Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/609/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Ferratum Bank Ltd., reg. č. C 56251, so sídlom Tagliaferro Business Centre, level 6, 14 High Street, Sliema, Maltská republika, zastúpeného: slc partners s.r.o., advokátska kancelária v Bratislave, proti žalovanej: P. T.Á., B.. X. K. XXXX, bytom B.T.. U. XXX/XX, J. U., o 474 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 240 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 24. augusta 2013. II. V časti o zaplatenie 234 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 24. augusta 2013 sa žaloba zamieta. III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 8. decembra 2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovanou na základe jej online žiadosti 24. júla 2013 uzavrel zmluvu o pôžičke a poskytol jej pôžičku 300 €. Žalovaná mala splatiť pôžičku s pevne stanoveným poplatkom za správu pôžičky 114 € do 23. augusta 2013, no neurobila tak. Okrem toho mala tiež zaplatiť konzultačné poplatky za štyri úkony v sume 120 €.

2. Žalovanej bola žaloba doručená oznámením podľa § 116 ods. 2 C. s. p. s účinkami k 28. októbru 2016 potom, čo sa napriek všetkým úkonom (zistenie pobytu cez dostupné registre, preverenie známych adries útvarmi Policajného zboru, dopytmi na príbuzných) nepodarilo zistiť adresu jej skutočného pobytu.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 Civilného sporového poriadku), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a neospravedlnenej, no podľa § 111 ods. 3 C. s. p. predvolanej žalovanej vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o pôžičke (č. l. 3), štandardné podmienky (č. l. 4 až 8), výpis z účtu (č. l. 9 a 10), potvrdenie o identite (č. l. 11 a 12), stav účtu (č. l. 13 a 14) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je obchodnou spoločnosťou založenou podľa práva Maltskej republiky, ktorá okrem iného ako podnikateľ poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Žalovaná v súvislosti s úverom, ktorý je predmetom tohto konania, nekonala na účely podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

b) Žalovaná pred 23. júlom 2013 prostredníctvom internetovej stránky www.ferratumbank.com <http:// www.ferratumbank.com> prejavila vôľu uzavrieť so žalobcom „zmluvu o pôžičke“. Na základe toho žalovaná príslušnými elektronickými úkonmi ((kliknutím na tlačidlá na tejto stránke) prejavila súhlas s

dokumentom označeným „Zmluva o pôžičke“ (č. l. 3). V tejto zmluve sa žalobca a žalovaná dohodli, že pôjde o rámcovú zmluvu, na ktorej základe bude žalovaná môcť čerpať pôžičky do výšky 15.000 € (čl. 1), ktorých podrobnejšie podmienky sú uvedené v štandardných podmienkach (čl. 2). Zmluva bola platná od okamihu elektronického uzavretia na tri roky (čl. 4). Jej neoddeliteľnou súčasťou boli „Ferratum Bank

- Štandardné podmienky“ vzťahujúca sa na zákazníkov na Slovensku.

