Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/290/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Annou Vargovou, v právnej veci žalobkyne: Z.. B. N., H.. XX. XX. XXXX, C. Š. XX, N. Š. - E., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,, IČO: 35 792 752, sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,s.ro., IČO: 47 233 516, sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 708/03/14 zo dňa 15. 05. 2014,

II. u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 06. 2013 bod 8.4. v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“ je n e p l a t n á ,

III. u r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 06. 2013 v bode 8. Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka bod 8.1 v znení „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.“ je n e p l a t n á ,

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou z 04. 08. 2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06. 08. 2014, žiadal, aby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti a zrušení rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 708/03/14 zo dňa 15. 05. 2014 a zároveň určil zmluvné podmienky uvedené v bode 8.4. a 8.1. zmluvy za neprijateľné zmluvné podmienky.

2. Uznesením č. k. 15C/290/2014-17 zo dňa 02. 12. 2014 Okresný súd Prešov vyhovel návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku a jeho vykonateľnosť voči žalobcovi odložil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/290/2014.

3. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 17. 06. 2013 uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1500 Eur. Z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie a nedostatočného príjmu, ktorý sotva postačoval na prežitie sa dostal do omeškania a do úverového reťazca, kedy úverom splácal úvery predchádzajúce. Žalobca považuje úverovú zmluvu za neplatnú obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky. Najnebezpečnejšia je podľa názoru žalobcu rozhodcovská zmluva a rovnako aj úžerné úroky vo výške 70 % ročne. Žalovaný ako veriteľ formuloval znenie rozhodcovskej zmluvy, v ktorej definoval dva rozhodcovské súdy. Žalobca považoval za neprijateľnú rozhodcovskú zmluvu aj z dôvodu neprijateľnosti samotného miesta. Vôľa prejednať spor v rozhodcovskom konaní pochádza od silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzatvorili, čo v ich vzťahu spôsobuje nerovnováhu. Rozhodcovská zmluva ako formulárový akt núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade, že rozhodcovské konanie vyvolá veriteľ. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má spotrebiteľské veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že obsah a dôsledky rozhodcovskej zmluvy boli žalobcovi vysvetlené a výslovne vyplývajú z obsahu samotnej rozhodcovskej zmluvy, pričom túto považuje žalovaný za individuálne dojednanú, keďže išlo o samostatný úkon na osobitnej listine, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa vyjadrenia žalovaného nebolo podmienkou poskytnutia úveru z jeho strany. Obdobne žalovaný argumentuje aj v súvislosti s Dohodou o poskytnutí služby (odkladu splátok), teda že pristúpenie k nej nebolo podmienkou poskytnutie úveru a taktiež bola graficky oddelená od samotnej úverovej zmluvy. Ohľadne rozhodcovskej zmluvy tiež dodal, že žalobca mal navyše možnosť v stanovenej lehote 14 dní od nej odstúpiť. Poukázal na to, že výklad komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa nie je postavený na myšlienke, že spotrebiteľ nemá zodpovednosť za vlastné konanie a uzatvorenie zmluvy. Aj podľa jeho názoru je nesporné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa charakter nekalej podmienky podľa smernice 93/13/EHS, keďže rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z. Podľa názoru žalovaného pritom možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a všeobecným konaním nie je možné stotožňovať so situáciou, kedy spor začne na základe žaloby dodávateľa (t. j. v tomto prípade žalovaného). Na podporu svojich tvrdení navrhol žalovaný pripojiť predmetný rozhodcovský spis a namieta nedodržanie lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

5. Žalovaný tiež poukázal, že pokiaľ žalobca ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku poukazuje aj na výšku odplaty za úver, táto bola dojednaná v súlade s ust. § 53 ods. 6 a preto nie je možné konštatovať, že ide o odplatu, ktorá podstatným spôsobom prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu. Žalovaný tiež poukázal, že je procesne vylúčené, aby súd sa popri rozhodovaní o zrušení rozhodcovského rozsudku zaoberal akýmkoľvek ďalším predmetom konania.

6. Vo svojich prednesoch na pojednávaniach žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že dôvodom pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku je aj porušenie spotrebiteľských práv, a to jednak pokiaľ ide o priznanú odplatu za úver, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70 % uvedenú v zmluve, neprijateľnú zmluvnú podmienku - Dohodu poskytnutí služby v bode 8. úverovej zmluvy, chýbajúce náležitosti zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom žalobca znova poukázal, že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú, ako taká je neplatná

a preto je irelevantná možnosť odstúpenia v lehote 14 dní, keďže od neplatného právneho úkonu odstúpiť nemožno.

