Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-323-2016.pdf
PDF · 87.76 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/323/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a členov senátu JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej v exekučnej veci oprávneného: M. P. N., s. r. o., so sídlom L. 3, XXX XX G., IČO 35804319, zastúpeného K. & K., s.r.o., so sídlom I. XX, XXX XX G., IČO 47233559, proti povinným: 1/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, K. G., 2/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XXX, K. G., 3/ F. S., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. XX/XX, K. G., 4/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, o vymoženie 1.869,25 Eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. júna 2016, č. k. 4Er/662/2009-28, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným 1/ vznikol na základe úverovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Q. G., N., a.s.. Za účelom zabezpečenia plnenia záväzkov v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vystavil povinný 1/ bianko zmenku, kde povinní 2/ až 4/ vystupovali ako avalisti. Následne bola zmenka indosovaná bankou na spoločnosť M., a.s. G., ktorá pohľadávku z exekučného titulu následne postúpila na oprávneného. Súd prvej inštancie sa v predmetnej veci oboznámil so Zmluvou o poistenom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 14.01.2005 (ďalej len „zmluva o úvere“), zmenkou, Dohodou o vyplňovacom práce k zmenke zo dňa 14.01.2005, pripojeným spisom Okresného súdu Trenčín č. k. 58Zm/31/2006 a ostatným obsahom spisu. Exekučným titulom je v tejto veci právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz č. k. 58Zm/31/2006-15 zo dňa 18.07.2007, je teda nepochybné, že v konaní v ktorom sa vydal exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky. Zo zmluvy o úvere mal prvoinštančný súd za preukázané, že posudzovaná zmluva o úvere spadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň na daný vzťah aplikoval aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V rovnaký deň, t. j. dňa 14.01.2005 povinný 1/ uzavrel s právnym predchodcom oprávneného (OTP G. N., a.s., G.) Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke (ďalej len Dohodu), kde v čl. 1 dlžník vyhlásil, že odovzdal banke zmenku avalovanú povinným 2/, 3/, 4/. Zo zmenky súd zistil, že táto bola vystavená povinným 1/ dňa 14.01.2005 v Považskej Bystrici. Na zmenke je vpísaná suma 56.313,00 Sk so splatnosťou dňa 19.06.2006. Ako zmenkoví ručitelia zmenku podpísali povinní 2/, 3/ a 4/. Z rubopisu zmenky súd zistil, že dňa 04.01.2006 došlo k indosovaniu zmenky z remitenta Q. N., a.s. na rad nového majiteľa zmenky spoločnosti M., a.s., G., ktorý si svoju pohľadávku uplatnil na súde v Y., ktorý dňa 18.07.2007 vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 58Zm/31/2006-15. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmenkové dojednanie (kauzu zmenky) ako dojednané v rozpore so zákonom (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a preto neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka) z dôvodu, že išlo o spotrebiteľský vzťah a nebola vylúčená prevoditeľnosť zmenky indosamentom, teda nebolo použité ustanovenie čl. I § 11 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, umožňujúce vylúčiť prevoditeľnosť indosamentom, ktoré je na prospech
spotrebiteľa a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa preto v prípade zmenky, vychádzajúcej zo spotrebiteľského vzťahu a vystavenej spotrebiteľom, malo ako spotrebiteľovi prospešnejšie použiť, keďže by tým spotrebiteľovi ako zmenkovému dlžníkovi zostali v prípade prevodu zmenky zachované námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky (čl. I § 17 zákona zmenkového a šekového). Keďže na túto skutočnosť nebolo prihliadnuté v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze (pričom zmenkový súd zo zákona nebol povinný skúmať obsah dohody o vyplnení zmenky, a teda neprihliadal ani na ustanovenia o spotrebiteľskom práve), súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že v exekúcii sa pokračuje, a aby priznal oprávnenému náhradu trov konania z dôvodu, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zmluva o úvere bola medzi povinným 1/ a spoločnosťou OTP G. N., a.s. uzavretá dňa 14.01.2005 a v ten istý deň bola medzi nimi uzavretá aj Dohoda o vyplňovacom práve k bianko zmenke a bola zo strany povinného 1/ vystavená vlastná bianko zmenka. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, však v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo účinné. Teda nevylúčením prevoditeľnosti zmenky indosamentom nemohlo dôjsť k porušeniu § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda k neplatnosti zmenkovej zmluvy (kauzy zmenky). Z uvedeného dôvodu neboli podľa názoru odvolateľa splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4, do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na súde prvej inštancie bola dňa 09.10.2009 podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.07.2007, č. k. 58Zm/31/2006-15, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.08.2007, resp. dňa 28.08.2007 v časti trov konania. Súd prvej inštancie vydal dňa 19.10.2009 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Dňa 25.01.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016), ktoré obsahovalo v prílohe zmluvu o spotrebnom úvere z 14.01.2005, Zmenku a Dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke z 14.01.2005. Súd prvej inštancie si vyžiadal a pripojil spis Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 58Zm/31/2006, z ktorého vyplýva, že išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu, kde v
spise sú založené len návrh, úradný záznam o prevzatí zmenky súdom a fotokópia zmenky, pričom v spise sa nenachádza zmluva o úvere.
10. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, zákonodarca jednoznačne uzákonil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nepreskúmava, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Aj keď v čase vydania exekučného titulu (zmenkového platobného rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy prihliadať na tieto okolnosti (kauzu zmenky), novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. sa zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom) by musel vychádzať z listín predložených oprávneným. Táto tvrdosť zákona je zmiernená možnosťou podať návrh (od 01.07.2016 žalobu) na obnovu konania (§ 228 ods. 1 písm. g/ Občianskeho súdneho poriadku; § 3 zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
11. Ak by zákonodarca chcel, aby exekučný súd preskúmaval, či zmluva, ktorá bola právnym základom vymáhaného nároku, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či plnenie z nej bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, prípadne, aby exekučný súd preskúmaval, či sa v základnom konaní rozhodlo o nároku aplikáciou neprijateľnej zmluvnej podmienky, bol by to nepochybne v citovanom ustanovení jednoznačne slovne vyjadril. Formulácia "v konaní ... nebolo prihliadnuté na ..." (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku) nepripúšťa iný výklad než ten, že exekučný súd má preskúmať, či sa súd v základnom konaní zaoberal prípadnou neprijateľnosťou niektorých zmluvných podmienok, obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo rozporom s dobrými mravmi alebo so zákonom, a ak sa súd v základnom konaní týmito okolnosťami nezaoberal, exekučný súd nemá inú možnosť než exekúciu zastaviť.
12. V danom prípade zo spisu (vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 58Zm/31/2006) nevyplýva, že by v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadané na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Domnienka podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku teda nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), čo samo osebe je dôvodom - pri aplikácii ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f ods. 4 Exekučného poriadku - na zastavenie exekúcie.
13. Odvolací súd však považuje za potrebné reagovať aj na odvolaciu námietku oprávneného, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo účinné, a teda nevylúčením prevoditeľnosti zmenky indosamentom, nemohlo dôjsť k porušeniu § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a k neplatnosti zmenkovej zmluvy (kauzy zmenky). Je síce pravda, že ustanovenie § 52 ods. 2 (podľa ktorého sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom) bolo do Občianskeho zákonníka vložené až s účinnosťou od 01.01.2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, Dohody o vyplňovacom práve k bianko zmenke a vystavenia zmenky spotrebiteľom (14.01.2005) bolo použitie bianko zmenky, prevoditeľnej indosamentom, v súlade so zákonom. Už vtedy účinné ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazovalo ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky), pričom za také sa
považovali aj ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Práve indosament je takým spôsobom prevodu zmenky, ktorý zhoršuje postavenie spotrebiteľa, keďže nezachováva jeho námietky vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi. Aj keď v tom čase zmluva o úvere nespadala do definície pojmu spotrebiteľská zmluva (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Zb.) išlo o zmluvu, v ktorej boli takisto zakázané neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb.). Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.04.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého sa ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Rovnaký charakter má aj ustanovenie prvej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto neexistuje dôvod ho neaplikovať aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou - nejde tu o retroaktivitu, ale len o príkaz použiť normy, ochraňujúce spotrebiteľa aj na skôr vzniknuté právne vzťahy, v ktorých však už bol spotrebiteľ chránený inými (tu vyššie citovanými) ustanoveniami.
14. Teda, aj keď pre zastavenie exekučného konania postačovalo konštatovanie, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo prihliadané na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, súd prvej inštancie nepochybil ani vtedy, keď konštatoval, že prevod zmenky indosamentom na oprávneného je neplatný, keďže indosament oslabuje postavenie spotrebiteľa, a preto mal byť v spotrebiteľskom vzťahu vylúčený.
15. Odvolací sú zároveň k predmetnej veci dodáva, že z obsahu spisu vyplýva, že povinný 3/ zomrel dňa 21.06.2006, t. j. pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 05.10.2009. Z ustanovenia § 7 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že smrťou povinného 3/ pred začatím konania zanikla jeho právna subjektivita a tým aj spôsobilosť byť stranou sporu. Spôsobilosť byť stranou sporu má v zásade ten subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti, pričom spôsobilosť mať práva a povinnosť smrťou fyzickej osoby zaniká. V danom prípade zanikla povinnému 3/ spôsobilosť mať práva a povinnosti dňa 21.06.2006 jeho smrťou, v dôsledku čoho už pred začatím tohto konania stratil spôsobilosť byť jeho stranou. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 05.10.2009, t. j. po zániku právnej subjektivity povinného 3/. Nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je neodstrániteľnou prekážkou v konaní, pre ktorú v takomto konaní nemožno pokračovať.
16. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie voči povinnému 3/ zastavil, avšak správne mal v nadväznosti na uvedené skutočnosti exekúciu voči povinnému 3/ zastaviť podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 účinné ustanovenie § 104 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania v podobe nespôsobilosti povinného 3/ byť stranou sporu.
17. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).