Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-51-2016.pdf
PDF · 103.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4C/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. B. XXX, XXX XX W., okres U., v konaní o zaplatenie 129,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 129,99 eur a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 129,99 eur od 16.02.2016 do zaplatenia, a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.11.2012 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo: XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 200,- eur a bola právnemu predchodcovi žalobcu povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 10,- eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovou účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poisteného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 10.02.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15.02.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na úhrady vykonané žalovanou s konečným zostatkom na úhradu vo výške 129,99 eur.
3. Na výzvu súdu žalobca písomnosťou doručenou súdu dňa 20.04.2016 špecifikoval žalovanú pohľadávku tak, že dňa 07.11.2012 žalovaná vyplnila žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty QUATRO PREMIUM (ďalej len „žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (,,ďalej len ,,banka“) v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti, prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty QUATRO PREMIUM zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB. Bankou bola žiadosť schválená dňa 10.11.2012. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 200,- eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80% ročne so štandardnou splátkou vo výške
10,- eur mesačne. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 18.11.2012. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej, spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovej výške, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 01.05.2013 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku. V posudzovanej veci bol žalovanej poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver. Veriteľ úver dlžníkovi stále dopĺňal a časť splátky sa používal na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou počíta aj zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 6. O výške ročnej úrokovej sadzby, ako aj výške schváleného úverového rámca a výške štandardnej mesačnej splátky bola žalovaná počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámená, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s. a aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding. RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanej vo forme revolvingu nie je bezúročný. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 18.11.2012. Kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Rozsah čerpania peňažných prostriedkov žalovanou predstavujú debetné transakcie v celkovej sume 200,- eur. Plnenie žalovanej v prospech kartového účtu predstavuje sumu 392,- eur, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovanej v časti kreditných transakcií s popisom transakcie „úhrada“. Kreditné operácie podrobne vykonané žalovanou žalobca podrobne špecifikoval úhradami vykonanými v období od 18.03.2014 do 02.10.2015. Uplatnená suma 129,99 eur predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná suma 129,99 eur pozostáva z istiny 118,25 eur, poplatkov 0,30 eur, štandardného úroku 9,36 eur a zo sankčného úroku 2,08 eur. Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba. Sankčná úroková sadzba teda predstavuje úrok z omeškania, ktorý sa stanovuje v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..Výška sankčného úroku sa odvíja od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu. Sankčnou úrokovou sadzbou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti. Všetky uplatnené poplatky boli účtované v zmysle platného Cenníka. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená na internetovej stránke banky alebo inak oznámená v lehotách v súlade so zmluvou a platnými predpismi. Štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle zmluvy a cenníka vo výške 22,80 % ročne.
4. Žalovaná sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadrila ani nevyužila prostriedky procesnej obrany.
5. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
6. Podľa § 297písm. b) Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
8. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené uznesením, č. k. 4C/51/2016-69 zo dňa 13.01.2017, vyveseným na úradnej tabuli súdu dňa 13.01.2017 a na webovej stránke tunajšieho okresného súdu, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
9. Uznesením, sp. zn. 4C/51/2016 zo dňa 14.12.2016, právoplatným dňa 22.12.2016, súd na návrh žalobcu pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že žalobca preukázal, že počas konania nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých
sa v spore koná. Z úradnej činnosti bolo súdu tiež známe, že obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., na ktorú bola pohľadávka postúpená, a ktorá súhlasila so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, podľa informácii zverejnených Národnou bankou Slovenska patrí medzi ostatných veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia, a predmetom postúpenia je pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, súd preto pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako nový žalobca, spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154.
10. Z listinných dôkazov označených a predložených žalobcom, nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to Zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro Premium, Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou ConsumerFinance Holding, a.s., výpismi z pôžičkovej karty Quatro Premium, Cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., písomnosťou označenou „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 01.05.2013, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 10.11.2012 Zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro Premium č. XXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úverový rámec (kreditný limit) vo výške 300,- eur, so štandardnou mesačnou splátkou 10,- eur.
