Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4Pc/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky N.. W. Č., B.. XX.X.XXXX, Č. XXXX, XXX XX Č.J., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Májová 1582, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522,, proti odporcovi L. X., B.. X.X.XXXX, XXX XX U. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, v konaní o určenie príspevku na výživu nevydatej matke takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý poskytovať navrhovateľke príspevok na výživu nevydatej matky maloletého Y. X., B.. X.XX.XXXX vo výške 200 € mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc dňom narodenia dieťaťa - dňom 8.11.2016.

II. Zameškaný príspevok na výživu nevydatej matky za čas od 8.11.2016 do 2.2.2017 (4 mesiace) vo výške 800 € z a p l a t í odporca navrhovateľke spolu s bežným príspevkom vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred v pravidelných mesačných splátkach 50 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.

III. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení uznesenia VSÚ prvostupňového súdu po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podľa § 2 ods. 1 a 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP, § 120 ods. 3 CMP.

1. Čo tvorilo predmet sporu: Predmetom bol nárok matky na zaplatenie príspevku na výživu nevydatej matky vo výške 200 € mesačne od narodenia dieťaťa - maloletého Y. X., B.. X.XX.XXXX.

2. Skutkové tvrdenia navrhovateľky: V návrhu zo dňa 2.12.2016 uviedla, že partnerský vzťah s odporcom trval 9 rokov. Márne sa snažili počať dieťa. Umelé oplodňovanie, ktorému sa podrobili, bolo často neúspešné. Keď sa to podarilo, v 5. mesiaci tehotenstva odporca navrhovateľku opustil. Má mimomanželský vzťah s inou ženou. Počas tehotenstva nechal navrhovateľku samú, bez pomoci. Maloletý Y. sa narodil X.XX.XXXX. Pri výchove a starostlivosti o maloletého matke nepomáha. Navštevuje ho príležitostne. Pre hádky navrhovateľka opustila spoločnú nehnuteľnosť (stavba č. XXX, LV č. XXX v obci Č.). Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností, napriek tomu ju odporca z nehnuteľnosti sústavne vyháňal. Musela sa presťahovať k svojim rodičom do Č., ktorí jej vytvorili bytové podmienky. Odporca žije v spoločnej domácnosti s inou ženou v C.. Výdavky sú najmä výdavkami na dieťa (7 plienok denne, 1 plienka 0,22 € = 1,54 € denne, mesačne 47 - 48 €, drogéria, púdre pre maloleté dieťa, krémy mesačne 20 €, oblečenie pre maloleté dieťa približne 50 €

mesačne, dokúpené umelé mlieku z dôvodu nedostatku materského mlieka mesačne 30 €, výživné na dieťa zatiaľ nie je určené). Matka poberá materskú dávku z Českej republiky, pracovala na daňovom úrade, a to vo výške 10 000 Kč. Iný príjem nemá. Odporca na výživu matky neprispieva. Matka, keďže intenzívne plní materské povinnosti, nemá možnosť si privyrobiť. Je plne odkázaná na výživu odporcu, ktorý jej výživu neposkytuje. Od 20.6.2016 bola PN do 10.10.2016 a od 11.10.2016 je na materskej dovolenke. Odporca podniká v ČR ako živnostník, IČO: XXXXXXXX a ako spoločník a konateľ s.r.o. X. T. H. U. U..G..C.. Jeho príjmy sú nadštandardné. Vlastní motorové vozidlo, ktoré matke vzal, aj keď jej ho predtým daroval a zrušil jej telefónne číslo. Aj keď je predmetom určenie príspevku na výživu matky, matka nešpecifikovala napriek výzve súdu v predvolaní na termín pojednávania (čl. 11) rozpis svojich vlastných príjmov, výdavkov a nepripojila dôkazy. Nešpecifikovala, aké sú výdavky na jej stravu, výdavky spojené s bývaním, oblečením, drogériou, zdravotným stavom. Súd preto vychádzal z priemernej úrovne nákladov, a to aj s prihliadnutím na zvýšené náklady v súvislosti s dojčením, kedy je všeobecne známou skutočnosťou, že matky kvôli dojčeniu musia mať kvalitnejší príjem stravy a vo väčšom rozsahu.

