Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-101-2020.pdf
PDF · 177.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/101/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v spore žalobcov: 1) X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. A. X, XXX XX W., 2) J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. A. X, XXX XX W., obaja zastúpení JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom so sídlom Mäsiarska 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a, že žalobcovia 1) a 2) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby so súpisným číslom XXXX, druh stavby: 18 - budova technickej vybavenosti sídla (výmenníková stanica, budova na rozvod energií, čerpacia a prečerpávacia stanica, úpravňa vody, transformačná stanica a rozvodňa, budova vodojemu alebo čistiarne odpadových vôd a iné), popis stavby: trafostanica, stojacej na parcele registra „C“ číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, na Okresnom úrade Rožňava, katastrálnom odbore, okres: Rožňava, obec: Rožňava, katastrálne územie: W..
II. Žalobcovi 1) a 2) p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.11.2020 domáhali, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby so súpisným číslom XXXX, druh stavby: 18 - budova technickej vybavenosti sídla (výmenníková stanica, budova na rozvod energií, čerpacia a prečerpávacia stanica, úpravňa vody, transformačná stanica a rozvodňa, budova vodojemu alebo čistiarne odpadových vôd a iné), popis stavby: trafostanica, stojacej na parcele registra „C“ číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanej na Okresnom úrade Rožňava, katastrálnom odbore, okres: Rožňava, obec: Rožňava, katastrálne územie: W., na liste vlastníctva č. XXXX.
2. Podanú žalobu odôvodnili na tom skutkovom základe, že titulom kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2001 (ktorá bola riadne „zavkladovaná“ v katastri nehnuteľností pod číslom V 1483/01) nadobudli ako kupujúci (manželia) vlastnícke právo (do bezpodielového spoluvlastníctva) ku nižšie uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území W., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX:
- budova so súpisným číslom XXXX stojaca na parcele registra „C“ číslo XXX/X,
- budova (tlačiarenská budova) bez súpisného čísla stojaca na parcele registra „C“ číslo XXX/X,
- parcela registra „C“ číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 981 m2,
- parcela registra „C“ číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 907 m2,
- parcela registra „C“ číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2,
- parcela registra „C“ číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 82 m2,
- budova - trafostanica na parcele registra „C“ číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 82 m2. Vklad vyššie uvedenej kúpnej zmluvy bol katastrálnym úradom povolený dňom 14.12.2001 pod V 1483/01.
3. Žalobcovia ďalej poukázali na tú skutočnosť, že trafostanica bola súčasťou súboru nehnuteľností a v minulosti slúžila výlučne bývalým tlačiarňam a preto bola pri prevode vlastníckeho práva súčasťou tohto súboru nehnuteľností. Zo žalobcom neznámych dôvodov, neznámym spôsobom a v neznámy čas, Katastrálny úrad Rožňava, budovu - trafostanicu stojacu na parcele registra „C“ číslo XXX/X, vyňal z ich vlastníctva, pričom o uvedenej skutočnosti katastrálny úrad podľa žalobcov nevydal žiadne rozhodnutie, ani ich inak neupovedomil. Predmetná trafostanica bola následne, podľa ich názoru v neznámy čas, zapísaná ako výlučné vlastníctvo žalovaného, pričom uvedená trafostanica je v súčasnosti vedená ako trafostanica so súpisným číslom XXXX na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území W.. Žalobcovia z vyššie uvedeného dôvodu podali dňa 01.07.2020 návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte, pričom Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, dňa 18.08.2020 vydal rozhodnutie č. sp.: OU-RV-KO1-2020/X 44-Le, ktorým rozhodol tak, že zapísal vlastnícke právo k stavbe „trafostanica“ na pozemku registra „C“ KN s parcelným číslom XXX/X v prospech žalobcov 1) a 2) v podiele 1/1 k celku, v súlade s právoplatným rozhodnutím o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, reg. zn. V 1483/01, pričom trafostanicu zapísal na novovytvorený list vlastníctva č. XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, avšak s poznámkou: hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená - § 39 ods. 2 katastrálneho zákona - P 746/2020 - pol. výkazu zmien 1574/2020.
4. Žalobcovia konštatovali, že pod položkou výkazu zmien (445/01) správny orgán, z pre nich neznámych dôvodov, vymazal trafostanicu z listu vlastníctva č. XXXX bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, čím podľa ich názoru došlo zo strany bývalej Správy katastra Rožňava k pochybeniu. Vlastníci predmetnej trafostanice, zapísaní do listu vlastníctva č. XXXX, neboli o tomto úkone správneho orgánu vôbec vyrozumení. Nakoľko podľa žalobcov neexistuje žiadna listina preukazujúca zánik ich vlastníckeho práva k predmetnej stavbe - trafostanice na parcele „C“ KN č. XXX/X, nemohlo dôjsť podľa ich názoru k zrušeniu zápisu trafostanice z listu vlastníctva č. XXXX, čo je v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva, reg. zn. V 1483/01. Podľa žalobcov je aktuálny stav taký, že predmetná trafostanica je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako ich vlastníctvo a zároveň aj na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastníctvo žalovaného. Mali za to, že vlastnícke právo ku predmetnej trafostanici nadobudli na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola riadne zavkladovaná, teda došlo ku platnému prevodu vlastníckeho práva z právneho predchodcu žalobcov na žalobcov. Naproti tomu žalovaný podľa ich názoru nedisponuje žiadnym nadobúdacím titulom, ktorý by bol riadne zavkladovaný do katastra nehnuteľností a preto sa nemohol nikdy platne stať vlastníkom predmetnej trafostanice. O pravdivosti tvrdení žalobcov má svedčať skutočnosť, že vlastnícke právo ku predmetnej trafostanici bolo zapísané v prospech žalovaného iba na základe záznamu, pričom prílohou bola iba listina o určení súpisného čísla vydaná Mestom Rožňava, čo je podľa žalobcov v rozpore s „katastrálnym zákonom“.
5. Žalobcovia poukázali aj na vyjadrenie žalovaného v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, podľa ktorého vlastníctvo k uvedenej trafostanici žalovaný preukazuje fotokópiou Hospodárskej zmluvy o prevode správy a národného majetku č. 223/80 medzi odovzdávajúcim Duklianske tlačiarne, n. p., Prešov a preberajúcim Východoslovenské energetické závody Košice, ktorou prešlo vlastníctvo k majetku trafostanice ku dňu 31.03.1981. Ďalej vo svojom stanovisku žalovaný uvádza, že má za to, že predmetná hospodárska zmluva dostatočným spôsobom preukazuje, že majetok zaradený do vlastníctva Východoslovenských energetických závodov Košice (právneho predchodcu VSD, a. s.) nemohol byť predmetom prevodu kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2001, predloženej žalobcami v konaní vedenom pod číslom V 1483/01. Z uvedeného tvrdenia žalovaného podľa žalobcov vyplýva, že pokiaľ aj existovala hospodárska zmluva, táto nebola nikdy zavkladovaná a teda nemohlo ani prejsť vlastnícke právo, nakoľko vlastnícke právo podľa ich názoru prechádza dňom právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu. Listina o určení súpisného čísla podľa žalobcov nepostačuje na zápis vlastníckeho práva ku nehnuteľnosti. Podľa informácií žalobcov, všetci ich právni predchodcovia prevádzali vlastnícke právo ku všetkým vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX aj spolu s trafostanicou, nakoľko trafostanica slúžila výlučne potrebám tlačiarenskej budovy.
6. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 16.03.2021 vyjadril k žalobe. Uviedol, že žalobcovia v žalobe neuviedli, podľa ktorých ustanovení zákona sa domáhajú ochrany a hodnoverne nezdôvodnili
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Stotožnil sa len s tým tvrdením žalobcov, že predmetná trafostanica slúžila v minulosti potrebám bývalých tlačiarní (Duklianske tlačiarne, n. p., Prešov). Keďže sa však jednalo o výlučne štátny majetok, jeho prevod a prechod podliehal samostatným pravidlám. Žalobcovia síce podľa žalovaného uviedli, že majetok bývalých tlačiarní nadobudli kúpnou zmluvou od súkromnej spoločnosti CITY CLUB, s. r. o., avšak podľa jeho názoru titul nadobudnutia vlastníckeho práva tohto ich právneho predchodcu s napojením na pôvodného vlastníka (ktorým bol v prípade štátneho podniku štát) nijako nepreukázali. Mal za to, že vlastnícke právo k predmetnej trafostanici nemohlo byť platne prevedené na žalobcov, ani na ich právneho predchodcu (spoločnosť CITY CLUB s. r. o.) a to aj s poukazom na zásadu „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám). Bol toho právneho názoru, že predmetnú trafostanicu totiž, podľa Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku č. 223/80, nadobudla v roku 1981 spoločnosť Východoslovenské energetické závody Košice, š. p. Podkladom pre uzavretie tejto zmluvy bola Zápisnica o prevzatí č. 61/177/81 zo dňa 25.02.1981. Uvedený postup bol podľa žalovaného dôsledkom aplikácie vtedy platného a účinného zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny a jeho vykonávacieho predpisu - vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb., ktorým sa vykonával elektrizačný zákon. Podľa uvedeného začala predmetnú trafostanicu podľa žalovaného evidovať vo svojom majetku (HIM) už od roku 1981 spoločnosť Východoslovenské energetické závody Košice, š. p.
7. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutím vlády SR č. 645 zo dňa 11.07.2000 došlo k privatizácii spoločnosti Východoslovenské energetické závody Košice, š. p. Tento podnik bol preto rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR č. 288/2001 zo dňa 14.12.2001 zrušený bez likvidácie a všetok majetok, práva, povinnosti a záväzky tohto štátneho podniku nadobudla v rámci privatizácie spoločnosť Východoslovenská energetika, a. s. Spoločnosť Východoslovenská energetika, a. s. bola založená Fondom národného majetku SR dňa 17.12.2001 a to v súlade s uvedeným rozhodnutím vlády (č. 645). Táto spoločnosť vyčlenila dňa 01.07.2007 a dňa 01.01.2014 zmluvami o prevode časti podniku
- distribučnú činnosť a sieťové služby do spoločnosti VSD, a. s. Na základe uvedeného sa žalovaný domnieva, že trafostanica súpisné číslo XXXX, stojaca na parcele č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. W., nemohla byť platne predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy predloženej žalobcami.
8. Žalovaný zároveň poukázal aj na skutočnosť, že od odovzdania predmetnej trafostanice do majetku právneho predchodcu žalovaného uplynula taktiež značná doba, počas ktorej žalovaný, vrátane jeho právnych predchodcov, nerušene túto trafostanicu užíval, realizoval technické prehliadky a udržiaval ju v prevádzkyschopnom stave. Ako dôkaz preukazujúci tieto skutočnosti predložil kópie záznamov o odborných prehliadkach a odborných skúškach, inšpekčné správy a revízne správy, v ktorých je výslovne uvedený žalovaný (prípadne jej právny predchodca) ako žiadateľ, vlastník alebo prevádzkovateľ. V rokoch 2014 a 2015 ju podľa svojich tvrdení žalovaný rekonštruoval, o čom predložil ako dôkaz projektové dokumentácie z tohto obdobia. Konštatoval, že žiadnu z týchto činností by žalovaný nevykonával, ak by nebol vlastníkom predmetnej trafostanice a neevidoval ju vo svojom majetku. Naopak žalobcovia podľa žalovaného žiadnym spôsobom do užívania žalovaným, resp. do užívania jeho právnych predchodcov nezasahovali, neriadili jej údržbu a nestarali sa o jej technický stav, ani ju iným spôsobom neužívali. Mal za to, že na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný, ako aj jeho právni predchodcovia, boli počas celej tejto doby nerušení v jej užívaní. Ak by súd dospel na základe vykonaného dokazovania k pochybnostiam o nadobudnutí vlastníckeho práva v prospech žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov, žalovaný je toho právneho názoru, že toto právo nadobudol aj s poukazom na uvedené skutočnosti a to podľa ustanovení § 134 a nasledujúcich.
9. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie katastrálneho odboru okresného úradu o oprave údajov katastra v katastrálnom území W. nepreukazuje skutočnosť, že žalovanému vlastnícke právo k predmetnej trafostanici nevzniklo. Podľa názoru žalovaného, v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatuje, že existuje ďalšia verejná listina, na základe ktorej bolo zapísané vlastnícke právo v prospech iného vlastníka (žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu). Poukázal tiež na to, že podľa zistení okresného úradu predložil právny predchodca žalovaného (Východoslovenské energetické závody Košice, š. p.) katastrálnemu odboru návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností zo dňa 30.03.2001, reg. zn. Z 515/01, prílohou ktorého bola podľa okresného úradu aj listina o určení súpisného čísla vydaná Mestom Rožňava. Žalovaný poukázal aj na osobitné ustanovenia, o zápise práv k nehnuteľnostiam, zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorých sa vždy zapíše ako vlastník osoba
uvedená v rozhodnutí o pridelení súpisného čísla. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného úradu rovnako podľa žalovaného nevyplýva skutočnosť, ktorý zápis bol v katastri nehnuteľností evidovaný skôr, ani to kde (na akom liste vlastníctva), akým spôsobom a v prospech akého subjektu bola predmetná trafostanica evidovaná pred sporným rokom 2001, kedy malo dôjsť podľa jeho údajov k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva jednak v prospech žalobcov a jednak v prospech žalovaného. Navrhol, aby súd žalobu žalobcov zamietol.
