Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CbZm-25-2015.pdf
PDF · 112.57 KB
Case nature
Area
Subarea
19CbZm/25/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: E. M., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom P..D.. B. XX/XX,XXX XX U., o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 11.591,59 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 11.591,59 EUR spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 11.591,59 EUR od 12.6.2013 do zaplatenia, odmenu vo výške 38,64 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 21.5.2015 žalobca navrhol, aby súd zmenkovým platobným rozkazom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.591,59 EUR spolu so 6 % úrokom ročne zo zmenkového peniaza 11.591,59 EUR od 12.6.2013 do zaplatenia, odmenu zo zmenkového peniaza vo výške 38,64 EUR a aby bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie uplatneného práva žalobca v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku uviedol skutkové tvrdenie, v obsahu ktorého poukázal na skutočnosť vystavenia vlastnej zmenky žalovaným dňa 8. marca 2007, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmenkovú pohľadávku 11.591,59 EUR dňa 11.6.2013 na rad spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava. Označený subjekt, na rad ktorého bola zmenka vystavená, zmenku indosoval v prospech žalobcu. Na zmenku nebolo zo strany žalovaného nič zaplatené, v nadväznosti na čo žalobca požaduje zaplatenie zmenkového peniaza 11.591,59 EUR, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkového peniaza 11.591,59 EUR od 12.6.2013 do zaplatenia, odmeny 1/3 percenta zo zmenkového peniaza vo výške 38,64 EUR a náhradu nákladov z titulu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním zmenkového platobného rozkazu č.k. 19CbZm 25/2015-12 z 28.10.2015. Tento zmenkový platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do 23.12.2015, v nadväznosti na ktorú skutočnosť v spojení so zmenou procesnej úpravy vyplývajúcou z ustanovenia § 372y ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku /Zákon č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom od 23.12.2015/, rozhodol súd uznesením č.k. 19CbZm/25/2015-47 zo dňa 27.5.2016 o zrušení zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu. Zároveň s poukazom na úpravu podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného od 23.12.2015 vyzval súd žalobcu uznesením č.k. 19CbZm/25/2015-49 zo dňa 27.5.2016, aby opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným a v prípade, ak bola zmenka vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojil k návrhu na začatie konania aj túto zmluvu. Žalobca reagoval na túto výzvu súdu podaním
zo 7.7.2016, v obsahu ktorého potvrdil, že žalovaný dňa 5.3.2007 ako žiadateľ podpísal Žiadosť o flexipôžičku, ktorou požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru na bývanie. Právny predchodca žalobcu žiadosti žalovaného vyhovel, na základe čoho bola medzi nimi uzatvorená dňa 8.3.2007 Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke a žalovaný podpísal blankozmenku. Žalovanému bol v zmysle označenej Zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 280.000,- SKK /9.294,30 EUR/ s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 4.094,26 SKK /135,90 EUR/ s lehotou splatnosti 119 mesiacov / čl. 56/. Z poskytnutého úveru patrili veriteľovi úroky z úveru a poplatky vo výške 192.228,93 SKK /6.380,83 EUR/. Celková budúca hodnota spotrebného úveru bola stanovená vo výške 472.228,93 SKK /15.675,13 EUR/. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami predmetnej Zmluvy, súčasťou obsahu ktorej boli i Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., platné od 17.10.2005, neplnil svoju povinnosť uhrádzať poskytnutý spotrebný úver riadne a včas, na základe čoho právny predchodca žalobcu predmetný vzťah ukončil. Z výpisu z bankovej knihy VÚB, a.s. vyplýva výška zostatku záväzku žalovaného. Žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetný výpis je považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Výška dlžnej pohľadávky bola bankou evidovaná v zmysle § 39 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Výpis z bankovej knihy, ktorá musí byť vedená v zmysle Zákona o bankách, potvrdzuje výšku pohľadávky banky voči klientovi, v tomto prípade teda výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Z tohto výpisu je zrejmé, že na istinu úveru vo výške 9.294,30 EUR bolo uhradených 1.783,12 EUR, z čoho vyplýva neuhradená istina úveru vo výške 7.511,18 EUR a neuhradené úroky z úveru a poplatky vo výške 4.080,41 EUR, teda celkovo neuhradený úver predstavuje záväzok vo výške 11.591,59 EUR s príslušenstvom. Zostatok pohľadávky právneho predchodcu žalobcu bol Zmluvou o postúpení pohľadávok z 24.9.2014 postúpený žalobcovi a zároveň došlo aj k indosácii zmenky, ktorou bol záväzok žalovaného zabezpečený na základe indosamentu, ktorý je uvedený na rube zmenky. Ako prílohu označeného podania predložil žalobca Žiadosť o flexipôžičku zo dňa 5.3.2007, Európsky štandardizovaný informačný formulár pre flexipôžičku na bývanie, Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 8.3.2007, Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke z 8.3.2007 a Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom a výpis z bankovej knihy z 24.9.2014 /listinné dôkazy, ktoré sú v spise na č.l. 58 až 71/.
