Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/8/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov X./. Y.. T. L., F. XXX XX I. XXX, T., X./. Y.. M. W., F. XXX XX N. XX, T., X./. Y.. A. H., F. XXX XX S. XXX, T., X./. Y.. R. Y., F. G. X, T., X./. Y. Q., F. F. X, T., X./. R. T. F. U. X, T., X./. Y.. Y. S., F. XXX XX H. U. XXX, T., X./. K.. Ľ. V., F. XXX XX W. X, T., X./. Y.. Ľ. L., F. L. XX, F., všetci právne zastúpení VOJČÍK & PARTNERS, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Rázusová 28, 040 01 Košice, IČO 36 866 563, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti odmeňovania, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o povinnosti žalovaného upustiť od svojho konania a napraviť protiprávny stav na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove a to tak, že zabezpečí, aby žalobcovia v 1. - 9. rade boli odmeňovaní za vykonanú prácu, ako policajti zaradení na prvom a druhom operatívnom oddelení Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove a rovnako, ako policajti zaradení na 3. operatívnych oddeleniach Odborov kriminálnej polície, Okresných riaditeľstiev PZ v pôsobnosti Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, v súlade s platnými predpismi na úseku pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu žalobcov v 1. - 9. rade z a m i e t a .

III. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX žiadali, aby súd rozhodol, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcom v oblasti odmeňovania, čím zasiahol do ich práv. Žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť upustiť od svojho konania a napraviť protiprávny stav na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove a to tak, že zabezpečí, aby žalobcovia boli odmeňovaní za vykonanú prácu rovnako, ako policajti zaradení na 1. a 2. operatívnom oddelení Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, tiež ako policajti zaradení na 3. operatívnych oddeleniach Odborov kriminálnej polície Okresných riaditeľstiev PZ v pôsobnosti Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, a to v súlade s platnými predpismi. Zároveň žiadali uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcom rozdiel v odmeňovaní za každý začatý mesiac služobného pomeru za obdobie od X. E. XXXX do právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Žalobu vo veci samej žalobcovia odôvodnili tým, že Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Prešove Č.. XXX A. H. XX. Y. XXXX bol policajtom zaradeným na oddelení ekonomickej kriminality, Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, počnúc dňom X. E. XXXX odobratý príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 Eur mesačne, ktorý im bol priznaný a to podľa § 97 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. V odôvodnení personálneho rozkazu bolo uvedené, že príplatok sa odníma z dôvodu, že zanikli predpoklady, pre ktoré bol tento príplatok

priznaný a to z dôvodu zmeny výkonu času služby na rovnomerný čas služby. Náplň práce policajtov zaradených na vtedajšom oddelení ekonomickej kriminality sa oproti obdobiu, kedy im bol predmetný príplatok priznaný nezmenil. Neexistovali žiadne relevantné dôvody na zmenu výkonu služby z nerovnomerného režimu na rovnomerný režim. Policajti 3. operatívneho oddelenia plnia úlohy v zmysle popisu typickej služobnej činnosti policajta, s ktorými boli oboznámení pri ich zaradení na funkciu v zmysle popisu typickej činnosti policajta. K X. E. XXXX, kedy bol príplatok za nerovnomernosť času služby odňatý policajtom zaradeným na oddelení ekonomickej kriminality Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, zostal tento priznaný policajtom zaradeným na oddeleniach ekonomickej kriminality Odborov kriminálnej polície Okresných riaditeľstiev PZ v pôsobnosti vtedajšieho zamestnávateľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove. Zo strany služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Prešove a jeho nástupcu služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tým došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti odmeňovania na základe regionálnych rozdielov. Odobratím príplatku policajtom zaradeným na oddelení ekonomickej kriminality Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove a jeho ponechaním policajtom zaradeným na oddeleniach ekonomickej kriminality Odborov kriminálnej polície Okresných riaditeľstiev PZ v pôsobnosti vtedajšieho zamestnávateľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove sa vytvorili dve kategórie policajtov z hľadiska odmeňovania. Jeden z výslovne upravených dôvodov zakázaného odlišného zaobchádzania je aj iné postavenie. Žalobcovia mali za to, že rozdiely v platoch týkajúce sa priznania príplatku za nerovnomernosť času služby sú