Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-184-2016.pdf
PDF · 85.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/184/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobkyne I. S., T.. XX. XX. XXXX, U. H. Y. XX, C. H. P. Xb/XXXX, XXX XX C., zast. advokátkou Mgr. Alenou Gregorovou, Horná 54, Banská Bystrica, proti žalovanému 1/ Emirates EU, s.r.o., Ľ. Ondrejova 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 796 677, zast. advokátom JUDr. Petrom Škondejom, Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, 2/ MIONEX, s.r.o., Kpt. Jaroša 11, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 637 726, 3/ I.. W. Y., T.. XX. XX. XXXX, U. H. D. G. XX, XXX XX D. Y., U.. Č.. I.. X.. G. X, XXX XX H., o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dražba vedená žalovaným v 2/ rade pre žalovaného v 1/ rade, ktorej predmetom bola dražba rodinného domu so súpisným číslom XX, postaveným na parcele X. Č.. XXX, zapísaného na LV č. XXX, okres Banská Bystrica, obec Y., katastrálne územie Y., ktorý vydražil žalovaný v 3/ rade a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notára JUDr. Daniely Vozárovej, so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, zo dňa 31. 05. 2016, na základe ktorej Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor vykonal záznam pod F. XXXX/XXXX, je neplatná.
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 22. 07. 2016 domáhala určenia neplatnosti dražby vedenej žalovaným 2/ pre žalovaného 1/, ktorej predmetom bola dražba rodinného domu, súpisné číslo XX, postavenom na parcele X. XXX, zapísaného na LV č. XXX, B. H. H., B. Y., Y. Ú. Y., ktorý vydražil žalovaný v 3/ rade a ktorej priebeh bol svedčený notárskou zápisnicou notárky JUDr. Daniely Vozárovej zo dňa 31. 05. 2016.
2. Žalovaní 1/ až 3/ žiadali návrh zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, zmluvami o úvere zo dňa 05. 07. 2013, 23. 07. 2013, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23. 07. 2013, výpisom z LV č. XXX Y.. Ú.. Y., oznámením o vykonaní dražby zo 31. 05. 2016, oznámením o dražbe, oznámením o upustení od dražby, ohodnotením predmetu dražby, uznesením OR PZ Banská Bystrica zo dňa 29. 04. 2016, výpisom z účtu žalobkyne, korešpondenciou účastníkov, uznesením Č.: B.-XXX/X-D.-H.-XXXX zo dňa 29. 04. 2016 o odmietnutí začatia trestného stíhania a zistil tento skutkový stav:
4. Podľa tvrdenia žalobkyne dňa 05. 07. 2013 uzatvorila so spoločnosťou Bystrická úverová s.r.o., IČO: 47181974, ako právnou predchodkyňou žalovaného v 1/ rade, zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 2 000,-- Eur. Následne dňa 23. 07. 2013 uzatvorila s tou istou spoločnosťou zmluvu o úvere na sumu 4 300,-- Eur. V tento deň podpísala zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - jej rodinnému domu na zabezpečenie pohľadávky z oboch úverov spolu vo výške 6 300,-- Eur. Finančné prostriedky jej však neboli odovzdané v uvedených výškach. Z každej sumy bolo pani D. I., ktorá jej tieto odovzdávala, odrátaných cca 300,-- Eur. K uzavretiu zmlúv o úvere došlo na základe telefonického kontaktu z inzertného týždenníka Pardon, pričom od koho si reálne požičiava finančné prostriedky a za akých podmienok, jej bolo ozrejmené až po podpise jednotlivých zmlúv. Zmluvu o zriadení záložného práva podpísala z dôvodu, že by jej inak neboli finančné prostriedky poskytnuté. Uhradila k 27. 03. 