Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Csp/44/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: H. P., X.. X.X.XXXX, V. L. XXX XX Z. XXX, F., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.hrdinov 163/66, 089 01 Svidník p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 478,41 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 7.9.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 478,41 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 15.000,- Sk s uvedením splatnosti úveru 36 mesiacov, splátkou 817,- Sk a zmluvnou odmenou vo výške 14.412,- Sk.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, s poukazom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods.2 písm. g) a § 4 ods.2 písm. i) je úver bezúročný a bez poplatkov, a preto mal žalovaný nárok iba na vrátenie tých peňažných prostriedkov, ktoré jej vyplatil a vo zvyšku na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 478,41 Eur.

4. V zmluve o revolvingovom úvere je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 64,11 %. V tejto súvislosti poukázala na priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov v júni r.2008 vo výške 11,38 %. Z uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom v zmluve o revolvingovom úvere je takmer 6-násobne vyšší, a teda ide o zmluvné dojednanie v rozpore s ust. § 39 OZ.

5. Žalovaný namietal miestnu nepríslušnosť súdu na konanie o podanej žalobe, nakoľko nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nespadá pod spotrebiteľský právny režim. Podporne poukázal na uznesenie KS v Ž. J. R..B.. X M. XXX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX.

6. Zároveň nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvného vzťahu pre absenciu údaja konečnej splatnosti úveru.

7. Z článku 4. ods. 4.6. zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bol dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriaceho súčasť zmluvy ako takej. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti obsahuje.

8. Pokiaľ ide o ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru neuvedením počtu, výšky a termínov splatnosti splátok zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (817,- Sk), termín splatnosti splátky vždy k 15.dňu v mesiaci, ako aj počet splátok - 36, teda aj náležitosť podľa § 4 ods.2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch.

9. Pokiaľ ide o výšku odplaty za predmetný spotrebiteľský úver, táto bola z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej regulácie až od 1.X.XXXX, kedy nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. Odplata ako cena plnenia v zmysle § 53 ods.1 a 2 v znení v čase uzavretia zmluvy, nemôže byť v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nikdy považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Účastníci konania sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Podľa ust. § 502 Obchodného zákonníka, zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzatvorenie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorým je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Ustanovenie § 502 ods.1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

10. Výška odplaty za úver dohodnutá medzi účastníkmi konania bola v súlade aj s ust. § 3 ods.10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere.

11. Voči uplatnenému nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vzniesol námietku premlčania uplynutím objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 107 ods. 1 s poukazom na realizáciu poslednej úhrady dňa X.X.XXXX.

12. Súd dokazovaním vykonaným oboznámením zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, stanoviskom veriteľa, prehľadom realizovaných platieb, prehľadom úrokových sadzieb, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

13. Strany sporu dňa XX.X.XXXX uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX. Zmluvu najprv podpísala žalobkyňa dňa XX.X.XXXX s vyplnením údajov v kolónke 5 označenom ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere, v ktorých sa nachádza výška požadovaného úveru 15.000,- Sk, počet a splatnosť splátok 36/15, výška mesačnej splátky 906,- Sk, zmluvnej odmeny vo výške 17.616,- Sk, predpokladaná RPMN 79,49 % a ročná úroková sadzba 79,49 %.

14. Žalovaný predmetnú zmluvu podpísal dňa XX.X.XXXX a v kolónke 6, kde sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere s uvedením výšky úveru 15.000,- Sk, počtu a splatnosti splátok 36/15, mesačnej splátky 817,- Sk, zmluvnej odmeny 14.412,- Sk, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 29.412,- Sk, RPMN 65,90 % a ročnej úrokovej sadzby 64,11 %.

15. Podľa predloženého prehľadu platieb v zmluve o revolvingovom úvere žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 497,91 Eur a žalobkyňa v prospech žalovaného poukázala úhrady vo výške 976,32 Eur.

16. Podľa § 4 zák.č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotreb. úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotr. úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotr. úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotr. úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=25.06.2008>, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=25.06.2008>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101? ucinnost=25.06.2008> a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101? ucinnost=25.06.2008>, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=25.06.2008>. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=25.06.2008> Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=25.06.2008>

V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=25.06.2008> Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

17. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluvou zo dňa XX.X.XXXX malo dôjsť medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia úveru vo výške 15.000,- Sk, s uvedením počtu splátok, termínov splatnosti, zmluvnej odmeny, RPMN, ročnej úrokovej sadzby, ako aj nominálnej hodnoty úveru.

