Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-2173-2016.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Subarea
15Er/2173/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci exekučného konania oprávneného: Y. Š., O. XX, K., právne zast.: Advokátska kancelária Bardač, s. r. o., Lovinského 22, Bratislava proti povinnému: Q. Š., L. XX, K. pre vymoženie povinnosti zaplatiť trovy konania vo výške 988,37 EUR a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Tomáš Vranovič, Pažitná 1017/37, P.O.BOX 36, Sereď v zmysle poverenia zo dňa 18.08.2016 takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcií zamieta. II. Súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamieta. III. Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta. IV. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Bratislava IV námietky povinného proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie zo dňa 13.09.2016, doručené exekútorskému úradu dňa 22.09.2016, na poštovú prepravu boli podané dňa 19.09.2016. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 09.09.2016. Námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie boli teda podané v zákonnej 14-dňovej lehote. 2. Exekučným titulom v predmetnej veci je vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15Er/200/2014-60 zo dňa 21.10.2015. 3. V podaní zo dňa 13.09.2016 povinný uviedol, že vznáša námietky proti exekúcii, nakoľko existujú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, nakoľko exekučný titul - rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15Er/200/2014-60 zo dňa 21.10.2015nie je spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Je v eklatantnom rozpore s verejným poriadok. Chýba mu elementárna právna relevancia, čo musí nolens volens viesť k zastaveniu exekúcie pre nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. pre neprípustnosť exekúcie. 4. Povinný v námietkach uvádza, že uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/200/2014 zo dňa 21.10.2015 ako aj súvzťažné uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/336/2015 zo dňa 23.06.2016 sú prima vista hrubo nezákonné, ba protiústavné. Citované rozhodnutia obsahujú absurdný výklad práva, postrádajú právnu bázu. Preto požiadal o intervenciu GP SR a súčasne podal ústavnú sťažnosť. 5. Z dôvodov právnickej opatrnosti ako aj vzhľadom na aktuálnu situáciu v základnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 6C/526/1996 o vyporiadanie BSM medzi oprávneným a povinným si povinný uplatnil titulom zápočtu svoje nároky voči oprávnenému až do kompletnej výšky prípadne ním uplatňovaných nárokov. Podľa povinného netreba stratiť zo zreteľa ani prebiehajúce exekučné konanie na OS BA IV pod sp. zn. 16Er/7253/2013 (z toho vyplýva nárok povinného rádovo vo výške 10.000,- EUR), ako aj nároky povinného podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/2126/2012 zo dňa 30.06.2016 ( z toho vyplýva nárok povinného rádovo vo výše 400,- EUR) Písomnosť z 08.08.2014 adresovanú oprávnenému a súčasne jeho advokátovi, ako aj relevantné poštové podacie lístky - ako dôkazy o kvalifikovanom započítacom úkone povinný prikladá.
6. Povinný ďalej uvádza, že je očividné, že exekúcii vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 15Er/2173/2016 chýba právny základ podľa § 39 a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný preto namieta nielen exekúciu ako takú, ale súčasne aj trovy exekúcie. Povinný žiada v zmysle § 50, § 57 ods. 1 písm. g) a písm. l) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť, povinný teda žiada, aby súd kvalifikoval uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/200/2014 zo dňa 21.10.2015 ako nevykonateľný exekučný titul. 7. Povinný v podaní zo dňa 13.09.2016 uvádza, že žiada v súlade s § 56 ods. 1 Exekučného poriadku o povolenie odkladu predmetnej exekúcie. Navrhuje, aby súd povolil odklad exekúcie a počkal na zaujatie postoja GP SR ako aj rozhodnutie ÚS SR. Bez svojej viny sa povinný ocitol v opísanej absurdnej situácii, pritom žije doslova bez peňazí. Vykonaní exekúcie by sa povinný ešte viac ponáral do reálnej krízy a nebol by schopný objektívne platiť bežné výdavky súvisiace s jeho existenciou. Prioritné je zabezpečenie základných ľudských potrieb povinného. Je nutné garantovať jeho potreby ako človeka, na to používa povinný značnú časť jeho skromného príjmu. Exekúcia by viedla k nenapraviteľným následkom pre jeho existenciu. Súčasne a najmä z dôvodov opatrnosti žiada povinný v intenciách § 56 ods. 2 Exekučného poriadku o odklad exekúcie, nakoľko možno očakávať zastavenie exekúcie hlavne pre príkry rozpor s verejným poriadkom (v intenciách § 57 Exekučného poriadku). 8. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada povinný, aby sú námietke vyhovel a exekúciu zastavil, resp. povolil odklad predmetnej exekúcie. 9. Povinný k podaniu zo dňa 13.09.2016 priložil prílohy: ústavná sťažnosť zo dňa 08.08.2016, doručená Ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 09.08.2016, Podnet na podanie dovolania adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zo dňa 05.08.2016, na ktorý reagovala Generálna prokuratúra podaním zo dňa 17.08.2016, Odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/200/2014 zo dňa 21.10.2015 zo dňa 13.11.2015, Jednostranný započítací právny úkon zo dňa 08.08.2014 adresovaný právnemu zástupcovi oprávneného a oprávnenému, Podacie lístky zo dňa 12.08.2016, preukazujúci odoslanie podania právnemu zástupcovi oprávneného a oprávnenému. 