12. Podľa výpisu z čerpania splátok a úhrad žalovaná dňa 18.03.2014 prvýkrát použila kreditnú kartu, z ktorej postupne vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej sume 200,- eur, a to platbami u obchodníka alebo výbermi z bankomatu. Dňa 01.05.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu celého poskytnutého úveru v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorú prevzala matka žalovanej dňa 07.05.2013.
13. Žalovaná na výzvu právneho predchodcu žalobcu písomne nereagovala a po zosplatnení úveru dlžnú sumu čiastočne uhrádzala. Žalovaná postupne na účet právneho predchodcu žalobcu uhradila peňažné prostriedky vo výške 392,- eur.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy o vydávaní a používaní pôžičkovej karty Quatro Premium“ (ďalej len ,,zmluva o úvere“), uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 10.11.2012, bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver vo výške úverového rámca 300,- eur. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Uzatvorená úverová zmluva má však charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi dodávateľom v súvislosti výkonom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorá zmluvu neuzatvárala v súvislosti so svojou obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako typickú adhéznu zmluvu, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane na predtlačenom formulári uzatváral dodávateľ s veľkým počtom spotrebiteľov s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ zmluvy, vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy spolu so všeobecnými podmienkami boli pre žalovanú vopred pripravené a žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Na záväzkový vzťah založený úverovou zmluvou, charakterom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, medzi žalobcom a žalovanou, ktorej predmetom je poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorý nebol žalovanej
poskytnutý na účel výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, sa aplikujú ustanovenia zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu zákonodarca kladie zvýšené nároky na dodávateľa cez normy spotrebiteľského práva a precizuje obsahové náležitosti zmluvy uzatváranej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahovala všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia spotrebiteľského úveru, najmä neobsahovala údaje o počte splátok a termíne konečnej splatnosti úveru pri vyčerpaní celého úverového limitu a jeho následnom postupnom splatení žalovanou, hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí žalovaná zaplatiť, ak by vyčerpala a splatila celú výšku úverového rámca, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu Zmluvy, tiež neobsahovala celkovú výšku spotrebiteľského úveru.
28. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, podľa ktorého vzhľadom na charakter úveru nebolo vopred možné dohodnúť počet splátok úveru, termín jeho konečnej splatnosti ani určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, a tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a z tohto dôvodu Zmluva tieto údaje neobsahuje.
29. Pre prípad uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je revolvingový úver, bol veriteľ povinný uviesť v zmluve relevantné údaje vypočítané s prihliadnutím na výšku úverového limitu podľa podmienok nastavených a uvedených v samotnom texte zmluvy tak, aby spotrebiteľ mohol získať aspoň približné a orientačné informácie potrebné pre rozhodnutie, či zmluvu s veriteľom uzatvorí alebo nie. To znamená, že bol preto povinný vychádzať minimálne z možného okamžitého bezhotovostného vyčerpania poskytnutého úverového rámca v plnej výške, v danom prípade sumy 300,- Eur a následného zohľadnenia dohodnutého spôsobu splatenia poskytnutého úveru, keďže zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahuje osobitné ustanovenia pre revolvingový úver. Naopak, pri všetkých spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na ich druh, zákon stanovuje rovnaké obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výnimku nepripúšťa ani pre zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru.
30. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o bezúčelovom revolvingovom úvere a žalovanému reálne poskytol peňažné prostriedky, postupným čerpaním a realizovaním platieb kreditnou kartou u obchodníka, prípadne výbermi peňažných prostriedkov z bankomatu, v celkovej výške 200,- eur. Žalovanej preto vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť.
31. Keďže mal súd zároveň preukázané, že žalovaná uhradila celkovú sumu 392,- eur, súd má za to, že žalovaná svoj dlh z úverovej zmluvy uzavretej dňa 10.12.2012 riadne splnila a jeho záväzok zanikol. Súd preto žalobu, ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
32. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovaná si však žiadne trovy konania neuplatnila, ani jej žiadne trovy konania nevyplývajú zo súdneho spisu, súd jej preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.