, akú výšku ušlej výživy stanoviť a zároveň vychádzajúc z ust. Zákona o rodine o vzájomnej vyživovacej povinnosti. Berúc do úvahy príjem nebohej 7 780,- Sk, stanoviť rozsah vyživovacej povinnosti vo vzťahu k žalobcom vo výške 1 112,- Sk spolu s hodnotu naturálneho plnenia 1 112,- Sk na jedného zo žalobcov ak sa táto zdvojnásobí predstavuje sumu 6 224,-Sk z čistého príjmu 7 780,- Sk, ktorá suma je absolútne nereálna na stanovenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k žalobcom. Ďalej bývalý vedľajší účastník poukázal aj na to, že aj v predmetnom predloženom rozhodnutí bola hodnota naturálneho plnenia určená vo výške 1.000,-Sk, avšak dávajú do pozornosti vek maloletých žalobcov, o ktorých nárokoch sa v tom čase rozhodovalo. Išlo o maloleté deti vo veku 2-4 roky, kedy nepochybne je odkázanosť takýchto maloletých detí na matku iná, ako hodnota naturálneho plnenia vo vzťahu k takmer 15-násť ročnej dcére v tomto prípade. Z tohto dôvodu absolútne s nárokom žalobcov nesúhlasí a na druhej strane práve žalobcovia zvýšili hodnotu naturálneho plnenia na 2.000,-Sk, ktorá nie je ani takto stanovená v predmetnom rozhodnutí, ktoré na podporu svojich tvrdení preukázali. Rovnako sa v tomto rozhodnutí uvádza , že navrhovatelia tam predložili dôkazy na stanovenie takejto hodnoty naturálneho plnenia, pričom v predmetnom konaní žalobcovia nepredložili na stanovenej takejto výšky žiaden dôkaz.

20. Písomným podaním zo dňa 1.2.2016 (č.l. 111 spisu 13C/6/2010) zástupca žalobcov okrem iného uviedol, že spôsob výpočtu je uvedený v ich podaní kde je vypočítaný spôsob, kde súčet vyživovacej povinnosti zomrelého na žalobcov každého jednotlivo plus hodnota naturálneho plnenia zomrelého mínus sirotský dôchodok. V tejto súvislosti chce uviesť, že kritéria pre posudzovanie a výpočet takto pozostalostnej renty je do značnej miery vystavený aj subjektívnemu posúdeniu preto samozrejme trvá na ich vyčíslení, avšak je podľa jeho názoru vecou úvahy súdu či a do akej miery sa od ich vyčíslenia odchýli, pričom smerodajným kritériami, ktoré by mali uvádzať bola osobná potreba nebohej Evy Karafovej, rodiny, ktorú uviedli vo výške 20%, ďalšia vyživovacia povinnosť na žalobcu v 1. rade a žalobkyňu v 2. rade, ktorá je u oboch rovnaká vo výške 1 112,- Sk a tiež hodnota naturálneho, teda faktického plnenia nebohej Evy Karafovej, ktorá je takisto u oboch žalobcov rovnaká a to výške 2 000,- Sk. Súčet pozostalostnej renty v jednotlivých obdobiach takto vypočítaných potom predstavuje celkovú žalovanú čiastku. Čo sa týka vykonaného dokazovania v konaní boli predložené všetky potrebné písomné podklady a taktiež boli vypočutí žalobcovia ku skutočnostiam týkajúcich sa tzv. naturálneho plnenia, t.j. osobného príspevku nebohej v rodine.

21. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2016 (č.l. 113 spisu 13C/6/2010) okrem iného zástupca bývalého vedľajšieho účastníka konania opätovne vzniesol námietku premlčania a to aj po rozhodnutí krajského súdu a to nasledovne: „ pokiaľ došlo k rozšíreniu žaloby 9.3.2010 a podaním zo dňa 31.5.2011 vo vyššej výške týmto vznáša vedľajší účastník konania námietku premlčania. Taktiež uvádza, že žalobcovia pokiaľ požadovali výšku 953,- Sk na jedného mesačne vychádzali aj v tomto období z nesprávne určenej výšky príjmu u nebohej a to z výšky 10 125,- Sk, čo je hrubý príjem, alebo čo bol v tom čase hrubý príjem nebohej. V konaní sa preukázalo vyjadrením bývalého zamestnávateľa nebohej, že jej čistý príjem v tom čase činil sumu 7 780,- Sk v čase smrti a vychádzajúc z tohto čistého príjmu žalobkyne po odpočítaní jej osobnej spotreby pričom zástupca vedľajšieho účastníka uvádza, že títo majú zato, že osobná spotreba nebohej by mala byť 30% z jej čistého príjmu. V takomto prípade je ušlá výživa pokrytá dávkami dôchodkového zabezpečenia už od počiatku. Taktiež vzniesla zástupkyňa vedľajšieho účastníka že ďalšiu námietku premlčania a to čo sa týka naturálneho plnenia vo výške uplatnenej sumou 2.000,- Sk vzhľadom na skutočnosť, že toto naturálne plnenie bolo prvýkrát uplatnené v konaní až podaním zo dňa 9.3.2010, teda pôvodne 9.3.2010 uplatnené vo výške 1.000,- Sk na každého zo žalobcov a od 31.5.2011 vo výške 2.000,- Sk na každého zo žalobcov.“