18. Z rovnopisu zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalobkyňa predmetnú zmluvu o úvere podpísala dňa XX.X.XXXX s uvedením údajov o požadovanom revolvingovom úvere v bode 5, ktoré boli rozdielne s údajmi o schválenom revolvingovom úvere pod bodom 6 spísaných žalovaným pri podpise zmluvy dňa XX.X.XXXX na základe oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vystavenom v rovnaký deň, ako deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere žalovaným.

19. Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorá mala byť uzatvorená medzi stranami sporu dňa XX.X.XXXX, má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ust. § 4 a nasledujúcich zák. č. 258/2001 Z.z.

20. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

21. Podľa § 43c ods.2 OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

22. V súlade s ust. § 46 ods.2 OZ, pre uzatvorenie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

23. V súlade s ust. § 44 ods.2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za návrh nový.

24. Nakoľko žalovaný poskytol žalobkyni úver za iných podmienok ako uvedených v žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere žalobkyňou dňa XX.X.XXXX, schválením revolvingového úveru žalovaným dňa XX.X.XXXX s údajmi rozdielnymi oproti údajom požadovaného revolvingového úveru, ide zo strany žalovaného o nový návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, a preto pre platné uzatvorenie zmluvy bola nevyhnutná písomná akceptácia uvedeného návrhu žalobkyňou v zmysle ust. § 43c ods.2, 44 a 46 ods.2 veta prvá OZ, ktorý by okrem iného musel obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z.

25. Na základe uvedeného, preto súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8XXXXXXXXX je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v spojení s ust. § 40 ods.1 OZ.

26. Na základe uvedených skutočností, preto žalovaný mal nárok iba na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov podľa karty klienta v sume 497,91 Eur.

27. Aj v prípade, že uvedená zmluva o revolvingovom úvere by bola platným právnym úkonom v zmysle ust. § 4 ods.2 zák. č. 258/2001 Z.z., táto okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

28. Keďže z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že táto neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko neobsahuje špecifikáciu v akom rozsahu tá ktorá mesačná splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny a uplatneného úroku.

29. Keďže predmetná úverová zmluva neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané ust. § 4 ods.2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z., uvedený úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanému by opätovne vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov z poskytnutého úveru.

30. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie takto poskytnutej sumy. V danom prípade súd poukazuje aj na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého v prípade ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, ale nejde o spotrebiteľský úver, podľa zákona o spotrebiteľských úverov, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy.

31. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluvách o spotrebiteľských úveroch sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podľa názoru súdu podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania, určenú najmä s prihliadnutím najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými najmä bankami pri poskytovaní úverov.

32. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej zmluve túto obvyklú mieru podstatným spôsobom neprevyšujú, keďže boli dojednané maximálne vo výške 1,5 násobku priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy (viď www.nbs.sk <http://www.nbs.sk/> 16,32 % - 6/2008 pri úveroch s dobou splatnosti 1 až 5 rokov). Na podporu svojho tvrdenia poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 12. 2008 pod sp. zn. 3 Co 67/2008, ktorým odvolací súd dospel k záveru primeranosti dojednaných úrokov v rozsahu 25 % s prihliadnutím na priemernú úrokovú mieru z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia prejednávanej zmluvy o úvere, ktorá bola v rozhodnom období vo výške 11,14 %. Z uvedeného odôvodnenia rozhodnutia je teda možné vyvodiť jednoznačný záver, že odvolací súd považoval za primeranú výšku úrokov v prejednávanej zmluve zodpovedajúcej približne dvojnásobku úrokových sadzieb za úvery poskytované obchodnými bankami v čase uzatvorenia prejednávanej zmluvy.

33. Ako aj na rozhodnutie KS v Prešove pod sp. zn. X M. XXX/XXXX B. G. XX.X.XXXX, v ktorom odvolací súd dospel k záveru, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky rozhodne nie však viac ako 100 %oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalobca v zmluve o poskytnutí predmetného revolving.úveru uviedol nesprávnu výšku úrokovej sadzby, ako aj RPMN úveru.

34. Podľa výpočtu súdu pri výške poskytnutého úveru v sume 497,91 Eur, dobe splácania 36 mesiacov a celkovej sumy, ktorá má byť splatená vo výške 976,30 Eur je správny údaj o výške ročnej úrokovej miery 25,16 % a RPMN 64,11 % ročne.

35. Na základe uvedených skutočností, preto súd dospel k záveru, že výška úrokovej sadzby prejednávanej zmluvy podstatným spôsobom neprevyšuje obvyklú mieru úrokov z úverov poskytovaných komerčnými bankami v čase jej uzatvorenia, kedy sa priemerná výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úverov a dobe ich splatnosti v rozsahu 1 až 5 rokov pohybovala v priemere 16,32 % a teda nejde o zmluvné dojednanie, ktoré by odporovalo ustanoveniu § 39 OZ.