3. Na výzvu súdu sa žalovaný k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu 19.10.2016. V jeho obsahu poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava z 18.9.2015, ktorým mu bol na základe jeho zdravotného postihnutia priznaný invalidný dôchodok vo výške 238,40 EUR a následným rozhodnutím toho istého orgánu z 10.12.2015 bol invalidný dôchodok zvýšený na súčasnú sumu 240,10 EUR. Ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Z. č.k. XXP XX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX, ktorým bol zaviazaný prispievať výživným na výživu dcéry M. M. mesačne sumou 100,- EUR, ktorú vyživovaciu povinnosť si žalovaný riadne plní. Žalovaný upozornil na skutočnosti vyplývajúce z úpravy podľa Nariadenia Vlády SR č. 268/2006 Z.z., podľa ktorého mu prináleží suma 198,09 EUR. Keďže jeho reálny príjem po odpočítaní výživného je 140,10 EUR, považuje žalobu za bezpredmetnú. Svoje vyjadrenie doložil listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva v jeho obsahu, a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Ústredie z 10.12.2015, rozsudkom Okresného súdu Z. č.k. XXP XX/XXXX-XXX z 2.12.2015. V priebehu konania žalovaný zotrval na tejto procesnej obrane a zároveň doplnil svoje vyjadrenie v smere opisu svojich osobných, zdravotných, majetkových a sociálnych pomerov, keď uviedol, že si dlhodobo nemôže nájsť prácu, trpí psychickými poruchami, ktoré mu však neznemožňujú zamestnať sa a žije v útulku pre bezdomovcov. K okolnostiam vzniku jeho záväzku uviedol, že si finančné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu požičal, mali slúžiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú zakúpil so svojou priateľkou, s ktorou chcel podnikať v oblasti skladovania šiat a za tým účelom po zakúpení dvoch starých domov mienili tieto domy prerábať. Na to mohli byť aj použité prostriedky požičané od právneho predchodcu žalobcu. Uviedol, že poberá invalidný dôchodok 247,- EUR mesačne a nemá žiaden iný príjem, pričom platí výživné na maloleté dieťa 100,- EUR mesačne.