22. Písomným podaním doručeným dňa 17.2.2016 (č.l. 117 spisu 13C/6/2010) zástupca bývalého vedľajšieho účastníka okrem iného uviedol: „na pojednávaní konanom dňa 9.3.2010 bývalý žalobca v 1. rade Z. uviedol, že v súlade s tým, čo uviedol jeho právny zástupca v podaní zo dňa 09.03.2010, berie za seba žalobu späť a žiada v tejto časti konanie zastaviť, o čom súd uznesením zo dňa 09.03.2010, právoplatným dňa 04.05.2010 aj rozhodol. Z poslednej úpravy žalobného návrhu ako aj reakcie súdu na túto úpravu je takto zrejmé, že došlo k späťvzatiu žalobného návrhu u žalobcu v 1. rade s tým, že nároky žalobcov v 2. a 3. rade boli vylúčené na samostatné konanie. Z uvedeného tak vyplýva, že predmetom konania zostali nároky žalobcov v 2. a 3. rade, t.j. MP. spolu vo výške 1.906,- Sk mesačne pre oboch žalobcov, teda suma 953,- Sk mesačne na každého zo žalobcov v tom čase v 2. a 3. rade. Teda

pôvodne uplatnený nárok 2.906,- Sk mesačne mínus 1.000,- Sk mesačne nárok žalobcu v 1. rade, ktorý zobral svoj návrh v celom rozsahu späť, zostáva suma 1.906,- Sk pre žalobcov pôvodne v 2. a 3. rade, teda 1.906 : 2 = 953,- Sk. Podľa potvrdenia posledného zamestnávateľa nebohej G. a to spoločnosti CHEMKO, a.s. Strážske zo dňa 29.03.2000 ktorého fotokópiu súdu zaslali spolu s písomným podaním zo dňa 16.06.2010 bol priemerný hrubý zárobok poškodenej v rozhodnom období 10.125,- Sk. Podľa vyššie uvedeného potvrdenia spoločnosti CHEMKO, a.s. Strážske, čistý príjem poškodenej/zomrelej činil 7.780,- Sk. Nárok na výživu pozostalých je plne pokrytý dávkami dôchodkového zabezpečenia, t.j. vyplácanými dôchodkami, preto nárok žalobcov nie je dôvodný a zástupca bývalého vedľajšieho účastníka konania žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.“

23. Na pojednávaní konanom dňa 11.4.2016 (č.l. 120 spisu 13C/6/2010) zástupca bývalého vedľajšieho účastníka konania špecifikoval svoje obe uplatnené námietky premlčania v čase po rozhodnutí odvolacieho súdu. Podľa zástupcu intervenienta návrh vo veci bol podaný dňa 4.4.2000. Okrem podania návrhu dňa 4.4.2000 došlo k úmrtiu matky žalobcov v 1. a 2. rade dňa 16.7.1998 a vo veci trestnej právoplatnosť trestného rozkazu nastala dňa 2.3.1999. Zároveň rozšírenie nárokov bolo súdu doručené dňa 9.3.2010 a 2.6.2011. Námietku premlčania vzniesol v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka premlčania nároku na náhradu škody. Podľa názoru zástupcu intervenienta (bývalého vedľajšieho účastníka konania) sa žalobcovia v 1. a 2. rade o škode dozvedeli dňa 2.3.1999, čo je dátum právoplatnosti na trestnom rozkaze v predmetnej trestnej veci, pričom o výške samotnej škody sa dozvedeli vždy pri vyplatení sirotského dôchodku, pričom uviedol, že sirotské dôchodky sú vyplácané vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci, pričom nároky žalobcov boli za obdobie od r. 1998 do r. 2006. Vzhľadom na túto skutočnosť, že nároky sa týkajú obdobia od r. 1998 do r. 2006 začala samotná premlčacia lehota prvotne plynúť odo dňa 2.3.1999, pričom vzhľadom na to, že sa jedná o čiastkové plnenia v rámci sirotskej renty, ktoré sú vyplácané pravidelne a to mesačne došlo k ukončeniu plynutia premlčacej lehoty tak, že všetky predchádzajúce nároky sa premlčali skôr, pričom posledný uplatnený nárok bol za obdobie od 1.6.2006 do 30.6.2006, teda mal za to, že posledný nárok bol ako posledný premlčaný ku dňu 30.6.2008. Čo sa týka uplatnenej renty posledný nárok je uplatnený za obdobie do 31.5.2006, teda podľa názoru zástupcu intervenienta došlo k premlčaniu predmetného nároku ku dňu 31.5.2008.

