Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-3-2016.pdf
PDF · 77.8 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/3/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: K. C.A.R., Y.. XX.X.XXXX, E. I. XXX, XXX XX I., W. C., o zaplatenie 2.710,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/411/2015-40 zo dňa 15.1.2016, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že listom zo dňa 10.9.2014 žalobca vypovedal Zmluvu o spotrebiteľskom úvere s účinnosťou ku dňu 1.12.2014, pričom týmto dňom sa mal stať splatný úver v celom rozsahu. Súd v danej veci poukázal na ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 14 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Výpoveď je spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorej je nepretržitá alebo opakovaná činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Vypovedať je možné len zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Keďže zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 9.2.2011 je časovo obmedzená, uzavretá na dobu určitú, a to 120 mesačných splátok, nemohol žalobca účinne zmluvu vypovedať, preto súd na výpoveď zmluvy zo dňa 10.9.2014 neprihliadol. Žalobca si teda môže uplatňovať iba splátky, ktorých splatnosť už nastala. Ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo splatných 57 splátok (15.12.2015, pričom súd vychádzal zo splatnosti prvej splátky dňa 15.3.2011). Ako ďalej uviedol, tak je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok iba na splátky istiny a preto mal ku dňu vyhlásenia nárok na zaplatenie sumy 1.187,31 eur (20,83 eur x 57). Pri výške splátky súd vychádzal z výšky poskytnutého úveru, ktorú vydelil počtom splátok. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný uhradil sumu 1.551,27 eura, súd žalobu zamietol.
2. O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko žalovaný si trovy konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že žalobca sa domáhal návrhom zo dňa 27.8.2015 voči žalovanému zaplatenia sumy 2.710,86 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške, ktorú bližšie špecifikoval v návrhu, ako aj úrokmi z omeškania, a súčasne požadoval náhradu trov konania. Domáhal sa uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 9.2.2011 a na základe tejto úverovej zmluvy poskytol žalobca žalovanému klasický spotrebiteľský
úver vo výške 2.500,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 120 mesačných splátok vo výške 47,28 eur so splatnosťou prvej splátky 15.3.2011. Žalovaný však záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a aj napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru, uhradil žalovaný žalobcovi iba, časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 1.551,27 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, žalobca vypovedal zmluvu dňa 10.9.2014, a dňa 30.11.2014 táto výpoveď nadobudla účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu. Žalobca ďalej uviedol, že s takýmto posúdením veci nesúhlasí. Poukázal, že ak súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, mal žalobcovi správne priznať nárok na zaplatenie sumy vo výške 948,73 eur ako rozdielu medzi celkovou odfinancovanou sumou (2.500,- eur) a výškou vykonaných splátok žalovaného t.j. 1.551,27 eur. Ďalej poukázal na to, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, v ustanovení § 11 s absenciou podstatných náležitostí, spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a preto v tejto súvislosti zastáva názor, že bezúročnosť úveru sa týka úveru ako celku, a nie skladby jednotlivých mesačných splátok. Preto nemôže sa stotožniť s názorom súdu, že žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie 57 mesačných splátok istiny vo výške 20,83 eur, ktorých splatnosť nastala ku dňu vyhlásenia rozsudku. Uviedol, že sa preto nemôže ani z týchto dôvodov stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorý žalobe v napadnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, priznať žalobcovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 948,73 eur. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania. Žiadal preto, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. K tomuto odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., platný a účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a to v celom rozsahu.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastanú v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykoná navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie v tomto prípade spočíva v tom, že súd neaplikoval správnu normu a aplikoval nesprávnu normu. Súd prvej inštancie teda najskôr pochybil tým, že vec neprávne právne posúdil spôsobom vyššie uvedeným a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie. Je preto možné sa stotožniť s názorom, že ak súd prvej inštancie sa dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu tým, že takýto komplexne chybný postup by nemal naprávať súd vyššej inštancie. Preto v prípade zrušenia rozhodnutia z uvedeného dôvodu, vrátil odvolací súd spor na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.
9. Odvolací súd poukazuje na výpoveď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorá sa v spise nachádza. V zmysle tejto výpovede zo dňa 10.9.2014 žalobca vypovedal úverovú zmluvu s účinnosťou ku dňu 1.12.2014 z dôvodu omeškania so splácaním spotrebiteľského úveru. Ako vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 9.2.2011 medzi žalobcom a žalovaným, celková výška úveru bola 2.500,- eur, pričom v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, žalobca
vypovedal zmluvu dňa 10.9.2014 a dňa 30.11.2014 výpoveď nadobudla účinnosť. Účinnosťou výpovede sa stáva úver splatný v celom rozsahu.
10. Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac, než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
11. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ môže od zmluvy odstúpiť v prípade splnenia jednej z dvoch podmienok. Prvou podmienkou je, že dlžník musí byť v omeškaní s vrátením viac, než dvoch splátok, to znamená, že je v omeškaní aspoň s troma splátkami a druhou podmienkou je, že dlžník je v omeškaní s vrátením len jednej splátky, ale po dobu dlhšiu, ako 3 mesiace. Aby veriteľ mohol potom využiť svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy, musí byť splnená jedna z dvoch uvedených podmienok a zároveň omeškanie dlžníka musí trvať. Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy je oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vyplýva zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy.
12. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne preskúmať, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy v zmysle ustanovení § 506 Obchodného zákonníka, bude potrebné opätovne zistiť, kedy došlo účinne k vyhláseniu predčasnej splatnosti, a ak tieto skutočnosti budú preukázané, bude potrebné zistiť výšku doposiaľ neuhradených splátok zo strany žalovaného a vo veci opätovne rozhodnúť. Nič však nebráni ani v tomto prípade súdu prvej inštancie dôsledne aplikovať ust. § 11 Zák.č.129 /2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch). Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania.
13. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
14. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu, pretože nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie dopadá na celý, žalobcom uplatňovaný nárok.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).