Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/133/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: M.. Z. G., trvale bytom S. č. XX, XXX XX U. proti žalovanému: Slovenská republika- Slovenská Advokátska komora, Kollárska 4, Bratislava, zastúpená Legium s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bukureštská 3, Bratislava, IČO: 36 867 870, o náhradu škody vyplatením nemajetkovej ujmy a iné, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zo dňa 10.01.2016 zamieta II. V ostatnej časti podanie žalobkyne zo dňa 10.01.2016 odmieta III. Súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamieta IV. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 31.01.2012, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 06.07.2012 v znení doplnenia zo dňa 02.08.2012 sa žalobkyňa od žalovaného domáhala zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 100 000 eur spolu s príslušenstvom a uverejnenia ospravedlnenia.Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný sa dopustil nesprávneho úradného postupu keď uznesenie, ktoré prijal dňa 04.07.2008, č. 2702/08, podkladom ktorého bol nezákonný rozsudok Okresného súdu v Poprade, ktorý bol dňa 31.03.2009 Krajským súdom zrušený a vec bola vrátená prokurátorovi na došetrenie, jej neodoslal v lehote 10 dní od prijatia, ale po 20 dňoch. Následne listom zo dňa 01.08.2008 žiadala predsedu SAK o prehodnotenie a zrušenie tohto uznesenia avšak reakcia na jej list bola taká, že PSAK prijalo dňa 11.09.2008 na svojom zasadnutí uznesenie č. 2702/2008, podľa ktorého nezmenilo svoje rozhodnutie č. 2702/08 zo dňa 04.07.2008. Poukázala na to, že druhé uznesenie PSAK v súvislosti s jej pozastavením výkonu advokátskej činnosti jej bolo odoslané až 17.12.2008 teda po viac ako troch mesiacoch po jeho vydaní, bolo právne zmätočné, nespôsobilé vyvolať následky. Nesprávny úradný postup videla aj v zaslaní listu SAK zo dňa 16.01.2009 č. 7/2009, ktorým Slovenská advokátska komora oznámila Okresnému súdu Spišská Nová Ves, že žalobkyňa má na základe uznesenia PSAK zo dňa 04.07.2008, č. 2702/08 pozastavený výkon advokácie. Namietala, že uvedený list podpísal tajomník Slovenskej advokátskej komory a nie jej predseda. Mal za to, že v zmysle organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory nemal tajomník Slovenskej advokátskej komory oprávnenie na podpísanie a odoslanie takého listu Okresnému súdu Spišská Nová ves. Namietala, že uvedený počin tajomníka Slovenskej advokátskej komory bol nezákonný, nesprávny a vo veľmi výraznej a značnej miere ju poškodil. Uvedené oznámenie brala ako udanie, z dôvodu ktorého sa voči nej začalo viesť trestné konanie pre trestný čin neoprávneného podnikania. Z uvedeného mala za to, že zo strany PSAK došlo k nesprávnemu úradnému postupu, čo malo v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. za následok vznik škody. Mala za to, že jednoznačne preukázala, že nesprávnym úradným postupom PSAK bolo počnúc od 16.01.2009 došlo k poškodeniu jej dobrého mena, cti a dôveryhodnosti jej osoby. Vzhľadom na uvedené sa listom zo dňa 05.01.2012 obrátila na PSAK so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyplatením

nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur a uverejnením ospravedlnenia v Bulletine Slovenskej advokácie za nesprávny úradný postup od 30.07.2008 do 09.07.2009. Na uvedenú žiadosť PSAK reagovalo listom zo dňa 24.01.2012, tak, že jej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako nedôvodnú zamietlo.

2. Žalovaný v pri prvom mu patriacom úkone v podaní zo dňa 07.06.2012 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Spišská Nová Ves. Súd na základe uvedenej námietky prípisom zo dňa 14.06.2012 oznámil žalobkyni a žalovanému , že postúpil prejednávanú vec Okresnému súdu Bratislava 1. Žalobkyňa oznámenie prevzala dňa 19.06.2012.