24. Z listinného dôkazu Oznámenie o poskytnutí informácie (č.l. 134 spisu 13C/6/2010) a to Oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že Z. bytom M. poberali sirotské dôchodky od 16.7.1998 tak ako je to uvedené v rozpise dávok, ktoré je prílohou predmetného podania, pričom G. študovala na T. Strojnícka fakulta dennou formou štúdia podľa potvrdenia v evidencii, pričom menovaná vstúpila do pracovného pomeru 1.10.2006 u zamestnávateľa Tatra banka, a.s.. U Z. bol vyplácaný sirotský dôchodok aj po 1.1.2009 a to do 3.7.2012 od 4.7.2012 bol menovému sirotský dôchodok odňatý a to tak, ako je uvedené v pripojenom rozpise, ktorý je prílohou predmetného podania. Spôsob výplaty sirotského u G. ako aj Z. ktoré skončilo u G. dňa 1.10.2006 a u Z. dňa 4.7.2012 je podrobne rozpísaný v listinných dôkazoch, ktoré sú súčasťou predmetného oznámenia o poskytnutí informácie zo dňa 27.6.2016 (na č.l. 135, 136,137, 138 a 139 súdneho spisu 13C/6/2010) .

25. Z Oznámenia o poskytnutí informácie Sociálnej poisťovne zo dňa 20.12.2016 (č.l. 148 súdneho spisu 13C/6/2010) vyplýva, že sirotský dôchodok pre G. sa vyplácal v čase 11.9.1998 do 3.7.2006 vždy 4-tého dňa v kalendárnom mesiaci do rúk A. a sirotský dôchodok pre Z. sa vyplácal v čase od 11.9.1998 do 3.7.2012 vždy 4. dňa v kalendárnom mesiaci do rúk A. pričom z uvedeného Oznámenia je zrejmé, že tieto skutočnosti sú dopĺňané k ich oznámeniu, teda Oznámeniu Sociálnej poisťovne zo dňa 27.6.2016.

26. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2016 je zrejmé, že v zmysle ust. § 82 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. a Civilného sporového poriadku Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta č. 82, zast. Allianz Slovenskou poisťovňou, a.s., Dostojevského rad č. 4, 81574 Bratislava, IČO: 00 151 700 vstúpila do konania ako intervenient na strane žalovaného a predmetný písomným podaním. K uvedenému súd konštatuje, že predmetný vstup bývalého vedľajšieho účastníka konania ako intervenienta nebol v zmysle ust. § 83 napádaný ktoroukoľvek zo sporových strán, teda sporové strany nepožadovali návrhom rozhodnutie súdu o prípustnosti vstupu intervenienta do sporového konania, preto možno konštatovať, že tento vstúpil do konania predmetným podaním.

27. Z Potvrdenia (č.l. 28 spisu 7C/321/2000) spoločnosti ZELMA a.s. Strážske zo dňa 13.3.2002 vyplýva, že Jozef Karafa, nar. 11.3.1954 poberá ako zamestnanec tejto spoločnosti priemernou čistou mzdou za

obdobie rokov 1998 vo výške 13.300,- Sk, za rok 1999 mzdu vo výške 12.594,- Sk, za rok 2000 mzdu vo výške 14.845,- Sk a za rok 2001 mzdu vo výške 15.738,- Sk.

28. Z Potvrdenia (čl.26 spisu7C/321/2000) zo dňa 03.09.2011 T. Strojnícka fakulta vyplýva, že G. navštevuje v školskom roku 2001/2002 prvý ročník denného štúdia od 1.9.2001 do 31.8.2002.

29. Z listinných dôkazov (č.l. 32 až 39 spisu 13C/95/2007) a to potvrdení o výplate dôchodkových dávok vyhotovených Sociálnou poisťovňou dňa 11.4.2008 vyplýva výška vyplácaných sirotských dôchodkov pre žalobcov v 1. a 2. rade.

30. Na pojednávaní konanom dňa 29.10.2009 (č.l. 46 spisu 13C/95/2007) bývalý žalobca v 1. rade A. uviedol, že si osobne vo veci neuplatňuje žiaden nárok iba nárok pre svoje deti. Dcéra G. skončila VI. a to dňa 12.6.2006. Toho času nie je vydaná a pracuje v Lednických rovniach vo firme ktorej názov si nepamätá, kde do zamestnania nastúpila v októbri 2006 a odvtedy je zamestnaná. Syn Z. je stále t. č. študentom vysokej školy managment bezpečnosti, pričom študuje prvý ročník. Nemá žiadne príjmy a býva s otcom.

31. Z listinného dôkazu (č.l. 51 spisu 13C/95/2007) a to diplomu T. vyplýva, že G. skončila vysokoškolské štúdium s titulom inžinier dňa 12.6.2006.

32. Z listinného dôkazu a to Oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.12.2009 (č.l.54 spisu 13C/95/2007) vyplýva, že žalobcovia poberali dôchodky tak ako sú uvedené v prílohe predmetného podania a to u A. a to na č.l. 55 a č.l. 56 spisu 13C/95/2007 a to v tam uvedenej výške.

33. Na pojednávaní konanom dňa 18.9.2012 (č.l. 59 spisu 13C/6/2010) vypovedal žalobca v 1. rade, ktorý uviedol, že počas vysokoškolského štúdia predstavovali jeho výdavky 400,- až 450,- Eur mesačne. Pokiaľ by mal špecifikovať jednalo sa o výdavky na bývanie 66,- Eur, stravu 100,- až 120,- Eur, cestovné okolo 50,- Eur, pričom ďalší rok prestúpil na inú vysokú školu kde býval v podnájme s nákladmi cca 120,- Eur, na stravu 120,- Eur, cestovné 100,- Eur. Následne jeho výdavky predstavovali na cestovanie v 3. ročníku 80,- až 90,- Eur. Na vysokej škole začal študovať v školskom roku 2008 až 2009 a na súkromnú vysokú školu prestúpil po prvom ročníku na Vysokej technickej škole.

34. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2014 (č.l. 100 spisu 13C/6/2010) sa žalobca v I. rade vyjadril k osobnému prínosu nebohej matky a k chodu domácnosti a výchove jeho a jeho sestry ako maloletej nasledovne. Nebohá matka keď žila majoritne zabezpečovala domáce práce. Takisto z väčšej miery zabezpečovala výchovu maloletých detí, pomáhala im pri plnení školských povinností, zabezpečovala im ošatenie a takisto pomáhala aj pri prácach v záhrade. Aj napriek tomu, že otec v tom čase pracoval na riadny úväzok a v domácnosti sa zdržiaval po práci nebohá matka zabezpečovala väčšinou domácich prác. Matka pred smrťou pracovala v Chemku a.s. Strážske, pričom pracovala na pracovisku s viaczmennou prevádzkou. Práce v domácnosti mali rodičia rozdelené tak, že otec zabezpečoval ťažie práce a mama výlučne varila. Takisto zabezpečovala nákupy, menšie nákupy v tom čase zabezpečoval aj otec. V čase úmrtia matky mali deti 8 alebo 9 rokov, pričom žalobca v I rade navštevoval druhý, alebo tretí ročník základnej školy. Po úmrtí matky sa o chod našej domácnosti staral otec a sestra. Otec sa asi po 4-6 rokov od úmrtia matky znova oženil. Následne sa otec a jeho druhá manželka podieľali na chode domácnosti bližšie sa však k tomu vyjadriť nevedel. K uvedenému vypovedala aj žalobkyňa v II. rade, ktorá uviedla, že ich matka v čase pred smrťou zabezpečovala väčšinu povinnosti súvisiacich s vedením domácnosti. Deti budila, pripravovala raňajky, desiaty do školy, odprevádzala deti do školy a po škole. Deti vždy vedeli, že majú oprané, vyžehlené a navarené. Všetky tieto práce zabezpečovala výlučne matka. Matka pracovala na pracovisku s viaczmennou prevádzkou, najprv pracovala na 8 hodinový a následne na 12 hodinový pracovný úväzok. Z tohto dôvodu mala v týždni jeden, alebo dva dni voľna. Potvrdila, že otec sa po 6 rokov od úmrtia matky druhýkrát oženil, pričom jeho druhá manželka sa takisto zapájala do vedenia domácnosti a zabezpečovaní domácich prác. V tom čase už bola na internáte na vysokej škole, avšak má vedomosť o tom, že domáce práce medzi nimi boli rozdelené približne 60 na 40% v prospech jeho manželky, pričom taktiež potvrdila, že potom ako otcova druhá manželka začala s nimi žiť v domácnosti bolo opätovne cítiť ženskú ruku pri vedení domácnosti. K uvedenému sa taktiež vyjadril bývalý žalobca v 1. rade Jozef Karafa, ktorý uviedol, že manželka sa o rodinu dobre starala. Stále mali navarené a vzorne sa starala o ich spoločné maloleté deti. Taktiež potvrdzuje, že väčšina prác v domácnosti bola na jej ťarchu, pretože mal ako otec toľko práce, že väčšinu času bol v

zamestnaní a niekedy musel zostať aj dlhšie po pracovnej dobe a niektorých prípadoch aj cez víkend. Jeho pracovné povinnosti mu taktiež nedovolili zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti vo vzťahu k učeniu a k príprave do školy. To všetko vrátané domácich prác, varenia a podobne zabezpečovala jeho nebohá manželka a okrem iného stíhala pomáhať aj pri práci v záhrade. Jeho pričinenie o chod domácnosti v čase pred smrťou manželky bolo minimálne, pretože mal pracovné povinnosti. Keď bol zaradený na inú pracovnú pozíciu v rokoch 1994-1995 ho rodinu skoro nevidela. Taktiež potvrdzuje, že emocionálne a citové väzby medzi manželkou a deťmi boli bližšie ako medzi ním a deťmi. Taktiež potvrdil, že po úmrtí prvej manželky sa znova oženil a to v apríli r. 2002.

35. Z Oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.6.2016 (č.l. 34 spisu 13C/6/2010) vyplýva, že G. vstúpila do pracovného pomeru 1.10.2006 u zamestnávateľa Tatra banka a.s. čím došlo k ukončeniu vyplácania sirotského dôchodku a Z. ktorému bol sirotský dôchodok vyplácaný aj po 1.1.2009 bol vyplácaný až do 3.7.2012, kde od 4.7.2012 bol menovému sirotský dôchodok odňatý. Súčasťou predmetného oznámenia je aj rozpis vyplateného sirotského dôchodku pre G. od 11.9.1998 do 3.7.2006 u G.. Následne k ďalším obdobiam sú predložené potvrdenia o dávkach dôchodkového poistenia a to od č.l. 136 až do č.l. 139 súdneho spisu 13C/6/2010.