36. Podľa ust. § 4 ods.2 písm. k) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere mala obsahovať údaj o priemernej hodnote RPMN.

37. Povinnosť uvádzať ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej hodnote RPMN pod hrozbou toho, že v opačnom prípade bude úver bezúročný a bezpoplatkov, bola do zákona č. 258/2001 Z.z. zavedená novelou č. 568/2007 Z.z. účinnou od 1.1.2008.

38. Vychádzajúc z citovaného prechodného ustanovenia k právam účinným od 1.1.2008 povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej hodnote RPMN pod hrozbou určenia úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, vznikla prvýkrát uplynutím dvoch mesiacov od prvého zverejnenia tejto hodnoty. Odôvodnenie momentu zverejnenia tohto údaju oprávneným subjektom ako kritéria pre stanovenie plynutia 2-mesačného prechodného obdobia vyplýva z dôvodovej správy k novele č. 568/2007 Z.z. - keďže ministerstvo, Národná banka Slovenska alebo nimi určená osoba získa údaje od veriteľov potrebné na určenie priemernej hodnoty RPMN na trhu až po 1.1.2008, bude možné tieto hodnoty zverejniť až neskôr, ako je účinnosť zákona.

39. Z webovej stránky Ministerstva financií SR vyplýva, že súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za I. štvrťrok 2008 boli zverejnené XX.X.XXXX. Ak by bol tento údaj dátumom zverejnenia v zmysle § 8aa ods.1 v spojení s § 4 ods.2 písm. k) zák. č. 258/2001 Z.z., povinnosť uvádzať údaj o priemernej hodnote RPMN v spotrebiteľských úveroch by vznikla najskôr XX.X.XXXX. Spotrebiteľský úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX by preto nebolo možné považovať za bezúročný a bezpoplatku len preto, že neobsahoval údaj o priemernej hodnote RPMN.

40. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

42. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20151101>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20151101>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

43. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

44. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

45. Z predloženej karty klienta nesporne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobkyne na základe neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol úverové prostriedky v celkovej výške 497,91 Eur, pričom táto v jeho prospech realizovala úhrady vo výške 976,32 Eur.

46. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko zo strany žalovaného išlo o úmyselne bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého je stanovená 10-ročná premlčacia lehota, ktorá do podania žaloby neuplynula ani odo dňa poskytnutia úverových prostriedkov.

47. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a ich kontraktáciu.

48. Účelom právnej úpravy § 4 ods.3 zák. č. 258/2001 Z.z. je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods.2 citovaného zákona. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (uznesenie NS SR pod sp.zn. 6 MCdo 9/2012).

49. Je teda dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením všetkých podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a pre prípad že to tak urobí bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez

právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Keďže zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou premlčacou lehotou, ktorá sa počíta odo dňa keď k nemu došlo v zmysle ust. § 107 ods.2 je dôvodný právny záver, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže ku dňu podania žaloby neuplynula 10-ročná premlčacia lehota, ani odo dňa poskytnutia úverových prostriedkov (rozsudok KS v Prešove sp.zn. 7 Co 84/2011, sp.zn. 3 Co 41/2012, 5 Co 134/2012).

50. Na základe uvedeného vyhovel žalobe žalobkyni o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 478,41 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od X.X.XXXX do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom nároku na úrok z omeškania zamietol.

51. Keďže žalobkyňa preukázateľne žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvala až doručením žaloby prevzatej žalovaným dňa X.X.XXXX, žalovaný sa do omeškania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 563 dostal až počnúc dňom 7.X.XXXX vo výške určenej v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 1. dňu omeškania.

52. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

53. Podľa § 19 CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode a) má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, b) nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, c) je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky, d) má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania, e) má adresu trvalého pobytu, adresu sídla, alebo ak ide o zahraničnú právnickú osobu organizačnú zložku žalobca, ak ide o antidiskriminačný spor.

54. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným na základe zmluvy o úvere č. 8300009560 je vzťahom spotrebiteľským potom, pokiaľ ide o miestnu príslušnosť, táto je daná v súlade s ust. § 19 písm. d) na výber a žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla podať žalobu i na súde, v obvode ktorého má bydlisko, t.j. na Okresný súd v Prešove. Na základe uvedeného preto námietku žalovaného miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Prešove považoval za nedôvodnú s tým, že ide o súd miestne príslušný na prejednanie veci a v zmysle ust. § 42 na túto neprihliadal.

56. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

58. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 a žalobkyni, ktorá bola úspešná v plnom rozsahu čo do istiny uplatnenej pohľadávky, bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

59. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods.2 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Prešove v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.