3. Žalovaný žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodil, že žalobkyňa nenamietala zákonnosť uznesenia zo dňa 04.07.2008 ani uznesenia zo dňa 11.09.2008, pričom v súvislosti s ich doručovaním v údajnom rozpore s § 28 ods. 2 organizačného poriadku SAK neuvádzala v návrhu vznik ujmy alebo škody. Poukázal na to, že vo vzťahu k uzneseniu zo dňa 11.09.2008 nie je možné hovoriť o porušení § 28 ods. 2 Organizačného poriadku SAK, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie, tak ako to má na mysli predmetné ustanovenie Organizačného poriadku SAK. Poukázal na to, že v zmysle žalobného návrhu malo dôjsť k profesionálnej, odbornej a ľudskej degradácii žalobkyne až v súvislosti s doručením oznámenia o pozastavení výkonu advokácie žalobkyne Okresnému súdu Spišská Nová Ves a aj to zo strany orgánov činných v trestnom konaní pričom zo strany Okresného súdu spišská Nová Ves jej bolo zrušených niekoľko opatrení, ktorými bola ustanovená za ex offo obhajcu a zároveň v období od 09.07.2009 do 01.06.2010 nebola Okresným súdom Spišská Nová Ves ustanovená za ex offo obhajcu. Argumentoval, že uznesenie zo dňa 04.07.2008, zo dňa 11.09.2008 nie sú nezákonnými rozhodnutiami a žalovaný pri ich vydaní vrátene vyhotovenia oznámenia pre Okresný súd Spišská Nová Ves neporušil žiadne zákonné ustanovenia respektíve interný predpis. Zdôraznil, že samotná zákonnosť postupu žalovaného, keď kancelária SAK zaslanie oznámenie Okresnému súdu Spišská Nová Ves o pozastavený výkonu advokácie žalobkyne nebola namietaná pričom takáto povinnosť SAK obligatórne vyplýva z § 28 ods. 4 Organizačného poriadku SAK. Naviac namietal neexistenciu príčinnej súvislosti medzi žalobkyňou namietanými nesprávnymi úradnými postupmi a vznikom žalobkyňou uvádzanej nemajetkovej ujmy, ktorá mala spočívať v profesionálnej, odbornej a ľudskej degradácii žalobkyne Orgánmi činnými c trestnom konaní a Okresným súdom Spišská Nová Ves.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomnými podaniami žalobkyne zasielanými súdu v priebehu konania, oboznámením sa vyjadreniami zástupcu žalovaného, oboznámením sa s pripojením spisom KS Košice 25C/133/2012-245

sp.zn.6S/112/2008 ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

5. Žalovaný sa pridržal písomného vyjadrenia k žalobe. Nárok žalobkyne považoval za nedôvodný a nepreukázaný. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom č.514/2003Z.z., Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu, ani uplatnenô nemajetkovú ujmu, pričom v tejto súvislosti namietal aj existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti. Vzniesol aj námietku premlčania.

6. Z uznesenia SAK číslo 2702/08 zo dňa 04.07.2008 súd zistil, že žalobkyni bol pozastavený výkon advokácie z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 08.04.2008 sp. zn. 5T/74/2006 bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu prijímania úplatku a bola odsúdená na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a bol jej zároveň uložený trest zákazu činnosti vykonávania riadiacich a rozhodovacích funkcií v orgánoch štátnej a verejnej správy v trvaní 10 rokov.

7. Žiadosťou zo dňa 01.08.2008 požiadala žalobkyňa predsedu SAK o prehodnotenie a zrušenie uznesenia č. 2702/08 zo dňa 04.07.2008 o pozastavení výkonu advokácie v celom rozsahu.

8. Z uznesenia SAK číslo 2702/08 zo dňa 11.09.2008 súd zistil, že nezmenil svoje rozhodnutie zo dňa 04.07.2008, ktorým bol žalobkyni pozastavený výkon advokácie podľa § 8 ods. 1 písm.) c) zákona

o advokácii, ktoré ustanovenie má kogentný charakter, z dôvodu, že nakoľko rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 08.04.2008 sp. zn. 5T/74/2006 bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu prijímania úplatku a bola odsúdená na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a bol jej zároveň uložený trest zákazu činnosti vykonávania riadiacich a rozhodovacích funkcií v orgánoch štátnej a verejnej správy v trvaní 10 rokov.

9. Z listiny SAK zo dňa 16.01.2009 číslo X/XXXX-JUDr.Kl/Ma Slovenská advokátska komora oznámila Okresnému súdu Spišská Nová Ves, že žalobkyňa má v zmysle § 8 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii pozastavený výkon advokácie od 30.07.2008.

10. Zo zápisnice č. 8/2008 zo zasadnutia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 04.07.2008 súd zistil, že PSAK na ňom prijalo uznesenie č.2702/08 zo dňa 04.07.2008 na základe ktorého bol žalobkyni bol pozastavený výkon advokácie z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 08.04.2008 sp. zn. 5T/74/2006 bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu prijímania úplatku a bola odsúdená na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením do 1 NVS.

