Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/144/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokát, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: S. Š., R.. XX.XX.XXXX, T. D. C. XXX/XX, XXX XX C. J., N. D. D.J. XX, Ž., právne zastúpený: STEHURA & partners, v.o.s., advokátska kancelária, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 1.470,- Eur s prísl.,

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 158,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.470,- Eur od 07.07.2014 do 22.10.2014, zo sumy 1.450,- Eur od 23.10.2014 do 17.11.2014, zo sumy 1.430,- Eur za deň 18.11.2014, zo sumy 610,- Eur od 19.11.2014 do 08.04.2015, zo sumy 559,- Eur od 09.04.2015 do 11.05.2015, zo sumy 461,- Eur od 12.05.2015 do 05.06.2015, zo sumy 331,- Eur od 06.06.2015 do 07.07.2015, zo sumy 223,- Eur od 08.07.2015 do 10.08.2015 a zo sumy 158,- Eur od 11.08.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh zamieta.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobným návrhom doručeným súdu dňa 19.08.2016 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.470,- Eur spolu s úrokom z omeškania a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o úvere dňa 04.07.2013, na základe ktorého žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 800,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 670,- Eur, celkovo spolu vo výške 1.470,- Eur, a to v desiatich mesačných splátkach po 147,- Eur, počnúc dňom 12.08.2013, pričom v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 poplatku predstavujú náklady na vypracovanie uzatvorenia zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas v zmysle dohodnutých podmienok, čím stratil výhodu splátok a dňa 06.07.2014 sa dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu, nakoľko žalobca mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Okresný súd trestným rozkazom uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na občianske súdne konanie. Žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu platbu ku dňu vyhotovenia žalobného návrhu. Spolu s návrhom predložil trestný rozkaz XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.06.2015, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, výpis z OR na žalobcu, zmluvu o úvere zo dňa 04.07.2013.

2. Následne súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie, a to výsluchom právnych zástupcov strán v konaní a listinami, ktoré tvoria obsah spisu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd zistil, že dňa 12.06.2015 bol vydaný trestný rozkaz č.k. XT/XX/XXXX, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného z dôvodu, že dňa 04.07.2013 v U. ako dlžník uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 800,- Eur s dobou splatnosti 10 mesiacov, výškou mesačnej splátky 147,- Eur a celkovou výškou pôžičky 1.470,- Eur. Následne nezaplatil ani jednu zmluvne dohodnutú mesačnú splátku, pričom v žiadosti o predmetný úver zo dňa 02.07.2013 v úmysle neoprávnene získať úver uviedol, že jeho mesačný príjem je 1.000,- Eur, čo obchodnej zástupkyni veriteľa deklaroval predložením fiktívnych faktúr a pokladničných dokladov za prepravné služby pre odberateľa C. V., s ktorým však reálne nespolupracoval, čím žalovaný uviedol spoločnosť žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na jeho splácanie a spôsobil jej škodu vo výške 800,- Eur. Teda vylákal od iného úver s tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, čím spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň v trestnom rozkaze bola spoločnosť žalobcu odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 07.07.2015 (čl. 10 obsahu spisu).

4. Súd mal preukázané, že dňa 04.07.2013 bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom zmluva o úvere pri údajoch dlžníka, t.j. žalovaného, sú uvedené údaje: IČO, miesto podnikania, ako aj trvalé bydlisko, prechodné bydlisko. Zároveň žalovaný svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony, a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Taktiež na zmluve je žalovaným potvrdené jeho podpisom prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v danej zmluve. Zo zmluvy vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 800,- Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zaplatiť vo výške zvýšenej o príslušný poplatok, a to 670,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.470,- Eur v desiatich mesačných splátkach po 147,- Eur, počnúc dňom 12.08.2013 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Súdu boli predložené aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zároveň súd poukazuje, že zmluva o úvere obsahuje okrem už uvedených dvoch podpisov žalovaného aj tretí podpis žalovaného pri potvrdení, resp. prehlásení, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Súd zároveň poukazuje, že daná zmluva je rozdelená na 6 samostatných častí, pričom prvá časť sú údaje dlžníka ako podnikateľa, druhá časť je predmet úveru s prehlásením, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania s podpisom dlžníka, tretia časť sú osobné údaje žalovaného ako dlžníka, štvrtá časť sú údaje ručiteľa, pričom v danom prípade je táto časť nevyplnená, piata časť je vyhlásenie o oboznámení sa s obsahom zmluvy a s prílohami s podpisom dlžníka a šiesta časť je potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti podpísaná dlžníkom s dátumom 04.07.2013.

