Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cpr-59-2020.pdf
PDF · 71.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-42Cpr/59/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobcu: X. M. U. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, Z., korešp. adresa: T. XX novembra XXXX/X, XXX XX Z., zastúpený X. W., trvale bytom Y. 1, S., korešp. adresa: T. XX. novembra XXXX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: V., s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom K. slobody XXXX, Z., H.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
rozhodol:
I. S. z a s t a v u j e.
II. W. sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa žalobou doručenou dňa XX.XX.XXXX domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý bol založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX a náhrady mzdy.
X. Žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX oznámil, že žalobu voči žalovanému berie späť v celom rozsahu a konanie navrhuje zastaviť.
X. Podľa ust. §144 D. sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.
X. Podľa ust. §X45 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
X. Podľa ust. §X46 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
X. Podľa ust. §146 ods. X C.s.p., súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
X. V zmysle cit. zákonných ustanovení súd výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovaného o oznámenie svojho stanoviska k späťvzatiu žaloby (súhlasu). V. výzvu žalovaný prevzal dňa XX.X.XXXX, avšak v stanovenej XX dňovej lehote na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.
X. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon žalobcu (ako dominus litis) adresovaný súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. G. týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou. W. je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené.
X. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú už jeho doručením súdu. Y. je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. Po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu. W. žaloby nemôže žalobca následne odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky.
XX. Na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu súd v súlade s citovanými ustanoveniami zákona konanie zastavil.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §256 ods. X C.s.p., v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
XX. V súlade s judikatúrou K. súdu SR, pred samotným rozhodnutím o náhrade trov zastaveného konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, treba vždy v konkrétnom prípade skúmať, či a ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podania žaloby, a to z čisto procesného hľadiska.
XX. Podľa právnej úpravy v D. sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. X D.). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného.
XX. Ustanovenie §256 ods. X C.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. K. náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. V. „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení §256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. G. zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. G. je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. K., pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. S. procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.
XX. Podľa ust. §257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
XX. Súd sa zaoberal možnosťou aplikácie cit. ust. §257 C.s.p., vo vzťahu ku ktorému judikatúra konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
XX. V tejto súvislosti súd vzal do úvahy skutočnosť, že v priebehu konania uznesením R. súdu V. zo dňa X.X.XXXX, č.k. XR/X/XXXX, zverejneným v R. vestníku SR č.XX/XXXX dňa XX.X.XXXX bola povolená reštrukturalizácia žalovaného, čo malo za následok prerušenie predmetného súdneho konania v zmysle ust. §118 ods. X zák. č. X/XXXX Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „G.“), a to až do skončenia reštrukturalizácie žalovaného. K. uplatnený nárok žalobcu je nárokom peňažným, je nevyhnutný postup v súlade s ust. §X20 ods. 1 G., v zmysle ktorého uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
XX. O trovách konania súd rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal právo na ich náhradu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v povahe predmetného sporu a súvisiacich následkoch povolenia reštrukturalizácie žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Košice II, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.