Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-63-2014.pdf
PDF · 99.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/63/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. Z., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matky: J. R., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, XXX XX Q. a otca: L. Z. J., F.. XX.XX.XXXX, T. T. Č..XX, XX XXX R. S., Š., o úpravu práv a povinností k maloletej dcére, takto
rozhodol:
I. Maloletá J. Z., F.. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. Z., F. XX.XX.XXXX sumou 190,-eur mesačne od 11.08.2014, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám navrhovateľky - matky.
III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.08.2014 do 28.02.2017 vo výške 1.135,-eur, pričom je mu povolené uhrádzať uvedený nedoplatok v mesačných splátkach po 30,-eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa maloletou dcérou J. Z., F.. XX.XX.XXXX počas letných prázdnin po dobu dvoch týždňov, ktoré dcéra strávi u otca.
V. Štát má nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 50% voči matke a 50 % voči otcovi.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súde dňa 11.08.2014 sa navrhovateľka - matka domáhala úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to tak, aby maloletá dcéra bola zverená do jej starostlivosti boli zverené do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 600,- eur mesačne, a to so spätnou účinnosťou odo dňa podania návrhu.
2. Návrh matka odôvodnila tým, že maloletá dcéra pochádza zo vzťahu s otcom, s ktorým žila do roku 2003 v Španielsku. Následne v dôsledku nezhôd odišla s dcérou na Slovensko. Otec v súčasnosti prispieva na dcéru výživným 150,- eur. Maloletá navštevuje základnú školu, nosí okuliare, chodí/la na tanečný krúžok, krúžok varenia a súkromne sa učila španielčinu. Dcéra žije s matkou v spoločnej domácnosti so starou matkou, sestrou a jej synom. Mesačne prispieva matke na domácnosť 200,- eur, pričom vzhľadom na rozsah výdavkov na dcéru, nedokáže spolu s dcérou vyžiť.
3. Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom matky, otca (prostredníctvom dožiadania súdu v Španielsku), lustráciou v registri Sociálnej poisťovne a oboznámením listinných dôkazov, zisťovaním prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny.
4. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVR“) z prešetrenia pomerov u matky (č.l.80) plynie, že matka má zabezpečené riadne podmienky pre starostlivosť o dcéru, v domácnosti je čisto, je zabezpečený dostatok potravín, pričom maloletá má vlastnú izbu. Záverom správy odporučil UPSVR zveriť dieťa do starostlivosti matky.
5. Z potvrdenia o čistej mzde má súd preukázané, že príjem matky v roku 2014 bol v čistom 704,56 eur mesačne (č.l.87). Príjem starej matky v podobe dôchodku bol vo výške 462,60 eur, + 808,- eur mzda (č.l.88-89). Z obsahu č.l.146 má súd preukázané, že otec poberá dávku v nezamestnanosti (preklad a originál č.l. 167-168).
6. V rámci vykonaného výsluchu pred dožiadaným súdom v Španielsku otec maloletej uviedol, že súd preukázané, že otec nesúhlasí so zverením dieťaťa matke (preklad č.l. 242-243), videl dieťa naposledy pred šiestimi rokmi, chcel by tráviť prázdniny s dieťaťom, nevie kde sa nachádza dcéra, je v kontakte s matkou, platí výživné 150,- eur, býva na ulici T. Č.. XX, býva so sestrou, nepracuje, je nezamestnaný poberá podporu 426,- eur, pričom ju bude dostávať do 65 roku veku, nemá žiaden majetok, vyštudoval stavebnú školu, pracoval ako stavbyvedúci. Súčasne sa vyjadril, že by sa chcel stretávať s dcérou počas letných prázdnin.
7. Súd otca riadne predvolal prostredníctvom dožiadaného súdu, otec napriek riadnemu predvolaniu sa na nariadený termín pojednávania nedostavil.