c) Na uvedenej internetovej stránke bol dostupný aj dokument »Spoločnosť „Ferratum Bank“ - Štandardné podmienky, ktoré sa týkajú zákazníkov na Slovensku« (č. l. 4 až 8), ktorého podstatné ustanovenia znejú: „Tieto štandardné podmienky sa vzťahujú na zmluvy o pôžičke, uzatvorené medzi spoločnosťou Ferratum Bank Ltd. a jej zákazníkmi, ktorí majú bydlisko na území Slovenskej republiky. 3. Proces uzatvorenia... Zmluvy o pôžičke... 3.3. Pre uzatvorenie Zmluvy o pôžičke elektronicky musí Zákazník navštíviť internetovú stránku a postupovať podľa pokynov, ktoré sú na stránke uvedené... 3.4. Elektronická Zmluva o pôžičke sa považuje za uzatvorenú po prijatí Zákazníkovho výslovného elektronického súhlasu, že si praje byť viazaný Zmluvou o pôžičke... Zmluva o pôžičke a všetka relevantná dokumentácia bude poskytnutá v Slovenskom jazyku... 3.7. Ak oprávnený Zákazník uzatvára Zmluvu o pôžičku po prvý krát, spoločnosť Ferratum je podľa platných právnych predpisov povinná oprávneného zákazníka legitimovať a overiť totožnosť ako aj adresu trvalého pobytu daného oprávneného Zákazníka... 3.7.2. V prípade, že k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke dôjde elektronickou formou alebo prostredníctvom poštovej služby, overenie totožnosti môže byť vykonané prostredníctvom služieb sprostredkujúcej banky v mieste čerpania... Noví Zákazníci budú oprávnení na výber prostriedkov iba na pobočke Poštovej banky. V uvedených prípadoch vykonávajú overovací proces zástupcovia Poštovej banky... 5. Produkty a služby 5.1. Zákazník si môže spomedzi pôžičiek s dvoma rôznymi dobami splatnosti: 15 kalendárnych dní alebo 30 kalendárnych dní. Všetky finančné transakcie, poplatky a ceny za služby sú stanovené v Euro. 5.2. Zákazník sa zaväzuje uhradiť spoločnosti Ferratum pevne stanovený poplatok za správu pôžičky. Pred dátumom splatnosti sa z čiastky pôžičky nevypočítava žiaden úrok... 5.4. Zákazníci si môžu vybrať medzi nasledujúcimi čiastkami pôžičiek, na ktoré sa vzťahujú nasledujúce poplatky:... 30 Dňová pôžička Výška pôžičky Poplatok Spolu RPSN 300 114 414 4933,41 %...“ 6. Žiadosť o pôžičku a jej schválenie alebo zamietnutie 6.1. Žiadosť o pôžičku je možné predložiť prostredníctvom SMS alebo na internetovej stránke... 6.5. Podaním žiadosti o pôžičku Zákazník súhlasí, že ho telefonicky môže kontaktovať zákaznícke centrum spoločnosti Ferratum za účelom získania potvrdenia údajov, alebo za účelom získania dodatočných údajov v súvislosti so žiadosťou o pôžičku... 6.7. V prípade, že je žiadosť podaná prostredníctvom SMS alebo internetovej stránky a spoločnosť Ferratum ju schváli, Zákazník berie na vedomie a súhlasí, že bude o tejto skutočnosti upovedomený prostredníctvom elektronických prostriedkov, vrátane SMS. Zaslanie SMS predstavuje platnú akceptáciu žiadosti o pôžičku... 9. Splatenie 9.1. Pôžička spolu so všetkými príslušnými poplatkami a úhradami musí byť splatená v dohodnutej lehote, ktorá sa počíta od momentu vyplatenia pôžičky... 9.3. Pôžička bude splatená na bankový účet spoločnosti Ferratum... 13. Záverečné ustanovenia 13.1. Zmluva o pôžičke, tieto Štandardné podmienky a všetky ostatné vzťahy medzi spoločnosťou Ferratum a Zákazníkmi sa budú riadiť zákonmi Malty, avšak na Zákazníkov spoločnosti Ferratum Bank sa bude vzťahovať ochrana, ktorú poskytuje slovenský zákon o ochrane spotrebiteľa...“.

c) Žalovaná 23. júla 2013 elektronicky požiadala žalobcu o pôžičku 300 € s 30 dňovou splatnosťou a poplatkom 114 €. Táto žiadosť bola schválená a žalovanej potvrdený 24. júla 2013. (potvrdenie č. l. 11 a 12) V ten istý deň bola na žalovanou označený účet vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., poukázaná suma 300 € (výpis č. l. 9 a 10). Žalovaná však celkovo uhradila len 60 € (nesporné tvrdenie, stav účtu č. l. 13).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. vychádzajú z nesporných tvrdení žalobcu.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca - obchodná spoločnosť so sídlom v Maltskej republike sa domáha svojich nárokov zo zmluvy o pôžičke, ktorá vznikla akceptáciou žiadosti žalovanej z 23. júla 2013 a ktorej obsah je určený (rámcovou) zmluvou o pôžičke a štandardnými podmienkami. Túto zmluvu pritom uzavrel so žalovanou - fyzickou osobou s bydliskom v Slovenskej republiky. Preto je potrebné predovšetkým vyriešiť, akým právom sa bude spravovať právny vzťah medzi oboma stranami.

