Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/304/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: S. Š., R.. XX.XX.XXXX, T. D. XXX XX V.Š. XXXX, Š. V. I., zastúpený splnomocneným zástupcom S. Š., R.. XX.XX.XXXX, T. D. XXX XX V. XXXX, proti žalovanému: C. P., R.. XX.XX.XXXX, T. D. J. XXX, XXX XX W. T., Š. V. I., za účasti intervenienta na strane žalovaného Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o náhradu škody vo výške 12,65 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12,65 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 12,65 eur od 15.11.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania:

- vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12,65 eur od 01.11.2007 do 14.11.2007 a

- vo výške 1 % ročne zo sumy 12,65 eur od 15.11.2007 do zaplatenia, zamieta.

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 19.10.2007 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 22.10.2007 sa žalobca spolu s Janou Šustekovou - LUKY (ako žalobcom II.) voči žalovanému domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 3.381,- Sk (112,23 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.381,- Sk od 01.11.2007 do zaplatenia a Jane Šustekovej - LUKY (ako žalobkyni II.) sumu 271.268,- Sk (9.004,45 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 271.268,- Sk od 01.11.2007 do zaplatenia a súčasne nahradiť im trovy konania. 2. Žalobu žalobca a Jana Šusteková - LUKY (ako žalobca II.) skutkovo odôvodnili tým, že dňa 26.09.2006 o 07.30 hod. žalovaný viedol nákladné motorové vozidlo DAF 85.480, EČ: U. XXX P. po ceste X. O. v smere od Ž. do T., pričom, keď sa nachádzal na križovatke pri podniku KIA Slovakia v katastri Obce T. R. C. pri odbočovaní doľava vošiel do jazdnej dráhy žalobcovi, ktorý viedol súpravu nákladného motorového vozidla VOLVO F10 s EČ: P. XXX O. s návesom Cornehl CHKS/AL s EČ: P. XXX G. v dôsledku čoho došlo k stretu oboch vozidiel, po ktorom bola jazdná súprava odhodená vpravo a žalobca pri tejto dopravnej nehode utrpel zlomeninu podčlenkovej kosti - klinovej ľavej nohy, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie a oderky prednej plochy oboch kolien a tieto zranenia si vyžiadali u neho práceneschopnosť v trvaní 10 týždňov. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Žilina spis. zn. 1T/73/2007 zo dňa 21.05.2007 uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona s tým, že žalobca a Jana Šusteková - LUKY boli odkázaní s nárokom

na náhradu škody na občianske súdne konanie. Jane Šustekovej - LUKY vnikla v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou majetková škoda v celkovej sume 271.268,- Sk (9.004,45 eur) a žalobcovi škoda na zdraví v celkovej sume 3.381,- Sk (112,23 eur), z toho v sume 3.000,- Sk (99,58 eur) za lekárske výkony podľa obodovania a v sume 381,- Sk (12,65 eur) ako náklady za ošetrenie dňa 26.09.2006. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 26.05.2010 tak, že výšku škody neuznáva a ak si chcú žalobca a Jana Šusteková - LUKY (ako žalobca II.) nejaký nárok, potom je potrebné žiadať Komunálnu poisťovňu, a. s. Vienna Insurance Group, kde bolo jeho vozidlo poistené poistnou zmluvou č. XXXXXXXXX. 4. Podaním zo dňa 01.06.2010 žiadal žalovaný, aby do konania vstúpila Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group ako intervenient na strane žalovaného, keďže v tejto poisťovni bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla. 5. Podaním zo dňa 11.06.2010 vstúpila do konania Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group ako intervenient na strane žalovaného (podľa ust. § 93 O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 . 