10. Žalobcovia sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného podaním doručeným súdu dňa 31.03.2021, v ktorom uviedli, že naliehavý právny záujem je v danom prípade evidentne daný, nakoľko bez určenia vlastníckeho práva nie je možné odstrániť spochybnenie hodnovernosti údajov (duplicitné vlastnícke právo) k predmetnej trafostanici. Konštatovali, že na žalovaného nikdy neprešlo vlastnícke právo k predmetnej trafostanici, pričom túto skutočnosť nepreukázal ani predloženými dokladmi. Podľa žalobcov je v rozpore s Občianskym zákonníkom tvrdenie žalovaného o tom, že vlastnícke právo k predmetnej trafostanici nadobudol jeho právny predchodca na základe hospodárskej zmluvy a z uvedeného dôvodu sa mal následne stať žalovaný jej vlastníkom. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vznikalo podľa žalobcov aj v čase uzatvorenia predloženej hospodárskej zmluvy právoplatným rozhodnutím správy katastra o povolení vkladu. Žalovaný podľa názoru žalobcov nepredložil rozhodnutie správy katastra, ktoré by potvrdzovalo jeho tvrdenia. Tvrdenie žalovaného, že predmetná trafostanica nemohla byť platne predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, je podľa ich názoru nesprávne a ničím nepodložené. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia súdu predložili kúpnu zmluvu, návrh na vklad ako aj samotné rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, o oprave chýb, z ktorého podľa ich názoru vyplýva, že správa katastra povolila vklad kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola aj trafostanica. Okresný úrad, katastrálny odbor, zároveň podľa žalobcov uviedol, že neexistuje žiadna listina preukazujúca zánik ich vlastníckeho práva k predmetnej trafostanici. Tvrdenie žalovaného, že k návrhu na vykonanie záznamu zo dňa 30.03.2001 predložil listinu o určení súpisného čísla, pričom podľa zákona č. 162/1995 Z. z. sa má ako vlastník zapísať osoba uvedená v rozhodnutí o pridelení súpisného čísla, nemá podľa žalobcov oporu v ustanovení § 46 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z. z. a preto je nesprávne. Z ustanovenia § 46 ods. 7 podľa ich názoru vyplýva, že predloženie listiny o určení súpisného čísla nepostačuje na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ak okresný úrad takýto zápis vykonal iba na základe tejto listiny, podľa žalobcov hrubým spôsobom tým porušil zákon. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalovaného ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním uviedli, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný najmä pri získaní zápisu predmetnej trafostanice do jeho vlastníctva, keďže správe katastra nepredložil relevantné listiny ohľadom zápisu práv do katastra, nakoľko nimi nedisponoval. Týmito listinami nedisponuje dodnes, čo podľa žalobcov samo o sebe preukazuje absenciu dobromyseľnosti v držbe. Ak teda žalovaný nebol dobromyseľný pri vykonávaní zápisu do katastra nehnuteľností, nemohol byť podľa žalobcov dobromyseľný ani pri ďalšom užívaní predmetnej trafostanice. Žalovaný podľa ich názoru nenadobudol vlastnícke právo poctivým spôsobom a preto takýto spôsob nadobudnutia je aj v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať žiadnu právnu ochranu.
11. Žalovaný v ďalšom svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.04.2021, zotrval na svojej predošlej právnej argumentácii a uviedol, že v danej veci je nevyhnutné preverenie právnej histórie listov vlastníctva uvedených v rozhodnutí katastrálneho odboru okresného úradu o oprave údajov katastra v katastrálnom území W., ktoré tvorí prílohu žaloby (kde, na akom liste vlastníctva, akým spôsobom a v prospech akého subjektu bola predmetná trafostanica evidovaná pred sporným rokom 2001). Mal za to, že uvedené skutočnosti majú zásadný vplyv aj na posúdenie a aplikáciu príslušnej a v tom čase účinnej právnej úpravy súvisiacej s evidenciou nehnuteľností. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že v danej veci absentovala dobromyseľnosť pri nerušenom užívaní predmetnej trafostanice žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom. List vlastníctva č. XXXX (resp. č. XXXX) preukazuje podľa žalovaného opak. Konštatoval, že list vlastníctva je základným dokladom pre preukázanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, obsahuje základné údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, právach a o iných vzťahoch k nehnuteľnostiam a iné údaje. Pri zápise týchto údajov do katastra nehnuteľností posudzuje okresný úrad v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z o katastri nehnuteľností, náležitosti návrhu, ako aj predložených listín, pričom samotným zápisom do katastra potvrdzuje ich súlad a spôsobilosť na zápis. Ak sa teda nepreukáže opak, podľa žalovaného platia skutočnosti uvedené vo verejnej listine ako správne a nespochybniteľné. Žalovaný mal za to, že v takom prípade treba vychádzať z prezumpcie správnosti takéhoto rozhodnutia správy katastra, až do prípadného preukázania opaku a preto predchádzajúci postup dotknutých orgánov v tomto smere nemohol byť v tom čase považovaný za nesprávny. Mal za to,
že žalovaný, resp. jeho právny predchodca, boli minimálne v tomto čase objektívne presvedčení o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudli, resp. že žalovaný, resp. jej právny predchodca (VSE), sa ujal držby spornej nehnuteľnosti od spoločnosti Východoslovenské energetické závody Košice, š. p. a následne s ňou v dobrej viere nakladal ako by mu vlastnícky patrila. Bol toho názoru, že o tejto skutočnosti predložil v predchádzajúcom vyjadrení dôkazy, ktoré žalobcami neboli rozporované. Konštatoval, že vyššie riziko by v zmysle ustálenej judikatúry mal niesť v danom prípade nedbalý vlastník (žalobcovia), než samotný nadobúdateľ (žalovaný). Navrhol, aby súd žalobu na trovy žalobcov v celom rozsahu zamietol, alternatívne, aby súd určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom XXXX - MTR Tlačiareň - budova technickej vybavenosti sídla - trafostanica, stojaca na parcele registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísaná liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. W..
12. Na základe návrhu na vykonanie dôkazu súdom zo strany žalobcov a žalovaného, výzvou zo dňa 04.05.2022 súd vyzval Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, aby predložil súdu v lehote 20 dní právnu históriu listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, k. ú. W., aby predložil fotokópie listín preukazujúcich vznik vlastníckeho práva (vrátane rozhodnutia o povolení vkladu) k trafostanici umiestnenej na parcele registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanej Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, k. ú. W., na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX a aby predložil administratívny spis (resp. jeho fotokópiu) sp. zn. OU-RV-KO1-2020/X4-Le. Na uvedené správny orgán zareagoval dňa 20.05.2022, kedy predložil všetky listiny požadované súdom. Predmetné listiny boli doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 06.06.2022 a žalovanému dňa 07.06.2022, ktorým bolo zároveň umožnené sa k týmto písomnostiam písomne vyjadriť.
13. Žalobcovia vyjadrením doručeným súdu dňa 21.06.2022 sa k listinám vyžiadaným súdom vyjadrili, pričom poukázali na to, že predložené dokumenty podľa ich názoru jednoznačne preukazujú správnosť argumentácie ohľadom im svedčiaceho vlastníckeho práva k predmetu sporu (trafostanici). Z predložených dokumentov podľa žalobcov vyplýva, že Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva k predmetnej trafostanici v ich prospech a to dňa 14.12.2001 pod číslom konania V 1483/01. Z predložených dokladov rovnako vyplýva, že predmetná trafostanica bola predmetom prevodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka Duklianske tlačiarne na nového vlastníka Karpatskí Nemci, Karol Pfeffer, synovia a vnuci v.o.s., následne na nového vlastníka ESOX spol. s r. o., následne na BEDOSA Market spol. s r. o. Rožňava, následne na MAURIS spol. s r. o. Bardejov, následne na CITY CLUB s. r. o. Bardejov a následne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcov. Podľa názoru žalobcov je teda zrejmé, že predmetná trafostanica bola predmetom prevodu vlastníckeho práva pri každom prevode a zároveň vždy spolu so všetkými nehnuteľnosťami, s ktorými tvorila akýsi „celok“. Konštatovali, že z predložených dokumentov vyplynulo, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca, nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu v zmysle v tom čase platných právnych predpisov. Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, vlastnícke právo predmetu sporu zaevidoval v prospech žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, záznamom a iba na základe listiny Mesta Rožňava o určení súpisného čísla zo dňa 20.01.2000. Na základe listiny o určení súpisného čísla podľa názoru žalobcov nemôže vzniknúť vlastnícke právo, ani v spojení s vykonaním záznamu zo strany katastra.