podstatné, neodôvodnené a to z dôvodov, že požiadavky na výkon funkcie sú pre všetkých policajtov zaradených na Odbore kriminálnej polície rovnaké. Skutočnosť, že policajti 3. operatívneho oddelenia Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove plnia úlohy najmä na úseku ekonomickej kriminality, nemôže zakladať podstatný rozdiel, na základe ktorého im nie je priznávaný príplatok za nerovnomernosť času služby tak, ako policajtom zaradeným na 1. a 2. operatívnom oddelení Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove. Priznanie príplatku za nerovnomernosť času služby je výrazne odlišné pri policajtoch zaradených na rovnakých pozíciách v rámci jednotlivých operatívnych oddeleniach Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, ako aj pri policajtoch plniacich úlohy na úseku ekonomickej kriminality, v rámci Odborov kriminálnej polície Okresných riaditeľstiev PZ v pôsobnosti Krajského riaditeľstva PZ v Prešove. Na základe uvedeného je odôvodnený predpoklad, že nie sú splnené žiadne zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré pripúšťajú rozdielne zaobchádzanie v zmysle § 8 Antidiskriminačného zákona. Zo situácie na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove je zrejmé, že policajti 3. operatívneho oddelenia sú diskriminovaní. Neexistuje žiaden právny dôvod, aby boli odmeňovaní inak, ako policajti zaradení na ďalších oddeleniach Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove. 3. Žalovaný sa k žalobe žalobcov vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom H. XX. L. XXXX, v ktorom žiadal žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Mal za to, že personálny rozkaz bol vydaný riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Prešove. Žalobcovia podľa jeho názoru mohli využiť opravný prostriedok a podať odvolanie, resp. rozklad na Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove. V prípade, že by bolo odvolanie zamietnuté, bolo by preskúmateľné Krajským súdom. Dôvodom vydania Personálneho rozkazu Č.. XXX bola tá skutočnosť, že zanikli dôvody, na základe ktorých bol žalobcom uvedený príplatok priznaný, a to z dôvodu zmeny výkonu času na rovnomerný čas služby. Podľa platnej právnej úpravy je príplatok za nerovnomernosť času služby nárokovou zložkou služobného príjmu príslušníka PZ za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v ustanovení § 97 Zákona č. 73/1998 Z.z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že príplatok za nerovnomernosť času služby patrí príslušníkovi PZ iba v prípade, ak jeho základný čas služby v týždni je rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca. Žalovaný poukázal aj na § 65 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na 5 dní služby tak, aby dní nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne. Žalovaný bol toho názoru, že neboli porušené žiadne ustanovenia Zákona č. 73/1998 Z.z., a teda žalobný návrh žalobcov žiadal v celom rozsahu zamietnuť. 4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedka K.. T. S., oboznámením listinných dôkazov a to žaloby zo dňa XX. Y. XXXX Personálnymi rozkazmi Okresného riaditeľstva PZ o prijatí žalobcov do služobného pomeru, mzdovými listami žalobcov, Rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Prešove zo H. XX. R. XXXX o vydaní organizačného poriadku Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Pokynom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Prešove uverejneného v Zbierke interných predpisov dňa XX. R. XXXX, Nariadením Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17, Metodickým usmernením k času služby policajtov zo dňa XX. X. XXXX, Popisom činností typických funkcií organizačných zložiek

Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Prešove Č.. XXX A. H. XX. Y. XXXX, Knihou dochádzok, správou Okresného riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa XX. Y. XXXX, správou Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Poprad zo dňa X. X. XXXX, ostatným spisovým materiálom zistil tento skutkový stav: 5. Žalobcovia boli prijatí do služobného pomeru príslušníka PZ na základe personálnych rozkazov, ktoré súdu predložili a sú súčasťou žalobného návrhu. Súčasťou žalobného návrhu sú aj mzdové listy žalobcov. 