36. Z Oznámenia o poskytnutí informácie Sociálnou poisťovňou (č.l. 148 súdneho spisu 13C/6/2010) vyplýva, že týmto podaním Sociálna poisťovňa dopĺňa svoje Oznámenie zo dňa 27.6.2016 a oznamuje, že sirotský dôchodok pre EN. sa vyplácal od 11.9.1998 do 3.7.2006 vždy 4-tého dňa v kalendárnom mesiaci do rúk A. a sirotský dôchodok pre Miroslava Karafu sa vyplácal v čase od 11.9.1998 do 3.7.20012 vždy do 4-tého dňa v kalendárnom mesiaci do rúk A. 37. Podľa ust. § 100 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Podľa ust. § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

39. Podľa ust. § 448 ods. 1 pri usmrtení sa uhradzujú peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým, ktorým zomrelý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Náhrada nákladov na výživu patrí pozostalým, pokiaľ sa tieto náklady neuhradzujú dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

40. Podľa ust. § 448 ods. 2 pri výpočte náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomretého; náhrada nákladov na výživu všetkých pozostalých nesmie však dovedna prevýšiť sumu, do ktorej by zomrelému patrila náhrada za stratu na zárobku podľa ust. § 447 ods. 2 OZ.

41. Podľa ust. § 447 ods. 2 náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom poškodeného a prípadným invalidným dôchodkom, alebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie presahovať sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne; z dôvodu hodných osobitého zreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady aj vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbalosťou.

42. Podľa ust. § 201 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu so zárobkom po pracovnom úraze, alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku, alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

43. Pokiaľ ide o náhradu nákladov na výživu pozostalých za obdobie od 1.8.2004 do budúcna je potrebné tento nárok posúdiť podľa ust. § 448 v znení účinnom od 1.8.2004.

44. Podľa ust. § 448 cit. fyzická osoba voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

45. Súd považoval za potrebné uviesť, že nárok na pozostalostnú úrazovú rentu má už iba fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť, spravidla pôjde o manželku a deti poškodeného. Ak za života poškodeného nedošlo k stanoveniu jeho vyživovacej povinnosti súdnym rozhodnutím súd v konaní o náhradu škody bude jej existenciu a výšku skúmať predbežne. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období počas ktorého má trvať vyživovacia povinnosť poškodeného voči oprávnenému podľa ust. § 92 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nemá tá fyzická osoba, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie v zmysle ust. § 94 Zákona o sociálnom poistení (§ 92 ods. 3 cit. zákona). Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného, alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu smrti (§ 93 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). Táto suma, alebo súhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty na ktorú mal, alebo by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej neschopnosti. Skutočnosť rozhodujúca pri určení rozhodujúceho obdobia na výpočet pozostalostnej úrazovej renty je deň úmrtia poškodeného po ktorom vzniká nárok podľa § 93 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Rovnako aj tento nárok je samostatným nárokom jednotlivých oprávnených osôb a preto treba posudzovať jeho výšku osobitne u každého zo žalobcov s tým, že tento nárok má charakter opakujúceho sa plnenia iba do doby kedy by trvala vyživovacia povinnosť zomrelého voči jednotlivým oprávneným osobám. Na účely určenia výživného je potrebné vychádzať z čistého príjmu zomrelého ku dňu smrti, ktorý súd určí po odpočítaní daní a odvodov do fondov z hrubých príjmov zomrelého v rozhodnom období a zohľadniť aj podiel pripadajúci na jeho výživu podľa súdnej praxe spravidla v rozsahu 20%. Po určení rozsahu vyživovacej povinnosti vo vzťahu k jednotlivým žalobcom súd následne posúdi či táto vyživovacia povinnosť bola pokrytá v celom rozsahu priznanými dôchodkami a iba v prípade, že sirotský dôchodok nepokrýval v jednotlivých obdobiach za ktoré žalobcom by patrilo výživné zo strany zomrelého celé toto výživné prizná rozdiel ako náhradu nákladov na ich výživu. Priemerný zárobok zomrelého z ktorého sa vychádza pri výpočte náhrady nákladov na výživu pozostalých v zmysle ust. § 448 ods. 2 súd zisťuje postupom podľa ust. § 17 Zákona č. 1/1992 Zb. z kalendárneho štvťroka a predchádzajúceho dňa smrti, t.j. z daného druhého štvrťroka, pritom nie je možné valorizovať pretože valorizácia priemerného zárobku uskutočnená pre oblasť občianskoprávnych vzťahov nariadeniami vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri invalidite podľa ust. § 447 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa týka výlučne výpočtu priemerného zárobku rozhodného pre výpočet náhrady nákladov za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri invalidite. Následne možno konštatovať, že súd zistil vyživovaciu povinnosť zomrelého k žalobcom aj po 1.8.2004. Novelou Občianskeho zákonníka (zákonom č. 404/2004 Z.z.) sa zmenila právna úprava náhrady nárokov na vyživovaciu povinnosť, ktorá vzniká v dôsledku smrti poškodeného tak, že fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení upravuje pozostalostnú úrazovú rentu v § 92 a 93. V tomto období súd postupoval podľa ust. § 448 v znení účinnom od 1.8.2004 a posudzoval úrazovú rentu vo výške výživného, ktoré by zomrelý bol povinný tomu ktorému žalobcovi poskytovať. Súd zároveň náhradu nákladov na výživu žalobcov a úrazovú rentu posudzoval u každého zo žalobcov osobitne.

