Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-126-2016.pdf
PDF · 94.54 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/126/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Y. F., bytom R., G. R. XX, zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. 10. 2016 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP i rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júna 2016 vec vracia žalovanému na nové konanie. Krajský súd žalobcovi priznáva náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. 10. 2016, žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamieta a rozhodnutie I. stupňového orgánu Sociálnej poisťovne ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júna 2016 potvrdzuje.
II.
2. V napadnutom rozhodnutí zdôraznila žalovaná najmä to, I. stupňový správny orgán na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku priznal žalobcovi od 01. 03. 2016 podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. starobný dôchodok v sume 107,30 eur mesačne.
3. K 01. 05. 2016 žalobca získal 7215 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 19 rokov a 280 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok určuje ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v
rokoch. V rozhodujúcom období kal. rokov 1984-2015 pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kal. rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Týchto 22 kal. rokov nezískal ani postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984, preto priemerný osobný mzdový bod bol vypočítaný podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. z nižšieho počtu kal. rokov.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 5,8479. V rozhodujúcom období žalobca získal úhrnom 5998 dní dôchodkového poistenia, teda 16,4329 rokov dôchodkového poistenia. Po úprave priemerného osobného mzdového bodu je jeho hodnota 0,4848.
Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 01. 05. 2016 žalobca získal 7215 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 19,7672 rokov dôchodkového poistenia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01. 05. 2016 je 10,9930 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 - 10,6865 eur a indexu 1,02867383.
Suma starobného dôchodku je 105,40 eur mesačne.
Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,4848 x 19,7672 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 = 105,40 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 1,9 eura mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku stanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z.) na sumu 107,30 eur mesačne.
4. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila, že žalobca je od 01. 03. 1999 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 10. 1976 do 28. 02. 1999 a doba výkonu ZVS od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976, celkovo započítaná v rozsahu 24 rokov a 151 dní. Doba výkonu pracovnej činnosti colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Preto I. stupňový správny orgán nemohol rozhodovať u žalobcu podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
5. Žalobca voči predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal nezhodnotenie doby výkonu služby do obdobia dôchodkového poistenia a považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné a zároveň poukazoval na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach.
6. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup I. stupňového správneho orgánu je správny, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
7. Poukázal na skutočnosť že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Keďže žalobca obidve podmienky pre priznanie starobného dôchodku splnil, I. stupňovým rozhodnutím mu bol priznaný starobný dôchodok.
8. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9. Žalobca je od 01. 03. 1999 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená
doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 10. 1976 do 28. 02. 1999 a doba výkonu ZVS od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976, celkovo započítaná v rozsahu 24 rokov a 151 dní. Doba výkonu pracovnej činnosti colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Preto I. stupňový správny orgán nemohol rozhodovať u žalobcu podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., nemôže sa v prípade žalobcu doba výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu pracovnej činnosti colníka hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.
10. Pre nárok na starobný dôchodok bola navrhovateľovi zohľadnená len doba vo všeobecnom systéme, t.j. 19 rokov a 280 dní.
III.
11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas podal návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovaného ako aj I. stupňového správneho orgánu, v ktorej namietal, že žalovaná pri výpočte starobného dôchodku nevychádzala z celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu. Do úvahy vzala len dobu, ktorá nebola zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR ako aj ustálenú judikatúru 7So/11/2011 zo dňa 28. 09. 2011, 9So/159/2011 a 9So/138/2011, podľa ktorých sa pri určovaní sumy starobného dôchodku berie do úvahy celá doba dôchodkového poistenia. Žalovaná konala aj v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 a taktiež nesprávne určila aj osobný mzdový bod žalobcu aj priemerný osobný mzdový bod žalobcu. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na nové konanie.
IV.
12. V písomnom vyjadrení zo dňa 31. 01. 2017 žalovaná žiadala, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 11. 05. 2016 žalovaná priznala žalobcovi starobný dôchodok od 01. 05. 2016 v sume 107,30 euro, pretože splnil k tomuto dňu dôchodkový vek, ako aj podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.
13. Žalobca je od 01. 03. 1999 poberateľom výsluhového príspevku, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotený doba výkonu ZVS od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 10. 1976 do 28. 02. 1999, spolu 24 rokov a 151 dní.
14. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného Finančným riaditeľstvom SR Banská Bystrica z 12. 02. 2014 vyplýva, že doba pracovnej činnosti colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie.
15. Žalovaná poukázala na to, že v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov sa vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu alebo výsluhový dôchodok alebo výsluhový príspevok, čo v danom prípade sa na žalobcu nevzťahuje, pretože služobný pomer nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, resp. do I. pracovnej kategórie.
Pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok možno v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. Dobu poistenia, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na výsluhový dôchodok nemožno hodnotiť na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému.
V.
16. Zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie. Správny orgán do doby poistenia nezapočítal aj dobu poistenia, za ktorý bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, čo nie je správne, v dôsledku čoho je žalobca diskriminovaný, oproti iným dôchodcom, ktorým je vyplácaný dôchodok z osobitného systému. Poukázal, že Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach vyslovil svoj názor, ktorý správny orgán v danej veci neakceptoval a neaplikoval. V prípade úspechu si uplatňoval náhradu trov konania.
17. Zástupkyňa žalovaného sa pridržiavala písomného vyjadrenia zo dňa 31. 01. 2017 a žiadala podanú žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť.
VI.
18. Krajský súd ako príslušný správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 10a a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené o výroku tohto rozsudku a podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.
Z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
19. Doba služby a vymeriavacie základy za obdobie, kedy navrhovateľ vykonával funkciu colníka mu už boli zhodnotené na nárok na výsluhový príspevok priznaný od 01. 03. 1999, pričom mu bola zhodnotená doba ZVS od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 10. 1976 do 28. 02. 1999, spolu 24 rokov a 151 dní.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ si žiadosťou žiadal priznať starobný dôchodok od 01. 05. 2016, kedy splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok. Žiadal aj zhodnotiť dobu služby colníka a vymeriavacie základy.
21. Z pripojeného administratívneho spisu Finančného riaditeľstva SR mal súd za preukázané, že žalobcovi rozhodnutím Úradu vlády SR zo dňa 07. 04. 1999 bol podľa § 212 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 a § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, považuje za výsluhový dôchodok a pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba ZVS od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 10. 1976 do 28. 02. 1999, spolu 24 rokov a 151 dní.
22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku.
V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.
23. Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.
24. Odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd nepovažoval jej rozhodnutie za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR (1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013, 1So/127/2014 zo dňa 30. 11. 2015, 9So/136/2014 zo dňa 30. 11. 2016) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí je povinný zohľadniť právne názory vyslovené NSSR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O. s. p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.
25. Žalobca je od 01. 03. 1999 poberateľom výsluhového príspevku, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotený doba výkonu ZVS od 01. 10. 1974 do 30. 09. 1976 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 10. 1976 do 28. 02. 1999, spolu 24 rokov a 151 dní.
26. Odporkyňa nerešpektovala ustálenú judikatúru súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.
27. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne pre posúdenie nároku na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie ´dôchodkového poistenia, tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie výkonu služby. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku zo započítaním celej doby výkonu služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby, je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Pri novom rozhodovaní vo veci je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu.
Záver odporkyne, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu na zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku nie je správny a nevyplýva ani z doterajšej judikatúry NSSR.
28. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 10. 2016 ako aj I. stupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 14. júna 2016 nie sú v súlade so zákonom, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP zrušil a vec vrátil na nové konanie, nakoľko rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.
Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).