6. Podľa čl.16 Rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa XX. R. XXXX o vydaní organizačného poriadku Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, ekonomické oddelenie najmä: a. zabezpečuje a organizuje objednávanie, dovoz a rozdeľovanie príslušného materiálu pre organizačné zložky Okresného riaditeľstva. b. vykonáva uskladnenie, údržbu, inventarizáciu materiálno technických prostriedkov pridelených do používania uložených v skladoch Okresného riaditeľstva a vedie predpísanú evidenciu majetku, c. vykonáva v stanovenom rozsahu finančné a hospodárske činnosti, k tomu vedie predpísanú finančnú evidenciu, d. podieľa sa na spracovaní podkladov potrebných pre likvidáciu všetkých druhov škôd vzniknutých na majetku štátu v užívaní Okresného riaditeľstva, e. spracováva podklady plánov investičným zámerom a po ich schválení sa podieľa na ich realizácií, f. zabezpečuje prevádzku objektov v pôsobnosti Okresného riaditeľstva, g. zabezpečuje vo vymedzenom rozsahu výkon automobilovej služby, h. podieľa sa na plnení úloh na úseku energetiky vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva, ochrany ovzdušia, ochrany prírody a krajiny, ochrany pred požiarmi a bezpečnosti, a ochrany zdravia pri práci, i. spracováva podklady do plánu materiálno technického zabezpečenia a verejného obstarávania tovarov, prác a služieb rozpočtovou organizáciou. 7. Súdu bol predložený Pokyn riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Prešove o vydaní organizačného poriadku Okresného riaditeľstva PZ v Prešove A. H. XX. S. XXXX, kde v čl. 16 predmetného pokynu sú uvedené kompetencie Odboru kriminálnej polície pri odhaľovaní trestných činov. Rovnako bol súdu predložený Pokyn riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Prešove o vydaní organizačného poriadku Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, kde v čl. 16 sú uvedené kompetencie kriminálnej polície pri odhaľovaní trestných činov. 8. Podľa čl. 9 Nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17 A. H.E. X. Y. XXXX odsek 1 nariadenia, policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerným časom počas celého kalendárneho mesiaca, dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín, patrí príplatok vo výške 3000 SK mesačne. Priznanie a výška príplatku za nerovnomernosť času služby podľa ods. 1 sa uvádza v personálnom rozkaze. Príplatok za nerovnomernosť času služby možno priznať do výšky 1600 SK mesačne aj policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý rovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 40 hodín, a ktorého charakter vykonávanej služobnej činnosti si vyžaduje výkon služby v noci a v dňoch služobného pokoja. 9. Podľa ods. 4 čl. 9 Nariadenia Ministra vnútra, príplatok za nerovnomernosť času služby patrí policajtovi s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 40 hodín, ak okrem rovnomerne rozvrhnutého času služby vykonával v priebehu kalendárneho mesiaca štátnu službu v noci alebo v dňoch služobného pokoja, v rozsahu: a) od 1 hodiny do 20 hodín, vrátane vo výške 400 SK mesačne, b) 21 hod. do 40 hod. vrátane vo výške 800 korún mesačne, c) 41 hod. do 60 hod. vrátane vo výške 1200 korún mesačne, d) 61 hod. a viac hodín vo výške 1600 korún mesačne. 10. Podľa ods. 5 Nariadenia Ministra vnútra, príplatok sa nerovnomernosť času služby podľa druhej vety § 97 Zákona sa vypláca na základe výkazu o vyúčtovaní služby vykonávanej na základný čas služby v týždni služobnej pohotovosti, príplatku za nerovnomernosť času služby a príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, ktorý je uvedený v prílohe č. 4 tohto nariadenia schváleného nadriadeným podľa počtu odslúžených hodín v noci alebo v dňoch služobného pokoja. 11. H. X. E. XXXX nadobudlo účinnosť Nariadenie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 23/2015, ktorou sa zmenilo a doplnilo Nariadenie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, ktorý prikazoval v rozdelení služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom PZ v znení neskorších predpisov, kde výkon

štátnej služby si vyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, v rámci Odborov kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove. 12. Podľa Metodického usmernenia k času služby policajtov, nerovnomerne rozvrhnutie času služby v týždni je definované v § 65 ods. 4 Zákona. Ak je základný čas služby v týždni rozvrhnutý tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného obdobia spravidla štvortýždenného najdlhšie ročného sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke základného času služby v týždni, ide o nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni. Nerovnomernosť teda znamená, že príslušník PZ odslúži v každom týždni rozdielny počet hodín, ako je určený základný čas služby v týždni. O nerovnomernom rozvrhnutí času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Podmienkou je, že to vyžaduje povaha štátnej služby. Rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia základného času služby v týždni sa vykoná písomne a policajt s ním musí byť oboznámený. Zmenu režimu nerovnomerného na rovnomenný a naopak, musí nadriadený orgán uskutočňovať na začiatku kalendárneho mesiaca, aby nedošlo k poškodeniu policajta. Policajt, ktorý slúži v nerovnomernom režime počas celého kalendárneho mesiaca má nárok na príplatok za nerovnomernosť času služby do výšky 3000 SK mesačne. Priznanie príplatku sa uvádza v personálnom rozkaze. 13. Rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Prešove A. H. XX. S. XXXX, v prílohe č. 1 tohto rozkazu, bol vydaný popis činností typických funkcií na organizačných zložkách Okresného riaditeľstva PZ v Prešove a súčasťou tohto rozkazu v prílohe č. 2 bola aj charakteristika jednotlivých platových tried. 14. Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Prešove Č.. XXX zo dňa XX. Y. XXXX bol žalobcom v súlade s § 97 ods. 2 Zákona č. 73/1998 Z.z v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 2 Nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 odňatý príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 Eur mesačne, počnúc H. X. E. XXXX. Z odôvodnenia tohto personálneho rozkazu vyplýva, že zanikli dôvody na základe, ktorých bol žalobcom uvedený príplatok priznaný a to z dôvodu zmeny výkonu času služby na rovnomerný čas služby. 15. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa XX. Y. XXXX vyplýva nasledujúce: Činnosť Odborov kriminálnej polície na úseku ekonomickej kriminality spočíva v odhaľovaní a objasňovaní trestných činov súvisiacich s falšovaním a pozmeňovaním peňazí, platobných kariet, cenných papierov, cenín, verejných listín a kontrolných technických opatrení na označenie tovaru v pôsobnosti PZ, daňových trestných činov, inej závažnej a latentnej ekonomickej trestnej činnosti. Vychádzajúc z popisu činností jednotlivých funkcií na oddelení ekonomickej kriminality Odborov kriminálnej polície Okresného riaditeľstva, ako aj z vývoja a nápadu trestnej činnosti na úseku ekonomickej kriminality, kde ide prevažne o latentnú trestnú činnosť, ktorá nie je uličnou trestnou činnosťou, a u ktorej možno predpokladať, že sa nepácha na ulici v nočnej dobe, je pre objasňovanie takéhoto druhu trestnej činnosti potrebná aktívna spolupráca s inštitúciami, s daňovým úradom, sociálnou poisťovňou, ktoré sú v prevádzke počas bežného dňa. Z tohto dôvodu si spôsob organizácie práce u policajtov zaradených na 3. oddelení ekonomickej kriminality Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva nevyžaduje ich zaradenie do nepretržitej zmeny, kde by dochádzalo k ich pravidelnému striedaniu vo výkone štátnej služby počas 24 hodín denne, po 7 dní v týždni, ale ani nerovnomerne rozvrhnutý základný čas služby, a ich výkon služby je plánovaný v rovnomennom režime času služby. V prípade potreby výkonu času služby nad plánovaný základný čas služby bola týmto policajtom vždy riadne vyplatená odmena za prácu nadčas. Na základe uvedeného bol policajtom Okresného riaditeľstva PZ v Prešove zaradeným na oddelení ekonomickej kriminality Odboru kriminálnej polície dňom X. E. XXXX odňatý príplatok za nerovnomernosť času služby podľa § 97 ods. 2 Zákona č. 73/1998 Z.z. vo výške 100 Eur mesačne. Naopak, z vývoja a nápadu všeobecnej kriminality, ako aj z popisu činností jednotlivých funkcií na oddelení všeobecnej kriminality vyplýva, že spôsob organizácie práce u policajtov zaradených na 1. a 2. oddelení všeobecnej kriminality Odboru kriminálnej polície sa nezmenil a podľa § 97 ods. 1 Zákona číslo 73/98 Z.z. príplatok za nerovnomernosť času služby, vo výške 100 Eur mesačne im odňatý nebol. Aj napriek týmto organizačným zmenám, ku ktorým došlo X. R. XXXX v súvislosti s popisom služobnej činnosti, ako aj v súvislosti s vykonávanou činnosťou na úseku ekonomickej kriminality, nepatrí policajtom zaradeným na 3. operatívnom oddelení Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 Eur a u policajtov zaradeným na 1. a 2. oddelení operatívnom oddelení Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove. Uvedenou organizačnou zmenou nevznikli dôvody pre odňatie príplatku za nerovnomernosť času služby vo výške 100 Eur mesačne. 16. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície, 3. operatívneho oddelenia Poprad zo dňa X. X. XXXX vyplýva: V období od X. E. XXXX H. X. E. XXXX bolo všetkým policajtom (referentom), operatívni policajti služobne zaradení na oddelení ekonomickej kriminality a v súčasnej dobe na 3. operatívnom oddelení

Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Poprad priznaný príplatok za nerovnomernosť času služby podľa § 97 ods. 2 Zákona č. 73/1998 Z.z. 17. Žalobca v 1. rade súdu uviedol, že do služobného pomeru príslušníka PZ bol prijatý XX. I. XXXX a pracuje na oddelení ekonomickej kriminality, resp. na 3. operatívnom oddelení PZ pracuje od X. R. XXXX. Pokiaľ ide o Personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Č.. XXX A. H. XX. Y. XXXX, s účinnosťou od X. E. XXXX im bol odňatý príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 Eur mesačne. Základom pre vydanie takéhoto rozkazu bol vtedajší riaditeľ Odboru kriminálnej polície pán S., ktorý im dal avízo, že tento príplatok im odoberie a potom postupne aj ďalším oddeleniam. Personálny rozkaz Č.. XXX bol všetkým žalobcom doručený a jeho doručenie potvrdili svojim podpisom. Voči personálnemu rozkazu mohli do 15 dní podať odvolanie, avšak im bolo sľúbené, že aj ostatným príslušníkom PZ bude príplatok odňatý, preto považovali za zbytočné podať voči nemu odvolanie. Voči uvedenému rozkazu sa neodvolali, ani ho nedali preskúmať v rámci správneho súdnictva. Personálny rozkaz bol odôvodnený tým, že zanikli predpoklady pre priznanie tohto príplatku a to z dôvodu zmeny výkonu služby na rovnomerný pracovný čas. Do X. E. XXXX mali príslušníci PZ oddelenia ekonomickej kriminality rozvrhnutý nerovnomerne pracovný čas, od X. E. XXXX im riaditeľ personálnym rozkazom Č.. XXX zmenil pracovný čas z rovnomerného na nerovnomerný čas služby. Posúdenie, či ide o rovnomerný, resp. nerovnomerný čas služby závisí vždy od dôležitého záujmu služby. Dôležitý záujem služby nie je nikde definovaný, posudzuje sa vždy subjektívne s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti. V ich povolaní a zamestnaní dôležitý záujem služby stále zostal. Pokiaľ ide o ich pracovnú dobu, za čas pred X. E. XXXX, v tom čase malý nerovnomerný pracovný čas, po X. E. XXXX sa im zmenil personálnym rozkazom pracovný čas na nerovnomerný, avšak pohotovosť zostala stále. K zmene pracovnej náplni nedošlo, tá ostala stále ta istá. Podľa jeho vedomostí bol tento príplatok odňatí iba oddeleniu ekonomickej kriminality v Prešove. Ostatným oddeleniam v pôsobnosti Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zostal. Mali aj stretnutie s riaditeľom celkovo trikrát, kde poukazovali na diskrimináciu v oblasti odobratia tohto príplatku. Pracujú aj mimo základného pracovného času, čo vyplýva z plánu služieb, ako aj z knihy dochádzok. Iní kolegovia v pôsobnosti Krajského riaditeľstva PZ, ktorí pracujú na Okresnom riaditeľstve, tento príplatok majú, im bol odňatý, pričom vykonávajú tú istú prácu. 18. Žalobca v 7. rade súdu uviedol, že tabuľkovo na 3.operatívnom oddelení v Prešove pracuje 8 ľudí a v skutočnosti tam pracujú 8 ľudia, z toho dvaja sú zaradení na 2. operatívnom oddelení. Vykonávajú tú istú činnosť, čo 3. operatívne oddelenie, pričom oni príplatok za nerovnomernosť času služby majú, oni ho však nemajú a to z dôvodu, že nemajú nerovnomerný pracovný čas. 19. Žalobca v 9. rade súdu uviedol, že začal pracovať na oddelení ekonomickej kriminality, avšak nedošlo k zmene jeho pracovnej náplne. Voči personálnemu rozkazu A. Y. XXXX nepodali odvolanie, nakoľko chceli byť solidárni, keďže v tom čase bola kríza nepodali opravný prostriedok. 20. Svedok K.. T. S. súdu uviedol, že bol riaditeľom Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove. Žalobcom bol zo zákonných dôvodov príplatok priznaný, tak zo zákonných dôvodov im bol aj tento príplatok odňatý. Personálnu pôsobnosť nemal, nakoľko ju mal riaditeľ Okresného riaditeľstva. Po situácii aká bola sa s riaditeľom rozhodli operatívcom, čiže príslušníkom ekonomického oddelenia kriminálnej polície tento príplatok odňať. V roku XXXX prebehla platová reforma v policajnom zbore, kde niektorí príslušníci PZ v nižších triedach poriadkovej polície mali vyššie platy, ako napríklad operatívci. V roku XXXX sa preto príslušníkom operatívneho oddelenia ekonomickej kriminality priznal príplatok sa nerovnomernosť času služby a to všetkým príslušníkom na tomto oddelení. Do roku XXXX, kým neprebehla platová reforma, títo príslušníci mali zaplatené práce nadčas v dňoch pracovného pokoja, ako aj nočné príplatky. Plán služieb bol v C. XXXX tomu prispôsobený, kedy mali presne určenú službu a zmenu, tento príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 Eur mesačne im riadne patril. V marci XXXX to prehodnotili, nakoľko sa zmenil plán služieb. Oddelenie násilnej trestnej činnosti, jeho príslušníci museli byť k dispozícii vždy. Pokiaľ ide o príslušníkov Odboru ekonomickej kriminality, tí mali na starosti styk s daňovým úradom, štátnymi orgánmi, sociálnou poisťovňou, preto ich práca nevyžadovala nerovnomerný čas služieb v týždni. Preto tí, ktorí chodili do práce v noci mali riadne nočný príplatok zaplatený. Tí, ktorí vykonávali nadčasy, mali tieto nadčasy riadne zaplatené. Preto sa to v C. XXXX prehodnotilo a z dôvodu iného plánu služieb im tento príplatok v sume 100 Eur bol odňatý a zobral sa všetkým príslušníkom, pričom žalujú iba niektorí z nich. Všetci žalobcovia, ktorým bol doručený personálny rozkaz sa im zároveň prečítal. Tí ho potom podpísali, boli oboznámení s jeho obsahom. Voči uvedenému personálnemu rozkazu mohli podať v lehote do 15 dní odvolanie. Od účinnosti personálneho rozkazu, t.j. od X. E. XXXX sa žalobcom zmenil pracovný čas z nerovnomerného na rovnomerný, keď ich pracovná doba bola od 7:30 do 15:30 hod., od pondelka do piatka. V prípade, ak mali pohotovosť a výjazd v niektoré dni, mali riadne zaplatenú prácu nadčas. Vo Svidníku bolo napríklad osem operatívcov, títo príslušníci ekonomickej kriminality mohli pokryť nerovnomerný pracovný čas. Oddelenie Okresného