46. Tunajší súd následne vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ako aj výsluchom strán sporu a zistil nižšie uvedený skutkový stav.

47. Súd pri svojom rozhodovaní zároveň vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.

48. Zároveň súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj pri ich vzájomnej súvislosti pri starostlivom prihliadnutí súdu na všetko čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli sporové strany. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti.

49. Bývalý žalobca v I. rade Z. v podaní zo dňa 09.03.2010, zobral za seba žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, o čom súd uznesením zo dňa 09.03.2010, právoplatným dňa 04.05.2010 aj rozhodol. Z poslednej úpravy žalobného návrhu je zrejmé, že došlo k späťvzatiu žalobného návrhu u žalobcu v I. rade s tým, že nároky žalobcov v 2. a 3. rade boli tunajším súdum vylúčené na samostatné konanie. Predmetom konania zostali nároky žalobcov v 2. a 3. rade, t.j. Z., spolu vo výške 1.906,- Sk

mesačne pre oboch žalobcov, teda suma 953,- Sk mesačne na každého zo žalobcov v tom čase v 2. a 3. rade (pôvodne uplatnený nárok 2.906,- Sk mesačne po odpočte sumy vo výške 1.000,- Sk mesačne predstavujúcej nárok žalobcu v 1. rade). Výpočet nároku žalobcov pôvodne v 2. a 3. rade predstavuje 1.906,- Sk : 2, na jedného žalobcu tak pripadá suma vo výške 953,- Sk. Zároveň spôsob stanovenia mesačnej renty titulom ušlej výživy v nasledujúcich roširujúcich úpravách nároku nevychádza z právnej úpravy platnej v čase vzniku nároku. Spôsob a rozsah výpočtu výšky nákladov na výživu pozostalých vzťahujúci sa na daný prípad, je právne upravený ustanoveniami Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenia Zákonníka práce, Zákona o rodine a Zákona o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 448 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase vzniku nároku žalobcov, sa pri usmrtení uhrádzajú peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým, ktorým zomrelý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Náhrada nákladov na výživu patrí pozostalým, pokiaľ sa tieto náklady neuhrádzajú dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu. Pri výpočte náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza z priemerného zárobku zomrelého, náhrada nákladov nesmie však dovedna prevýšiť sumu, do ktorej by zomrelému patrila náhrada za stratu na zárobku podľa ustanovenia § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda náhrada nesmie presiahnuť sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.

50. Súd následne poukazuje na dve vznesené námietky premlčania zástupcom intervenienta s ktorými sa plne stotožňuje. Súd sa stotožňuje so vznesenými námietkami premlčania nárokov jednak v prvom rade vo vzťahu k rozšíreniu nárokov uplatnených podaniami zo dňa 09.03.2010 a 02.06.2011 nad pôvodne uplatnenú sumu 953,- Sk mesačne na každého zo žalobcov, ako aj v druhom rade námietku premlčania týkajúcu sa nároku uplatnenému vyššie uvedenými podaniami ako „hodnota naturálneho plnenia“, a to vo výške 1.000,- Sk pre každého zo žalobcov v 2. a 3. rade ( t.j. pozostalých detí po nebohej) ako aj podaním zo dňa 02.06.2011 vo výške 2.000,- Sk. V prvom rade bolo posúdené, že ak žalobcovia v podaní zo dňa 09.03.2010 stanovili vyživovaciu povinnosť vo výške 2.500,- Sk na každého zo žalobcov v 2. a 3. rade a v podaní zo dňa 02.06.2011 vo výške 1.112,- Sk na každého zo žalobcov v 2. a 3. rade, tak je zrejmé, že vznesená námietka premlčania sa týka týchto úprav žalobcov a že nárok, či už vo výške 2.500,- Sk alebo 1.112,- Sk mesačne na každého zo žalobcov, nad sumu 953,- Sk, bol uplatnený po uplynutí lehoty podľa ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka (t.j. 2.500 - 953 = 1.547,- Sk je premlčaná suma mesačne u každého zo žalobcov podľa podania zo dňa 09.03.2010 a 1.112 - 953 = 159,- Sk je suma premlčaná mesačne u každého zo žalobcov podľa podania zo dňa 02.06.2011). Z tohto výpočtu je zrejmé, že pôvodne bol nárok pozostalých detí uplatnený v sume 953,- Sk mesačne na každé z pozostalých detí. Dôvodom je aj to, že pôvodným návrhom aj otec žalobcov ako bývalý žalobca v 1. rade sa domáhal pre seba úhrady renty vo výške 1.000,- Sk mesačne a tak celkový súhrn zjavne prevyšuje pôvodne uplatnený nárok. Pri druhej námietke premlčania je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že nárok titulom hodnoty naturálneho plnenia bol žalobcami v konaní uplatnený jednoznačne až podaniami zo dňa 09.03.2010 a 01.06.2011, teda po uplynutí premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na túto skutočnosť, že nároky sa týkajú obdobia od r. 1998 do r. 2006 začala samotná premlčacia lehota prvotne plynúť odo dňa 2.3.1999, pričom vzhľadom na to, že sa jedná o čiastkové plnenia v rámci sirotskej renty, ktoré sú vyplácané pravidelne a to mesačne došlo k ukončeniu plynutia premlčacej lehoty tak, že všetky predchádzajúce nároky sa premlčali skôr, pričom posledný uplatnený nárok bol za obdobie od 1.6.2006 do 30.6.2006. Uvedené je potrebné posúdiť aj vzhľadom na vyjadrenie Sociálnej poisťovne zo dňa 20.12.2016 v ktorom okrem iného uvádza, že sirotský dôchodok sa pre oboch žalobcov vyplácal k štvrtému dňu v tom ktorom kalendárnom mesiaci. Čo sa týka uplatnenej renty posledný nárok je uplatnený za obdobie do 31.5.2006, teda podľa názoru súdu došlo k premlčaniu predmetného nároku.