11. Zo zápisnice č. 9/2008 zo zasadnutia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 10.-11.09.2008 súd zistil, že PSAK na ňom prijalo uznesenie č.2702/08 zo dňa 11.09.2008 na základe ktorého nezmenil svoje rozhodnutie zo dňa 04.07.2008, ktorým bol žalobkyni pozastavený výkon advokácie podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii, ktoré ustanovenie má kogentný charakter, z dôvodu, že nakoľko rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 08.04.2008 sp. zn. 5T/74/2006 bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu prijímania úplatku a bola odsúdená na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a bol jej zároveň uložený trest zákazu činnosti vykonávania riadiacich a rozhodovacích funkcií v orgánoch štátnej a verejnej správy v trvaní 10 rokov.

12.Súd z pripojeného trestného spisu zistil, že Krajský súd v Košiciach uznesením 6S/112/2008-155 zo dňa 04.03.2010 konanie zastavil z dôvodu, že PSAK na svojom zasadnutí dňa 25.06.2009 zrušilo svoje rozhodnutie zo dňa 04.07.2008 č. 2702/08 o pozastavení výkonu advokácie žalobkyne. Vzhľadom na uvedené mal za to, že neboli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, nakoľko predmetom preskúmania môže byť iba rozhodnutie existujúce v čase rozhodovania súdu. Predmetné uznesenie bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6S/112/2008-181 zo dňa zrušené a vrátené Krajskému súdu na ďalšie konanie z procesných dôvodov. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.03.2011sp. zn. 6S/112/2008 konanie zastavil z dôvodu, že PSAK preskúmavané rozhodnutie svojím rozhodnutím č 2702/2009 zrušila a opravnému prostriedku žalobkyne tak vyhovela.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §4 ods.1 písmeno h) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

Podľa §4 ods.3 zákona č. 514/2003Z. z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

25C/133/2012-246

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii Komora pozastaví výkon advokácie tomu,komu bola v rozsudku súdu prvého stupňa vyslovená vina za úmyselný trestný čin do právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 28 ods. 1 Organizačného poriadku kancelárie komory predsedníctvo umožní advokátovi osobne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o jeho vyčiarknutí zo zoznamu vedeného komorou alebo o pozastavení výkonu povolania. O tejto možnosti ho vhodným spôsobom upovedomí. Podľa § 28 ods. 2 Organizačného poriadku kancelárie komory rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu vedeného komorou a rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie kancelária komory doručí advokátovi najneskôr do jedného týždňa po prijatí rozhodnutia. Podľa § 28 ods. 4 Organizačného poriadku kancelárie komory rozhodnutie podľa odseku 1 oznámi kancelária komory Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, všetkým ostatným súdom na území Slovenskej republiky, miestne príslušnému daňovému úradu a príslušnej komore.

13. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu,, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

14. V danom prípade nárok žalobkyňa odvíja od nesprávneho úradného postupu žalovanej pri doručovaní uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory ( ďalej len PSAK) zo dňa 04.07.2008, č. 2702/08 žalobkyni z dôvodu nedodržania lehoty na doručenie tohto uznesenia uvedenej v § 28 ods. 2 Organizačného poriadku SAK, od nedodržania lehoty na odoslanie žalobkyni uznesenia PSAK zo dňa 11.09.008 č 2702/08, a od listu SAK zo dňa 16.01.2009 č. 7/2009, ktorým Slovenská advokátska komora oznámila Okresnému súdu Spišská Nová Ves, že žalobkyňa má na základe uznesenia PSAK zo dňa 04.07.2008, č. 2702/08 pozastavený výkon advokácie.

15. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh žalobkyne nie je dôvodný.