riaditeľstva PZ v Prešove malo rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne od 7:30 do 15:30, v týždni od pondelka do piatku. V prípade, ak mali pohotovosť, alebo cez víkendy, mali riadne zaplatené príplatky a to za pohotovosť, ak išli v sobotu a v nedeľu do služby mali riadne zaplatenú aj prácu nadčas. Práve týmto sa snažili žalobcom vykompenzovať stratu príplatku za nerovnomernosť času služby vo výške 100 Eur a rovnako sa nedajú porovnávať tieto oddelenia, kde v Prešove bolo 60 operatívcov a vo Svidníku len osem. V Prešove sú rozdelené oddelenia na násilnú, majetkovú trestnú činnosť a Odbor kriminálnej polície, a vo Svidníku príslušníci PZ robia všetko, nie je tam žiadna špecializácia. Rovnako príslušníci PZ ekonomickej kriminality majú špecializáciu, pričom napríklad v iných okresoch táto špecializácia chýba. Žalobcovia, ak vykonávali prácu nadčas, alebo cez pohotovosť, mali ju riadne zaplatenú. O žiadnej diskriminácii nemôže byť reč. Žalobcovia od X. E. XXXX pracovali od 7:30 do 15:30 a nijako sa im pracovná náplň nezmenila. Vzhľadom na vyšší nápad trestnej činnosti na majetkovej a násilnej trestnej činnosti, vedenie sa rozhodlo odobrať tento príplatok oddeleniu ekonomickej kriminality a ponechať príplatok 1. a 2. operatívnemu oddeleniu z dôvodu nerovnomernosti ich pracovného času. Pokiaľ žalobcovia sa porovnávajú s inými oddeleniami v pôsobnosti Krajského riaditeľstva v Prešove nie je to správne, pretože napríklad celé oddelenie Okresného riaditeľstva PZ v Starej Ľubovni má 120 príslušníkov a len samotné oddelenie kriminálnej polície v Prešove má 109 pracovníkov, čiže porovnávať niečo, prečo im bol priznaný príplatok a iným nie, vôbec nie je nemožné. 21. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára: Podľa § 1 Zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon č. 365/2004 Z.z.), tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Podľa § 2 ods. 1 až 3 Zákona č. 365/ 2004 Z.z., dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

Podľa § 2a ods. 1 Zákona č. 365/2004 Z.z., diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. Podľa § 2a ods. 3 Zákona č. 365/2004 Z.z., nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Podľa § 3 ods. 1 až 3 Zákona č. 365/2004 Z.z., každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi. Pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 365/2004 Z.z., diskriminácia nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná. Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 365/2004 Z.z., každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

Podľa § 11 ods. 1 až 3 Zákona č. 365/2004 Z.z., konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“). Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 97 ods. 1 až 3 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v nepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne. Minister môže určiť, ktorému ďalšiemu policajtovi so základným časom služby v týždni rozvrhnutým nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne. Policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa odseku 1 alebo 2 a charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby v noci a v dňoch služobného pokoja, sa príplatok prizná podľa počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja vo výške určenej ministrom, najviac však do výšky 100 eur mesačne. 22. Žalobcovia mali za to, že v ich prípade došlo k diskriminácii v oblasti odmeňovania za tú istú prácu, ako diskriminačný dôvod uviedli: iné postavenie. Mali za to, že zo strany služobného úradu a jeho nástupcu v tomto konaní žalovaného, došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti odmeňovania a to na základe regionálnych rozdielov. Odobratím príplatku za nerovnomernosť času služby policajtom zaradeným na oddelení ekonomickej kriminality Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove a jeho ponechaním policajtom zaradeným na oddeleniach ekonomickej kriminality Odborov kriminálnej polície Okresných riaditeľstiev PZ v pôsobnosti vtedajšieho zamestnávateľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, sa vytvorili dve kategórie policajtov z hľadiska odmeňovania. 23. Súd sa s argumentáciou žalobcov, že v ich prípade došlo zo strany služobného úradu k diskriminácii nestotožňuje a má za to, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na postup podľa Antidiskriminačného zákona. 