5. Súdu bolo predložené potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov, z ktorého vyplýva potvrdenie prevzatia hotovosti od dlžníka vo výške 800,- Eur k číslu zmluvy XXXXXXXXX, pričom toto číslo je zhodné aj s číslom uvedeným na predmetnej zmluve o úvere zo dňa 04.07.2013 v jej prvej časti a z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov vyplýva dátum 18.11.2014. Potvrdenie obsahuje podpis POS a podpis dlžníka.

6. Súdu bola predložená aj zmluva o spolupráci zo dňa 01.10.2011 medzi spoločnosťou W. P. I., spol. s r.o. ako objednávateľom a S. Š. ako obstarávateľom, pričom predmetom zmluvy je vyzdvihovanie a doručovanie zásielok, sprostredkovanie zasielateľskej a obchodnej činnosti objednávateľa od dátumu 01.10.2011. Predmet zmluvy je špecifikovaný v čl. III zmluvy a zmluva je podpísaná aj objednávateľom spolu s pečiatkou a obstarávateľom. Taktiež v zmluve je pripojená aj príloha č. 1 z 01.10.2011, taktiež podpísaná objednávateľom spolu s pečiatkou a obstarávateľom, t.j. žalovaným.

7. Z predloženej elektronickej komunikácie zo dňa 07.11.2016 vyplýva, že žalovaný žiadal o zaslanie úhrad, čo mu boli strhnuté exekúciou pre spoločnosť žalobcu na preukázanie súdu v rámci tohto konania. Z uvedeného vyplývajú splátky pre žalobcu zo strany žalovaného v rámci exekúcie.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože jeho úmyslom bolo požičať si zmluvou o úvere sumu 800,- Eur ako obyčajná fyzická osoba a keďže nemal žiadne potvrdenie o príjme, tak uviedol žalovaný, že vykonáva pre jednu spoločnosť činnosť ako vodič na živnosť. Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný bez bližšieho oboznámenia zmluvy v dobrej viere bol v tom, že uzatvára spotrebiteľský úver, pričom zmluvu podpísal a obchodná zástupkyňa žalobcu využila situáciu, že žalovaný pracoval na živnosť, a preto predmetnú zmluvu uzatvorila so žalovaným ako s podnikateľom s tým, že na formulároch aj predtlači už bolo uvedené, že finančné prostriedky použila na výkon podnikania. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalovaný bol len živnostník a vykonal prepravné práce, a teda nebol žiadnou veľkou firmou, obchodnou spoločnosťou a uvedené prostriedky použil na vlastnú osobnú spotrebu. Na základe toho považoval zmluvu za spotrebiteľskú s tým, že zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom žalovaný uhradil sumu 800,- Eur, a preto je dôvod na zamietnutie žaloby. Zo strany žalovaného boli predložené rozhodnutia Krajského súdu Trnava a Krajského súdu Žilina, ktorými sa snažil podporne potvrdiť svoje tvrdenia, že ide o spotrebiteľský úver. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z daných rozhodnutí vyplýva, že pri pochybnostiach o obsahu zmluvy je výklad priaznivejší pre spotrebiteľa a zároveň taktiež vyplýva, že pokiaľ aj žalobca pôsobil ako živnostník, poskytnutý úver v danom prípade bol posúdený ako úver spotrebiteľský, pretože nijako neslúžil na jeho podnikateľskú činnosť a pretože z ďalšieho obsahu zmluvy nebolo možno zistiť, že by sa jednalo o úver poskytnutý na podnikateľské účely. Uvedené je, že pokiaľ i dlžník prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania, nemožno z tejto klauzuly jednoznačne vyvodiť záver o tom, že žalobca zmluvu podpísal ako podnikateľ a nie ako fyzický osoba spotrebiteľ.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní tvrdil, že žalovaný pracoval ako živnostník a zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, pretože zmluvu uzatváral pre vlastnú potrebu a má za to, že trestný rozkaz iba preukazuje to, že pracoval pre jednu firmu, kde musel predkladať fiktívne faktúry a pokladničné doklady, aby dostal úver. Zároveň poukázal na predložené rozhodnutia vyššie uvedené. Súd však v tejto súvislosti poukazuje, že nemožno všetky prípady obchodné vzťahy medzi žalobcom a ďalšou osobou automaticky kategorizovať ako totožné prípady. Nemožno prihliadať iba na samotné rozhodnutie, či výrok, ale je nutné posudzovať každý prípad osobitne a hodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Sám právny zástupca žalovaného uviedol, že nemal k dispozícii predmetné spisy, na rozsudky ktorých odkazuje, a ani neštudoval jednotlivé listiny z daných spisov. Uviedol, že naštudoval iba rozhodnutia s tvrdením, že predsa súdu musí byť známe, že žalobca pôsobí takým spôsobom na spotrebiteľov. Súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že nie každé konanie je rovnaké a každý prípad je nutné posudzovať osobitne, jednotlivo a nezávisle na seba.

10. Súd vyslovil aj na pojednávaní, že zo súdnej praxe má vedomosť, že zmluvy o úvere uzatvárané so žalobcom a ďalším subjektom ako dlžníkom, sú v rôznych zneniach, a to v inom znení pre podnikajúce osoby a v inom znení pre nepodnikajúce osoby s tým, že v danom prípade na zmluve o úvere je výslovne prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, čo žalovaný vlastnoručne podpísal a vo výroku trestného rozkazu XT/XX/XXXX bol žalovaný uznaný vinným.

11. Žalobca trval na svojom návrhu. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že ide o spotrebiteľský vzťah, nakoľko dňa 04.07.2013 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému, t.j. žalovanému poskytnutý úver na výkon podnikania. Žalovaný v zmluve o úvere uvedené uviedol, aj osobitne podpísal, že poskytované finančné prostriedky sú na účel podnikania, a preto žalobca uviedol, že treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému, sú pravdivé. Teda nie je možné, aby sa na danú zmluvu aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Taktiež poukázal na to, že skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným, t.j. žalovaným následne poskytnutý úver aj využitý, žalobca už neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia a taktiež ani nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu informačná povinnosť dlžníka voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Má za to, že žalovanému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný, t.j. žalovaný, predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho podnikania.

12. Súdu boli predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere s tým, že na origináli danej zmluvy všeobecné podmienky tvorili zadnú časť predmetnej

zmluvy, pričom v bode 2 je uvedené, že dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje, že informácie, ktoré poskytol veriteľovi pred uzatvorením zmluvy sú pravdivé, a že má právnu spôsobilosť v zmysle Občianskeho zákonníka na uzatvorenie tejto zmluvy, a že je schopný splácať dlžnú sumu v zmysle podmienok tejto zmluvy. V bode 15 sa zmluvné strany dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň v bode 16 je uvedené, že veriteľ, dlžník vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 14. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. 15. Podľa § 503 Obchodného zákonníka (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 16. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzky a vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Z predložených listín a predovšetkým zo znenia zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd posúdil, že nejde o spotrebiteľský vzťah, ale ide o obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd toto skonštatoval predovšetkým na samotné znenie zmluvy o úvere zo dňa 04.07.2013, ktorá je síce formulárová, ale skladá sa zo 6 častí, pričom zmluva obsahuje tri podpisy, teda tri časti zo 6 častí sú podpísané vlastnoručným podpisom žalovaného, ktorý nespochybnil svoje podpisy a je teda nepochybné, že skutočne tieto časti podpísal. Jedná sa o časť, kde potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti, taktiež časť, kde prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy, ako aj s obsahom všeobecných podmienok poskytnutia úveru a podpísal aj časť, ktorá obsahuje predmet zmluvy s vyhlásením, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Teda dlžník uvedené prehlásil a hoci jeho právny zástupca tvrdí, že ide o formulárovú zmluvu, je nepochybné, že toto vopred predtlačené prehlásenie dlžník, t.j. žalovaný, podpísal, pričom zo všeobecných podmienok vyplýva, že zmluva bola podpísaná slobodne a vážne. Žalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom a prehlásil, že zmluvu uzatvoril slobodne v zmysle svojej vôle, pričom toto vopred predtlačené prehlásenie osobitne podpísal. Súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať a posudzovať pri zisťovaní skutočnej vôle pri uzatváraní zmluvy, ktorá je na určitom formulári, či je podpísaná a teda potvrdená iba jedným podpisom na konci tejto zmluvy, alebo či sú aj osobitné prehlásenia zvlášť potvrdené dlžníkom. V danom prípade je nepochybné, že žalovaný uviedol do zmluvy svoje údaje ako podnikajúca osoba, pričom okrem ďalších jeho vlastnoručných podpisov pri ďalších prehláseniach potvrdil vlastnoručným podpisom aj prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Pokiaľ v tomto konaní vyhlasuje, že ide o spotrebiteľský úver a použil ho na osobnú potrebu, súd jeho tvrdenie považuje za účelové a špekulatívne s cieľom vyhnúť sa plneniu, pričom skutočnosť, na čo dlžník v skutočnosti použil poskytnutý úver, je irelevantné. Tým, že žalovaný vlastnoručným podpisom potvrdil dané prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikania, potvrdil svoju vôľu, že zmluvu podpísal ako podnikajúca osoba. Pokiaľ tento úver, resp. poskytnuté prostriedky použil skutočne na osobné účely, je irelevantné. Súd teda dospel k záveru, že žalovanému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho podnikania, svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojím podpisom a z ničoho nevyplýva, že by bol nútený podpísať túto časť zmluvy s vyhlásením, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Predsa žalovaný nebol povinný

podpísať túto časť, resp. mohol prípadné zmeny v zmluve vykonať, nič mu v tom nebránilo. Pokiaľ by nesúhlasil s takýmto vyhlásením, predsa nič mu nebránilo, aby zmluvu podpísal napr. s vyčiarknutím daného prehlásenia. Ale zo zmluvy je nepochybné, že do zmluvy s jeho súhlasom uviedol svoje údaje ako podnikajúca osoba a zároveň aj dané prehlásenie. Dokonca žalovaný svojím podpisom potvrdil v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému, sú pravdivé. Taktiež je nepochybné, že žalovaný uhradil určitú časť úveru, ktorá prevyšuje sumu, ktorá mu bola poskytnutá.

18. Čo sa týka trestného rozkazu, z neho jednoznačne vyplýva, že žalovaný uviedol žalobcu do omylu, čo spôsobuje relatívnu neplatnosť daného právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 40a Občianskeho zákonníka. Súd však na relatívnu neplatnosť právneho úkonu neprihliada ex offo. Z ničoho nevyplýva, že by sa niektorá zo strán dovolala neplatnosti tejto zmluvy, a preto súd posúdil, že zmluva bola platne uzatvorená a žalovaný nie je v pozícii spotrebiteľa.

19. Súd poukazuje na to, že konanie žalovaného voči veriteľovi nemôže byť na úkor veriteľa. Úver získal žalovaný podvodom, čo nemôže byť na úkor veriteľa, pričom na jednej strane právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný mal za to, že uzatvára zmluvu ako spotrebiteľ, avšak toto popiera skutočnosť, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy uviedol svoje údaje ako podnikateľ, dokonca predložil doklady, aj keď fiktívne, ale z ničoho nebolo zrejmé, že ide o fiktívne doklady predkladané žalovaným. Preto je nelogické jeho tvrdenie, že mal za to, že úver bude spotrebiteľský. V takom prípade by predsa neuvádzal svoje podnikateľské údaje a nepredkladal by faktúry,... Je nepochybné, že úver sa snažil získať ako podnikateľ, a to podvodom a teraz pred súdom sa bráni a domáha sa zákonnou ochranou spotrebiteľa. Teda nemá zábrany domáhať sa výhod pre seba za každú cenu nielen voči veriteľovi, ale aj na súde. Na základe uvedených skutočností súd posúdil, že žalovaný nie je v pozícii spotrebiteľa a nepatrí mu zákonná ochrana ako spotrebiteľ.

20. Žalobca predložil platobnú históriu, z ktorej vyplýva, že dlh žalovaného na základe uzatvorenej zmluvy o úvere sa stal splatným 06.07.2014, pričom žalovaný po dlhu splatnom uhradil 9 splátok v celkovej výške 1.312,- Eur, a to 22.10.2014 zaplatil 20,- Eur, 17.11.2014 - 20,- Eur, 18.11.2014 - 20,- Eur a 800,- Eur, teda spolu 820,- Eur, dňa 08.04.2015 - 51,- Eur, 11.05.2015 - 98,- Eur, 05.06.2015 - 130,- Eur, 07.07.2015 - 108,- Eur a 10.08.2015 - 65,- Eur. Teda celkovo splatil 1.312,- Eur (čl. 84 a 88 obsahu spisu).

21. Právny zástupca žalovaného svojím podaním z 25.01.2017 oznámil súdu, že súhlasí s predloženou platobnou históriou, z ktorej vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi celkovú sumu 1.312,- Eur.

22. Napriek predloženej platobnej histórii, z ktorej vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi po splatnosti úveru sumu 1.312,- Eur, žalobca naďalej zotrval na návrhu bez zmeny a naďalej trval na zaplatení sumy 1.470,- Eur, ktorá pozostáva zo sumy 800,- Eur a z príslušenstva, t.j. z nákladov a úrokov z úveru. Teda žalobu nezobral späť ani v časti zaplatenej dlžnej sumy.

23. Keďže medzi stranami bolo nepochybné, že zo zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako platnú a zároveň nie ako spotrebiteľskú, teda ide o obchodno-záväzkový vzťah, žalovaný uhradil z dlžnej sumy 1.470,- Eur, sumu 1.312,- Eur a žalobca napriek tejto skutočnosti zotrval na návrhu v celom rozsahu, súd skonštatoval, že skutočným zostávajúcim dlhom žalovaného voči žalovanému je suma 158,- Eur. Z uvedených dôvodov zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 158,- Eur (1.470 Eur -1.312,- Eur). Vo zvyšnej časti - v časti nepriznanej sumy, súd žalobu zamietol.

24. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.470,- Eur od 06.07.2014 do zaplatenia.

25. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. Vzhľadom k tomu, že dlh sa stal splatným 06.07.2014, čo bolo medzi stranami nesporné a nikým nespochybnené a vyplýva to z predložených listín a napriek tomu žalovaný neuhradil do tohto dátumu žiadnu sumu, nakoľko prvú splátku zaplatil až dňa 22.10.2014, a to vo výške 20,- Eur, súd posúdil, že žalovaný sa skutočne dostal do omeškania so svojím plnením voči žalobcovi, preto úrok z omeškania uplatnený žalobcom je opodstatnený, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade s platnými právnymi predpismi, a to v zmysle nariadenia vlády SR č, 21/2013 Z.z.