3. Ktoré dôkazy navrhovateľka predložila a aký skutkový stav z predložených dôkazov mal súd zistený: Predložila rodný list čl. 5 spisu, z ktorého je zrejmé, že odporca je biologickým otcom maloletého Y. X., B.. X.XX.XXXX a navrhovateľka je biologickou matkou maloletého Y. X.. Otcovstvo k dieťaťu sporné nebolo. Predložila výpis zo živnostenského registra - obchodné meno L. X., N.: XXXXXXXX, miesto podnikania U. XXX na maliarske, natieračske, lešenárske práce, hydroizolácie, demolácia, zemné práce, prípravné práce na stavbu. Výpis z obchodného registra Krajského súdu v Ostrave čl. 7 spisu so sídlom C. - I., O. XXXX, N.: XXXXXXXX, C. Z. Z. L. C. L. X., U. XXX, U.. Výpis z obchodného registra Krajského súdu v Ostrave čl. 8 na spoločnosť X. T. H. U. U..G..C.., L. XXXX/X, G. XXX, C., N.: XXXXXXXX s predmetom podnikania výroba, obchod, služby, maliarstvo, lakovníctvo, natieračstvo, murárstvo, zámočníctvo, nástrojárstvo, realizácia stavieb, zmien a ich odstraňovanie, konateľ L. X., jediný spoločník L. X.. LV č. XXX čl. 15 spisu, z ktorého je zrejmé, že nehnuteľnosti kat. úz. Č., dom č. XXX, hospodárska budova a parcely CKN XXXX/X - orná pôda o výmere 945 m2, č. XXXX/X - ZPN o výmere 668 m2 a č. XXXX/X - ZPN o výmere 72 m2 patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu v podiele 1 každý z nich.

4. Čo uviedol odporca, aké boli jeho skutkové tvrdenia: Odporca nesúhlasil s návrhom a s tým, že by mal prispievať navrhovateľke na jej výživu sumou 200 € mesačne. Bol ochotný prispievať sumou 50 € mesačne. Uviedol, že mu to neumožňuje jeho situácia. Navrhovateľka nehovorí pravdu, nechal jej finančnú čiastku 6 000 Kč na nočnom stolíku. Zablokovala telefónne číslo, nemohol sa dovolať, nevedel, čo je s ňou, s dieťaťom. Telefón i osobné motorové vozidlo boli firemné a z toho dôvodu zrušil kartu v telefóne. Navrhovateľka veľa pretelefonovala - 3 600 Kč za mesiac, mala zahraničné hovory. Nadviazal vzťah s inou ženou. Bolo to asi v 6. mesiaci tehotenstva, ale už v 4. mesiaci tehotenstva sa rozišli s navrhovateľkou. 5 rokov dával navrhovateľke 15 000 Kč, z toho 5 000 Kč mala platiť náklady na bývanie a zvyšná suma 10 000 Kč boli pre navrhovateľku. Ako otehotnela, začala mať nesebakritické nároky, napr. požadovala kočík za 45 000 Kč. Stále chcela viac a viac peňazí. Neboli navštíviť spoločne poradňu. Nemohol spať, stále na neho navrhovateľka tlačila. Navrhovateľka bola skôr neverná odporcovi ako odporca navrhovateľke. Bola mu neverná s L. R., ktorý ju navštevoval a boli spolu korčuľovať. Odpustil jej to, pretože ju miloval a chcel dieťa. Má novú partnerku, je to intímny vzťah, žijú spolu v spoločnej domácnosti, je zamestnaná, jej príjem je 8 000 Kč mesačne, robí prevádzkovú pracovníčku. Finančné podmienky navrhovateľky sú dostatočné, nepotrebuje poberať výživné. Nedošlo k zhoršeniu jej príjmovej situácie. Nedošlo k zníženiu jej majetkovej úrovne, nie je odkázaná na poskytovanie výživného od odporcu.

5. Ktoré dôkazy odporca predložil alebo navrhol na preukázanie svojich tvrdení: Na pojednávaní predložil rozpis príjmov, výdavkov, z ktorého mal súd zistené, že okrem toho, že je spoločníkom spoločnosti X. T. H. U. U..G..C.. a má právo ako spoločník na zisk tejto spoločnosti, je aj v pracovnom pomere a jeho čistá mzda je 15 022 Kč, čo je 555,94 € mesačne. Z predloženého daňového priznania za rok 2015 preukazoval príjem 24 807,70 Kč, čo je 918,09 € mesačne. Hypotéka na rodinný dom v Č.N. 106,45 €, platby za služby, plyn 55 €, Slovak Telekom 20 €, elektrina 34 €, spotrebný úver na oplotenie 196,74 €, poistenie domu 169 € ročne = 14,08 € mesačne, životné poistenie 18 € mesačne, úrazové poistenie 170 € ročne, čo je 14,77 € mesačne, sociálne, zdravotné poistenie 1 823 Kč + 2 766 Kč = 67,47 € + 102,36 €, platba na bývanie v ČR 5 000 Kč = 185,04 € mesačne, strava, hygiena, ošatenie 300 €, stavebné sporenie ČR 1 000 Kč = 37 €, stavebné sporenie SR 700 €, čo je 58,33 € mesačne. Z rozpisu príjmov, výdavkov vyplýva, že v prospech maloletého syna ku dňu 2.2.2017 kúpil postieľku, matrac, prebaľovací