24. Súd sa pri svojom rozhodovaní riadil nasledujúcimi úvahami: Žalobcovia sa domáhali ochrany pred diskrimináciou v služobných vzťahoch z dôvodu iného postavenia a to podľa antidiskriminačného zákona. Bolo úlohou súdu skúmať, či bolo so žalobcami zaobchádzané inak, resp. menej priaznivo, ako s inými osobami v porovnateľnej situácií. 25. Podľa názoru súdu osobami v porovnateľnej situácií v danej veci boli osoby zaradené na tom istom oddelení. Príslušníci PZ iného oddelenia, vykonávajúci inú činnosť, resp. s odlišným popisom služobnej činnosti, nie sú osobami v porovnateľnej situácii. 26. Antidiskriminačný zákon nenariaďuje skúmať, či diskriminačné konanie je v rozpore s právnymi predpismi. Nariaďuje iba zisťovať, či nie je rovnaké, či protiprávne alebo nesúladné so zákonmi konanie, alebo opomenutie k jednej osobe v porovnaní s ostatnými osobami v porovnateľnej situácii. Základným kritériom pre diskrimináciu je, že došlo k takému konaniu, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom inak, než s iným človekom. 27. Diskriminácia je v mnohých demokratických spoločnostiach považovaná za neprípustnú a minimálne jej prejavy a formy sú v súčasnosti zakázané zákonmi a medzinárodnými zmluvami. 28. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ustanovuje, že diskriminácia znamená rozdielne zaobchádzanie bez objektívneho a rozumného odôvodnenia s osobami v podobných situáciách. (Villis c/a Spojené kráľovstvo, Sťažnosť č. 36042/97 . 29. Zákon č. 365/2004 Z.z. vychádzajúc zo smernice rady EÚ zakotvil zásady rovnakého zaobchádzania a postupu pri právnej ochrane. Ak dôjde k porušeniu tejto zásady z hľadiska zavinenia nie je rozhodujúce, či ten, kto sa dopustil diskriminácie konal úmyselne alebo z nedbanlivosti. Avšak musí byť jednoznačne preukázané, že došlo k menej priaznivému zaobchádzaniu s diskriminovanou osobou na základe niektorého z diskriminačných dôvodov. Menej priaznivé zaobchádzanie je potrebné určiť porovnaním s inou osobou, s ktorou by sa zaobchádzalo priaznivejšie než s tým, kto sa stal obeťou diskriminácie, pokiaľ sa táto osoba nachádza v porovnateľnej situácií.

30. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každé konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, alebo s určitým predpisom, možno považovať za diskrimináciu. Za diskrimináciu je možné považovať iba také konanie, ktoré napĺňa všetky vyššie uvedené znaky. 31. Je povinnosťou žalobcu preukázať znevýhodňujúce zaobchádzanie pomocou porovnania s komparátorom, žalobca musí tvrdiť, že bol s týmto komparátorom v porovnateľnej situácií, alebo s ním bolo zaobchádzané znevýhodňujúcim spôsobom pre niektorý z diskriminačných dôvodov. 32. Podľa § 97 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z., príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 Eur je nároková zložka služobného platu príslušníka PZ, ktorá príslušníkovi patrí za predpokladu splnenia podmienky, že má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca, alebo charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje vykonávanie služby v noci a v dňoch služobného pokoja. 33. Súd je toho názoru, že je plne v kompetencii nadriadeného rozhodnúť o tom, ktorému alebo ktorým z viacerých policajtov na príslušnom oddelení v rámci organizácie ich práce rozvrhne základný čas služby v týždni nerovnomerne, a ktorým nie. Ide o organizačné rozhodnutie vychádzajúce z potrieb dotknutého pracoviska a jeho správnosť, či primeranosť súd neskúma. 34. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť a dôvodne usúdiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň predložiť také dôkazy, uniesť dôkazné bremeno, ktorým možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania naozaj došlo. Súčasne musí tvrdiť, uviesť, aká pohnútka viedla žalovaného k antidiskriminačnému konaniu. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenie, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky L.. A.. K.. Ú. XX/XX A. H. XX. X. XXXX) 35. Žalobcovia uviedli, že boli diskriminovaní a to z dôvodu iného postavenia. Mali za to, že s nimi bolo zaobchádzané inak, ako s príslušníkmi vykonávajúcimi tú istú činnosť na oddelení ekonomickej kriminality Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, resp. na 1. a 2. operatívnom oddelení v rámci Okresného riaditeľstva PZ v Prešove. 36. Podľa názoru súdu sa s takouto argumentáciou žalobcov nedá súhlasiť. Porovnávať sa s príslušníkmi PZ v Poprade, resp. s príslušníkmi 1. a 2. operatívneho oddelenia Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, nie je správne. 37. Súd je toho názoru, že žalobcovia mohli voči personálnemu rozkazu, ktorý im bol riadne doručený, oboznámený, podať odvolanie. Okrem toho mohli podať žalobu na jeho preskúmanie cestou správneho súdnictva. 