16. Slovenská advokátska komora uznesením P SAK číslo 2702/08 zo dňa 04.07.2008 pozastavila žalobkyni výkon advokácie z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 08.04.2008 sp. zn. 5T/74/2006 bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu prijímania úplatku a bola odsúdená na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a bol jej zároveň uložený trest zákazu činnosti vykonávania riadiacich a rozhodovacích funkcií v orgánoch štátnej a verejnej správy v trvaní 10 rokov. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná a nebola ani žalobkyňou namietaná. Uvedený postup SAK bol v súlade s § 8 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii a bolo obligatórnou povinnosťou komory pozastaviť žalobkyni výkon advokácie, nakoľko v rozsudku súdu prvého stupňa je vyslovená vina za úmyselný trestný čin, čo žalobkyňa ani nerozporovala. Z uvedeného dôvodu bol takýto postup SAK správny a zákonný. 17. Pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup spočívajúci v nedodržaní lehoty pri doručovaní uznesenia P SAK číslo 2702/08 zo dňa 04.07.2008 súd konštatuje, že v danom prípade nebola dodržaná lehota jedného týždňa v zmysle Organizačného poriadku SAK. Uvedená skutočnosť nemá žiadny vplyv na žalobkyňou tvrdenú nemajetkovú ujmu, ktorá mala byť spôsobená jej profesionálnou, odbornou a ľudskej degradáciou zo strany orgánov činných v trestnom konaní ( a to zrušením niekoľkých opatrení, ktorými bola ustanovená za ex offo obhajcu) a zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves ( a to v období od 09.07.2009 do 01.06.2010 nemala byť Okresným súdom Spišská Nová Ves ustanovená za ex offo obhajcu). Žalobkyňa navyše ani akýkoľvek vplyv namietaného nesprávneho úradného postupu na vznik ňou uvádzanej nemajetkovej ujmy nepreukázala. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že PSAK na svojom zasadnutí dňa 25.06.2009 zrušilo svoje rozhodnutie zo dňa 04.07.2008 č. 2702/08 o pozastavení výkonu advokácie žalobkyne, takže uznesenie PSAK zo dňa 04.07.2008 č. 2702/08 nemohlo mať nijaký vplyv na skutočnosť žalobkyňa, že v období od 09.07.2009 do 01.06.2010 nebola Okresným súdom Spišská Nová Ves ustanovená za ex offo obhajcu, nakoľko v žalobkyňou uvádzanom období už prerušený výkon advokácie nemala. V danom prípade teda absentuje príčinná súvislosť medzi postupom SAK a vznikom nemajetkovej ujmy. 18. Čo sa týka namietaného postupu vo vzťahu k uzneseniu zo dňa 11.09.2008 súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že vo vzťahu k danému uzneseniu nie je možné hovoriť o porušení § 28 ods. 2 Organizačného poriadku SAK, nakoľko citované uznesenie nie je rozhodnutím o pozastavení výkonu advokácie, tak ako to má na mysli § 8 ods. 1 písm. C) zákona o advokácii a predmetné ustanovenie Organizačného poriadku SAK. Uvedené uznesenie bolo reakciou SAK na žiadosť žalobkyne o prehodnotenie uznesenia Zo dňa 04.07.2008. Z uvedeného dôvodu nemohol žalovaný ani porušiť lehoty týkajúce sa odoslania predmetného rozhodnutia. Navyše súd konštatuje, že v danom prípade rovnako 25C/133/2012-247 absentuje príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom nemajetkovej ujmy u žalobkyne. 19. Napokon k namietanému nesprávnemu postupu SAK spočívajúcemu v tom, že kancelária SAK zaslala oznámenie Okresnému súdu Spišská Nová Ves o pozastavený výkonu advokácie súd konštatuje, že takáto povinnosť SAK obligatórne vyplýva z § 28 ods. 4 Organizačného poriadku SAK. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť zo strany žalovaného k nesprávnemu úradnému postupu. Naviac súd vo vzťahu k uvedenému namietanému nesprávnemu úradnému postupu poukazuje opätovne na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi žalobkyňou namietanými nesprávnymi úradnými postupmi a vznikom žalobkyňou uvádzanej nemajetkovej ujmy, ktorá mala spočívať v profesionálnej, odbornej a

