Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-8-2017.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Subarea
8C/8/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobkyne: G.. T. R., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, R., zastúpená JUDr. Vierou Kubicovou, AK so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, proti žalovanému: B.. K.. G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, R., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žalobkyni sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 02.02.2017 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia na podklade § 325 ods. 2 písm. e) CSP, aby sa žalobcovi zakázalo dočasne vstupovať do rodinného domu nachádzajúcom sa na parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria, súpisné číslo XXXX, ktorý stojí na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na LV č. XXX na Okresnom úrade Bratislava, okres: R., obec: R., katastrálne územie: H., na ulici M., ktorý pozostáva z jedného nedeliteľného bytového priestoru s príslušenstvom, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva a vyporiadanie podielového a bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L. na čas po rozvode. Dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva bol hlboký rozvrat vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným - manželmi, ktorý vyústil dňa 25.03.2016 po obdržaní SMS, ktorou odosielateľ informoval žalobkyňu, že žalovanému sa narodilo v poradí už tretie nemanželské dieťa Túto skutočnosť ako aj rodinné spolužitie s inou ženou a ich tromi deťmi následne žalovaný žalobkyni potvrdil. Počas spolužitia manželov sa žalovaný často zdržiaval mimo domu, čo odôvodňoval svojou pracovnou vyťaženosťou. Pri nahromadenej agresivite sa správanie žalovaného stávalo nepredvídateľným, viackrát hodil do žalovanej veci, ktoré mal práve po ruke a vo vyššie uvedenom prípade vzal do ruky „železný kutáč“ smerovaný na hlavu žalobkyne, ktorá mala v tom čase dôvodnú obavu, že ju zabije. Žalovaná z tohto dôvodu žila pod neustálym psychickým tlakom a v obave, že psychické a fyzické útoky sa budú opakovať. Po uvedenom odhalení, priznaní a následnom rozhovore dňa 25.03.2016 aj za prítomnosti detí, žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti a viac sa nevrátil. Žalobkyni neoznámil adresu svojho bydliska, občas posielal SMS správy z nepodstatným obsahom, teda jeho odchod možno považovať za definitívny a manželstvo za nefunkčné. Tento stav trval do 24.01.2017, kedy pár dní pred druhým termínom pojednávania vo veci rozvodu manželstva sa začal žalovaný cestou SMS správ domáhať odovzdania kľúčov od domu a možnosti nasťahovania sa do spodného podlažia spoločného rodinného domu. Odhalenie zatajovanej skutočnosti o dvojitom živote žalovaného spôsobilo tak žalobkyni ako aj maloletým deťom psychickú traumu s vážnymi dôsledkami, bol negatívne ovplyvnený ich zdravotný stav a doposiaľ potrebujú zdravotnú a odbornú psychologickú starostlivosť. Keďže sa deti doposiaľ ťažko vyrovnávajú so vzniknutou situáciou, odmietajú spoločné zdieľanie a obývanie spoločného domu so žalovaným, a to najmä v dôsledku
vážnej hrozby neustáleho psychického násilia a v minulosti nielen psychických ale aj fyzických prejavov násilia. Následne žalobkyňa vo svojom návrhu poukázala na § 146 ods. 2 OZ, ktorý hovorí, že ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Uviedla, že násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu a odkázala na predpoklady pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi, ktoré vo svojom návrhu podrobne rozviedla. Zároveň uviedla, že neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Právo v tomto prípade chráni slabšiu stranu, a to aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva, keďže väčšmi ako vlastníctvo, je potrebné chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte. Vo svojom návrhu sa žalobkyňa tiež podrobne venovala výkladu pojmu násilia a jeho kategóriám - bolesť a hrozba bolesti a ich výkladu v rámci rozhodovacej činnosti súdov s ohľadom na ňou navrhované neodkladné opatrenie. Poukázala tiež na to, že žalovaný nie je odkázaný na bývanie v spoločnej domácnosti, nakoľko vlastní niekoľko ďalších nehnuteľností. Žalobkyňa v čase spolužitia so žalovaným toto psychické a fyzické násilie neriešila z dôvodov obavy a strachu pred žalovaným, ale žila v dlhodobom strachu a napätí. Po odchode zo spoločného domu nie je možné obnoviť spolužitie v spoločnom dome bez psychickej ujmy žalobkyne aj maloletých detí, ktoré sú v sústavnej opatere psychológa od momentu, kedy došlo k odhaleniu existencie duálneho spôsobu života žalovaného a ktorý pomáha deťom vyrovnať sa s touto traumou. V návrhu žalobkyňa odkázala aj na správu zo psychologického vyšetrenia maloletých detí, ktorú však k návrhu nepripojila. Vzhľadom k vyššie uvedenému mala žalobkyňa za to, že jej návrh je v plnom rozsahu dôvodný a sú tu splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