38. V neposlednom rade sa súd pri svojom rozhodovaní riadil výpoveďou vypočutého svedka K.. T. S., ktorý súdu jednoznačne potvrdil, že žalobcovia mali pracovný čas v týždni rozvrhnutý rovnomerne, tým zanikol dôvod pre priznanie príplatku za nerovnomernosť času služby. Žalobcovia pracovali od 7:30 do 15:30 a v prípade, že mali pohotovosť, resp. mali prácu cez víkend, mali za to riadne zaplatené. Rovnako sa súd stotožnil s výpoveďou tohto svedka, ktorý bol ich priamym nadriadeným, ktorý jednoznačne súdu uviedol, že porovnávať sa s príslušníkmi PZ pracujúcich na inom oddelení, ako príklad v Poprade, resp. vo Svidníku a v Starej Ľubovni nie je možné, nakoľko mali iný popis pracovnej činnosti. Títo mohli mať pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Situácia v Prešove si však vyžiadala zmenu služobného času. Žalobcom bol zmenený služobný čas na rovnomerný. Bolo plne v kompetencii nadriadených rozhodnúť o zmene pracovného času žalobcov, ak si to vyžadoval dôležitý záujem služby. Ak žalobcovia vykonávali pracovnú náplň mimo tohto času, podľa výpovede svedka, mali za ňu riadne zaplatené, žalobcovia túto skutočnosť ani nespochybnili. Rozhodnutie súdu, ak by vyhovel žalobe by bolo v rozpore s príslušným ustanovením Zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý upravuje tento príplatok a predpokladá jeho priznanie iba príslušníkovi PZ, ktorého služobný čas v týždni je rozvrhnutý nerovnomerne. S poukazom na počet príslušníkov PZ v Poprade a vo Svidníku a jeho porovnaním s Prešovom, úvahy žalobcov o tom, že boli diskriminovaní z dôvodu regionálnych rozdielov, sú nesprávne. Žalobcovia poukazovali na správu OR PZ, Odboru kriminálnej polície Poprad zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že príslušníkom 3. operatívneho oddelenia bol v období od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX priznaný príplatok za nerovnomernosť času služby. Na túto správu sa však nie je podľa názoru súdu možné odvolávať, nakoľko z nej nie je zrejmé, či príslušníci tohto oddelenia v Poprade nemali pracovný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne a teda podľa príslušného zákonného ustanovenia im tento príplatok patril. Žalobcovia však podľa predložených dokumentov a to knihy dochádzok vykonávali službu v týždni rovnomerne, t.j. od pondelka do piatku v čase od 07.30 do 15.30 hod. Uvedené pre súd vyplynulo aj z výpovede svedka, ich priameho nadriadeného. Z vyššie uvedených dôvodov súd mal za

to, že nedošlo k antidiskriminačnému konaniu zo strany služobného úradu, a preto žalobu žalobcov v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 39. Pre späťvzatie žalobného návrhu na pojednávaní dňa X. X. XXXX, so súhlasom žalovaného, súd zastavil konanie v časti o povinnosti žalovaného upustiť od svojho konania a napraviť protiprávny stav na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, v súlade s ustanovením § 145 a 146 CSP. 40. Pokiaľ ide o námietku žalovaného prednesenú na poslednom pojednávaní dňa X. X. XXXX o tom, že v tomto prípade absentuje na strane žalovaného pasívna legitimácia, nakoľko žalovaný mal byť označený iba ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a nie Slovenská republika, súd poukazuje na to, že túto jeho námietku považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Mal za to, že služobným úradom žalobcov je Slovenská republika v zastúpení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a žalobcovia pri podaní tejto žaloby postupovali správne. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného o nedostatku právomoci súdu vo veci konať, rovnako súd poukazuje na to, že sa s touto námietkou v celom rozsahu nestotožňuje. Má za to, že žalobcovia podali svoju žalobu v súlade so Zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou, kde mali za to, že boli diskriminovaní z dôvodu iného postavenia oproti príslušníkom PZ vykonávajúcich tú istú prácu. Je plne v kompetencii súdu takýto spor prejednať a rozhodnúť. Z tohto dôvodu obranu žalovaného v tejto časti považoval súd v celom rozsahu za nedôvodnú. Súdu však nedá ešte reagovať, že s poukazom na nové pravidlá civilného sporového poriadku a zásadu hospodárnosti bolo potrebné sa s touto argumentáciou a obranou žalovaného vysporiadať už pri prvom úkone, t.j. vo vyjadrení k žalobe žalobcov a nie na poslednom pojednávaní, kde bol predpoklad rozhodnutia súdu vo veci samej. 41. Žalobcovia boli v konaní neúspešní. Nevznikol im preto nárok na náhradu trov konania. Súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 42. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O výške náhrady trov konania súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 a to po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.