8. Matka na pojednávaní dňa 03.02.2017 uviedla, že naďalej býva v byte matky, požaduje výživné vo výške 600,- eur na maloletú dcéru. Matka uviedla, že dcéra má výdavky na stravu vo výške 150,- eur, oblečenie 100,- eur, hygienu a kozmetiku 20,- eur, výdavky na školu 20,- eur, vreckové 10,- eur, telefón mobil 25,- eur, výdavky na doučovanie matematiky 8,- eur jedna hodina. Matka ďalej uviedla, že výdavky boli počas súdneho konania viac menej konštantné, s výnimkou v súčasnosti vzniknutých výdavkov na doučovanie z matematiky (príprav dcéry na strednú školu). ďalej matka uviedla, že dcéra bola u otca na prázdninách v Španielsku počas leta po dobu 1 mesiaca, pričom na cestu sa zložili obaja rodičia spoločne. Otec počas celého súdneho konania platil riadne výživné vo výške 150,- eur.
9. Súd vypočul maloletú za účelom zistenia jej názoru na stretávanie s otcom. Maloletá sa vyjadrila, že chce tráviť letné prázdniny s otcom v súčasnosti v rozsahu dvoch týždňov.
10. Podľa Čl 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č.4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
11. Súd ako prvú skúmal právomoc, pričom podľa Čl. 3 písm. a) citovaného nariadenia má súd právomoc konať vo veci, nakoľko maloletá má bydlisko na území Slovenskej republiky.
12. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 62
- ods. 1 Zákona o rodine (ZR) - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
17. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Súd vykonal dokazovanie tak, ako uviedol v úvode odôvodnenia, pričom dospel k nasledovným záverom: a) vo vzťahu zverenia do osobnej starostlivosti súd nemal pochybnosti, že maloletú je potrebné zveriť do starostlivosti matky, nakoľko táto zabezpečuje osobne o ňu starostlivosť už po dlhší čas, pričom maloletá sa reálne viac ako šesť rokov zdržuje na území Slovenskej republiky, pričom otec je v Španielsku a osobnú starostlivosť by mohol vykonávať len ťažko. Súd vychádzal z toho, že maloletá žije reálne s matkou a jej rodinou, pričom navštevuje tu školu, má tu svojich priateľov, b) vzhľadom na to, že otec sa chce stretávať s dcérou, upravil styk otca s maloletou s prihliadnutím na aktuálny názor dcéry súd tak, otec je oprávnený stretávať sa dcérou počas letných prázdnin po dobu dvoch týždňov. Súd k tejto úprave konštatuje, že rodičia si ju môžu podľa vzájomnej dohody a potreby meniť s ohľadom na aktuálny názor maloletej dcéry. c) treťou časťou o ktorej súd rozhodoval je výživné, ktoré je otec povinný platiť na maloletú dcéru. Tu súd zistil rozpor medzi matkiným návrhom (600,- eur) a otcovou žiadosťou, aby bol zaviazaný platiť výživné vo výške 150,- eur. Súd v nasledujúcich odsekoch rozoberie skutočnosti, ktoré pri určení výživného zohľadnil.
21. Prvou skutočnosťou sú potreby maloletej dcéry. Matka uviedla, že priemerné mesačné výdavky na maloletú dcéru sú: a)výdavky na stravu vo výške 150,- eur, (súd tento výdavok zohľadnil v rozsahu 130,- eur, ako primeraný vzhľadom na vek dieťaťa a jeho potreby), b) výdavky na oblečenie súd taktiež zohľadnil čiastočne, a to v rozsahu 65,- eur, rovnako ako bolo vyššie uvedené vychádzajúc z primeraných potrieb maloletej. c) ďalej súd zohľadnil výdavky na hygienu/kozmetiku vo výške 20,- eur, d) výdavky na školu 20,- eur mesačne, e) voľnočasové aktivity 10,- eur, f) telefón 15,- eur. g) náklady na doučovanie za posledné obdobie vo výške 64,- eur mesačne. Celkovo stabilné priame výdavky na dcéru vo výške 260,- eur (od roku 2017 + výdavky na doučovanie). Ďalším výdavkom je zabezpečenie bytovej potreby, ktorú matka musí zabezpečiť, a na ktorú vynakladá 200,- eur mesačne - náklady spojené so zabezpečením bytu (kúrenie, voda, elektrina, poplatok za komunálny odpad, aťd.), ktoré platí svojej matke za seba a dcéru. Súd túto sumu zohľadnil vo výške 100,- eur, mesačne, ako náklad na dcéru. Celkovo teda bežné oprávnené výdavky na dcéru vo výške 360,- eur mesačne, pričom od 01/2017 aj výdavky na doučovanie vo výške 64,- eur mesačne.