14. Žalobcovia zastávali názor, že Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, nemohol platne vyznačiť vlastnícke právo v prospech právneho predchodcu žalovaného záznamom na základe predloženej listiny. Listina o určení súpisného čísla je podľa ich právneho názoru absolútne neplatný právny úkon. Zároveň aj úkon katastra (záznam) je preto absolútne neplatný (nulitný). Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu podľa žalobcov vzniknúť žiadne práva ani povinnosti. V zmysle predloženej listiny o určení súpisného čísla mala byť trafostanica postavená v roku 1981, pričom právny predchodca žalovaného nepredložil kolaudačné rozhodnutie a toto rozhodnutie sa podľa žalobcov nenachádza ani v archíve Mestského úradu Mesta Rožňava. Mesto Rožňava napriek tomu v tejto listine konštatuje, že vlastníkom stavby je právny predchodca žalovaného. Poukázal na ustanovenie § 37 ods. 1 a ods. 2, § 46 ods. 4, § 6 ods. 1 písm. c) bod 3 vtedy platného zákona č. 162/1995 Z. z. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetom sporu bola stavba bez označenia súpisným číslom. Konštatovali, že Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, napriek uvedeným nedostatkom, ako je chýbajúci údaj o kolaudačnom rozhodnutí a zároveň, že k predmetnej stavbe už bol evidovaný iný vlastník, v rozpore s vtedy platnými ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z. z., zapísal právneho predchodcu žalovaného ako výlučného vlastníka trafostanice. Zopakovali, že predložená hospodárska zmluva nebola nikdy zavkladovaná na
katastrálnom úrade a preto s touto zmluvou nemožno spájať vznik vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalovaného.
15. Podľa žalobcov bola hospodárska zmluva uzatvorená v marci 1981, pričom z listiny o určení súpisného čísla vyplýva, že trafostanica mala byť postavená práve v roku 1981, čo žalobcovia považovali za veľmi nepravdepodobné a zároveň pochybné. V hospodárskej zmluve podľa ich názoru absentuje zákonná špecifikácia trafostanice, pričom údaj o tom, že „trafostanica nachádzajúca sa na Č. B. C. W.“, je nedostačujúci. Spochybnili preto, že by trafostanica uvedená v hospodárskej zmluve bola trafostanicou, ktorá je predmetom tohto sporu. Opak argumentácie žalobcov podľa ich názoru nepreukazuje žiadna iná listina, pričom v zmluve nie je údaj o katastrálnom území, čísle listu vlastníctva, ani o parcele, na ktorej stojí trafostanica a zároveň fakt, že predmet zmluvy nebol nikdy zavkladovaný napriek tomu, že textácia hospodárskej zmluvy na to výslovne odkazuje (bod 9). Žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi, nemohlo podľa žalobcov vzniknúť vlastnícke právo ani titulom vydržania, pretože jeho držba postrádala od počiatku dobromyseľnosť. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca, si bol podľa žalobcov vedomý toho, že vlastnícke právo mu nesvedčalo do roku 2001, teda do času, kedy podal návrh na záznam na základe listiny o určení súpisného čísla, nakoľko dobromyseľnosť držby si nemal žalovaný od čoho odvodzovať. Zároveň mali za to, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca, nebol dobromyseľný v držbe ani po vykonaní záznamu, pretože listina o určení súpisného čísla ako aj samotný záznam katastra sú absolútne neplatné právne úkony (poukazujú na vyššie uvedené skutočnosti), s ktorými nemožno spájať žiadne právne účinky. Žalovaný podľa žalobcov vedel, že mu vlastnícke právo na základe listiny o určení súpisného čísla nesvedčí, pretože s listinou o určení súpisného čísla nie je možné spájať vznik vlastníckeho práva. Mali za to, že držba predmetu sporu nebola nikdy zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, dobromyseľná, ale ani nepretržitá. Tvrdili, že žalovaný, resp. jeho zamestnanci, vstúpili, resp. vstupovali, do uvedenej budovy sporadicky a nie pravidelne. Z takéhoto užívania podľa ich názoru nemožno ustáliť záver, že užívali predmet sporu ako svoje vlastníctvo. Držba zo strany žalovaného preto podľa právneho názoru žalobcov postráda jednak dobromyseľnosť a jednak nepretržitosť užívania.
16. Žalovaný sa už ďalej k listinám vyžiadaným súdom, ani k vyjadreniu žalobcu, nevyjadril.
17. Súd nariadil pojednávanie na deň 29.06.2022, ktorého sa osobne zúčastnil právny zástupca žalobcov a poverený zástupca (zamestnanec) žalovaného.
18. V ústnych prednesoch na pojednávaní právny zástupca žalobcov a zástupca žalovaného zotrvali na podanej žalobe, resp. svojej procesnej obrane proti žalobe a svojich jednotlivých vyjadreniach.
19. Po prednese predbežného právneho posúdenia súdom sa zástupca žalovaného nestotožnil s predneseným názorom súdu v časti nadobudnutia vlastníckeho práva formou vydržania a teda s hodnotením súdu v oblasti dobrovoľnosti a oprávnenosti držby predmetnej trafostanice, ktorá je predmetom tohto sporu. Mal za to, že aj keď nie je preukázaná dobromyseľnosť na strane štátneho podniku a teda ďalšieho právneho nástupcu, ktorým bola VSE, táto dobromyseľnosť už mohla a mala byť na strane ďalšieho právneho nástupcu, ktorým bola Východoslovenská distribučná, teda terajší žalovaný a to z toho dôvodu, že aj z listinných dôkazov, ktoré boli predložené zo strany okresného úradu, katastrálneho odboru, podľa jeho názoru vyplýva, že táto nehnuteľnosť bola vložená do základného imania spoločnosti Východoslovenská distribučná v roku 2007. Uvedené podľa jeho názoru vyplýva aj z príloh a to napríklad vyhlásenia zakladateľa, ktoré predložil správny orgán. Mal preto za to, že minimálne od tohto dátumu bola držba oprávnená a teda žalovaný bol dobromyseľný v tom, že nehnuteľnosť užíva ako svoju vlastnú, keďže v tom čase existoval list vlastníctva, na ktorom bol evidovaný ako vlastník právny predchodca. V tomto smere sa domnieval, že dobrovoľná držba, teda dobromyseľná bola a oprávnená takisto a preto navrhol, aby súd v tomto smere posúdil nárok žalovaného a určil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti z titulu nadobudnutia vydržaním.