7. Podaním zo dňa 17. 03. 2016 žalovaný poukázal, že vzhľadom na novelu Exekučného poriadku už napadnutý rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, žalovaný nepodal v zákonom stanovenej lehote návrh na vykonanie exekúcie, čo navrhuje preukázať lustráciou v registri príslušného súdu, pričom po uplynutí tejto lehoty tak už ani nemožno urobiť, preto už absentuje akýkoľvek právny záujem na rozhodnutí v predmetnej veci.

8. Žalobca správanie žalovaného považuje za účelové, pričom rozhodcovský rozsudok nestratil platnosť, hoci žalovaný nevyužil možnosť použiť ho ako exekučný titul. Žalobca tiež upozornil, že zrušenie rozhodcovského rozsudku pre popieranie platnosti rozhodcovskej zmluvy jedným z účastníkov má vplyv aj na opätovné použitie tejto rozhodcovskej zmluvy a tiež dodal, že predmetná rozhodcovská zmluva už bola Krajským súdom v Prešove vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, takže bolo povinnosťou žalovaného viac ju neuplatňovať.

9. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)

10. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

14. Súd dokazovaním vykonaným výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov, a to Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17. 06. 2013, rozhodcovskou zmluvou, obsahom pripojeného rozhodcovského spisu sp. zn. 708/03/14, taktiež bol oboznámený obsah výpovedí Moniky Molitorisovej v konaniach vedených na Okresnom súde Prešov sp. zn. 29C/288/2014 a sp. zn. 29C/255/2014 podaných v obdobných veciach, ako aj ďalšieho spisového materiálu zistil tento skutkový stav:

15. Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 17. 06. 2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300062500, na základe ktorej mala byť žalovanému poskytnutá čiastka vo výške 1 500 Eur, ktorú sa zaviazal splácať mesačnými splátkami v celkovom počte 42, vždy k 14. dňu kalendárneho mesiaca vo výške 80,37 Eur s uvedením celkovej čiastky, ktorú musí zaplatiť, vo výške 3 375,54 Eur, RPMN za úver 65,05 %, ročnej úrokovej sadzby 70,01 % a priemernej hodnoty RPMN vo výške 48,52 %.

16. V zmluve o revolvingovom úvere sa zmluvné strany v bode 8.1. dohodli na poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby vo výške 215,75 Eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur, v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pritom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.

17. Podľa bodu 8.4. zmluvy, odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzatvorenia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti zmluvy o protipohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa bodu 8.1. dohody o poskytnutí služby a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní zmluvy.

18. Súdu mal k dispozícii aj rozhodcovskú zmluvu č. 8300062500 uzatvorenú dňa 17. 06. 2013, podľa ktorej veriteľ v tomto konaní žalovaný a žalobca ako dlžník vyhlásil a svojím podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 2. tejto rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, o čom dlžník bol veriteľom jasne a zrozumiteľne informovaný.

19. Podľa bodu 3. Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia - dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

20. Podľa bodu 4. zmluvy, sa veriteľ a dlžník dohodli na znení rozhodcovskej zmluvy:

akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČ: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č.: 52189/B

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o. IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S

21. Podľa bodu 7. zmluvy, bol dlžník oprávnený od zmluvy odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.

22. Z karty klienta mal súd za preukázané, že žalobcovi bola vyplatená čiastka 1 284,25 Eur, z ktorej žalobca žalovanému doposiaľ splatil sumu 80,37 Eur.

23. Dňa 13. 03. 2014 doručil žalovaný ako veriteľ rozhodcovskému súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. žalobu, ktorou žiadal, aby tento zaviazal žalobcu zaplatiť mu sumu vo výške 3 295,17 Eur spolu so zmluvnou pokutou, ako aj úrokmi z omeškania.

24. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. dňa 15. 05. 2014 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. 708/03/14, ktorým zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 3 295,17 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % zo sumy 80,37 Eur od 15. 08. 2013 do 29. 09. 2013, zo sumy 80,37 Eur od 15. 09. 2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 15. 10. 2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 15. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 15. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 2 973,17 Eur od 23. 12. 2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500 Eur len 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3 925,17 Eur do zaplatenia. Žalobca bol tiež zaviazaný na náhradu trov konania.