ľudskej degradácii žalobkyne orgánmi činnými v trestnom konaní a Okresným súdom Spišská Nová Ves. Žalovaný si uvedeným postupom splnil len svoju povinnosť. 20. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol, keď žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala nesprávny úradný postup, resp. nesprávny úradný postup v príčinnej súvislosti so vznikom nemajetkovej ujmy, pričom zároveň nepreukázala ani samotnú ujmu, ktorá jej mala v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom vzniknúť. Žalobkyňa bola v rámci zásad sporového konania, v rámci ktorých v sporovom konaní nepostačuje iba tvrdiť, ale tvrdenia dokázať, povinná preukázať ňou uvádzané tvrdenia ohľadom vzniku nemajetkovej ujmy a dopadu ňou namietaného nesprávneho úradného postupu na jej osobu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Inak povedané, v danom prípade, ak chcela žalobkyňa uniesť dôkazné bremeno, bola povinná preukázať, že došlo u nej k vzniku nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s ňou uvádzaným nesprávnym úradným postupom ako aj preukázať nesprávnosť úradného postupu. Žalobkyňa však zostala iba v rovine tvrdenia a subjektívnych pocitov. Svoje tvrdenia však ničím nepreukázala. 21. Len na okraj súd podotýka, že nárok žalobkyne je navyše aj premlčaný z prvých dvoch žalobkyňou tvrdených nesprávnych úradných postupov (nedoručenie rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie v stanovenej lehote, nedoručenie odpovede žalovaného na žiadosť žalobkyne o prehodnotenie rozhodnutia zo dňa 4:7:2008 o pozastavení výkonu advokácie). Žalobkyňa sa o vzniku tvrdej nemajetkovej ujmy mohla dozvedieť prvýkrát deň nasledujúci po doručení rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie, t.j. 30.7.2008. Trojročná premlčacia lehota uplynula 30.7.2011. Žalobu podala 31.1.2012, pričom o predbežné prejednanie nároku požiadala až v januári 2012, teda zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Vo vzťahu k druhému namietanému nesprávnemu úradnému postupu sa žalobkyňa o vzniku tvrdenej nemajetkovej ujmy dozvedela v decembri 2008 pričom o predbežné prejednanie nároku požiadala až v januári 2012, teda zjavne po uplynutí premlčacej lehoty.. 22. Vzhľadom na uvedené rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 23. Súd k jednotlivým dôvodom pre ktoré žalobkyňa navrhovala prerušenie konania uvádza nasledovné: I. /Vo vzťahu k žalobkyňou uvádzanému dôvodu na prerušenie tohto konania pod bodom 1 súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa pokiaľ ide o zmenu orgánu konajúceho za štát nejedná o zmenu žaloby, nakoľko žalovaným je Slovenská republika. Žalobkyňa v danom prípade od počiatku ako žalovaného označila a označuje Slovenskú republiku. Z uvedeného dôvodu nemal súd ani dôvod rozhodovať o návrhu žalobkyne na zmenu žaloby. II. /Námietka žalobkyne z 18.10.2015 sa týkala nesúhlasu žalobkyne s rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa 12.10.2015, č.k. 25C/133/2012-192 vo vzťahu k námietke zaujatosti, ktorú vzniesla voči vyššej úradníčke tunajšieho súdu, voči ktorému rozhodnutie odvolanie nie je prípustné ako aj jej žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 05.11.2015. Súd o žiadosti žalobkyne o

zrušenie pojednávania nariadeného na deň 05.11.2015 rozhodol priamo na pojednávaní konanom dňa 05.11.2015. III./Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o jej návrhu na prikázanie veci Okresnému súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.09.2014 súd konštatuje, že predmetné podanie obsahovalo námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.03.2015, č.k. 8NcC/14/2015-180, tak, že Krajský súd v Bratislave rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava I Mgr. Jana Janics Bajánková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci a v ďalšom texte bolo uvedené podanie námietkou, že miestne príslušným súdom na rozhodovanie v danej veci má byť Okresný súd Spišská Nová Ves. Z uvedeného dôvodu súd podľa obsahu posúdil dané podanie žalobkyne aj ako námietku voči postúpeniu veci tunajšiemu súdu. Nakoľko však bola vznesená po lehote súd na ňu nemohol prihliadať ( § 105 ods. 3 O.s.p. a contrario).

25C/133/2012-248

IV./ Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že doposiaľ nie je rozhodnuté o jej odvolaní v konaní vedenom pod Spr. 6279/2015 pričom mala za to, že uvedené súvisí s prejednávanou vecou súd konštatuje, že žalobkyňa vo vzťahu k ňou udávanému konaniu vedenému pod Spr 6279/2015 nič bližšie neuviedla ani toto ňou uvádzané konanie nijak nešpecifikovala. V./ Vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o prerušenie konania z dôvodu, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o jej námietke zo dňa 23.08.2015 smerujúcej voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č.k. 10 NcC/6/2015-76 súd konštatuje, že v predmetnom konaní nebolo takéto rozhodnutie Krajským súdom v Bratislave vydané a ani nebolo doručené súdu podanie zo dňa 23.08.2015,ktorým by žalobkyňa podala námietky voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č.k. 10NcC/6/2015-76. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že návrh žalobkyne zo dňa 10.01.2016 na prerušenie tohto konania z dôvodov uvedených pod bodmi I.- V., zamietol ako nedôvodný, nakoľko podporne nie sú splnené ani základné podmienky na prerušenie konania podľa ustanovenia § 164 C.s.p. a vo zvyšnej časti toto podanie, ktoré by mohlo byť návrhom na delegáciu z dôvodu vhodnosti odmietol podľa § 129 ods. 3 C.s.p, nakoľko žalobkyňa napriek tomu, že bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa, 18.03.2016 č.k.,25C/133/2012-225, ktoré jej bolo doručené dňa 22.04.2016 vyzvaná na odstránenie vád tohto podania, vady podania neodstránila.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. keď plne úspešnému žalovanému priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave dňa 02.02.2017