20. Súd na pojednávaní zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania, ktoré boli prednesené súdu žalovaným po predbežnom právnom posúdení a to vykonaním výsluchu žalobcov 1) a 2), oboznámením sa s výpisom z obchodného registra žalovaného, ako aj právneho predchodcu žalovaného, z ktorého má byť zrejmé, akým spôsobom prechádza obchodný majetok z právneho predchodcu žalovaného na žalovaného, ďalej návrh na oboznámenie sa s rozhodnutím vlády SR č. 645/2001 o privatizácii podniku, ktorého obsahom je prechod majetku štátu na právneho predchodcu
žalovaného, zároveň návrh na doplnenie dokazovania oboznámením sa so zmluvami o prevode časti podniku zo strany VSE, a. s., na žalovaného. Pokiaľ ide o oboznámenie sa s listinami a to listinou
- výpismi z obchodného registra SR žalovaného a právnych predchodcov žalovaného, z ktorých má byť zrejmé, ako prechádzal obchodný majetok z predchodcu žalovaného na žalovaného, vykonanie tohto dôkazu súd považoval za nadbytočné, taktiež súd mal za to, že skutočnosti, ktoré majú byť preukázané touto listinou neboli medzi stranami sporné. Uvedená listina obsahuje len všeobecné informácie ohľadne prechodu majetku z právnych predchodcov žalovaného na samotného žalovaného, avšak neobsahuje konkretizáciu tohto majetku. Podľa názoru súdu medzi stranami sporu nebola sporná otázka prechodu takéhoto obchodného majetku na žalovaného. V konaní je sporné to, či je alebo nie je žalovaný vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a v súvislosti s uvedeným aj to, či vlastníkmi tejto nehnuteľnosti boli aj právni predchodcovia žalovaného, uvedené však z výpisov z obchodného registra nevyplýva. Obdobne tak sa to týka aj ďalšej listiny a to rozhodnutia vlády SR č. 645/2001 o privatizácii podniku, taktiež obsahom ktorej je prechod majetku štátu na právneho predchodcu žalovaného. Súd mal za to, že skutočnosti, ktoré by boli osvedčené aj touto listinou, nie sú medzi stranami sporné a zároveň ide o také dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé objasniť podstatu alebo predmet tohto konania, ktorým je vlastníctvo k predmetnej trafostanici, k nehnuteľnosti. Obdobne, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania oboznámením sa s listinou - zmluvou o prevode časti podniku zo strany VSE, a. s., na žalovaného, v tejto súvislosti taktiež súd nepovažuje uvedené skutočnosti medzi stranami sporu za sporné, chýba akákoľvek právna relevantnosť vo vzťahu k prejednávanému predmetu tohto konania. Okrem uvedeného vo všetkých prípadoch súd mal za to, že tieto listiny neboli žalovaným predložené včas a to v zmysle sudcovskej koncentrácie konania, o ktorej boli strany sporu poučené. Zároveň vykonanie týchto dôkazov súd považoval aj za neúčelné, nakoľko nie sú spôsobilé ovplyvniť právne posúdenie predmetu konania, nemali by vplyv na rozhodnutie v merite veci, nepomohli by ani v objasnení skutkového stavu a taktiež by si vyžiadali okrem iného odročenie pojednávania. Pokiaľ ide o výsluch žalobcov 1) a 2), návrh na vykonanie tohto dôkazu súd taktiež zamietol a to z dôvodu, že tento nebol predložený včas v zmysle sudcovskej koncentrácie konania. Tento dôkaz nebol navrhnutý v rámci písomných vyjadrení, pričom zástupca žalovaného využil možnosť vyjadrovať sa k jednotlivým písomným prednesom žalobcov. Taktiež by si vykonanie tohto návrhu na vykonanie tohto dôkazu vyžiadalo odročenie pojednávania, nakoľko žalobcovia 1) a 2) neboli prítomní na pojednávaní, pretože a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že návrh nebol predložený pred týmto pojednávaním, v takom prípade by súd zabezpečil na základe návrhu žalovaného ich prítomnosť, aby mohol byť na dnešnom pojednávaní vykonaný ich výsluch. Zároveň zástupca žalovaného podľa názoru súdu aj nedostatočne špecifikoval, ako by vykonanie tohto konkrétneho dôkazu, teda výsluch žalobcov 1) a 2) za súčasnej procesnej situácie, teda po právnom posúdení súdom, pomohlo v objasnení skutkového stavu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd mal v tejto súvislosti za to, že vzhľadom na to, že toto konanie sa začalo ešte v novembri 2020 a bolo dostatok možností na predkladanie dôkazov a návrhov na vykonanie dokazovania, pričom sporové strany využili možnosť vyjadrovať sa k jednotlivým prednesom protistrany. Z týchto všetkých dôvodov súd návrhy zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol.
21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
22. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 10.12.2001 medzi spoločnosťou CITY CLUB, s. r. o., ako predávajúcim a žalobcami 1) a 2) ako kupujúcimi vyplýva, že predmetom kúpy boli nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. W., medzi inými trafostanica na parcele č. XXX/X pod B 1.
23. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. W. zo dňa 12.11.2020 súd zistil, že právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parcely č. XXX/X má byť evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. W. zo dňa 12.11.2020 súd zistil, že ako výlučný vlastník stavby - MTR Tlačiareň, súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXX/X, je evidovaný žalovaný. Na liste vlastníctva je zároveň poznámka: „Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti, k stavbe so súp. č. XXXX - MTR Tlačiareň (trafostanica) na pozemku registra C KN parc. č. XXX/X bola spochybnená - § 39 ods. 2 katastrálneho zákona - P 746/2020, pol. výkazu zmien 1574/2020“. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. W. zo dňa 12.11.2020 naopak vyplýva, že ako bezpodieloví spoluvlastníci stavby - trafostanice na parcele č. XXX/X, sú evidovaní žalobcovia 1) a 2). Na liste vlastníctva je zároveň
poznámka: „Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená - § 39 ods. 2 katastrálneho zákona - P 746/2020, pol. výkazu zmien 1574/2020“.
24. Rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor (ďalej len „správny orgán“) č. k.: OU-RV- KO1-2020/X 44 - Le zo dňa 18.08.2020, v spojitosti s opravou chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia zo dňa 20.08.2020 vyplýva, že správny orgán opravil údaje katastra v katastrálnom území W. tak, že: „V katastrálnom území W., v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností, sa zapisuje vlastnícke právo k stavbe „trafostanica“ na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXX/X, v prospech X. I., nar. XX.XX.XXXX a manželky J. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX A. XXX, v podiele 1/1 k celku, v súlade s právoplatným rozhodnutím o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, reg. zn. V 1483/01. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán zistil, že vlastnícke právo k predmetnej stavbe „trafostanica“ na parcele C KN č. XXX/X, bolo do listu vlastníctva č. XXXX zapísané na základe návrhu Východoslovenských energetických závodov, š. p., Košice, Mlynská 31, 042 91 Košice, zo dňa 30.03.2001, o vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, reg. zn. Z 515/01. Prílohou návrhu na záznam do katastra bola listina o určení súpisného čísla vydaná Mestom Rožňava. Na základe uvedeného návrhu o vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, reg. zn. Z 515/01, bola dňa 04.05.2020 do listu vlastníctva č. XXXX, pod položkou výkazu zmien 445/01 zapísaná trafostanica so súpisným číslom XXXX na parcele C KN č. XXX/X, v prospech Východoslovenské energetické závody, š. p., Košice, Mlynská 31, 042 91 Košice, pričom táto trafostanica už v tom čase bola zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. Následne pod touto istou položkou výkazu zmien (445/01), správny orgán z neznámych dôvodov vymazal trafostanicu z listu vlastníctva č. XXXX bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, čím došlo zo strany bývalej Správy katastra Rožňava k pochybeniu. Vlastníci predmetnej trafostanice, zapísaní do listu vlastníctva č. XXXX, neboli o tomto úkone správneho orgánu vôbec vyrozumení. Nakoľko neexistuje žiadna listina preukazujúca zánik vlastníckeho práva žalobcov k predmetnej stavbe „trafostanica na parcele C KN č. XXX/X“, nemohlo dôjsť podľa správneho orgánu k zrušeniu zápisu trafostanice z listu vlastníctva č. XXXX, čo je v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva, reg. zn. V 1483/01.
25. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcov konštatoval, že bolo úplne bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že katastrálny odbor, teda v tom čase katastrálny úrad, povolil vklad vlastníckeho práva k predmetnej trafostanici v prospech žalobcov, preto sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto trafostanice. Následne žalobcom bolo toto vlastnícke právo doslova „odňaté“, na druhej strane bolo podľa ich názoru vykonaným dokazovaním takisto preukázané, že vlastnícke právo nesvedčí žalovanému, ten neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku svojim ďalším návrhom, resp. k ďalšej svojej argumentácii a preto s odkazom na ich argumenty uvedené v písomných podaniach navrhol, aby súd žalobe vyhovel a aby priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
26. V rámci záverečnej reči zástupca žalovaného konštatoval, že v prípade predmetnej trafostanice, ktorá je predmetom tohto sporu, došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním zo strany žalovaného a to tým, že uvedenú trafostanicu nepretržite, dlhodobo bez prerušenia a dobromyseľne užíval minimálne od roku 2007, kedy túto trafostanicu alebo majetok, ktorý zahŕňal aj túto trafostanicu nadobudol od svojho právneho predchodcu. Všetky tieto skutočnosti potvrdzujú podľa žalovaného aj listinné dôkazy, ktoré boli zabezpečené súdom do súdneho spisu a to predovšetkým vyhlásenie vkladateľa právneho predchodcu žalovaného z roku 2007, ktorého prílohou je aj zoznam nehnuteľností, ktoré vložil do majetku alebo do základného imania spoločnosti Východoslovenská distribučná. Na základe uvedeného sa domnieval, že jednak žalovaný bol dobromyseľný v držbe a oprávnený v držbe a danú nehnuteľnosť užíval nepretržite po zákonom stanovenú dobu, ktorá je potrebná na to, aby vzniklo vlastnícke právo vydržaním. Na základe uvedeného preto navrhol, aby súd žalobu žalobcov zamietol a to na ich trovy.
27. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
28. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
29. Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
30. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
31. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).
33. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
35. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
36. Podľa § 38 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.
37. Podľa § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.
38. Podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.
39. Podľa § 347 ods. 1 až 6 zákona (Prevod správy národného majetku) č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník (ďalej len „Hospodársky zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzavretia hospodárskej zmluvy predloženej žalovaným (25.03.1981), hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 68) musí obsahovať a) určenie prevádzaného majetku, b) určenie dňa prevodu správy národného majetku,
c) ak je prevod odplatný, aj výšku odplaty. Hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku vzniká dohodou organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 1. V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedú a) názvy nadriadených orgánov oprávnených dať súhlas na prevod správy národného majetku, b) hodnota prevádzaného majetku podľa údajov účtovnej evidencie, c) dôvod prevodu správy, d) práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom, pokiaľ sa súčasne prevádzajú. Odovzdávajúca organizácia zodpovedá za vady odovzdávaného majetku len v tých prípadoch a v tom rozsahu, ako to bolo dohodnuté. Správa prechádza dňom určeným v zmluve. Ak sa zmluva neuzaviera na základe rozhodnutia nadriadených orgánov alebo ak vykonávacie predpisy neustanovujú inak, pre účinnosť zmluvy treba schválenie nadriadených orgánov.
40. Podľa § 349 (Prevody vlastníctva) Hospodárskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia hospodárskej zmluvy predloženej žalovaným (25.03.1981), pre hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 69 ods. 3) obdobne platí ustanovenie § 347.
41. V § 13-14 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku v znení účinnom ku dňu uzavretia hospodárskej zmluvy predloženej žalovaným (25.03.1981), sú upravené prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia. Podľa § 13 ods. 1 tejto vyhlášky, prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa uskutočňujú hospodárskymi zmluvami o prevode správy národného majetku alebo opatreniami nadriadených orgánov. Podľa § 12 ods. 4 tejto vyhlášky, organizácie sa môžu výnimočne dohodnúť na bezodplatnom prevode správy národného majetku i v iných prípadoch, pokiaľ takýto prevod prispeje k lepšiemu využitiu národného majetku.
42. V § 15-16 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku v znení účinnom ku dňu uzavretia hospodárskej zmluvy predloženej žalovaným (25.03.1981), sú upravené prevody vlastníctva národného majetku. Podľa § 15 ods. 7 tejto vyhlášky, prevod vlastníctva národného majetku sa uskutočňuje odplatne, pokiaľ nie je osobitnými predpismi ustanovené inak, a to za cenu podľa cenových predpisov. Výnimočne bezodplatne možno previesť vlastníctvo národného majetku len v spoločenskom záujme. Pri združovaní prostriedkov (odsek 5 písm. c) možno bezodplatne previesť vlastníctvo národného majetku len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
43. Podľa § 6 ods. 1 druhá veta vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom ku dňu uzavretia hospodárskej zmluvy predloženej žalovaným (25.03.1981), za prebytočnú sa považuje aj časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný úlohám alebo potrebám organizácie.
44. Žalobcovia podali na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, k nehnuteľnosti - stavbe so súpisným číslom XXXX, trafostanica, stojacej na parcele registra „C“ číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. W. (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“), pričom žiadali, aby predmetnú nehnuteľnosť súd určil do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
45. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcov, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcov to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a aj dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. K tomu, či je právny záujem na určení súd prihliada z úradnej povinnosti a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, považuje aj návrh na určenie vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcov ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
46. V predmetnom spore súd má za to, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva u žalobcov je nepochybne daný, nakoľko žalobcovia sa v konaní podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bližšie špecifikovanej v I. výroku rozsudku, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, pre k. ú. W. a to z dôvodu, že u tejto nehnuteľnosti (trafostanica na parcele č. XXX/X) je na príslušných listoch vlastníctva vyznačené duplicitné vlastníctvo. Na liste vlastníctva č. XXXX je správnym orgánom uvedená poznámka: „Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti, k stavbe so súp. č. XXXX
- MTR Tlačiareň (trafostanica) na pozemku registra C KN parc. č. XXX/X bola spochybnená - § 39 ods. 2 katastrálneho zákona - P 746/2020, pol. výkazu zmien 1574/2020“ a na liste vlastníctva č. XXXX je uvedená poznámka „Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená - § 39 ods. 2 katastrálneho zákona - P 746/2020, pol. výkazu zmien 1574/2020“. Za uvedenej situácie sú obaja žalobcovia vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci, tak aj žalovaný je vedený ako výlučný vlastník tej istej nehnuteľnosti (trafostanice na parcele č. XXX/X). Súd má z vyššie uvedených dôvodov za to, že pre takýto prípade je zo strany žalobcov jednoznačne daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe a teda bez tohto určenia by sa stalo právne postavenie žalobcov neistým a zároveň by bolo právo žalobcov aj ohrozené.