27. Medzi stranami bolo nesporné, že úver sa stal splatným 06.07.2014, avšak napriek tomu žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 06.07.2014, čo je v rozpore s platnými právnymi predpismi, a to s poukazom na § 365 a nasl. Obchodného zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že dlžník, t.j. žalovaný, sa dostal do omeškania so splatením poskytnutého úveru až nasledujúcim dňom po splatnosti úveru, t.j. od 07.07.2014. Keďže prvú splátku poskytnutého úveru, aj to iba vo výške 20,- Eur, uhradil až 22.10.2014, súd priznal úroky z omeškania až od 07.07.2014 zo sumy 1.470,- Eur do 22.10.2014, a teda za deň 06.07.2014 súd úroky z omeškania nepriznal, keďže splatnosť nastala v tento deň a v tej časti žalobný návrh tiež zamietol. Dlžník sa dostal do omeškania až najskôr nasledujúcim dňom po splatnosti, preto súd žalobný návrh za uplatnené úroky zo sumy 1.470,- Eur za deň 06.07.2014 zamietol. Vzhľadom na to, že 22.10.2014 bola vykonaná úhrada 20,- Eur, súd priznal úroky z omeškania od 23.10.2014 už len zo sumy 1.450,- Eur, t.j. poníženej o danú úhradu vo výške 20,- Eur vykonanú 22.10.2014, a to až do 17.11.2014, kedy došlo k ďalšej úhrade vo výške 20,- Eur, preto sa suma ponížila na sumu 1.430,- Eur, avšak 18.11.2014 bola úhrada 820,- Eur, preto súd priznal úroky z omeškania od 19.11.2014 do 08.04.2015, kedy došlo k ďalšej úhrade zo sumy 610,- Eur. Vzhľadom na úhradu dňa 08.04.2015 vo výške 51,- Eur, súd priznal úroky z omeškania zo sumy 559,- Eur, t.j. poníženej o 51,- Eur od zostávajúcej sumy, a to od 09.04.2015 do 11.05.2015, dňa 11.05.2015 totiž došlo k ďalšej úhrade vo výške 98,- Eur, preto súd priznal úroky z omeškania zo sumy 461,- Eur, t.j. 559 Eur - 461,- Eur, a to od 12.05.2015 do 05.06.2015, kedy došlo k úhrade vo výške 130,- Eur, preto súd priznal úroky z omeškania zo sumy 331,- Eur od 06.06.2015 do 07.07.2015, kedy došlo k ďalšej úhrade vo výške 108,- Eur, a preto zostávajúcu dlžnú sumu ponížil o túto sumu, t.j. 331-108, t.j. 223,- Eur od 08.07.2015 do 10.08.2015, kedy bola posledná úhrada zo strany žalovaného, a to vo výške 65,- Eur a tak zostávajúci dlh 158,- Eur je dlžník povinný zaplatiť a s danou sumou je v omeškaní od 11.05.2015 až do zaplatenia.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobný návrh zamietol vo výške 1.312,- Eur, teda vo výške žalovanej istiny, ktorá bola uhradená, a to dokonca ešte pred podaním žalobného návrhu. Napriek tomu žalobca zotrval na návrhu v celom rozsahu, hoci nič mu nebránilo upraviť tento návrh podľa aktuálneho dlhu v čase podania žaloby, t.j. vo výške 158,- Eur. Taktiež súd zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy 1.470,- Eur za deň 06.07.2014, keďže ako už bolo vyššie uvedené, 06.07.2014 sa stal dlh splatným, a teda dlžník sa dostal do omeškania až 07.07.2014.

29. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Vzhľadom na výrok rozhodnutia je nepochybné, že žalobca bol úspešný iba v istine vo výške 158,- Eur a vo výške 1.312,- Eur bol neúspešný. Za to žalovaný bol úspešný v rozsahu 1.312,- Eur a neúspešný v rozsahu 158,- Eur, z čoho vyplýva, že žalovaný bol úspešnejší, pričom jeho čistý úspech vzhľadom na uplatnený nárok žalobcu je vo výške 78%. Na základe toho žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78%, pričom o výške trov konania určený v eurách bude rozhodnuté až v samostatnom uznesení po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v zmysle CSP.

32. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako bolo uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 Podľa § 365 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).