51. Napriek skutočnosti, že súdu je známa ustálená judikatúra súdov SR v tom ohľade, že ak má súd nárok uplatnený žalobou za premlčaný, nemusí sa už zaoberať vecou samou, súd vzhľadom na zložitosť a najmä dĺžku prejednania veci považuje za potrebné pokračovať v odôvodnení predmetného rozhodnutia aj z hľadiska posúdenia veci samej.

52. Pokiaľ súd posudzoval dôvodnosť a výšku uplatnených nárokov žalobcov dospel k nasledovným záverom. Podľa potvrdenia posledného zamestnávateľa nebohej Evy Karafovej a to spoločnosti CHEMKO, a.s. Strážske zo dňa 29.03.2000 bol priemerný hrubý zárobok poškodenej v rozhodnom období 10.125,- Sk. Pre účely výpočtu náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku, ktorý sa určí po odpočítaní odpočítateľných položiek, odvodov

do fondov a daní. Podľa potvrdenia spoločnosti CHEMKO, a.s. Strážske, čistý príjem poškodenej/ zomrelej činil sumu vo výške 7.780,- Sk. Podaním zo dňa 02.06.2011 žalobcovia realizovali prepočet renty titulom ušlej výživy, vychádzajúc z priemerného čistého zárobku nebohej, tak ako ho vyššie uviedli, pričom z tohto odpočítali osobnú spotrebu nebohej v rozsahu 20% a vyživovaciu povinnosť na žalobcov v 2. a 3. rade stanovili v sume 1.112,- Sk. Žalobcovia zároveň viac krát uviedli, že príjem zo sirotských dôchodkov je na každé dieťa v čase od 16.07.1998 vo výške 1.803,- Sk a v nasledujúcich obdobiach boli dávky sirotských dôchodkov vždy za jednotlivé obdobia zvyšované, ktorú skutočnosť potvrdzujú aj vyššie uvedené listinné dôkazy a to Oznámenia Sociálnej poisťovne. Táto skutočnosť je súdom považovaná za nespornú. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že nárok na výživu pozostalých je plne pokrytý dávkami dôchodkového zabezpečenia, t.j. vyplácanými dôchodkami, a to nad žalobcami stanovenú vyživovaciu povinnosť nebohej.

53. Čo sa týka uplatnenej renty žalobcami podaniami zo dňa 09.03.2010 a 02.06.2011. Jedná sa v jednotlivých podaniach o ich vlastné prepočty renty v ktorých rôznym spôsobom modifikujú výšku hodnoty naturálneho plnenia, bez konkrétneho ďalšieho odôvodnenia, poukazujúc pritom na sudcovskú úvahu. Uvedené nemôže za žiadnych okolností obstáť aj v tom kontexte, že žalobcami neboli predkladané žiadne dôkazy na preukázanie opodstatnenosti svojich tvrdení, pričom poukaz na iné obdobné konania a v nich ustálenú hodnotu naturálneho plnenia, nie je možné považovať za dôkaz, ktorým by svoj nárok relevantne preukázali.

54. Čo sa týka výpovede žalobcu v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 18.9.2012 ohľadne jeho výdavkov a nákladov počas štúdia, k uvedenému súd uvádza, že čo sa týka preukazovania uplatneného nároku jedná sa o rentu od dopravnej nehody do 1.6.2006 u žalobcu v 1. rade, pričom žalobca v 1. rade sa na predmetnom pojednávaní vyjadroval k výdavkom, ktoré mal až od r. 2008, teda nie za obdobie, ktoré pokrýva predmet tohto sporu.