4. Na pojednávaní dňa 3.2.2017 súd za splnenia podmienok podľa § 180 CSP nariadil pojednávanie a otvoril pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na označený termín pojednávania včas a riadne vykázané, pričom svoju neúčasť písomne ospravedlnil a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti podaním z 31.1.2017.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením fotokópie vlastnej zmenky vystavenej 8. marca 2007 v U. žalovaným, ktorou sa žalovaný zaviazal dňa 11. júna 2013 na rad Všeobecnej úverovej banky, a.s. zaplatiť 11.591,59 EUR, pričom zmenka je vystavená s doložkou bez protestu a je domicilovaná
vo Všeobecnej úverovej banke, pobočka Univerzálna retailová pobočka VÚB, a.s., Martin, M.R. Štefánika 2, 036 53 Martin, pričom na rube označenej fotokópie zmenky sa nachádza indosament, na základe ktorého Všeobecná úverová banka, a.s. indosovala predmetnú zmenku na žalobcu a uvedený indosament nie je opatrený dátumom, súborom listinných dôkazov predložených na výzvu súdu zo strany žalobcu ako prílohy podania zo dňa 7.7.2016: Žiadosť o flexipôžičku z 5.3.2007, Európsky štandardizovaný informačný formulár pre flexipôžičku na bývanie z 5.3.2007, oznámenie o splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky, Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 8.3.2007, Dohoda o vyplňovacom práve ku blankozmenke z 8.3.2007, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom platné a účinné v zmysle článku IX. bod 5 od 17.10.2005 a výpis z bankovej knihy, rozsudok Okresného súdu Z. č.k. XXP XX/ XXXX-XXX z 2.12.2015, rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava z 10.12.2015 o priznaní zvýšenia dôchodkovej dávky a percenta zvýšenia úrazovej renty žalovanému a v nadväznosti na to zvýšenia invalidného dôchodku od 1.1.2016 na sumu 240,10 EUR mesačne a celým spisovým materiálom.
6. Podľa § Článku 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. /Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
7. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
8. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
10. Podľa § 290 CSP: Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Podľa Článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový /ďalej už len Zákon zmenkový a šekový/: Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
12. Podľa Článku I. § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
13. Podľa Článku I. § 10 Zákona zmenkového a šekového: Ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
14. Podľa Článku I. § 11 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
15. Podľa Článku I. § 12 ods. 1, 2 Zákona zmenkového a šekového: Indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú. Čiastočný indosament je neplatný.
16. Podľa Článku I. § 13 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
17. Podľa Článku I. § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
18. Podľa Článku I. § 17 ods. 1, 2 Zákona zmenkového a šekového: Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
19. Podľa Článku I. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
20.Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase vystavenia zmenky: V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
21. Za skutkové okolnosti nesporné v konaní, u ktorých neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti považoval súd skutočnosť vystavenia vlastnej zmenky žalovaným, tak ako je jej fotokópia na č.l. 3 vrátane rubovej strany, na ktorej sa nachádza rubopis tejto zmenky, skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 8.3.2007,