6. Intervenient na strane žalovaného považoval podaním zo dňa 12.12.2012 nárok na zaplatenie nákladov spojených s liečením žalobcu v sume 12,65 eur za nepreukázaný. Rovnaké vyjadrenie produkoval aj na pojednávaní dňa 29.11.2013. 7. Súd uznesením č. k. 6C/304/2007-453 zo dňa 23.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2016, vylúčil v zmysle ust. § 166 ods. 2 žalobu Jany Šustekovej - LUKY (ako žalobkyne II.) na samostatné konanie. Z uvedeného dôvodu tak súd vo veci konal už len v rozsahu žaloby žalobcu zo dňa 19.10.2007, a to v časti, na ktorej žalobca zotrval, keďže podaním urobeným ústne do zápisnice dňa 03.06.2014 zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 99,58 eur (3.000,- Sk) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 99,58 eur od 01.11.2007 do zaplatenia späť a súd konanie o žalobe žalobcu v tejto časti so súhlasom žalovaného a intervenienta na strane žalovaného urobeným na pojednávaní dňa 03.06.2014 podľa ust. § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. zastavil uznesením č. k. 6C/304/2007-433 zo dňa 10.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2015, zastavil (týmto uznesením, pokiaľ ide o trovy konania v tejto jeho časti, súd rozhodol, že o týchto rozhodne v rozhodnutí vo veci samej). 8. Súd vec prejednal na viacerých pojednávaniach, naposledy dňa 03.02.2017, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalobcu, intervenienta na strane žalovaného a jeho právneho zástupcu. Žalobca neúčasť na pojednávaní ospravedlnil prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Právny zástupca intervenienta na strane žalovaného svoju neúčasť, ako aj neúčasť samotného intervenienta na strane žalovaného, na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 31.01.2017 s tým, že výslovne súhlasil, aby súd pojednával aj v ich neprítomnosti. 9. Žalobca na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na žalobe v časti o zaplatenie sumy 12,65 eur s príslušenstvom. Žalobu považoval za dôvodnú a svoj žalovaný nárok za preukázaný listinnými dôkazmi, ktoré produkoval. 10. Žalovaný sa na pojednávaní k žalobe vyjadril len toľko, že je ochotný žalovanú sumu 12,65 eur s príslušenstvom žalobcovi uhradiť. 11. Súd tak vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom, pričom na základe dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 12. Rozsudkom Okresného súdu Žilina spis. zn. 1T/73/2007 zo dňa 21.05.2007, ktorý podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2007, (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 342 spisu) bol žalovaný uznaný za vinného, že dňa 26.09.2006 o 07.30 hod. viedol nákladné motorové vozidlo DAF 85.480, EČ: U. XXX P. po ceste X. O. v smere od Ž. do T., pričom, keď sa nachádzal na križovatke pri podniku KIA Slovakia v katastri Obce T. R. C. pri odbočovaní doľava vošiel do jazdnej dráhy súpravy nákladného motorového vozidla VOLVO F10, EČ: P. XXX O. s návesom Cornehl CHKS/ AL, EČ: P. XXX G., ktoré viedol žalobca po ceste X. O. v smere od T. do Ž., následkom čoho došlo k stretu oboch vozidiel, po ktorom bola jazdná súprava odhodená vpravo, kde prešla po vyvýšenom trávnatom ostrovčeku do odbočovacieho jazdného pruhu od podniku KIA Slovakia do Ž., žalobca pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu podčlenkovej kosti - klinovej ľavej nohy, bez posunutia úlomkov, pomliaždenie hrudnej steny vľavo ľahkého stupňa, pomliaždenie a kožné oderky prednej plochy oboch kolien, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 10 týždňov, pričom žalovaný svojim konaním porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho postavenia vodiča a uloženú mu ust. § 4 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona.