7. Konflikt rôznych právnych poriadkov v rámci Európskej únie rieši nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Podľa čl. 3 ods. 1 tohto nariadenia je rozhodná predovšetkým voľba práva, ktorá musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy. V prerokúvanej veci je v ods. 13.1 štandardných podmienok nepochybne prejavené, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa má spravovať právom Maltskej republiky. Takáto voľba je jasne preukázaná, a preto platná podľa čl. 3 ods. 1 cit. nariadenia. Žalobca však pri uzatváraní zmluvy konal na účely svojho predmetu činnosti (do ktorého patri aj poskytovanie úverov a pôžičiek) a žalovaná je fyzická osoba, ktorá na taký účel nekonala, sú podnikateľom a spotrebiteľom v zmysle čl. 6 ods. 1 nariadenia. Potom ani voľba práva nemôže podľa čl. 6 ods. 2 cit. nariadenia zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktoré mu poskytujú kogentné ustanovenia práva, ktoré by bolo rozhodné podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia, teda práva obvyklého pobytu spotrebiteľa. To platí za predpokladu, že podnikateľ vykonáva podnikateľskú alebo obchodnú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo na túto krajinu (samostatne alebo spolu s inými) svoju činnosť smeruje [čl. 6 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 593/2008]. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie k formulačne totožnému čl. 15 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 (C-585/08 a C-144/09, Peter Pammer proti Reederei Karl Schlütter GmbH & Co) treba pri posúdení, či podnikateľ vykonáva činnosť v určitej krajine alebo či smeruje svoju činnosť na túto krajinu, preskúmať, či pred uzavretím zmluvy a z celkovej činnosti podnikateľa vyplýva, že zamýšľal obchodovať so spotrebiteľmi s obvyklým pobytom v danej krajine. Pri tom možno prihliadať najmä na existenciu telefónneho čísla pre danú krajinu, internetovú stránku, možnosť komunikovať v jazyku danej krajinu. Žalovaná má nesporne obvyklý pobyt v Slovenskej republiky. Žalobca je právnickou osobou registrovanou na Malte, ktorý svoju činnosť vykonáva prostredníctvom internetovej stránky, ale tiež prostredníctvom spolupracujúcich bánk. Podľa názoru súdu je však z celkovej činnosti žalobcu zrejmé, že svoju činnosť smeruje aj do Slovenskej republiky. Svedčí o tom dostupnosť zmluvných formulárov v slovenčine, možnosť komunikovať so žalobcom v slovenčine, existencia osobitných štandardných podmienok pre zákazníkov s pobytom v Slovenskej republike, využívanie pobočiek spolupracujúcich bánk na overovanie totožnosti klientov, ale napr. aj (zjavne v Slovenskej republike pridelené) telefónne číslo na zadanie žiadosti o pôžičku (ods. 6.2 štandardných podmienok). Vzhľadom na uvedené žalobca spĺňa podmienku čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 593/2008 a ani voľba práva Maltskej republiky nemôže zbaviť žalovanú ochrany poskytovaných kogentnými predpismi práva Slovenskej republiky ako krajiny jej obvyklého pobytu.

8. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľom v znení účinnom k 24. júlu 2013, a táto zmluva by bola zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý by bol spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona]. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. však spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Zo znenia zmluvy medzi žalobcom a žalovanou reprodukovaného vyššie vyplýva, že žalovaný mal pôžičku splatiť do 30 dní od uzavretia zmluvy. Táto zmluva tak v zmysle uvedeného nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalobca, ktorý sa aj na území Slovenskej republiky považuje za podnikateľa (§ 22 Obchodného zákonníka), sa však pri poskytovaní takýchto krátkodobých úverov považuje za tzv. iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c) zákona č. 129/2010

Z. z. Ustanovenie § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. potom rozširuje na takéhoto veriteľa a zmluvy o úvere ním uzatvárané platnosť niektorých ustanovení uvedeného zákona platných pre spotrebiteľské úvery, okrem iného aj ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 o náležitostiach zmluvy, ako aj ustanovenia § 11 ods. 1 o následkoch neuvedenia niektorých náležitostí. Už vzhľadom na to je potrebné posúdiť zmluvu o pôžičke z hľadiska týchto ustanovení.

9. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby sa zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavrela písomne, pričom odkazuje na § 40 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje v podstate dve možnosti, ako písomnú formu zachovať - vlastnoručný podpis, ktorý možno v niektorých prípadoch nahradiť mechanickými prostriedkami, (§ 40 ods. 2) a niektorými formami elektronickej komunikácie, ak umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá ho urobila (§ 40 ods. 3). V prerokúvanej veci sa žalovaná najskôr registrovala na internetovej stránke žalobcu, kde uviedla svoje osobné údaje a emailovú adresu, bolo jej pridelené heslo a jej totožnosť bola overená následne postupom podľa ods. 3.2 štandardných podmienok. Potom elektronicky uzavrela zmluvu o pôžičku (rámcovú zmluvu, ktorá v spojení s čl. 6 štandardných podmienok normovala proces vzniku jednotlivých zmlúv o pôžičke na konkrétne sumy). Následne mala žalovaná zo svojho konta (vytvoreného na tejto stránke) podávať žiadosť o (typizovanú) pôžičku prostredníctvom určených elektronických formulárov a žalobca túto zmluvu dohodnutým spôsobom potvrdil. Podstatné náležitosti tejto zmluvy boli pritom vymedzené v žiadosti v spojení s ods. 5.4 štandardných podmienok. Podľa názoru súdu tento mechanizmus treba považovať za urobenie úkonu elektronickými prostriedkami, ktoré (prostredníctvom registrácie, hesla a určeného e-mailu) umožňujú zachytenie obsahu úkonu a určenie osoby, ktorá ho urobila. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu zmluva vyhovuje požiadavkám písomnej formy v zmysle § 40 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

10. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem iného ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov ku dňu uzavretia zmluvy; zároveň sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. Z ustanovení uvedenej zmluvy citovaných v bode 4 je zrejmé, že uvedená zmluva neobsahuje určenú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ k smernici Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES je ročná percentuálna miera nákladov dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej, ale aj rozsudok C-42/15, Home Credit Slovakia proti Kláre Bíroovej). Aj keď na prerokúvanú vec sa uvedená smernica nevzťahuje, ide o výklad (na prerokúvanú vec cez § 24 ods. 1 použiteľného) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. prijatého na implementáciu tejto smernice, v dôsledku čoho ho treba vykladať rovnako aj v situácii, na ktorú sa sama smernica nevzťahuje. Ak vnútroštátny zákonodarca vydá určitý predpis na implementáciu smernice a rozšíri ho na situácie, na ktoré sa smernica inak nevzťahuje, treba takýto predpis vykladať jednotne pre všetky situácie. Treba ho teda vykladať eurokonformne aj v tých prípadoch, na ktoré by sa samotná smernica nevzťahovala (porov. z posledného obdobia uznesenie C-281/15, Soha Sahyouni proti Raja Mamisch, ods. 26). Predpokladom toho, aby RPMN mohla naplniť vyššie uvedený účel pri rozhodovaní spotrebiteľa, však je, aby mu bola ročná percentuálna miera nákladov oznámená. To v sebe zahŕňa nielen oznámenie určitého čísla (percenutálneho údaja), ale aj jasnú informáciu o tom, že toto číslo je ročnou percentuálnou mierou nákladov. Táto informácia teda musí obsahovať buď spojenie „ročná percentuálna miera nákladov“ alebo aspoň v Slovenskej republiky všeobecne používanú značku „RPMN“. Len týmto spôsobom totiž uvedenie RPMN naplní svoj účel - slúžiť ako návod pre spotrebiteľa pre posudzovanie rôznych ponúk úverov. Ak je spotrebiteľovi poskytnuté len číslo (percentuálny údaj), spotrebiteľ nemá ako dospieť k záveru, že práve toto číslo je indikátorom RPMN a že práve podľa tohto čísla sa má riadiť pri porovnávaní ponuky úverov.

11. V prerokúvanej veci ods. 5.4 štandardných podmienok obsahuje síce vymedzenie náležitostí jednotlivých typov pôžičiek, avšak ku každej z nich je priradená len značka „RPSN“. Táto značka je značkou pre RPMN používanou v Českej republike, kde sa RPMN označuje ako ročná percentuálna sadzba nákladov). Podľa názoru súdu však takéto označenie RPMN nemôže byť pre spotrebiteľa pochopiteľné. Nemožno totiž predpokladať, že bežný spotrebiteľ má vedomosť o tom, ako sa tento ukazovateľ označuje v iných štátoch a aká značka sa na jeho označenie používa (napr. v Nemecku sa tento ukazovateľ označuje ako „efektívny ročný úrok“). Na základe toho spotrebiteľ nemôže vedieť,

že práve údaj pod značkou „RPSN“ je ročnou percentuálnou mierou nákladov, teda tým údajom, ktorý má porovnávať pri posudzovaní ponuky žalobcu s ponukami iných (tuzemských) veriteľov. Uvedenie tejto veličiny pod slovenskému spotrebiteľovi nezrozumiteľnou skratkou RPSN teda nemôže napĺňať účel, ktorému RPMN podľa už citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ slúži. Uvedenie RPMN takýmto spôsobom potom treba hodnotiť v podstate tak, že RPMN nebola v zmluve riadne uvedená, hoci to § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje. Absencia tejto náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojenís § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobuje, že poskytnutá pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, pričom takúto sankciu treba považovať za primeranú v zmysle záverov cit. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti pôžičky je, že žalobca nemôže od žalovej žiadať žiadne poplatky dohodnuté či už v zmluve v štandardných podmienkach. Na základe uvedeného tak žalobca má nárok na istinu 300 € zníženú o vykonané platby 60 €, teda vo výsledku 240 €. Omeškaním so zaplatením vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania najviac vo výške 5,5 % podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré treba rovnako považovať za kogentné ustanovenie práva Slovenskej republiky v zmysle čl. 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008.

15. Z uvedených dôvodov tak súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny a úroku z omeškania z nej odo dňa po splatnosti (výrok I). Vo zvyšnej časti, teda čo do paušálneho poplatku za správu pôžičky a poplatkov za konzultačné úkony, súd žalobu zamietol (výrok II).

16. Keďže pomer úspechu a neúspechu oboch strán je približne rovnaký, súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.