2015 sumu 4 880,-- Eur. Zostatok dlhu predstavoval sumu 1 420,-- Eur. Zmluvy boli uzavreté ako spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasledujúcich O. z. Pokiaľ bol dojednaný úrok z omeškania v sume 6,-- Eur za každý deň omeškania, v tejto časti považovala zmluvu za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Považovala tiež za nekalú obchodnú praktiku spôsob stanovenia vrátenia dlžnej sumy, keď splatnosť úveru bola rozložená tak, že prvých šesť splátok malo byť zaplatených po 300,-- Eur mesačne, ktoré splátky priemerný spotrebiteľ nie je schopný splniť. Z týchto dôvodov považovala celú zmluvu za neplatný právny úkon podľa § 39 O. z. a mala za to, že aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je absolútne neplatná. Spôsob zabezpečenia pohľadávky je nevyvážený spôsobujúci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právna úprava výkonu záložného práva v § 151j ods. 1 O. z. umožňuje bez súdnej kontroly uspokojiť pohľadávku z majetku spotrebiteľa, čo je v kolízii s princípom efektivity unijného práva a umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Výšku dlhu pri tom diktuje veriteľ. Účelom záložného práva je iba zabezpečovať pohľadávku, preto záložné právo nemôže samo o sebe existovať. V tomto smere poukázala na rozsudok NS SR 2Cdo 5/2008. Z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je neplatná, je neplatnou aj samotná dražba. Poukázala na § 21 ods. 2 Zákona o dražbách 527/2002 Z. z. a § 3 ods. 6 citovaného zákona. Žalovaný v 1/ rade na miesto podania žaloby o zaplatenie pohľadávky podal návrh na vykonanie dražby a z týchto dôvodov nemala inú možnosť, ako sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy v konaní o neplatnosti dražby.
5. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že okrem zmluvy o úvere zo dňa 23. 07. 2013 a 05. 07. 2013 bola uzatvorená so žalobkyňou aj zmluva o úvere zo dňa 18. 03. 2014. Splatnosť všetkých úverov bola predĺžená na 25. 06. 2014. Celkove dlžná suma predstavovala sumu 16 748,-- Eur, keď z titulu poskytnutých úverov dlžila 6 300,-- Eur + 1 200,-- Eur + 2 000,-- Eur a za 604 dní omeškania dojednaný úrok z omeškania 12,-- Eur denne predstavoval 7 248,-- Eur. Potvrdil, že žalovaná uhradila suma 4 900,-- Eur. V čase dražby potom dlh predstavoval 11 848,-- Eur. V dražbe bolo uplatnených len 6 950,-- Eur. Na pojednávaní dňa 03. 02. 2017 uviedol, že nemá k dispozícii zmluvu o úvere zo dňa 18. 03. 2014, pričom mal za to, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti sa týka aj tejto zmluvy. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti podpísala žalobkyňa pred notárskym úradom, pričom mala vedomosť o jej obsahu.
6. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že dražbu vykonal v zmysle platných právnych predpisov. Sporná je výška pohľadávky, za ktorú v plnej miere zodpovedá navrhovateľ dražby. Jej spornosť by mala byť však predmetom iného sporu, nie konania o neplatnosť dražby.
7. Žalovaný v 3/ rade uviedol, že ako vydražiteľ nemal prístup k úverovej ani záložnej zmluve a nemôže posudzovať jednotlivé ustanovenia ani výšku pohľadávky. Ako vydražiteľ bol dobromyseľný, pričom žalobkyňa mu odmietla sprístupniť nehnuteľnosť. Za dom zaplatil sumu 10 500,-- Eur.
8. Z pripojeného oznámenia o vykonaní dražby žalovaného v 2/ rade zo dňa 31. 05. 2016 vyplýva, že na rodinný dom žalobkyne a pozemku pod stavbou bola vykonaná dražba v zmysle § 24 Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. z podnetu navrhovateľa dražby žalovaného v 1/ rade, pričom vydražiteľom sa stal žalovaný v 3/ rade. Dražba bola vykonaná dňa 31. 05. 2016 v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Daniely Vozárovej, ktorá aj osvedčila jej priebeh.
9. Predmetom sporu bol návrh žalobkyne na určenie neplatnosti dražby, ktorou došlo k vydraženiu jej domovej nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 3/ rade na základe dobrovoľnej dražby.