pult, elektrickú opatrovateľku, vaničku, video-opatrovateľku, výbavu do nemocnice, oblečenie v hodnote 16 000 Kč = 592,13 €, kočiar 32 961 Kč = 1 219,83 €, plienky, kozmetika, oblečenie 2 679,20 Kč = 99,15 €, oblečenie 135,45 €, nákup potravín 42,15 €, potreby pre dieťa 3 091 Kč = 114,39 €, plienky 1 076 Kč = 39,82 €, drogéria 82,97 €, lieky 3 x 1 448 Kč + 309 Kč + 1 300 Kč = 3 057 Kč = 113,14 €, hygienické potreby 670 Kč = 24,80 €, spolu 2 463,83 €. K tomuto rozpisu pripojil ako dôkaz aj účtovné doklady. Zároveň k tomu pripojil aj daňové priznanie na potvrdenie údajov o jeho príjme za rok 2015, výpis z účtu ako dôkaz o preukázaných výdavkoch a mzdový list o poberanej mzde.

6. Skutkové a právne posúdenie veci: Uvedený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenie § 74 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Počas celého konania navrhovateľka i odporca si zamieňali, resp. kumulovali nároky. Predmetom konania 4Pc/11/2016 bol nárok na príspevok na výživu nevydatej matky. Predmetom tohto konania nebola vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktorá je predmetom iného konania, ani nárok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa § 74 ods. 3 Zákona o rodine. Povinnosťou navrhovateľky a odporcu bolo zamerať sa na príjmy a výdavky navrhovateľky a výšku výživného pre navrhovateľku a nie pre dieťa, ani nie na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. Súd sa ďalej cítil byť viazaný predmetom sporu podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, ktorým bolo právo nevydatej matky na primeraný príspevok na jej výživu. Pokiaľ išlo o tvrdenia o výživnom vo vzťahu k dieťaťu a nákladom vo vzťahu k dieťaťu, ako aj nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, sú alebo môžu byť predmetom iného konania, preto v tomto konaní súd na tieto tvrdenia a dôkazy týkajúce sa iných nárokov, iných konaní prihliadal len okrajovo. Súd skúmal, v akom rozsahu sú splnené podmienky podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine na priznanie príspevku na výživu nevydatej matky. Účelom uvedeného ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine bolo, aby sa postavenie nevydatej matky priblížilo postaveniu matky vydatej za otca dieťaťa. Z tohto pohľadu súd hodnotil všetky ďalšie podmienky vzniku nároku. Porovnával, či navrhovateľka ako nevydatá matka by v prípade, keď by bola vydatou matkou za odporcu a žila s maloletým dieťaťom s odporcom ako manželom v spoločnej domácnosti, obdržala od odporcu výživné minimálne vo výške 200 €, tak ako požaduje navrhovateľka svojím návrhom.

7. V konaní bol splnený zákonný predpoklad, že nárok požaduje navrhovateľka ako nevydatá matka maloletého Y. X., B.. X.XX.XXXX od biologického otca maloletého dieťaťa - odporcu, pričom otcovstvo nie je sporné, čoho dôkazom je rodný list čl. 5 spisu, v ktorom je odporca zapísaný ako otec maloletého Y. a do zápisnice pred súdom vyhlásil, že otcovstvo nespochybňuje a nepodal návrh na zapretie otcovstva.

8. Priamo z ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že zákonodarca považoval dobu 2 rokov najneskôr od pôrodu za objektívnu lehotu, počas ktorej sa matka intenzívne stará o narodené dieťa a nemôže sa zamestnať. Keďže je nevydatá, s výchovou jej nepomáha otec - odporca. Matka touto intenzívnou výchovnou starostlivosťou o novonarodené dieťa naturálnou formou plní svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Preto zákonodarca, aby zamedzil diskriminácii nevydatej matky v porovnaní s manželkou - vydatou matkou, stanovil povinnosť otca prispievať nevydatej matke na úhradu jej výživy počas tejto doby, najdlhšie 2 roky od pôrodu. Dieťa sa narodilo X.XX.XXXX, teda najdlhšie po dobu 2 rokov - do X.XX.XXXX, pokiaľ nedôjde k zmene pomerov, má právo matka na primeranú úhradu na svoju výživu. V konaní nebolo preukázané, že by matka bola zamestnaná a intenzívne sa o dieťa nestarala, resp. že by dieťa bolo zverené do výchovy a starostlivosti otca a intenzívnu osobnú starostlivosť by poskytoval otec. Teda priamo uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že matka v čase uvedenej intenzívnej starostlivosti o maličké dieťa objektívne sa nemôže zamestnať a vzhľadom k tomu, že je nevydatá, nemá jej kto ani s výchovou a starostlivosťou o dieťa pomôcť, pričom povinnou osobou je biologický otec dieťaťa a nie príbuzní matky.