13. Podľa hlásenia úrazu zo dňa 26.09.2006 vytaveného Nemocnicou s Poliklinikou (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 14 spisu) žalobca ako vodič kamiónu a účastník autonehody pri Kii utrpel odreniny v oblasti kolien obojstranné, pohmoždenie hrudnej steny vľavo a pohmoždenie nohy vľavo. 14. Podľa lekárskej správy - nálezu, vystavenej dňa 27.01.2014 MUDr. Karolom Orlovským, PhD., úrazová chirurgia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 271 spisu), žalobca bol dňa 26.09.2006 o 08.43 ošetrený po dopravnej nehode na traumatologickej ambulancii vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina, V. Spanyola 43, Žilina MUDr. Slavomírom Kovalčíkom a uhradil sumu 381,- Sk. 15. Podľa potvrdenky č. XXXXXX Nemocnice s poliklinikou Žilina, V. Spanyola 43, Žilina, traumatologickej ambulancie, zo dňa 26.09.2006 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10 spisu) prijala Nemocnica s poliklinikou Žilina od žalobcu úhradu sumy 381,- Sk za ošetrenie. 16. Podľa listiny označenej ako „Príloha k faktúre“ vyhotovenej dňa 26.09.2006 MUDr. Slavomírom Kovalčíkom lekárom traumatologickej ambulancie Nemocnice s poliklinikou Žilina (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 11 spisu), boli žalobcovi Nemocnicou s poliklinikou Žilina vyúčtované náklady za ošetrenie s uvedením diagnózy T008 (pozn. povrchové poranenia postihujúce iné kombinácie telesných oblastí podľa prílohy č. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2013) v sume 381,- Sk za vyšetrenia v spoločných vyšetrovacích a liečebných zložkách: 1. kód výkonu 62, počet 1, body za výkon 250, 2. Kód výkonu 2000, počet 1, body za výkon 100, 3. Kód výkonu 71, počet 1, body za výkon 35; celkovo počet bodov 385 x 0,99 Sk / bod = 381,15 Sk po zaokrúhlení 381,- Sk ako suma nákladov za vyšetrenia. 17. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 18. Podľa ust. § 420 ods. 3 v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 19. Podľa ust. § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. 20. Podľa ust. § 517 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 21. Podľa ust. § 517 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa ust. § 563 v znení zákona č. 509/1991 zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 23. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby (od 01.01.2003 základnej úrokovej sadzby) určenej Národnou bankou Slovenska [2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov] platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 24. Podľa ust. § 10a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. 25. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 26. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 27. V konaní si tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca napokon uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 12,65 eur (381,- Sk), a to na tom skutkovom základe, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného mu vznikla škoda na zdraví, v dôsledku čoho vynaložil náklady spojené s jeho

liečením v žalovanej sume 12,65 eur. Žalobou uplatnený nárok tak súd uplatnil ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti žalovaného za škodu podľa cit. ust. § 420 ods. 1 v rozsahu nákladov spojených liečením žalovaného podľa cit. ust. § 449 ods. 1 OZ. 28. Pre vznik nároku poškodeného na náhradu škody je nutné splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane škodcu. Týmito predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. 29. Porušenie právnej povinnosti povinným subjektom spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. 30. Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody. Pri škode na zdraví sa poškodenému jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (§444 , strata na zárobku (§ 445 a účelné náklady spojené s liečením (§ 449 ods. 1 . 31. Existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, je nutné v každom konkrétnom prípade bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - porušenia právnej povinnosti a následku - vzniku škody. 32. Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu, priameho alebo nepriameho alebo vo forme nedbanlivosti, vedomej alebo nevedomej. Pre splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. umožňuje prostredníctvom cit. ust. § 420 ods. 3 zbaviť sa zodpovednosti, tzv. exkulpáciu, vyvinenie sa. Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. 33. Splnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti za vznik škody u škodcu je tak nevyhnutnou hmotno-právnou podmienkou vzniku jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní z titulu náhrady škody. Na druhej strane žalobca musí pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v súdnom konaní preukázať vznik škody a následne aj jej výšku. 34. Z pohľadu výkladu cit. ust. § 193 si súd na tomto mieste dovolí poukázať na stanovisko Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. Cpj 35/78 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 22/1979. „V súvislosti s otázkou viazanosti odsudzujúcim rozhodnutím v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. (pozn. teraz § 193 ide najmä o to, ktoré okolnosti rozhodné pre vyriešenie sporu o náhradu škody, musí súd prevziať z trestného rozsudku, bez toho aby ich musel a mohol v občianskom súdnom konaní znovu zisťovať. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú vo väčšine prípadov (t. j. prípadov všeobecnej zodpovednosti) protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie. V každom takom spore je tak predovšetkým nutné riešiť viazanosť súdu v súvislosti s týmito okolnosťami. Súdy v občianskom súdnom konaní vychádzajú z toho, že sú viazané trestnými rozsudkami, pokiaľ ide o zavinené protiprávne konanie škodcu. K pochybeniam však v praxi súdov dochádza v otázke vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. V súvislosti s riešením tejto otázky je nutné si uvedomiť, že súd je viazaný len výrokom (nie však odôvodnením) napr. trestného rozsudku. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ich spáchal, je tak daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských vzťahoch a o vzniku určitej ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorých odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. pri ublížení na zdraví), ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a zmienenou ujmou. Nemožno tak stotožňovať rozhodnutie o spáchaní trestného činu vždy len so záverom o protiprávnom konaní. Súd v občianskom súdnom konaní však nie je viazaný v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. (pozn. teraz § 193 pokiaľ ide o výšku škody.“. Rovnako súd poukazuje aj na právny názor

vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 32Cdo 4179/2007 zo dňa 13.01.2009, podľa ktorého súd je viazaný výrokom rozsudku vydaného v trestnom konaní, nie však jeho odôvodnením. Nie je však oprávnený skúmať vecnú správnosť výroku takého rozhodnutia, ani procesný postup k príslušnému rozhodnutiu vedúci. (obdobne napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 3Cdon 1091/96 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 11/2000) 35. S poukazom na uvedený výklad viazanosti v občianskom súdom konaní podľa ust. § 193 a výrok rozsudku Okresného súdu Žilina spis. zn. 1T/73/2007 zo dňa 21.05.2007 sa súd nezaoberal dokazovaním protiprávnosti konania žalovaného (ktorá otázka ani nebola napokon sporná medzi stranami sporu, resp. intervenientom na strane žalovaného), teda súd vychádzal z toho, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla žalobcovi škoda na zdraví. 36. Škoda vzniknutá žalobcovi sa prejavila vo vzniku nákladov, ktoré vynaložil z dôvodu svojej liečby dňa 26.09.2006 (t. j. v deň predmetnej dopravnej nehody) vo výške žalovanej sumy 381,- Sk. Zo žalobcom produkovaných listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že išlo o účelne vynaložené náklady spojené s liečbou zranení, ktoré utrpel pri predmetnej dopravnej nehode zavinenej žalovaným, čím bola zrejme preukázaná priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou na zdraví žalobcu. 37. Súd tak v danom prípade dospel k jednoznačnému záveru o vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa cit. ust. § 420 ods. 1 a teda na druhej strane o vzniku nároku žalobcu na náhradu škody v žalovanom rozsahu vyjadrenom sumou 12,65 eur. Pokiaľ ide o čas plnenia - splatnosť tohto záväzku žalovaného, tento je potrebné posúdiť podľa cit .ust. § 563 OZ, v zmysle ktorého je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. (za účinnú žiadosť o plnenie možno považovať aj doručenie žaloby žalovanému, k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 210/2005 zo dňa 01.05.2006) Súd mal za to, že žalobca požiadal žalovaného o plnenie dňa 13.11.2007, kedy bola žalovanému doručená žaloba (§ 41 ods. 3 O.s.p.), a to vzhľadom k tomu, že skoršie doručenie výzvy na plnenie preukázané nemal. Žalovaný tak bol povinný splniť svoj dlh deň nasledujúci, t. j. dňa 14.11.2007, pričom vzhľadom k tomu, že do dňa vyhlásenia tohto rozsudku tento dlh nesplnil, je v omeškaní s jeho plnením (§ 517 ods. 1 , a to odo dňa 15.11.2007. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie sumy 12,65 eur ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie žalobcovi. Námietky intervenienta na strane žalovaného považoval za účelové, produkované v zrejmej snahe vyhnúť sa poistnému plneniu. 38. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 12,65 eur, a to za obdobie od 01.11.2007 do zaplatenia, súd tento žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok podľa cit. ust. § 517 ods. 2 (tiež ako príslušenstvo pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 . Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, žalovaný sa dostal do omeškania s plnením jeho peňažného záväzku nahradiť žalobcovi škodu vo výške 12,65 eur odo dňa 15.11.2007, pričom tak žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného popri zaplatení sumy 12,65 eur aj zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb. (s poukazom na prechodné ust. § 10a a § 10c), t. j. vo výške 8,5 % ročne (vzhľadom k tomu, že v čase od 25.04.2007 do 28.10.2008 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti; § 186 ods. 1 zo sumy 12,65 eur od 15.11.2007 do zaplatenia. V tomto rozsahu žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 12,65 eur od 15.11.2007 do zaplatenia a vo zvyšnom rozsahu žalobu v tejto časti zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 39. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 42. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 43. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. Podľa ust. § 261 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Súd v ďalšom v zmysle cit. ust. § 262 ods. 1 rozhodol týmto rozsudkom aj o nároku na náhradu trov konania. Pri tomto svojom rozhodnutí súd vychádzal z toho, že žalobca si pôvodne žalobou zo

