Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Csp/146/2016

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: JUDr. Y. C., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, M. W., zast. Witt & Kleim advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Q. XX/A, F. F., proti žalovanému : W. L. L. srl, so sídlom V.le G. XX/A, XXXXX L., M., P.K. e C.F.: XXXXXXXXXXX, C.C.I.A.A.: SS XXXXX, o zaplatenie sumy 1 413,63 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci.

II. Súd konanie zastavuje.

III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 7.10.2016 bola Okresnému súdu Nitra doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy 1 413,63 eur a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 31.8.2016 uzavrel so žalovaným zmluvu o prenájme. Táto zmluva bola uzavretá cez sprostredkovateľa, spoločnosť P., s.r.o., K.: XXXXXXXX, so sídlom Q. XX, A.. Žalovaný je zahraničná obchodná spoločnosť so sídlom v Taliansku. Žalobca tvrdí, že pri plnení práv a povinností zo zmluvy vystupoval ako fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorý pri plnení predmetu zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a žalovaný je právnickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca uviedol že jeho postavenie ako spotrebiteľa je dané, a preto postupoval v zmysle ustanovenia článku 16 ods.1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, a podal žalobu na slovenský súd. Žalobca uviedol, že na základe spotrebiteľského postavenia a článku 3 ods. 3 Rímskeho Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, bude rozhodným právom pre spor právny poriadok Slovenskej republiky.

2. Žalobca uviedol, že dňa 31.8.2016 uzavrel so žalovaným zmluvu o prenájme. Predmetom zmluvy bolo prenajatie lode Bavaria Cruiser 50 na obdobie od 3.9.2016 do 10.9.2016, s tým že miestom nalodenia a vylodenia bol označený prístav Porto Colom, nachádzajúci sa na Malorke v Španielsku. Bezprostredne po vyplávaní z prístavu mal motor prenajatej lode poruchu, ktorú žalobca nahlásil telefonicky a potom osobne spoločnosti Potro Colom Yachting S.L.( ďalej ako ? správca"), ktorá vykonáva pre žalovaného správu jeho lodí v prístave Porto Colom. Po prezretí poruchy správcom mala byť porucha odstránená čo sa však nestalo, pretože hneď nasledujúci deň sa porucha znovu prejavila. Na základe toho zavolal správca externú spoločnosť, ktorá skonštatovala že loď nie je schopná prevádzky. Správca zabezpečil dňa 5.9.2016 náhradnú loď Bavaria Cruiser 49, ktorú odovzdal žalobcovi vo večerných hodinách. Táto náhradná loď fungovala až do konca doby prenájmu správne. Náhradná loď Bavaria 49 je však oproti lodi Bavaria 50 staršia a konštrukčne iná. To sa prejavuje v tom, že náhradná loď má nižšiu cenu

nájmu. Žalobca určil výšku svojej pohľadávky, ktorú si voči žalovanému podľa počtu hodín, počas ktorých nemohol predmet nájmu užívať (od 3.9.2016, 18:00 hod. do 5.9.2016, 18:00 hod.), a podľa rozdielu v cene medzi loďami za zvyšné dni riadneho užívania náhradnej lode (od 5.9.2016, 18:00 hod., do 10.9.2016,8:00 hod.). Žalobca si uplatňuje voči žalovanému sumu 1 105,22 eur za obdobie, v ktorom si žalovaný nesplnil povinnosť poskytnúť žalobcovi funkčnú loď a sumu 308,41 eur za obdobie užívania náhradnej lode, ktorá sa prenajíma lacnejšie a uvedená suma predstavuje rozdiel v cenách týchto lodí za dni používania náhradnej lode.

3. Žalobca k žalobe pripojil do obsahu spisového materiálu : zmluvu o prenájme zo dňa 31.8.2016 uzatvorenú medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom cez sprostredkovateľa (č.l. 11), list vystavený žalobcovi správcom dňa 9.9.2016 (č.l. 12), zmluvu označenú ako "2016 AGENCY AGREEMENT", uzatvorenú medzi žalovaným a sprostredkovateľom (č.l. 13), výpis z platby zo dňa 19.7.2016, ktorou žalobca na účet sprostredkovateľa uhradil cenu nájmu vo výške 3638,00 eur (č.l. 10).

4. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej ako , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

5. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

6. Podľa § 52 ods.3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa článku 4, ods.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej ako nariadenie č. 1215/2012), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

9. Podľa článku 5, ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

10. Podľa článku 7 nariadenia č. 1215/2012, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

11. Podľa č1. 4 ods. 1 Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej ako Rímsky dohovor), v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak však je časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.

12. Podľa č1. 4 ods. 2 Rímskeho dohovoru, s výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť

plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň, alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň, so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň.

13. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

14. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

15. Podľa názoru súdu nejde o spotrebiteľský vzťah. Nie všetky vzťahy sú spotrebiteľské. Postoj žalobcu by znamenal, že sú to automaticky všetky zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa § 52 bez bližšieho ujasnenia veci a právneho zdôvodnenia. K tomu aby mohol byť vzťah posúdený ako spotrebiteľský treba preukázať, že ide o spotrebiteľa a dodávateľa, čo nie je ohľadne žalovaného ani žalobcu jasné. Zo zmluvy o prenájme zo dňa 31.8.2016, ktorá bola individuálne dojednaná, mal súd preukázané, že táto bola uzavretá cez sprostredkovateľa a žalobca v pozícii nájomcu v nej bol označený len menom a adresou. Identifikačné údaje v podobe dátumu narodenia, rodného čísla alebo IČO neboli uvedené. Z pohľadu označenia zmluvnej strany je tak okrem mena žalobcu jediným ďalším uvedeným údajom adresa. Táto adresa však nie je adresou bydliska žalobcu ako fyzickej osoby, je to adresa sídla žalobcových podnikateľských aktivít. Žalobca v žalobe uviedol, že cena nájmu sa skladala z dvoch častí, pričom tú prvú časť vo výške 3638,00 eur uhradil žalobca sprostredkovateľovi o čom priložil doklad - výpis z platby zo dňa 19.7.2016 (čl.10). Z uvedeného výpisu súd zistil, že v ňom je ako detail platby uvedené „teambuilding“, pričom tento výraz označuje činnosť vykonávanú v súvislosti so zamestnaním, povolaním, podnikaním. Druhú časť ceny nájmu predstavovali poplatky vo výške 155,00 eur, taxa vo výške 1,00 eur za osobu na deň a kaucia vo výške 4500,00 eur, o ktorých úhrade žalobca žiadny doklad nepriložil a odôvodnil to tým, že táto časť ceny bola uhradená v hotovosti a bez dokladu pri preberaní lode v španielskom prístave Porto Colom. Obsahom spisového materiálu je aj dokument „2016 AGENCY AGREEMENT“, ktorý predstavuje obsah vzťahu sprostredkovateľa a žalovaného, na základe ktorého sprostredkovateľ pre žalovaného zmluvu so žalobcom uzatváral. V tomto dokumente sú uvedené konkrétne podmienky, za ktorých žalovaný svoje služby poskytuje. V bode 5.1. tohto dokumentu je uvedené že kauciu, ktorá sa platí na mieste, je možné uhradiť výlučne prevodom, a že platiť v hotovosti nie je dovolené. Tvrdenie žalobcu o úhrade tejto časti ceny v hotovosti bez dokladu je preto sporné. Súd pri hodnotení žalobcom tvrdených skutočností a k žalobe priložených dokladov sledoval najmä to, či možno účel, pre ktorý bola zmluva zo strany žalobcu uzatvorená považovať za spotrebiteľský a dospel k záveru, že v danom prípade sa o takýto účel nejednalo. Postavenie žalobcu ako spotrebiteľa súdu preukázané nebolo, nakoľko tvrdenia žalobcu o spotrebiteľskom postavení boli na základe ním predložených dokladov vzhľadom k vyššie uvedenému spochybnené. Na strane žalovaného ide pravdepodobne o vlastníka lode, nie je však zrejmé, že ide skutočne o dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Žalobca si so žalovaným dohodol cestou sprostredkovateľa individuálne dojednanú zmluvu. To že ide o spotrebiteľský vzťah by sa malo vysporiadať podľa rozhodného práva, čo nie je právo Slovenskej republiky.

16. Vzhľadom k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom, nakoľko žalobca je občan Slovenskej republiky s bydliskom na jej území, žalovaný má registrované sídlo v Taliansku, pričom miesto zmluvného plnenia je v Španielsku, uplatní sa preto na konanie Nariadenie č. 1215/2012, podľa ktorého súd posudzoval právomoc slovenských súdov, pričom zistil, že právomoc slovenského súdu v uvedenom prípade nie je daná. Súd skúmal právomoc súdov Slovenskej republiky pre toto konanie v zmysle Nariadenia č. 1215/2012, pričom žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za spotrebiteľa. Podľa článku 4, ods.1 uvedeného nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. V zmysle článku 7 nariadenia, sa v zmluvných veciach žalujú na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. Sídlo žalovaného je v Taliansku a právomoc bude mať preto taliansky súd, pričom miestom zmluvného plnenia je prístav Porto Colom, ktorý sa nachádza na španielskom ostrove Malorka a právomoc by mal v tom prípade aj španielsky súd. Teda podľa ustanovení nariadenia má žalobca možnosť žalovať na talianskom súde (podľa sídla žalovaného)

alebo na španielskom súde (podľa miesta zmluvného plnenia). Zo zmluvy o prenájme voľba rozhodného práva nevyplýva. Preto treba na daný vzťah uplatniť ustanovenia o rozhodnom práve pri absencii voľby upravené v Rímskom dohovore. V zmysle týchto ustanovení sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu, pričom platí domnienka, že najužšiu väzbu má zmluva so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Rozhodným právom bude preto právo talianske, nakoľko domicil žalovaného je v Talianskej republike a je nepochybné, že plnením charakteristickým pre zmluvu je dočasné prenechanie hnuteľnej veci na užívanie, teda plnenie ku ktorému sa v zmluve zaviazal žalovaný. Súd preto nie je príslušný a nie je možné postúpiť vec na iný súd v Slovenskej republike, chýba aj vecná príslušnosť a rozhodné právo vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia Nariadenia č. 1215/2012 a Rímskeho dohovoru.

17. Súd predtým než začal v danej veci konať, zisťoval, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže vo veci konať. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu na konanie. Vzhľadom k tomu, že súd zistil, že slovenský súd nemá právomoc konať a rozhodovať v uvedenom spore, súd vo výroku v zmysle nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.

18. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. K zastaveniu konania došlo z dôvodu nedostatku právomoci Okresného súdu Nitra vo veci konať. Žalobca tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Žalobca tak nesie procesné zavinenie na zastavení konania, a preto by mal súd rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania.. Žalovanému však ku dňu rozhodnutia žiadne trovy nevznikli, a preto súd o náhrade trov rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra ( § 357 ods. 1 písm. b) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.