55. V predmetnej veci teda možno súhrnne uzavrieť nasledovné. Súd dospel k záveru, rešpektujúc názor nadriadeného odvolacieho súdu o nepremlčaní pôvodne uplatnených nárokov, pôvodne označených žalobcami v 2. a 3. rade už v samotnej žalobe doručenej súdu dňa 4.4.2000 s tým, že k uvedenému je potrebné konštatovať, že nepremlčaný pôvodne uplatnený nárok u žalobcov pôvodne v 2. a 3. rade v súčasnosti v 1. a 2. rade (deti zomrelej) si títo pôvodne uplatnili vo výške 935,- Sk na každého samostatne. V zmysle citovaného krajského rozhodnutia je zrejmé, že nároky u oboch žalobcov v tejto časti premlčané neboli a boli riadne uplatnené v pôvodnej prvotnej žalobe. Súd k uvedenému poukazuje aj na Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach (viď č.l. 90) kde je zrejmé, že samotní žalobcovia v súčasnosti v 1. a 2. rade postupne svojimi podaniami zo dňa 9.3.2010 a 1.6.2011 špecifikovali svoj petit. K uvedenému súd dodáva, že okrem samotnej špecifikácie predmetných uplatnených nárokov žalobcovia v 1. a 2. rade v podaní zo dňa 9.3.2010 svoje nároky bezpochyby zmenili oproti pôvodnej žalobe a následne podaním zo dňa 1.6.2011 tieto nároky opätovne menilii, resp. znižovali, pričom aj pri tomto znížení naďalej tieto nároky presahovali nároky pôvodné uplatnené žalobcami v 1. a 2. rade v prvotnej žalobe podanej dňa 4.4.2010. K uvedenému je potrebné konštatovať, že čo sa týka zmeny nárokov podaniami zo dňa 9.3.2010 a 1.6.2011 tieto súd považuje v zmysle námietky uplatnenej zástupcom bývalého vedľajšieho účastníka konania v súčasnosti intervenienta za premlčané. Čo sa týka premlčania nárokov uplatnených žalobcami tieto treba rozlíšiť nasledovne. Čo sa týka porovnania so sirotským, tieto nároky boli zmenené oproti pôvodnej žalobe z r. 2010 tak v podaní 9.3.2010, ako aj následne zmenené a znižované v podaní 1.6.2011, pričom obe zmeny možno považovať za premlčané. Čo sa týka uplatnených naturálnych plnení tieto bezpochyby neboli pôvodne vôbec uplatnené v prvotnom žalobnom návrhu zo dňa 4.4.2010 uplatnené prvotne boli až v podaní zo dňa 9.3.2010 ako aj v podaní zo dňa 1.6.2010, kde tieto boli menené a to tak, že pôvodne neuplatnené naturálne plnenia boli požadované v podaní zo dňa 9.3.2010 na sumu 1.000,- Sk a v podaní zo dňa 1.6.2011 na sumu 2.000,- Sk. Z uvedeného možno konštatovať, že bez akýchkoľvek pochybností došlo k premlčaniu uplatnenia týchto nárokov keďže tieto vôbec neboli uplatňované v pôvodnom návrhu, resp. v žalobe z r. 2010, ale vyskytujú sa v súdnom spore, ako uplatnené až od 9.3.2010 so zmenami tak, ako sú vyššie špecifikované. Vzhľadom na skutočnosť, že časť uplatneného nároku v podobe naturálneho plnenia súd považuje za bezpochyby premlčané nezaoberal sa súd ďalším bližším odôvodňovaním samotnej uplatnenej výšky naturálneho plnenia. V zásade k uvedenému nároku v podobe naturálneho plnenia je potrebné uviesť, že okrem premlčania súd môže skonštatovať, že čo do výšky naturálneho plnenia žalobcovia v 1. a 2. rade dôkazné bremeno neuniesli a preto sa týmto nárokom súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal. Čo sa týka uplatnenia podľa súdu už premlčaného nároku na náhradu nákladov na ich výživu podľa

názoru súdu tak, ako je vyššie uvedené sirotské pokrývalo všetky nároky žalobcov, ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú zo všetkých vyššie uvedených listinných dôkazov, ktoré preukazovali výšku poberaného sirotského dôchodku u oboch žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj z ďalších vyššie uvedených listinných dôkazov, po vypočutí otca žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj samotných žalobcov v 1. a 2. rade, ohľadne jednotlivých zmien v ich životných pomeroch za prebiehajúce roky počas ktorých im bola renta poskytovaná a to zvyšujúca sa renta sirotská, ako aj preskúmavania a dokazovania ohľadom postupnej zmeny ich potrieb s rastúcim vekom. Ohľadne zmeny životných pomerov žalobcov súd poukazuje na kontradiktórnosť predmetnej sporovej veci, v priamej úmere s aktivitou samotných žalobcov v kontexte povinnosti tvrdenia a bremena tvrdenia, ktoré kontinuálne vyvolávajú dôkaznú povinnosť a následné unesenie dôkazného bremena, ktoré ako už vyššie súd konštatoval žalobcovia neuniesli.

56. Čo sa týka náhrady trov konania intervenienta o trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitého zreteľa.

57. Dôvody hodné osobitého zreteľa čo sa týka trov konania u intervenienta, tzv. bývalého vedľajšieho účastníka konania súd tieto vidí vo veku žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí dosahovali v čase uplatnenia žaloby, resp. zo samotnej podstaty z ktorej vyplýva predmetný spor a to smrti matky žalobcov v 1. a 2. rade v čase ich maloletosti ako aj prežitej traumy. V zmysle equity súd jednoznačne konštatuje nevhodnosť zaviazania žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu trov voči intervenientovi.

58. Čo sa týka náhrady trov konania voči samotnému žalovanému súd rozhodoval podľa nasledujúcich procesných ustanovení.

59. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Žalobcovia v 1.a 2. rade boli v konaní neúspešní. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol v konaní plne úspešný. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 keďže neúspešní žalobcovia v 1. a 2. rade právo na náhradu trov nemajú. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšieho, resp. úspešného žalovaného nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu žalovanému žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že v civilno-sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok, ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať, ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.