10. Nariadiť neodkladné opatrenia je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej,
i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že reálne existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu/ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za preukázané odôvodnené podozrenie z násilia, čo je zrejmé aj zo samotného znenia zákonného ustanovenia, ktorý používa pojem „odôvodnené podozrenie z násilia“. Samotné podozrenie z násilia teda musí byť vybavené vlastnosťou dôvodnosti, teda musí sa jednať o podozrenie kvalifikované. Jeho úlohou je potreba zabrániť zneužitiu tohto právneho inštitútu, aby nedochádzalo k neprimeraným zásahom do (vlastníckych) práv žalovaného na základe akéhokoľvek tvrdenia o násilí, ktoré nebude mať reálny podklad.
11. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, ktorý musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predloženými relevantnými (hodnovernými) tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Osvedčenie takéhoto podozrenia musí vyplývať z listín súdu predložených, ktoré dôvodné podozrenie z násilia vo vzťahu k osobe blízkej osvedčujú. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaný vykonáva voči jej osobe v spoločne užívanom dome násilie a neznesiteľné prostredie a atmosféru bez rešpektovania jej práva vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pričom poukazovala na situáciu, ktorá sa mala odohrať dňa 25.03.2016 (útok železným kutáčom), ako aj na to, že k predovšetkým psychickému, ale aj fyzickému násiliu zo strany žalovaného dochádzalo aj v čase, kedy manželia zdielali spoločnú domácnosť. Týmto tvrdeniam však nezodpovedá obsah súdneho spisu a v danom prípade je nutné skonštatovať, že žalobkyňa ani len čiastočne nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti a teda neosvedčila potrebu použitia ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Žalovaný v predmetnom rodinnom dome takmer rok nebýva, v súčasnosti prejavil záujem sa do domu opätovne nasťahovať, no zatiaľ k uvedenému nedošlo a je otázne, či k uvedenému kroku žalovaný pristúpi, ak by stanovisko maloletých detí bolo také, ako deklaruje žalobkyňa vo svojom návrhu. Ak by sa aj do domu nasťahoval, súd opätovne poukazuje na to, že žalobkyňa svoje tvrdenia v žiadnom ohľade neosvedčila, teda súd nezhliadol potrebu a napokon ani právnu možnosť preventívne zakázať žalovanému nevstupovať do predmetného rodinného domu, keďže zo žiadneho jeho správania nemožno vyvodiť ani len pravdepodobnosť akejkoľvek formy násilia voči žalobkyni či maloletým deťom a jednalo by sa teda o neprimeraný zásah do jeho práv. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosti procesnej prevencie, keď žalobkyňa ohrozenie nároku neosvedčila žiadnymi dôkazmi, teda neosvedčila reálne ani aktuálne hroziace násilie.
12. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia. V tomto čase však objektívne neprichádza do úvahy vyhovenie návrhu žalobkyne, pretože táto súdu žiaden postačujúci dôkaz útoku/ násilí voči jej osobe, ktorý by dosiahol intenzitu vyžadujúcu okamžitý zásah súdu voči žalovanému, nepreukázala a ani samotný návrh neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by osvedčila existujúci nárok žalobkyne. Žalobkyňa teda dostatočne neosvedčila naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) CSP, t.j. že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni či maloletým deťom dôvodne podozrivý z násilia.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Žalobkyňa nebola úspešná, pokiaľ ide o jej návrh na zákaz vstupu žalovaného do rodinného domu, nakoľko ho súd v celosti zamietol, a preto žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže nemala úspech vo veci.
16. Vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je na podklade § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne a v dvoch vyhotoveniach.