47. S poukazom na ustanovenie § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, hodnovernosť údajov katastra je spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitné vlastníctvo, alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti. Ak sú niektoré pozemky, prípadne stavby duplicitne evidované, znemožňuje to vlastníkom nakladať s nehnuteľnosťou. Duplicitne evidovaný vlastník nemôže v konaní o návrhu na vklad jednoznačne preukázať svoje oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, pretože v katastri je evidované rovnaké právo iného vlastníka. Duplicitné vlastníctvo sa dá odstrániť na základe dohody dotknutých osôb, ktorá sa zapíše do katastra vkladom, alebo rozhodnutím súdu o určení vlastníka nehnuteľností, ktoré sa zapíše záznamom. Len rozhodnutím v súdnom konaní o takejto žalobe za súčasného stavu dôjde k odstráneniu pochybností o tom, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností.
48. V ďalšom má preto súd povinnosť skúmať, ktorá zo strán sporu je teda skutočným vlastníkom (resp. bezpodielovým spoluvlastníkom) vyššie uvedených nehnuteľností.
49. Súd mal na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým z fotokópie listín predložených správnym orgánom - Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom (č. l. 83-381 súdneho spisu), za preukázanú kompletnú právnu históriu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Súd mal za preukázané, že predmetná nehnuteľnosť (trafostanica) bola predmetom prevodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka Československá republika, zastúpená Duklianske tlačiarne, n. p., na nového vlastníka Karpatskí Nemci, Karol Pfeffer, synovia a vnuci v.o.s. (viď č. l. 358, 359 súdneho spisu), následne bola prevedená na nového vlastníka ESOX spol. s r. o. (viď č. l. 355-357, 361 súdneho spisu), následne došlo k prevodu na spoločnosť BEDOSA Market spol. s r. o. Rožňava (č. l. 374 súdneho spisu). Ďalším nadobúdateľom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, sa stala spoločnosť MAURIS spol. s r. o. Bardejov, na základe kúpnej zmluvy č. V 1056/95. Spoločnosť MAURIS previedla predmetnú nehnuteľnosť na ďalšieho nadobúdateľa spoločnosť CITY CLUB s. r. o., Bardejov, IČO: 36 435 534, na základe kúpnej zmluvy č. NZ 279/00 - V 76/01. Následne predmetnú nehnuteľnosť (trafostanicu) nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcovia 1) a 2) a to dňa 14.12.2001, kedy Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva k predmetnej trafostanici v prospech žalobcov pod číslom konania V 1483/01 a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2001 (č. l. 3 a 86 súdneho spisu) uzavretej medzi spoločnosťou CITY CLUB s. r. o., ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi. Z vyššie uvedených listín a preukázaných skutočností má súd za to, že predmetná trafostanica bola predmetom prevodu vlastníckeho práva pri každom z vyššie uvedených prevodov vlastníckeho práva a to až do momentu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu tohto konania u žalobcov 1) a 2) ako bezpodielových spoluvlastníkov.
50. Vo vzťahu k žalovaným predloženej hospodárskej zmluve (č. l. 34 súdneho spisu) datovanej ku dňu 31.03.1981, od ktorej žalovaný odvodzuje svoje vlastnícke právo a právo svojho právneho predchodcu k predmetnej nehnuteľnosti (trafostanici na parcele č. XXX/X), súd konštatuje, že v čase uzatvárania hospodárskej zmluvy bola predmetná nehnuteľnosť nepochybne vlastníctvom štátu a ako národný majetok boli v správe Duklianskych tlačiarni, n. p., Prešov. Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku, predloženou žalovaným, došlo k prevodu správy okrem iného aj vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti (trafostanici na parcele č. XXX/X nachádzajúcej sa na Č. P. C. W.), ako vyplýva
z obsahu predmetnej hospodárskej zmluvy. Došlo teda k prevodu práva správy národného majetku. Ako vyplýva z obsahu predmetnej hospodárskej zmluvy, táto bola uzavretá na tlačive používanom na prevod správy národného majetku a aj na prevod vlastníctva národného majetku, pričom nehodiace sa malo prečiarknuť. Z kópie zmluvy, ktorá bola predložená žalovaným, ale aj tej, ktorá bola predložená správnym orgánom (Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom) je zrejmé, že v tomto prípade išlo o hospodársku zmluvu o prevode správy národného majetku v zmysle § 347 vtedy platného Hospodárskeho zákonníka a nie o hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku v zmysle § 349 vtedy platného Hospodárskeho zákonníka. Uvedené je zrejmé z tej skutočnosti, že táto časť tlačiva, kde je uvedené „o prevode správy národného majetku (§ 347 Hospodárskeho zákonníka)“ je podčiarknutá a časť tlačiva „o prevode vlastníctva národného majetku (§ 349 Hospodárskeho zákonníka)” je poprečiarkovaná. Ďalší dôvod, ktorý potvrdzuje skutočnosť, že predložená hospodárska zmluva je len zmluvou o prevode správy národného majetku, je jej bezodplatnosť, ktorá vyplýva z bodu 3 zmluvy, pričom hospodárske zmluvy o prevode vlastníctva národného majetku sú v zmysle § 15 ods. 7 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 156/1975 Zb., zásadne odplatné. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že žalovaným predložená kópia hospodárskej zmluvy nie je zmluvou o prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (trafostanici na parcele č. XXX/X), ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia žalobou domáhajú, nakoľko ide len o zmluvu o prevode správy národného majetku, nie však o zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku. Hospodárska zmluva predložená žalovaným navyše nebola na príslušnom katastrálnom úrade ani zaevidovaná (zapísaná) formou vkladu, a to napriek tomu, že to, či už samotná hospodárska zmluva v bode č. 9, ako aj vtedajšia právna úprava, vyžadovala. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalovaný je povinný na podporu svojich tvrdení pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením, tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd má preto za to, že žalovanému sa za daného právneho stavu nepodarilo vykonanými dôkazmi preukázať, že by žalovaný resp. jeho právny predchodca, niekedy nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu v zmysle v tom čase platných právnych predpisov. Žalovaný tak v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam o nadobudnutí vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti.
51. Súd sa zároveň stotožňuje s tvrdením žalobcov, že iba na základe listiny o určení súpisného čísla (listina Mesta Rožňava o určení súpisného čísla zo dňa 20.01.2000) nemohlo vzniknúť vlastnícke právo žalovanému a v prípade, ak takýto zápis formou záznamu okresný úrad, katastrálny odbor, zaevidoval, urobil tak v rozpore s právnymi predpismi.