tak ako je táto v spise na č.l. 64 až 66 vrátane Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., ktoré boli súčasťou obsahu tejto Zmluvy /č.l. 69 až 70/, skutočnosť uzatvorenia Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke s obsahom, ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia podľa č.l. 67 až 68 a ktorá Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je z 8.3.2007 a obsah výpisu z bankovej knihy o výške záväzku žalovaného v sume 11.591,59 EUR, ktorý výpis z bankovej knihy je z 24.9.2014 /č.l. 71/. Z uvedených skutkových okolností súd s poukazom na úpravu § 186 ods. 2 veta druhá CSP vychádzal. Žalobcom predloženú vlastnú zmenku vystavenú žalovaným vyhodnotil súd ako platnú vlastnú zmenku, ktorá obsahuje všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti v zmysle úpravy Článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového. Osobitne k otázke škrtania meny na predmetnej zmenke poukazuje súd na závery vyplývajúce z Komentára k Zákonu zmenkovému a šekovému autora Z. Kovaříka, C.H.BECK 2002, 3. vydanie, k § 169 na strane 185, v zmysle ktorých dôkazné bremeno k tvrdeniu, že dlžník podpísal zmenku s iným textom nesie dlžník. V prejednávanej veci žalovaný ani netvrdil, že by podpísal zmenku s iným textom než zodpovedá textu po zmene zmenky škrtaním v časti meny. V nadväznosti na tieto závery nepovažuje súd skutočnosť škrtania na predmetnej zmenke v časti meny za skutočnosť, ktorá by mala za následok neplatnosť predmetnej zmenky pre neurčitosť vymedzenia meny zmenkového záväzku, a teda pre neurčitosť peňažnej sumy vymedzenej v rámci bezpodmienečného sľubu žalovaného ako vystaviteľa zmenky. Predmetná zmenka bola platne rubopisovaná, ako vyplýva z jej rubu, kde je uvedený rubopis so všetkými zákonnými náležitosťami v zmysle úpravy Článku I. § 11 a nasledujúce Zákona zmenkového a šekového v spojení s Článkom I. § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. V nadväznosti na preukázané platné rubopisovanie predmetnej zmenky je subjektom oprávneným na prijatie plnenia z tejto zmenky žalobca. Pre uplatnenie práva na zaplatenie zmenky v zásade vzhľadom na povahu zmenky ako abstraktného cenného papiera predstavujúceho samotné právo majiteľa zmenky, postačuje jej predloženie dlžníkovi na platenie a v pomeroch súdneho konania jej predloženie v origináli, čo v prejednávanej veci bolo naplnené. Osobitne však v tejto veci bolo potrebné vzhľadom na úpravu vyplývajúcu zo Zákona č. 438/2015 Z.z. účinnú od 23.12.2015 prihliadať na úpravu podľa Článku I. § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového. Označená právna úprava zaviedla vo vzťahu ku zmenkám, ktoré zabezpečujú nároky zo spotrebiteľských zmlúv, prieskumnú činnosť súdu v rozsahu, ako vyplýva z Článku I. § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového. V prejednávanej veci bol postup podľa tohto zákonného ustanovenia odôvodnený primárne skutočnosťou, že zmena právnej úpravy podľa Zákona zmenkového a šekového vykonaná Zákonom č. 438/2015 Z.z. neupravuje konkrétne pravidlá časovej pôsobnosti prostredníctvom vymedzenia intertemporálnych ustanovení, v dôsledku čoho bolo potrebné úpravu podľa Článku I. § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového aplikovať i v prejednávanej veci, kde žalobca uplatnil práva zo zmenky voči žalovanému - fyzickej osobe. Rovnako dôvodnosť uvedeného postupu súdu podľa Článku I. § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového daná nespornou skutočnosťou vyplývajúcou z vykonaného dokazovania a preukázanou tvrdeniami samotného žalobcu a k nim predloženými dôkazmi /Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru a Dohodou o vyplňovacom práve ku blankozmenke/, z ktorých jednoznačne vyplýval zabezpečovací charakter predmetnej zmenky, a teda že predmetná zmenka, práva z ktorej žalobca v konaní uplatnil, zabezpečovala splnenie záväzku žalovaného vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. V tejto časti vykonal súd dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to samotnou zmenkou vystavenou dňa 8.3.2007, Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru z 8.3.2007 v celom preukázanom obsahu tohto právneho úkonu a Dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke z 8.3.2007, ako aj výpisom z bankovej knihy z 24.9.2014, ktoré listinné dôkazy vyhodnotil súd podľa § 191 ods. 1, 2 CSP a skonštatoval, že na základe takéhoto vykonaného dokazovania nevzhliada žiadnu konkrétnu skutočnosť, na ktorú by musel prihliadať z úradnej povinnosti, a ktorá by odôvodňovala námietky podľa Článku I. § 17 ods. 1 veta druhá Zákona