22. Súd skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca: Otec je momentálne podľa predloženého potvrdenia dlhodobo nezamestnaný, pričom tvrdí, že nemôže vykonávať prácu pre zdravotný stav. Súd konštatuje, že otec v minulosti pracoval ako stavby vedúci s platom nad 2.000,-
eur. Otec na jednej strane uvádzal, že mu zdravotný stav bráni vykonávať prácu, na druhej strane však uviedol, že kontrolu má o 6 mesiacov, súčasne na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiadny doklad preukazujúci, že by jeho zdravotný stav mu objektívne bránil vykonávať aktívne prácu. Súd ďalej konštatuje, že otec je nezamestnaný a nie práceneschopný. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil, že zotrvávanie v nezamestnanosti je osobným rozhodnutím otca, ktorého negatívne dôsledky však nemožno prenášať na maloletú dcéru. Súd teda pri určení príjmu otca vychádzal z jeho možností a schopností, ktoré sú jednoznačne vyššie, ako deklarovaný príjem podľa rozhodnutia predloženého otcom vo výške 532,50 eur mesačne. Súd vzhľadom na vyšší vek otca, skutočnosť, že v Španielsku je v súčasnosti vyššia nezamestnanosť vyhodnotil ako príjem zodpovedajúci schopnostiam a možnostiam otca príjem vo výške 1000,- eur mesačne minimálne. Súd vychádzal tak z hodnoty minimálnej mzdy v Španielsku vo výške 756,- eur, ako aj kvalifikácie a odbornosti otca, ktorá mu v minulosti umožňovala zarábať sumu 2.000,- eur. Vzhľadom však na pokrízový stav v Španielsku zohľadnil možný príjem otca vo výške 1.000,- eur mesačne.
23. Súd skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky: Matka je riadne zamestnaná na trvalý pracovný pomer, pričom štandardne dosahovala mesačný príjem počas uplynulých troch rokov vo výške 720,- eur (v roku 2014 matka zarábala menej - sumu 677,- eur, postupne jej mzda rástla na 694,- eur, pričom v súčasnosti má matka príjem do sumy 740,- eur mesačne). Do príjmu súd nepočítal výživné od otca na maloletú dcéru.