25. Žalobca rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 11. 07. 2014.

26. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v tom čase mal finančné problémy, súrne potreboval finančné prostriedky a preto sa neinformoval, aké listiny pri uzatvorení predmetnej úverovej zmluvy podpisuje. Pôvodne od žalovaného požadoval úver vo výške 3 000 Eur, ktorý mu mal byť poskytnutý dvomi samostatnými úverovými zmluvami po 1500 Eur, ale z každého úveru bola mu vyplatená iba suma vo výške 1 284,25 Eur. Informácie ohľadne rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovského konania jej poskytnuté neboli, zmluvy boli písané malými písmenami.

27. Svedkyňa Z. Z. vo výpovediach podaných v konaniach vedených na tunajšom súde po sp. zn. 29C/288/2014 a sp. zn. 29C/225/2014 uviedla, že pôsobí vo funkcii finančného agenta u žalovaného. Klientovi odpovedajú na všetky otázky a najčastejšie sa klient pýta, aká bude výška mesačnej splátky a doba splácania úveru. Rovnako klientov zaujíma aj úrok, niektorí si tento vedia vypočítať aj sami a niektorých klientov zaujíma aj celková výška navýšenia istiny poskytnutého úveru.

28. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, klienta informujú, že rozhodcovský súd rozhoduje v prospech spoločnosti žalovaného, ak klient dlhodobo úver nespláca. Pokiaľ ide o službu o odklad splátok, táto v minulosti bola zakomponovaná priamo do samotnej zmluvy, v súčasnosti je poskytovaná na osobitnom tlačive. Služba odkladu splátok úveru sa poskytuje v prípade straty zamestnania, práceneschopnosti alebo úmrtia v rodine. Odložené splátky úveru v konečnom dôsledku klient zaplatí neskôr, teda dochádza aj k posunutiu pôvodne dohodnutej konečnej splatnosti revolvingového úveru. Klienti sú informovaní, že táto služba sa spoplatňuje. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, táto sa používa niekoľko rokov dozadu, predtým sa podpisovala bianko zmenka. Neboli jej poskytnuté informácie o výške poplatkov uplatňovaných rozhodcovskými súdmi, ani znenie ich rokovacieho poriadku, ktorý im k dispozícii ako obchodným zástupcom ani poskytnutý nebol. Ak by žalobca nepristúpil k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, žalovaný by mu úver neposkytol. Mohol by odmietnuť poskytnutie služby odkladu splátok úveru, ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy, avšak rozhodcovskú zmluvu klient podpísať musel, v opačnom prípade by mu úver poskytnutý nebol, resp. ona sa počas svojho pôsobenia s takýmto prípadom nestretla, hoci o nich počula. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie odkladu splátok úveru, v prípade ak klient túto službu nevyužije, spoločnosť žalovaného mu zaplatený poplatok za poskytnutie uvedenej služby nevráti, pričom jeho výška je určená percentom v závislosti od výšky poskytnutého úveru.

29. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „Zákon o rozhodcovskom konaní“) v znení účinnom k 15. 05. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

30. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 15. 05. 2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

31. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 15. 05. 2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

32. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa 17. 06. 2013 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný mal žalobcovi poskytnúť úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa tento zaviazal splácať mesačnými splátkami v celkovom počte 42, vždy k 14. dňu kalendárneho mesiaca vo výške 80,37 Eur s uvedením RPMN, ročnej úrokovej sadzby, priemernej hodnoty RPMN a celkovej čiastky, ktorú má zaplatiť.

33. Z karty klienta, nachádzajúcej sa v pripojenom rozhodcovskom spise, mal súd za preukázané, že žalobcovi bola vyplatená iba suma vo výške 1 284,25 Eur, pričom doposiaľ realizoval úhrady vo výške 80,37 Eur.

34. Žalovaný dňa 13. 03. 2014 doručil Slovenskému arbitrážnemu súdu zriadenému Slovak arbitration court, s.r.o. žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 3 295,17 Eur s príslušenstvom. Dňa 15. 05. 2014 rozhodcovský súd vydal rozhodnutie, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie 3 925,17 Eur spolu so zmluvnou pokutou, ako aj s úrokom z omeškania, žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 11. 07. 2014, teda predmetná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu doručená v 30-dňovej lehote.