zmenkového a šekového v znení Zákona č. 438/2015 Z.z.. Zároveň takýto záver uvádza súd i s ohľadom na právnu úpravu postavenia subjektu žalovaného v statuse spotrebiteľa vyplývajúcu zo Zákona č. 258/2001 Z.z. ako špeciálnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a v čase vystavenia zmenky, ktorá špeciálna právna úprava nebola založená na rozdiel od nasledujúcej špeciálnej právnej úpravy podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na bezvýnimočnom zákaze zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Primárne súd vzhľadom na citovanú relevantnú špeciálnu právnu úpravu zdôrazňuje prioritu obsahu Dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a v súlade s ktorým obsahom bola predmetná zmenka vyplnená, čomu korešponduje aj predložený výpis z bankovej knihy z 24.9.2014 /č.l. 71/. Prípadný rozpor vyplnenia blankozmenky s označenou právnou úpravou nezakladá záver o neplatnosti zmenky samotnej, ktorá pri splnení zákonných predpokladov vyplývajúcich z Článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového, pokiaľ ide o obsahové náležitosti a
predpokladu jej uvedenia do obehu, zhmotňuje právo majiteľa zmenky. Rovnaký záver uvádza súd i čo do prípadného rozporu obsahu Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke s citovanou špeciálnou právnou úpravou /i v jej kogentných častiach/, upravujúcou postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Ani takýto rozpor nemá dopad na platnosť zmenky samotnej pri naplnení zákonných predpokladov jej platnosti, tak ako je uvedené vyššie. V prípade rozporu medzi samotným vyplnením zmenky a Dohodou o vyplňovacom práve /čo však nebol prípad prejednávanej veci, pretože zmenka bola právnym predchodcom žalobcu vyplnená v súlade s obsahom Dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke/, by bolo možné dospieť k záveru o priestore pre aplikáciu Článku I. § 17 ods. 1 veta druhá, ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, avšak vzhľadom na ustálený právny názor by mohol mať rozpor vyplnenia zmenky s Dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke relevanciu len za predpokladu preukázania, že v dôsledku neho došlo k výraznému zhoršeniu postavenia zmenkového dlžníka, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. V tejto časti poukazuje súd na publikáciu autorov: K. Kizling, J.Spišiak: Zmenkové právo, Komentár, Heuréka 2005, strana 85, podľa ktorej: Majiteľ zmenky musí vyplniť blankozmenku tak, ako to zodpovedá zvykom v zmenkovom styku. Preto nesmie v nej doplniť chýbajúci údaj /náležitosť/ spôsobom, ktorý by neodôvodnene a mimoriadne zhoršil právne postavenie podpisovateľa. V nadväznosti na vykonané dokazovanie a citované závery súd vychádza z právneho názoru, podľa ktorého žalobcovi svedčí právo na zaplatenie zmenkovej pohľadávky, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku s poukazom na Článok I. § 48 v spojení s Článkom I. § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového.
22. Následne sa súd zaoberal hodnotením dôvodnosti obrany žalovaného, tak ako vyplýva z jeho písomného vyjadrenia sa k žalobe a z vyjadrenia na pojednávania vo veci, v rámci ktorého žalovaný poukazoval na svoje osobné, zdravotné a finančné pomery tvrdiac zdravotné problémy, dlhodobú nemožnosť zamestnania sa, riešenie bytovej otázky prostredníctvom pobytu v útulku pre bezdomovcov a tieto tvrdenia dokazoval v konaní predložením rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 10.12.2015, podľa ktorého od 1.1.2016 je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 240,10 EUR mesačne a rozsudkom Okresného súdu Z. č.k. XXP XX/XXXX-XXX zo dňa 2.12.2015, podľa ktorého mu bola uložená povinnosť prispievať na maloletú M. výživným v sume 100,- EUR mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia /rozhodnutie predložené žalovaným neobsahuje vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti/. Ku komplexu tejto procesnej obrany žalovaného súd uvádza, že táto procesná obrana žalovaného, ktorý v zásade voči svojmu záväzku vyplývajúcemu zo zmenky nevznášal žiadne konkrétne námietky a