52. Žalovaný vo svojej duplike v spojitosti so svojim vyjadrením k žalobe uviedol, že ak by súd dospel k pochybnostiam o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti u žalovaného a jeho právneho predchodcu, navrhol v rámci alternatívneho petitu, aby súd určil, že práve žalovaný je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to s poukazom na ustanovenie § 134 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, z titulu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko mal za to, že žalovaný a jeho právny predchodcovia nerušene trafostanicu užívali, realizovali technické prehliadky, rekonštruovali ju a udržiavali ju v prevádzkyschopnom stave, pričom podľa žalovaného by žiadnu z týchto činností nevykonávali, ak by neboli jej vlastníkom. Uvedenú argumentáciu zástupca žalovaného doplnil na pojednávaní aj v tom smere, že uvedenú trafostanicu nepretržite, dlhodobo bez prerušenia a dobromyseľne užíval minimálne od roku 2007, kedy túto trafostanicu alebo majetok, ktorý zahŕňal aj túto trafostanicu nadobudol od svojho právneho predchodcu.
53. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou a to len oprávnenou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom.
54. Znenie ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej doby a to predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba. Oprávnená držba vyžaduje súčasne spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým skutočnostiam. Dobromyseľnosť držiteľa spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí, takáto dobromyseľnosť musí byť daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľnosti alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby (ŠTEVČEK M., a kol., Občiansky zákonník I komentár § 1 - 450, Praha, C. H. Beck, 2015, s. 858). Vzhľadom na uvedené, pokiaľ ide o dobromyseľnosť vydržateľa, držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi, že s ňou nakladal ako vlastník, že je si vedomý právneho titulu nadobudnutia veci do vlastníctva a teda aj dátumu nadobudnutia.
55. V súvislosti s otázkou možného nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v prospech právneho predchodcu žalovaného a následne pri započítaní vydržacej doby v prospech žalovaného, dospel súd k záveru, že nemá za preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok vydržania u žalovaného, resp. u jeho právneho predchodcu. K vydržaniu vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovaného podľa súdu nedošlo pre nesplnenie podmienky, že bol oprávneným držiteľom, t. j. takým držiteľom, ktorý by bol dobromyseľný, že mu predmetná nehnuteľnosť (trafostanica) vlastnícky patrí, posudzujúc túto podmienku objektívne. Z hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku, keď sa zjavne nejednalo o zmluvu o prevode vlastníctva, nemohol byť právny predchodca žalovaného objektívne v dobrej viere, že nadobudol vlastníctvo k predmetu sporu. U žalovaného (ako aj jeho bezprostredného právneho predchodcu Východoslovenská energetika, a. s.) potom podľa súdu neprichádzalo do úvahy započítanie držby predmetnej nehnuteľnosti u jeho právneho predchodcu, pretože v zmysle § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, bolo možné len započítanie oprávnenej držby právneho predchodcu, t. j. takej držby, pri ktorej je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, že minimálne od roku 2007 (odkedy mal nadobudnúť trafostanicu od svojho právneho predchodcu) bol dobromyseľný a oprávnený držiteľ, nakoľko vykonával rekonštrukciu a technické opravy trafostanice, s uvedenou argumentáciou sa súd nemôže stotožniť. Či už jednotliví právni predchodcovia žalovaného, ako aj samotný žalovaný, si boli vedomí (alebo si mali byť vedomí) existencie predloženej hospodárskej zmluvy (ktorú navyše predložil samotný žalovaný) a táto bola aj súčasťou spisového materiálu správneho orgánu (Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru). Je teda evidentné, že právny predchodca žalovaného, resp. samotný žalovaný, túto predložil v rámci jeho konania o žiadosti o zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Ako už súd podrobne rozobral v bode 50. odôvodnenia tohto rozsudku, z jej obsahu vyplýva, že predmetná listina bola listinou o prevode správy k nehnuteľnostiam v zmluve uvedených a nie listinou o prevode vlastníctva. Z tejto listiny preto nielen predchodca žalovaného (Východoslovenské energetické závody Košice, š. p.), ako aj bezprostredný predchodca žalovaného (Východoslovenská energetika, a. s.), ale aj žalovaný, ktorý disponoval predmetnou hospodárskou zmluvou, si museli byť vedomí, že danou zmluvou neprešlo vlastníctvo, ale len správa k tam uvedeným nehnuteľnostiam (medzi inými aj k trafostanici). Museli si byť preto vedomí, že vlastníkom je iný subjekt, pričom žalovaný a jeho právni predchodcovia sú len správcami tejto nehnuteľnosti. To, že si prípadne uvedenú skutočnosť (vlastníctvo k trafostanici) žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia nepreverili, spoliehajúc sa na to (na základe nesprávnej domnienky), že práve oni sú týmito vlastníkmi, nespôsobuje že sa stali dobromyseľnými v tom, že im predmetná nehnuteľnosť skutočne patrí. V žiadnom prípade preto podľa súdu neobstojí tvrdenie žalovaného o oprávnenosti a dobromyseľnosti držby, predovšetkým po roku 2001, keď túto nehnuteľnosť platne nadobudli žalobcovia. Vyhlásenie vkladateľa právneho predchodcu žalovaného z roku 2007, ktorého prílohou je aj zoznam nehnuteľností, ktoré vložil do majetku alebo do základného imania spoločnosti Východoslovenská distribučná, taktiež podľa súdu nemôže preukázať žalovaným tvrdenú dobromyseľnosť na jeho strane v držbe predmetnej trafostanice a to s ohľadom na v tom čase už zrejmé a platné vlastníctvo žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov súd nemal za preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu tohto konania vydržaním u žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, súd preto vyhodnotil uvedenú námietku žalovaného ako nedôvodnú.
56. Súd pri uvedenom právnom názore odkazuje okrem iného aj na judikované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 105/2016 zo dňa 21.03.2018.
57. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovia preukázali nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti právne relevantným spôsobom od svojich právnych predchodcov, pričom žalovaný (alebo jeho právny predchodca) nepreukázal v konaní, že by predmetné nehnuteľnosti nadobudol od vlastníkov v čase prevodu. Žalovaný zároveň nepreukázal ani nadobudnutie vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti (trafostanici) vydržaním, s poukazom na ustanovenie § 134 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe žalobcov a určil, že žalobcovia 1) a 2) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby so súpisným číslom XXXX, druh stavby: 18 - budova technickej vybavenosti sídla (výmenníková stanica, budova na rozvod energií, čerpacia a prečerpávacia stanica, úpravňa vody, transformačná stanica a rozvodňa, budova vodojemu alebo čistiarne odpadových vôd a iné), popis stavby: trafostanica, stojacej na parcele registra „C“ číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, na Okresnom úrade Rožňava, katastrálnom odbore, okres: Rožňava, obec: Rožňava, katastrálne územie: W..
58. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
59. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi 1) a 2) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
62. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalobcom 1) a 2). Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u žalovaného a preto nevidel priestor pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t. j. zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).