dňa 19.10.2007 uplatňoval nárok na náhradu škody v celkovej sume 3.381,- Sk (112,23 eur) spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky, a to úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.381,- Sk (112,23 eur) od 01.11.2007 do zaplatenia, pričom o žalobe žalobcu bolo čiastočne rozhodnuté uznesením č. k. 6C/304/2007-433 zo dňa 10.09.2015, ktorým súd konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 3.000,- Sk (99,58 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.000,- Sk (99,58 eur) od 01.11.2007 do zaplatenia zastavil, a to na základe späťvzatia žaloby v tejto jej časti žalobcom a súčasne týmto rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté o zvyšnej časti žaloby o zaplatenie sumy 381,- Sk (12,65 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 381,- Sk (12,65 eur) od 01.11.2007 do zaplatenia, a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Možno tak konštatovať, že z hľadiska procesného zavinenia žalobca procesne späťvzatím žaloby (nie však pre správanie sa žalovaného) zavinil zastavenie konania o žalobe v časti o zaplatenie sumy 3.000,- Sk (99,58 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.000,- Sk (99,58 eur) od 01.11.2007 do zaplatenia. V tejto časti konania tak žalovanému podľa cit. ust. § 256 ods. 1 a intervenientovi na strane žalovaného podľa cit. ust. čl. 4 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 256 ods. 1 (keďže otázka nároku na náhradu trov konania intervenienta nie je v explicitne riešená) vznikol nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide časť konania o zvyšnej časti žaloby žalobcu, o ktorej súd rozhodol týmto rozsudkom, ktorým bolo tejto časti žaloby vyhovené čiastočne (v rozsahu žalovanej istiny 12,65 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 12,65 eur od 15.11.2007 do zaplatenia), je na mieste pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tejto časti konania podľa cit. ust. § 255 ods. 2 posúdiť rozsah úspechu sporových strán. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal žalovanému, ako aj intervenientovi na strane žalovaného (s odkazom na ust. čl. 4 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v rozsahu ich úspechu počítajúceho v pomere k úspechu žalobcu v konaní s tým, že za neúspech žalobcu zásadne považoval aj výsledok konania o žalobe v časti o zaplatenie sumy 3.000,- Sk (99,58 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.000,- Sk (99,58 eur) od 01.11.2007 do zaplatenia, keďže zastavenie tejto časti konania procesne zavinil žalobca. Z hľadiska vyčíslenia úspechu v konaní jednej, či druhej sporovej strany, súd vychádzal z vyčíslenia žalovaných nárokov ku dňu vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci (resp. ku dňu rozhodnutia súdu o čiastočnom zastavení konania). Aplikujúc tak vyššie uvedeného úvahy, súd dospel k záveru o čistom pomernom úspechu žalovaného (resp. intervenienta na strane žalovaného, keďže tento podporoval v konaní žalovaného) v konaní v rozsahu 78 % (výpočet: úspech žalobcu v konaní: 12,65 eur, t. j. priznaná istina + 9,92 eur, t. j. priznané úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 12,65 eur od 15.11.2007 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. do 03.02.2017 = 22,57 eur; spolu výška pohľadávky s príslušenstvom, o ktorej bolo rozhodnuté týmto rozsudkom, vyčíslená ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku a výška pohľadávky s príslušenstvom, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením o zastavení konania, vyčíslená ku dňu vydania tohto uznesenia: 112,23 eur, t. j. pôvodne žalovaná istina + 11,14 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12,65 eur od 01.11.2007 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. do 03.02.2017 + 74,41 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 99,58 eur od 01.11.2007 do dňa vydania uznesenia č. k. 6C/304/2007-433 zo dňa 10.09.2015 o čiastočnom zastavení konania, t. j. do 10.09.2015 = 197,78 eur; %-tuálny úspech žalobcu = 22,57 eur / 197,78 eur = 0,11 = 11 %; úspech žalovaného 89 % = 100 % - úspech žalobcu 11 %; čistý úspech žalovaného 89 % - 11 % = 78 %]. Vzhľadom na uvedený čistý pomerný úspech žalovaného v konaní a vyššie uvedené úvahy súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, t. j. žalovanému, ako aj intervenientovi na strane žalovaného priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v percentuálnom rozsahu 78 %. O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).