35. Zároveň medzi účastníkmi konania bola v deň uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere podpísaná aj rozhodcovská zmluva pod číslom totožným s číslom zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, kde sa strany v bode 5. dohodli, že akékoľvek spory vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred stálymi rozhodcovskými súdmi špecifikovanými v zmluve.

36. Žalobcovi bol rozsudok doručovaný spolu so žalobou a výzvou na žalobnú odpoveď, z ktorej vyplýva, že žalobca môže do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať žalobnú odpoveď.

37. V predmetnej veci bolo preukázané, že rozhodcovská zmluva dojednaná medzi účastníkmi konania je na samostatnej listine podpísanej obidvoma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma vyžadovaná zákonom v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

38. Rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za neplatný právny úkon pre jej neurčitosť, keďže zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 3 ods.1, túto definuje ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby v zmluvných dojednaniach rozhodcovskej zmluvy boli presne špecifikované všetky budúce spory, ktoré bude rozhodcovský súd rozhodovať.

39. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretie predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300062500, t. j. 17. 06. 2013 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

40. Podľa § 53 ods. 3 v znení účinnom 17. 06. 2013 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

41. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) v znení účinnom 17. 06. 2013, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

42. V zmysle ust. § 53 ods. 5 v znení účinnom 17. 06. 2013 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

43. V súvislosti s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu o doložku, ktorá vyžaduje aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale v prípade ak by podľa uvedenej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

44. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný spotrebiteľom a táto nemohla byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah spotrebiteľ ani ovplyvniť nemohol a dopĺňali sa len údaje o spotrebiteľovi s uvedením jeho mena, bydliska a dátumu narodenia. Veriteľ teda môže na základe takto sformulovanej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a tak vylúčiť z prejednania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíva výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve veriteľ. Práve veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej forme aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

45. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodov do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, od zmluvy je možné odstúpiť len v prípade, že je platná. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú ani splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. V danom prípade za individuálne dohodnutú zmluvu nie je možné považovať zmluvu, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná, pričom spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dohodnutú len tým, že spotrebiteľ v úzkej časovej lehote po jej podpise mal právo od zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde (KS Prešov č. k. 1CoE/33/2014 zo dňa 29. 05. 2014, KS Trenčín č. k. 8CoE/157/2014 zo dňa 17. 06. 2014, KS Košice č. k. 3CoE/55/2014 zo dňa 30. 04. 2014).

46. Na základe uvedených skutočností preto podľa názoru súdu napriek tomu, že predmetná rozhodcovská zmluva má povahu samostatnej zmluvy, nešlo o zmluvu individuálne dojednanú, keďže bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť.

47. Vzhľadom na to, že ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle vyššie citovaného ust. § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní.

48. Zároveň súd považoval žalobný návrh za dôvodný v časti, kedy žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

49. Rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si uplatnil žalovaný v zmysle článku 14 bodu 14.1. všeobecných obchodných podmienok.

50. Podľa § 544 ods. 2 v znení účinnom 17. 06. 2013 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

51. Podľa § 40 ods. 1 v znení účinnom 17. 06. 2013 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

52. Uvedením nároku žalovaného ako veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalobcu ako dlžníka v článku 14 v bode 14.1. úverových zmluvných podmienok však, podľa

názoru súdu, nie je splnený základný predpoklad platného dojednania a to jej písomná forma, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

53. Na podporu svojho tvrdenia súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11. 11. 2013, zo záverov ktorého vyplýva, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zmluvnej pokuty zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje.

54. Na základe uvedeného preto rozhodcovský súd nemal zaviazať žalobcu na plnenie z neplatného zmluvného dojednania.

55. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom 17. 06. 2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

56. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom 17. 06. 2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20150930.html?ucinnost=17.06.2013>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20150930.html?ucinnost=17.06.2013> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20150930.html?ucinnost=17.06.2013>,

57. Z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že táto neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže neobsahuje špecifikáciu, v akom rozsahu tá ktorá mesačná splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny a uplatneného nároku a preto žalobcovi vznikla iba povinnosť zaplatiť žalovanému istinu poskytnutého úveru.

58. Podľa 11 ods.1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom dňa 17. 06. 2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

59. Podľa výpočtu súdu pri výške poskytnutého úveru v sume 1 500 Eur, dobe splácania 42 mesiacov a celkovej sumy, ktorá má byť splatená vo výške 3 375,54 Eur, je správny údaj o výške ročnej úrokovej miery 35,72 % a RPMN 70,01 % ročne.

60. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo nesporne preukázané, že pre daný typ úveru bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 65,05 %, preto nesprávne uvedenie RPMN v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa má taktiež za následok, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal iba nárok na vrátenie istiny poskytnutého úveru.

61. Súd považuje za dôvodnú aj námietku žalobcu požadovaním tzv. úžerných úrokov.

62. Podľa § 53 ods. 6 v znení účinnom dňa 17. 06. 2013 k predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

63. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluvách o spotrebiteľských úveroch sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podľa názoru súdu podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania, určenú najmä s prihliadnutím najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými najmä bankami pri poskytovaní úverov.

64. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej zmluve túto obvyklú mieru podstatným spôsobom prevyšujú, keďže boli dojednané vo výške presahujúcej dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy (viď www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> 15,77 % - 6/2013 pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti 1 až 5 rokov) takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami na Slovensku. Súd preto považoval takto dohodnutú výšku úroku v rozpore s dobrými mravmi, vysokú a neprimeranú a z uvedeného dôvodu je zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná. Súd má za to, že dojednanie takto vysokej ročnej úrokovej sadzby nie je v súlade s dobrými mravmi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, odporuje uznávaným normám morálky a takto poskytnutá odplata je neprimeraná k pohľadávke. Súd tiež upozorňuje na uvedenie nesprávnej ročnej úrokovej sadzby v úverovej zmluve.

65. Keďže rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj na základe ust. § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní.

66. Podľa § 243d ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

67. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že vzhľadom na vyššie citovanú novelu Exekučného poriadku už nie je právny záujem na rozhodovaní o zrušení rozhodcovského rozsudku, keďže tento je za účelom začatia exekučného konania a vykonania exekúcie už nepoužiteľný (žalovaný dosiaľ nepodal návrh na vykonanie exekúcie na jeho podklade), súd uvádza, že v predmetnom konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku a to podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby súd vecou nezaoberal. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže prebehnúť. Dokončenie konania začatého na základe procesne korektne podaného návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s princípom právnej istoty.

68. Žalobca žalobou zo dňa 04. 08. 2014 žiadal tiež vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v bode 8.1. a 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere.

69. Podľa § 53 ods.1, ods. 2, ods. 3 v znení účinnom dňa 17. 06. 2013, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

70. Podľa § 298 ods. 2 C.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

71. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmluvné podmienky uvedené v bode 8.1. a 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle ust. § 53 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť uvedených zmluvných podmienok súd vidí nielen v samotnom predmete tohto dojednania, v jeho cene, ale aj v okolnostiach uplatňovania tohto ustanovenia.

72. Z vyššie uvedených výpovedí Z. Z. nesporne vyplynulo, že uvedená podmienka sa uplatní aj v prípade, ak spotrebiteľ počas trvania zmluvného vzťahu uvedenú službu nevyužije, pričom žalovanému pri nevyužití uvedenej služby nevzniká povinnosť takto zaplatený poplatok spotrebiteľovi vrátiť.

73. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že celá konštrukcia služby odkladu splátok a odplaty za ňu tak ako je uvedená v bode 8. zmluvy je neprijateľná, výrazne zhoršujúca postavenie spotrebiteľa a preto ako neprijateľná je v zmysle ust. § 53 ods. 5 neplatná. Tento záver zodpovedá skutočnosti, že podľa dojednania si žalovaný ako veriteľ odplatu vyúčtováva v čase uzatvorenia zmluvy bez ohľadu na, to či žalobca ako dlžník bude mať o takúto službu záujem alebo nie, resp. či mu bude poskytnutá alebo nie, a na jej poskytnutie nemá žalobca ako dlžník podľa dojednania právny nárok, teda šlo o službu neprijateľne vymienenú žalovaným bez možnosti žalobcu rozhodnúť sa, či bude na takejto dohode participovať, alebo nie. Tiež je potrebné dodať, že aj odmena ako taká je neprimerane vysoká, keďže dosahuje sumu predstavujúcu takmer 15 % poskytnutého úveru (215,75 Eur). Žalovaný nemal právo na takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobcu na poskytnutie úverovej sumy.

74. Keďže uvedená zmluvná podmienka môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa, súd žalobe vyhovel aj v uvedenej časti žalobného návrhu.

75. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

76. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p., (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

78. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa princípu úspechu, keď úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.