9. § 74 ods. 1 Zákona o rodine stanovuje aj rozsah príspevku nevydatej matke. Konštatuje, že otec je povinný prispievať nevydatej matke primerane na úhradu jej výživy, pričom primeranosť je potrebné odvodiť práve od účelu uvedenej normy, ktorou bolo odstrániť diskrimináciu vydatej a nevydatej matky. Primeranosť úhrady na výživu nevydatej matky treba teda odvodiť od situácie, či by takúto vyživovaciu povinnosť 200 € poskytoval odporca navrhovateľke, keď by bola za neho vydatá, žili by v spoločnej domácnosti a navrhovateľka ako vydatá matka maloletého dieťaťa by sa intenzívne starala o dieťa a nebola zamestnaná. Súd čo do rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, aj v nadväznosti na spoločné ustanovenia podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach

otca, aby poskytoval nevydatej matke výživné vo výške 200 € mesačne. Matka sa nevzdala bez dôležitého dôvodu zamestnania, pretože matka porodila dieťa na základe chceného tehotenstva a odporca počas tehotenstva nadviazal vzťah s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Na túto situáciu by nemala doplatiť ani nevydatá matka, ani dieťa. Schopnosti a možnosti otca súd posúdil nielen vzhľadom k peňažným príjmom, ale vzhľadom k celkovej majetkovej situácii otca. V konaní nebolo preukázané, že by matka na seba brala neprimerané majetkové riziká a že by podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať jej príspevok na výživu. V nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť nevydatej matke - navrhovateľke príspevok na jej výživu podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine. Sám odporca v rozpise svojich výdavkov uvádza, že na svoju stravu, hygienu a ošatenie minie 300 € mesačne. Navrhovateľka žiada na svoju stravu, hygienu a ošatenie 200 € mesačne, teda pod úroveň výdavkov odporcu, hoci jej výdavky na stravu, hygienu, ošatenie by mali byť vyššie z dôvodu, že dieťa pije materské mlieko, kedy matka potrebuje jesť viac a kvalitnejšie, zdravšie jedlo, rovnako má zvýšené výdavky na hygienu, ošatenie, zdravotný stav, lekárske kontroly. Súd preto výživné 200 € mesačne pre matku považoval za primeraný príspevok na výživu vzhľadom k pomerom otca. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že takáto suma podľa ustálenej rozhodovacej praxe je poskytovaná študentom strednej škody na ich výživu. K tomu je potrebné uviesť, že nevydatá matka žije s rodičmi a v konaní neprodukovala tvrdenia a dôkazy, akú sumu by mala rodičom platiť za náklady v ich domácnosti. A v tejto domácnosti žije matka aj maloleté dieťa. V nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa názoru súdu potom otec na seba berie neprimerané majetkové riziká, ak tvrdí, že nemá z čoho platiť matke výživné vo výške 200 € mesačne, ktoré by jej zjavne platil, keby s ním žila ako matka spoločného dieťaťa v spoločnej domácnosti, ale pritom financuje dve domácnosti - v Č. aj v C., kým matka nemá žiadnu domácnosť. Pritom len na bývanie v ČR uvádza otec výdavok 185,04 € mesačne. Pokiaľ v rozpise výdavkov uvádza sociálne, zdravotné poistenie vo výške 67,47 € a 102,36 €, súd tento výdavok nezapočítal ako výdavok. Tieto výdavky sú výdavkami v súvislosti s realizáciou podnikateľskej činnosti a boli započítavané ako výdavky pri vypracovaní daňového priznania, a preto opakované uvedenie výdavkov na sociálne a zdravotné poistenie je duplicitný výdavok, ktorý súd nemohol brať do úvahy. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že daňové priznanie neodzrkadľuje celkovú majetkovú situáciu otca pri uvedenej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva. Kompletnú majetkovú situáciu otca môže preukázať len kompletné účtovníctvo obidvoch podnikateľských subjektov, teda kniha pohľadávok, kniha záväzkov, kniha majetku, pričom výdavky neslúžiace na predmet podnikania, tzv. daňovo neuznané, nie sú započítateľnými výdavkami a je potrebné také výdavky započítavať ako aktíva, ako príjem. Taktiež sudkyňa konštatuje, že ide o daňové priznania za rok 2015, nešlo o daňové priznania za rok 2016. Pokiaľ ide o mzdový list, z ktorého vyplýva, že odporca má uzavretú pracovnú zmluvu so svojou vlastnou spoločnosťou X. T. H. U. U..G..C.. s čistou mesačnou mzdou 15 022 Kč = 555,94 € mesačne, túto mzdu si odporca ako konateľ spoločnosti určil sám pre účely odvodov do sociálnej a nemocenskej poisťovne. U takejto mzdy je stanovená len dolná hranica minimálnej sumy, nie je stanovená horná hranica. Čiže tento príjem, ktorý si určil sám odporca, nepreukazuje jeho skutočné príjmy, pretože jeho skutočnými príjmami je celková majetková úroveň odporcu, celková majetková úroveň dvoch podnikateľských subjektov a zisk odporcu ako spoločníka spoločnosti. Vzhľadom k predmetu činnosti uvedených podnikateľských subjektov, ktorá sa týka stavebnej činnosti, súd mal za to, že ide o žiadané práce, na slovenskom i českom trhu dobre platené, a preto súd neuveril tvrdeniu odporcu, že jeho príjmom je len príjem z pracovnej činnosti vo výške 555,94 € a zisk na základe daňového priznania vo výške 918,09 € mesačne, teda spolu 1 474,03 € mesačne. Také tvrdenie si vyvrátil samotný odporca svojím protitvrdením, keď uviedol výdavky vo výške 1 209,24 € a na syna vo výške 2 463,83 €, ktoré ďaleko presahujú tvrdený príjem odporcu. Nepredložil žiaden dôkaz o tom, že osobné motorové vozidlo skutočne patrí do vlastníctva podnikateľského subjektu, ako tvrdil. Zároveň sudkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že do zápisnice o pojednávaní dňa 2.2.2017 odporca uviedol, že navrhovateľke mesačne dával 15 000 Kč po dobu 5 rokov, z toho 5 000 Kč mala výdavky na byt a 10 000 Kč mala pre svoju potrebu. Z uvedeného je zrejmé, že je vo faktických možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať navrhovateľke na výživu vo výške 200 € mesačne, keď bolo v jeho možnostiach a schopnostiach, kým žili v spoločnej domácnosti, jej 5 rokov poskytovať sumu 10 000 Kč mesačne, a to napriek tomu, že v tom období sa intenzívne nestarala o ich spoločné dieťa a bola zamestnaná. Preto tvrdenia odporcu súd vyhodnotil ako účelové a zaviazal ho prispievať nevydatej matke - navrhovateľke na výživu sumou 200 € mesačne od narodenia dieťaťa, teda od 8.11.2016.

10. Zároveň ho zaviazal zaplatiť navrhovateľke zameškaný príspevok na výživu nevydatej matky vo výške 200 € mesačne za čas 8.11.2016 do rozhodnutia súdu, teda do 2.2.2017 (za 4 mesiace) vo výške

800 € v pravidelných mesačných splátkach 50 € vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote (§ 232 ods. 3, 4 .

11. O trovách konania súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v písomnom vyhotovení uznesenia VSÚ. Vychádzal zo záveru, že zo spisu je zrejmé, že navrhovateľka nezavinila vznik tohto sporu, pokúsila sa uzavrieť súdny zmier. Dôkazom je výzva zo dňa 12.10.2016 čl. 4 súdneho spisu. Takisto sa snažila zmierlivou cestou v tomto podaní vyporiadať aj ostatné nároky, náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, ako aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, čo by viedlo k zníženiu výdavkov na strane odporcu a vyriešeniu bytovej otázky navrhovateľky, ktorá je odkázaná na bývanie u svojich rodičov aj s maloletým dieťaťom. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné rešpektovať plný úspech navrhovateľky v konaní, pretože súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a predmetom je spor dvoch dospelých ľudí - navrhovateľky a odporcu. Pre takýto výrok súd aplikoval ustanovenia § 251 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v troch vyhotoveniach (1x súd, 1x účastník konania, 1x kolízny opatrovník). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 .

Odvolanie podľa § 62 ods. 1 možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.