10. Podľa § 21 ods. 2 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu 31. 05. 2016, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). (4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
11. Podľa § 3 ods. 6 zákona 527/2002 Z. z. dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 Eur.
12. Žalobkyňa podala návrh na určenie neplatnosti dražby dňa 22. 07. 2016, t.j. v zákonnej 3-mesačnej lehote.
13. Súd skúmal, či jej žaloba je dôvodná.
14. Dôvodnosť žaloby žalobkyňa odvodzovala od neplatnosti záložnej zmluvy (§ 21 ods. 2) a tiež od tej skutočnosti, že výška pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia výkonu záložného práva neprevyšovala 2 000,-- Eur (§ 3 ods. 6 zákona 527/2002 Z.z.).
15. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa uzatvorila dňa 05. 07. 2013 s právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade zmluvu o úvere, na základe ktorej jej mala byť poskytnutá suma 2 000 Eur a to bezúročne, ktorú sa zaviazala vrátiť v lehote 6 mesiacov, t.j. do 25. 01. 2014. Dňa 23. 07. 2013 uzatvorila ďalšiu zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bola poskytnutá bezúročne suma 4 300,-- Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť v lehote do 25. 01. 2014.
16. V článku II. bod 3 zmlúv bolo dojednané, že v prípade nezaplatenia niektorej mesačnej splátky sa stáva splatným celý úver naraz, pričom v prvej zmluve bol dojednaný úrok z omeškania vo výške 3 Eurá za každý začatý deň omeškania a v druhej zmluve 6 Eur za každý začatý deň omeškania až do zaplatenia.
17. Forma platenia bola ponechaná na vôli dlžníka a to buď v hotovosti alebo na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX.
18. Žalovaná preukázala, že uhradila na tento účet v lehote do 27. 03. 2015 celkove sumu 4 880,-- Eur.
19. Ku dňu dražby potom z titulu istiny predstavoval jej dlh sumu 1 420,-- Eur.
20. Tak, ako to vyplýva zo zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách jeho § 3 ods. 6 účinného ku dňu vykonania dražby, nebolo možné dražiť nehnuteľnú vec, pokiaľ hodnota pohľadávky bez príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia začatia výkonu záložného práva neprevyšovala 2 000,-- Eur.
21. Súd vychádzal z predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, z ktorej z článku II. bod 3a vyplýva, že pohľadávka, ktorá mala byť zabezpečená touto zmluvou, sa týkala zmlúv o úvere uzatvorených dňa 05. 07. 2013 a 23. 07. 2013, t. j. nie ďalších zmlúv.
22. Pokiaľ spôsob výpočtu dlhu žalovaným v 1/ rade v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 06. 12. 2016 vychádzal aj z dojednaných úrokov z omeškania vo výške 7 248,-- Eur a z dlžnej sumy 1 200,-- Eur z titulu zmluvy o úvere zo dňa 18. 03. 2014, súd k takto vypočítanému dlhu neprihliadal. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 O. z. Navyše tak, ako bol dojednaný, bol dojednaný v rozpore so znením § 517 O. z. a vládnym nariadením 87/1995 Z. z.
23. Zmluvy ani nemohli byť považované za zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, keďže boli dojednané ako bezúročné. Obsahovo mohli predstavovať len zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasledujúcich O. z.
24. Keďže mal súd za preukázané, že došlo k dražbe rodinného domu žalobkyne v rozpore s kogentným ustanovením § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z, súd návrhu žalobkyne v súvislosti aj so znením ustanovenia § 21 ods. 2 citovaného zákona vyhovel. Nezaoberal sa potom ďalšou námietkou neplatnosti záložnej zmluvy.
25. Okruh účastníkov súdneho konania o neplatnosť dražby vyplýva zo znenia § 21 ods. 4 zákona 527/2002 Z. z.
26. Žalobkyňa bola v konaní úspešná. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 CSP tak, že jej priznal v plnom rozsahu náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).