potvrdzoval i vznik zmenkou zabezpečeného záväzku, teda za dôkaznej situácie preukázania existencie žalobcom uplatnenej zmenkovej pohľadávky, po vyhodnotení vykonaného dokazovania podľa § 191 ods. 1, 2 CSP nemohla byť pri rozhodnutí vo veci zohľadnená táto procesná obrana žalovaného ako relevantná, a to ani s vyústením do aplikácie úpravy podľa § 232 ods. 3 veta druhá, ods. 4 CSP, teda do rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného plniť predmetný záväzok v dlhšej lehote, prípadne v splátkach s konkrétnou výškou a lehotou splatnosti. Vzhľadom na preukázané osobné, zdravotné a majetkové pomery žalovaného, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 240,10 EUR mesačne, ďalej je platcom výživného na maloletú dcéru M. vo výške 100,- EUR mesačne, aktuálne nie je zamestnaný a býva v útulku pre bezdomovcov, nepovažoval súd za dôvodné rozčleňovať záväzok žalovaného na splátky. Pri tomto závere primárne zohľadnil súd výšku záväzku žalovaného na jednej strane a majetkové pomery v preukázanom rozsahu žalovaného na druhej strane, v nadväznosti na čo stanovenie splátok v akejkoľvek výške mesačne alebo v inom časovom horizonte by vyžadovalo rozloženie žalovanej pohľadávky na pomerne dlhé obdobie. Pokiaľ ide o prípadné stanovenie dlhšej lehoty na splnenie záväzku žalovanému, v tejto časti vychádza súd z právneho názoru, podľa ktorého môžu byť okolnosti, na ktoré poukazoval žalovaný v tomto konaní v rámci svojej procesnej obrany zohľadnené a mať relevantný dopad i v pomeroch prípadného exekučného konania na základe exekučného titulu, ktorým by bol rozsudok v tejto veci podľa § 61 h ods. 1 písm. c,d Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/. Uvedenou argumentáciou sa súd vysporiadal i s poukazom žalovaného na úpravu vyplývajúcu z Nariadenia Vlády SR č. 268/2006 Z.z. v zmysle jeho vyjadrenia sa k žalobe a ktorá argumentácia sa môže stať relevantnou práve v pomeroch exekučného vymáhania právoplatným exekučným titulom priznanej pohľadávky. Vychádzajúc z uvedených záverov súd nepristúpil ku aplikácii úpravy podľa § 232 ods. 3 veta druhá, ods. 4 CSP a zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej pohľadávky tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Pre úplnosť odôvodnenia považuje súd za významné uviesť, že konanie v tejto veci nebolo vedené ako konanie - spor s ochranou slabšej strany podľa § 290 a nasledujúce CSP, nakoľko nespĺňalo kvalifikačné znaky sporu s ochranou slabšej strany podľa § 290 CSP. Žalobcom v tejto veci bol subjekt právnickej osoby - podnikateľa v statuse zmenkového veriteľa, ktorý práva zo zmenky nadobudol indosáciou a
svedčia mu ako abstraktná pohľadávka založená samotnou zmenkou nezávisle na zabezpečovacej povahe tejto zmenky viažucej sa k záväzku vyplývajúcemu zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca sám nemôže byť považovaný za dodávateľa, nakoľko tým je len subjekt, ktorý bol v právnom vzťahu so žalovaným v rámci kauzálneho vzťahu, nároky z ktorého sú zabezpečeného zmenkou. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobe v celom rozsahu s poukazom na Článok I. § 48 ods. 1, Článok I. § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového vyhovel.
23. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, avšak na základe aplikácie § 257 CSP žalobcovi ako strane sporu úspešnej v celom rozsahu v tomto konaní nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal. Úpravu § 257 CSP považoval súd v tejto veci za dôvodne aplikovateľnú s poukazom na preukázanú skutočnosť zdravotného stavu, osobných, majetkových a sociálnych pomerov na strane žalovaného, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 240,10 EUR mesačne, platcom výživného vo výške 100,- EUR mesačne, je nezamestnaný a žije v útulku pre bezdomovcov. Uvedené skutočnosti vyhodnotil súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania ako relevantné a dostatočne odôvodňujúce záver o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa odôvodňujúceho výnimočne nepriznať náhradu trov konania podľa § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).