10. Dňa 27.10.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k podaným námietkam povinného a návrhu na odklad exekúcie zo dňa 13.09.2016. Oprávnený v podaní uvádza, že návrh povinného podľa názoru oprávneného neobsahuje žiadne konkrétne dôvody majúce oporu v právnej úprave, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie či odklad exekúcie. Predmetná exekúcie je vedená na základe riadneho vykonateľného exekučného titulu a exekučný titul netrpí žiadnymi vadami, ktoré by odôvodňovali akýkoľvek záver o neprípustnosti exekúcie či splnení iných dôvodov pre zastavenie exekúcie. Oprávnený preto navrhuje, aby súd námietky povinného proti exekúcii a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol Súčasne oprávnený navyšuje za toto podanie celkovú sumu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, ktoré si uplatňuje v danom exekučnom konaní o sumu 41,17 EUR s DPH, čo predstavuje súčet odmeny za úkon právnej pomoci za prípravu vyjadrenia po 25,75 EUR bez DPH a náhrady režijného paušálu po 8,58 EUR bez DPH (41,17 EUR s DPH). 11. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam povinného proti trovám exekúcie uviedol v podaní zo dňa 22.09.2016, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 26.09.2016, že predbežné trovy exekúcie pre prípad splnenia do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie boli vyčíslené ako odmena 10% z vymáhanej pohľadávky a náhrada hotových výdavkov vo výške 15,00 EUR. Predbežne vyčíslené trovy exekúcie pre prípad splnenia po 14 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie boli vyčíslené ako odmena 20% z vymáhanej pohľadávky a náhrada hotových výdavkov vo výške 30,00 EUR. Výška odmeny je jednoznačná, náhrada hotových výdavkov bude určená podľa skutočného priebehu exekúcie. Najmä pre prípad zaplatenia vymáhanej pohľadávky po 14-dňovej lehote nie je možné v čase vydávania upovedomenia o začatí exekúcie výšku hotových výdavkov určiť presne, nakoľko exekútor výšku budúcich výdavkov nepozná. 12. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprístupná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť. 13. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. 14. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
15. Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo námietkam právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. 16. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 18. Súd môže vyhovieť námietkam proti exekúcii v súlade s § 50 ods. 1 Exekučného poriadku len v prípade, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. 19. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený na základe podaných námietok preskúmavať rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. 20. Po preskúmaní povinnými predložených námietok proti exekúcii dospel súd k záveru, že sa nejedná o skutočnosti, ktoré môže povinný namietať v rámci námietok proti exekúcii v zmysle § 50 a nasl. Exekučného poriadku. Z obsahu podania povinného vyplýva, že namieta exekučný titul ako taký a nie samotnú exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený v rámci tzv. vykonávacieho konania preskúmavať exekučný titul, v exekučnom konaní je exekučný súd oprávnený skúmať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti, prípadne majú za následok neprípustnosť exekúcie a nie skutočnosti, ktoré majú dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktorým bola uložená povinnosť vymáhaná v exekučnom konaní súdnym exekútorom. 21. Vzhľadom na to, že námietky voči exekúcii nie sú oprávným prostriedkom proti exekučnému titulu ale voči samotnej exekúcii a povinní v námietkach proti exekúcii nepoukázal na také okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, súd v súlade s § 50 Exekučného poriadku rozhodol tak, že námietky povinného ako nedôvodné zamietol. 22. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 23. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. 24. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. 25. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33.193,92 eura. 26. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona (EP), patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. 27. Podľa § 21a vyhlášky odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura. 28. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 29. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 30. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 25.08.2016 vyplýva, že si súdny exekútor uplatnil predbežné trovy exekúcie pre prípad zaplatenia v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia vo výške 125,50 EUR (odmena 10% vo výške 110,50 EUR + náhrada hotových výdavkov vo výške 15,00 EUR) a trovy exekúcie predbežne vyčíslené v prípade neuhradenia dlhu do 14 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie vo výške 220,50 EUR odmena 20% zo základu a 30,00 EUR náhrada hotových výdavkov a straty času. 31. Vzhľadom na to, že povinný v námietkach proti trovám exekúcie neuviedol v čom vidí nesprávnosť vyčíslenia trov exekúcie, neuvádza nesprávny výpočet ani rozpor vyčíslených trov so zákonom, súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie uvedených v upovedomení o začatí exekúcie dospel k záveru, že tieto si súdny exekútor vyčíslil v súlade s príslušnými ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a exekučnej činnosti a preto námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol. 32. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. 33. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). 34. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie. 35. Podľa § 56 ods. 9 Exekučného poriadku rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. 36. Povinný v podaní zo dňa 13.09.2016 navrhuje odklad exekúcie do preskúmania podnetu na podanie dovolania Generálnou prokuratúrou zo dňa 05.08.2016, rozhodnutia Ústavného súdu o podanej ústavnej sťažnosti zo dňa 08.08.2016, z dôvodu, že možno očakávať, že bude exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku a z dôvodu nepriaznivých následkov, ktoré by neodkladná exekúcia mohla pre neho mať. 37. Odklad exekúcie je možný len z dôvodov uvedených v § 56 ods. 1 až 4 E. p. Výnimočne dochádza k odkladu exekúcie aj v prípade rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia v súvislosti s podaním mimoriadneho opravného prostriedku. Povinným navrhovaný odklad exekúcie neobsahuje žiadny zo zákonných dôvodov vymedzených § 56 Exekučného poriadku. 38. Exekučný súd uvádza, že samotné podanie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nepredstavuje dôvod pre vyhovenie návrhu na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, dôvodom pre vyhovenie návrhu na odklad exekúcie by bola skutočnosť, že súd rozhodujúci o dovolaní povinného proti exekučnému titulu odložil vykonateľnosť exekučného titulu a zároveň účastník konania nemá právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania. Je na posúdení generálneho prokurátora či je dôvod na podanie mimoriadneho dovolania ak bol právoplatným rozhodnutím súdu porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv osôb alebo zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu. 39. Zároveň taktiež podanie ústavnej sťažnosti voči exekučnému titulu samo o sebe nezakladá predpoklad na povolenie odkladu exekúciu do rozhodnutia Ústavného súdu o podanej ústavnej sťažnosti. 40. Exekučný súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 1/2009-29 zo dňa 15.01.2009, podľa ktorého povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania (§ 233 OSP), resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie obnovy konania (§ 234 ods. 3 OSP). Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu. 41. Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1) povinný je fyzickou osobou, 2) povinný o odklad exekúcie požiadal, 3) povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, 4) povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne,
5) oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.
42. Podmienku uvedenú v bode 3), teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov", treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4) treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie. 43. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí. 44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované rozhodnutie Ústavného súdu SR, má exekučný súd za preukázané, že nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na odklad exekúcie v zmysle § 56 Exekučného poriadku. V danej veci nie je podľa právneho názoru exekučného súdu možné očakávať, že dôjde k zastaveniu exekúcie a že by pokračovanie v exekúcií spôsobilo povinným alebo príslušníkom jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. 45. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 46. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. 47. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 48. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) až m) je prípustné odvolanie. 49. Povinný navrhuje v podaní ďalej vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku pre rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom. 50. Nakoľko povinný žiadal vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť z rovnakých dôvodov ako podal námietky proti exekúcií súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie a na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení, ktoré sa vzťahuje k rozhodnutiu o námietkach povinného proti exekúcií a na toto odôvodnenie v plnom rozsahu odkazuje, nakoľko na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku tak ako to navrhuje povinný. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že povinný vo svojom podaní neuviedol v čom vidí rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom a tunajší súd pri posudzovaní námietok povinného nezistil také skutočnosti, ktoré by mali za následok vedenie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý je v rozpore s verejným poriadkom. 51. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o námietkach voči exekúcii, voči trovám exekúcie, odklade exekúcie a zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie nie je rozhodnutím súdu, ktorým sa konanie končí, súd o uplatnených trovách konania oprávneného a nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomu rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.