24. Porovnanie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, osobná starostlivosť o maloletého dieťaťa a zabezpečovanie jeho bytových potrieb: Matka má priemerný čistý príjem 720,- Eur, otec príjem 1.000,- eur zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam.. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť o maloleté deti ako aj ich bytové potreby zabezpečuje výhradne matka za pomoci svojej rodiny, pričom bez ich pomoci by nebolo možné deťom z jej príjmu zabezpečiť riadne bývanie. Otec sa o maloletú zaujíma, bola u neho počas leta mesiac na prázdninách Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil výživné ako pomer príjmov rodičov k oprávneným výdavkom dcéry vo výške 360,- eur mesačne. Príjmy rodičov otec 1.000,- eur, matka 720,- eur, spolu 1720,- eur, teda pomer príjmu otca 58,14% (1000,- eur zo sumy 1.720,- eur). Otcova vyživovacia povinnosť teda predstavuje sumu 209,- eur mesačne, a to od podania návrhu do súčasnosti. Súd však zohľadnil sumu 375 eur, predstavujúcu náklady na dopravu dcéry do Španielska (rok 2016), ktoré hradil podľa vyjadrenia matky otec, a túto sumu rozpočítal za obdobie od podania návrhu do súčasnosti (t.j. na 30 mesiacov), teda výživné otca kleslo na sumu 196,50 eur. Ďalej súd zohľadnil, že otec sa mesiac o dcéru v Španielsku staral (t.j. ponížil mu sumu, ktorú má platiť o jeho mesačné náklady vo výške 195,- eur s rozpočítaním na 30 mesiacov od podania návrhu do 31.12.2016. a teda mu výživné vyšlo na sumu 190,- eur mesačne. Od januára má dcéra zvýšené výdavky na doučovanie matematiky (príprava na strednú školu), pričom reálne aj na strednú školu po 01.09.2017 nastúpi a teda, čo klesnú výdavky na doučovanie, tak stúpnu výdavky na strednú školu. Vzhľadom na to, by prichádzalo do úvahy rozhodnúť o vyššom výživnom za obdobie po 01.01.2017, nakoľko mesačné výdavky stúpli o 50,- eur. Teda vyživovacia povinnosť otca stúpla o 29,- eur mesačne, na výšku 238,- eur mesačne (209 + 29=238). Súd však opätovne zohľadnil, že dcéra bude cestovať každoročne do Španielska aj v súlade s úpravou styku v tomto rozhodnutí, pričom otec sa bude o dcéru starať minimálne po dobu 2 týždňov (možno aj dlhšie), a teda mu vzniknú náklady na dopravu a náklady na výživu priamo v Španielsku v sume 375,- eur + 195,- eur, a teda o túto každoročne vynakladanú sumu znížil súd jeho vyživovaciu povinnosť mesačne o sumu 48,- eur na celkovú sumu 190,- eur, t.j. túto sumu je otec povinný platiť každomesačne na svoju maloletú dcéru, a to od podania návrhu. Súd nevyhovel návrhu matky na výživné 600,- eur mesačne vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, nakoľko má súd za to, že na určenie takéhoto výživného neboli splnené zákonné podmienky. Súd súčasne určil nedoplatok na výživnom za obdobie od podania návrhu do 28.02.2017, a to vo výške 1135,- eur, ktorý vypočítal ako rozdiel sumy, ktorú už otec zaplatil (každý mesiac platil sumu 150,- eur, tj. nedoplatok je vypočítaný ako rozdiel povinnej platby a zaplatenej sumy). Nedoplatok súd vypočítal na sumu 1135,- eur, po zohľadnení vykonaných platieb, pričom aj túto sumu krátil o 100,- eur, ako mimoriadne výdavky na dcéru. Otec je teda od 15.03.2017 povinný platiť na dcéru výživné 190,- eur mesačne.
25. Podľa § 232 ods.3,4 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia
26. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.08.2016 do 28.02.2017 v sume 1135,- eur umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Súd pri určení splácania nedoplatku využil maximálnej miere umožniť otcovi splácať nedoplatok po maximálny čas. Otec teda musí platiť výživné 190,- eur od (marca 2017) + 30,- eur nedoplatok, až do jeho úplného vysplácania.
27. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
28. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa ČL. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
30. Podľa ČL. 3 ods. 2 CMP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
31. Podľa ČL. 12 CMP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
32. Súd v súlade s § 57 a § 58 rozhodol súčasne o náhrade trov konania štátu, ktoré mu v konaní vznikli, a to trovy prekladu. Vzhľadom však na skutočnosť, že nie je ustálená výška týchto trov (bude treba preložiť ešte tento rozsudok) rozhodol súd za použitia Čl.3 a Čl. 12 len o percentuálnej náhrade, nakoľko by bolo nehospodárne a neúčelné následne opätovne vydávať rozhodnutie o ďalších trovách prekladu, ktoré platil štát. Súd súčasne konštatuje, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súd poučuje otca, že rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením.