Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-11Cpr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcu U. P., A.. XX.X.XXXX, W. O., M. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Martincom, advokátom, so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému X. F. F. Y..X.., P. A. XX/a, W., G.: XXXXXXXX, právne zastúpeného MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO: 47233028, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou podanou súdu 30.10.2015 žiadal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ktoré malo nastať dňa 31.8.2015 uplynutím dohodnutej doby trvania pracovného pomeru je neplatné a žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume priemernej mzdy od 1.9.2015 do znovu umožnenia mu pracovať alebo do platného skončenia pracovného pomeru, ako aj zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých mesačných miezd od dňa nasledujúceho po ich splatnosti do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalobca u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.4.2014, pričom dňa 13.11.2014 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, doba trvania pracovného pomeru podľa pôvodného znenia aj po zmene jej obsahu zo dňa 13.11.2014 bola určitá do návratu zamestnankyne s osobným číslom XXXXXX pani X. O. na jej pôvodné miesto z materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dlhodobej PN, ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca, riadnej dovolenky. Listinou označenou ako Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú zo dňa 24.8.2015 žalovaný žalobcovi oznámil v súlade s ust. § 71 ods. 1 Zákonníka práce ukončenie pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby dňom 31.8.2015. Žalobca sa domnieva, že neboli splnené zákonné podmienky ust. § 71 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko podľa vedomostí žalobcu pani X. O., ktorú zastupoval, sa vrátila z materskej dovolenky na jeden deň, potom čerpala riadnu dovolenku jeden mesiac a dva týždne do 14.10.2015 a odvtedy je na materskej dovolenke. Takéto konanie zamestnávateľa je podľa názoru žalobcu obchádzaním Zákonníka práce, zároveň i konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca Oznámením zo dňa 13.10.2015 oznámil žalovanému, že rozviazanie jeho pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaním a pridelení práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 15.4.2014.

2. Na pojednávaní dňa 20.9.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá.

3. Súd v súlade s návrhom žalobcu pripustil zmenu žaloby podľa jeho návrhu.

4. Z vykonaného dokazovania vykonaním žalovaného, výpoveďou žalobcu, ako aj listinnými dôkazmi v konaní, zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca v konaní predložil Pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa 15.4.2014, z obsahu ktorej vyplýva, že doba trvania pracovného pomeru je určitá do návratu pani X. P., osobné číslo XXXXXX na jej pôvodné miesto, ktorá zastupuje pani Y. S., počas trvania materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dlhodobej pracovnej neschopnosti, ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca a riadnej dovolenky, ktoré na seba nadväzujú. Zároveň žalobca v konaní predložil dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy, z obsahu ktorej vyplýva doba trvania jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa X. určitá, do návratu pani X. O., E. Č. XXXXXX z materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dlhodobej pracovnej neschopnosti, ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca a riadnej dovolenky, ktoré na seba riadne nadväzujú.

6. Listom zo dňa 24.8.2015 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie jeho pracovného pomeru v súlade s ust. § 71 ods. 1 Zákonníka práce uplynutím dohodnutej doby dňom 31.8.2015.

7. Listom zo dňa 13.10.2015 žalobca oznámil žalovanému, že rozviazanie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 15.4.2014.

8. Žalovaný vo vyjadrení podanom súdu dňa 27.1.2016 uviedol, že žalobca bol v spoločnosti žalovaného v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy z 15.4.2014 a jeho pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do návratu pani X. O., osobné číslo XXXXXX N. materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dlhodobej pracovnej neschopnosti, ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca, riadnej dovolenky, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. Pani X. O. je zamestnankyňou spoločnosti žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 29.4.2013 na dobu neurčitú, ktorá nastúpila 20.9.2014 na čerpanie materskej dovolenky. O čerpaní, resp. prerušení čerpania materskej a rodičovskej dovolenky rozhodujú výlučne zamestnanci, ktorým na ne vznikol nárok. Títo zamestnanci majú povinnosť podľa ust. § 166 ods. 4 Zákonníka práce oznámiť zamestnávateľovi predpokladaný nástup na materskú resp. rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia, ako aj zmeny týchto skutočností. V danom prípade zamestnankyňa pani X. O. bezprostredne po skončení materskej dovolenky nastúpila na jej žiadosť na rodičovskú dovolenku. Následne elektronickou poštou zo dňa 21.8.2015 X. O. oznámila spoločnosti žalovaného, že dňom 1.9.2015 nastupuje späť do výkonu práce. Týmto oznámila, že 31.8.2015 prerušuje čerpanie dovolenky. Návrat zamestnankyne X. O. mal vplyv na trvanie pracovného pomeru žalobcu, keď tento trval v súlade s jeho pracovnou zmluvou do návratu X. O., t.j. do 31.8.2015. Rozhodnutie zamestnanca o čerpaní materskej a rodičovskej dovolenky, doba ich čerpania, návrat do výkonu práce sú skutočnosti, ktoré sú nezávislé na vôli zamestnávateľa a ktoré zamestnávateľ nemôže ovplyvniť.

9. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že podľa jeho názoru X. O., ktorú mal zastupovať v rámci pracovného pomeru u žalovaného nenastúpila 1.9.2015 do zamestnania a to pri svojej návšteve zistil u žalovaného od ostatných zamestnancov, ktorí mu oznámili, že ju v práci nevideli. Zároveň zistil, že nie je prihlásená v počítači, nepoužívala počítač. Tiež žalobca bol na rodičovskej dovolenke a mal nastúpiť 1.9.2015 do zamestnania, preto podľa jeho názoru oznámenie X. O., že nastupuje do pracovného pomeru z jej strany bolo čisto formálne za účelom obchádzania zákona, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

10. Z výpovede svedkyne X. O. vyplýva, že je zamestnankyňou žalovaného od mája 2013 na dobu neurčitú. Niekedy v máji 2014 nastúpila na PN z dôvodu rizikového tehotenstva, následne nastúpila na materskú dovolenku. Asi mesiac pred nástupom z rodičovskej dovolenky oznámila zamestnankyni žalovaného pani Š.j telefonicky, že nastúpi z rodičovskej dovolenky do práce z finančných dôvodov. Dňa 2.9.2015 absolvovala školenie ohľadne BOZP a následne čerpala dovolenku, keďže sa pokúšala umiestniť maloleté dieťa do jaslí. Keďže u maloletého sa prejavili zdravotné problémy, emailom oznámila zamestnávateľovi 12. alebo 13.10., že je opätovne nútená nastúpiť na rodičovskú dovolenku. Na rodičovskej dovolenke je opätovne od 15.10.2015. Pred opätovným nástupom do zamestnania z rodičovskej dovolenky bola kontaktovaná aj spolu s ostatnými kolegyňami od zamestnávateľa ohľadne skutočnosti, kedy plánuje nastúpiť do práce. Svedkyňa uviedla, že do práce z rodičovskej dovolenky nenastúpila s úmyslom, aby po vyčerpaní riadnej dovolenky opätovne nastúpila na rodičovskú dovolenku. Zároveň uviedla, že zo strany zamestnávateľa na ňu nebol vyvíjaný tlak, aby sa vrátila z rodičovskej dovolenky do pracovného pomeru, bola len kontaktovaná personálnym oddelením v Bratislave, aby uviedla, či mieni alebo nemieni nastúpiť do zamestnania. Podľa jej vedomostí boli kontaktované aj ostatné pracovníčky žalovaného.

11. Z výpovede svedka P. O., zamestnanca žalovaného vyplýva, že nastúpil do pracovného pomeru u žalovaného od 7.9.2015 na zastupovanie zamestnankyne X. O. počas jej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky. Nemal vedomosť o tom, že by nastupoval na miesto žalobcu.

12. Z výpovede svedkyne O. U., zamestnankyne žalovaného vyplynulo, že pracovné výsledky žalobcu boli štandardné, neboli u neho problémy s pracovnou disciplínou podľa vedomostí svedkyne. Žalobcu svedkyňa pozná od 15.1.2015 ako jeho nadriadená, 15.2.2015 nastúpil na materskú dovolenku. Následne pani O. oznámila, že nastupuje na svoje pôvodné miesto, dňa 1.9.2015 nastúpila do pracovného pomeru. Nakoľko pracovná zmluva žalobcu bola uzatvorená na dobu zastupovania pani X. O. počas dovolenky riadnej, resp. materskej dovolenky, tak jeho pracovný pomer skončil. Oznámenie pani O., že nastupuje do zamestnania bolo buď priamo z jej strany, alebo na základe dotazu zo strany zamestnávateľa, priameho nadriadeného žalobcu pani Š.. Zamestnávateľ, teda žalovaný zvykne kontaktovať pracovníčky, ktoré sú na rodičovskej dovolenke, aby oznámili, či eventuálne nastúpia do práce, keďže je veľká fluktuácia z dôvodu nástupu zamestnankýň na materské dovolenky. V prípade, že by zamestnankyňa pani Silvia O. nenastúpila do zamestnania k 1.9.2015, nastúpil by žalobca, čo vyplýva aj z oznámenia pani H., zamestnankyne žalovaného z ľudských zdrojov, ktorá oznámila, že žiada zaradiť žalobcu na pôvodné pracovné miesto, nakoľko tento oznámil, že nastupuje do zamestnania a taktiež ostáva nezmenené jeho platové zaradenie. Nakoľko pani X. O. oznámila, že zostáva na rodičovskej dovolenke z dôvodu, že dieťa sa neadaptovalo v predškolskom zariadení, bol prijatý na jej zastupovanie do pracovného pomeru zamestnanec MY.č. V čase keď pani X. O. oznámila, že nastupuje opätovne na rodičovskú dovolenku, zároveň ďalšia zamestnankyňa pani F. oznámila, že odchádza na materskú dovolenku, preto pán O. by ostal v pracovnom pomere u žalovaného aj v prípade, že by X. O. ostala v pracovnom pomere. Už keď sa vykonával konkurz na pracovné miesto, na základe ktorého bol prijatý pán O., rátalo sa s ním na miesto na zastupovanie pracovníčky F. a nakoľko F. X. O. oznámila opätovne, že nastupuje na rodičovskú dovolenku, bol posunutý začiatok jeho pracovnej doby. Pani X. O. po nástupe z rodičovskej dovolenky do pracovného pomeru 2.9.2015 absolvovala školenie BoZP, pretože bez tohto školenia nie je možné vykonávať prácu u žalovaného. Nasledujúci deň čerpala riadnu dovolenku a počas riadnej dovolenky oznámila, že ostáva na rodičovskej dovolenke.

13. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 9.11.2016 vyplýva, že vzhľadom na okolnosť, že X. O. v mesiaci august 2015 u žalovaného čerpala rodičovskú dovolenku, jej evidencia dochádzky v tomto mesiaci bez záznamov. Každý zamestnanec, ktorý nastupuje na materskú, rodičovskú dovolenku sa vo vnútornom informačnom systéme žalovaného preradí do mimo evidenčného stavu, preradením do tohto mimo evidenčného stavu dochádza v informačnom systéme žalovaného k deaktivácii zamestnaneckej vstupnej karty, ktorá je deaktivovaná po celú dobu evidovania zamestnanca v mimo evidenčnom stave. Zamestnanecká vstupná karta je zamestnancovi opätovne aktivovaná po odpadnutí dôvodu, pre ktorý bol zamestnanec vedený interným systémom v tzv. mimo evidenčnom stave. Rovnaký postup bol uplatnený v prípade X. O., ktorej bola zamestnanecká vstupná karta deaktivovaná pri jej nástupe na materskú dovolenku v roku 2014. Keďže pani X. O. nastúpila do práce z rodičovskej dovolenky až 1.9.2015, v evidencii dochádzky za mesiac august 2015 nie sú žiadne údaje. V informačnom systéme zamestnávateľa sú údaje v dochádzke pani X. O. uvedené až po následnej aktivácii zamestnaneckej vstupnej karty, t.j. po jej opätovnom prevedení do evidenčného stavu 2.9.2015.

14. Žalovaný v konaní predložil Prezenčnú listinu zo vstupného oboznámenia, školenia zamestnancov o predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo dňa 2.9.2015, z ktorého vyplýva, že sa školenia zúčastnila pani X. O..

15. Žalovaný v konaní predložil emailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva oznámenia pani X. O. zamestnankyni žalovaného U. o nástupe do pracovného pomeru po materskej dovolenke k 1.9.2015, a to dňa 21.8.2015.

16. Z evidencie dochádzky zamestnankyne X. O. predloženej žalovaným v konaní vyplýva, že táto čerpala dovolenku od 3.9.2015 do 12.10.2015.

17. Podľa emailovej komunikácie predloženej žalovaným v konaní zamestnankyňa X. O. oznámila zamestnávateľovi dňa 6.10.2015 opätovný nástup na rodičovskú dovolenku od 13.10.2015.

Podľa ust. § 59 ods. 1,2 Zákona č. 311/2001 Z.z., pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z., pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.

Podľa ust. § 13 ods. 3 prvá a druhá veta Zákona č. 311/2001 Z.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa ust. § 166 ods. 3 Zákona č. 311/2001 Z.z., žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

Podľa ust. § 77 Zákona č. 311/2001 Z.z., neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z., ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ust. § 137 písm.d/C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Z vykonaného dokazovania výpoveďou žalobcu, listinnými dôkazmi, Pracovnou zmluvou predloženou žalobcom v konaní mal súd za preukázané, že žalobca mal so žalovaným uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú od 15.4.2014 do návratu zamestnankyne X. O. do pracovného pomeru z materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dlhodobej pracovnej neschopnosti a ostatných prekážok v práci. Zároveň z emailovej komunikácie je zrejmé, že zamestnankyňa X. O. oznámila zamestnávateľovi 21.8.2015 nástup do pracovného pomeru z rodičovskej dovolenky k 1.9.2015, a to v súlade s ust. § 166 ods. 3 Zákona č. 311/2001 Z.z. Následne žalobcovi žalovaným bolo oznámené ukončenie jeho pracovného pomeru 26.8.2015. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že zamestnankyňa X. O. dňa 2.9.2015 absolvovala školenie BOZP a z evidencie dochádzky vyplýva, že od 3.9. až do 12.10.2015 čerpala riadnu dovolenky a následne v priebehu riadnej dovolenky oznámila 6.10.2015, že od 13.10.2015 opätovne nastupuje na rodičovskú dovolenku.

19. Žalobca v konaní nepreukázal nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú, nakoľko určenie tejto právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu ( v zmysle ust. § 137 písm.d/C.s.p.), v danom prípade z ustanovení Zákonníka práce.

20. Pokiaľ žalobca navrhoval určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá z dôvodu, že pracovný pomer neskončil platne uplynutím dohodnutej doby 31.8.2015, súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal okolnosť, že by pracovný pomer uplynutím dohodnutej doby trvania k 31.8.2015 skončil neplatne a to z dôvodu konania zamestnávateľa v rozpore s dobrými mravmi, resp. obchádzaním Zákonníka práce. Skutočnosť, že zamestnankyňa X. O. oznámila nastúpenie do pracovného pomeru k 1.9.2015 a táto následne absolvovala školenie a čerpala riadnu dovolenku nepreukazuje zo strany zamestnávateľa obchádzanie ust. Zákonníka práce, resp. jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi. Táto skutočnosť nevyplýva ani z výpovede samotnej zamestnankyne X. O., ktorá potvrdila, že nástup do pracovného pomeru z rodičovskej dovolenky vyplynul z jej osobného rozhodnutia vyplývajúceho z rodinných dôvodov, nie z dôvodu nátlaku zo strany zamestnávateľa a taktiež následné čerpanie riadnej dovolenky a opätovný nástup X. O. na rodičovskú dovolenku nemožno vyhodnotiť ako konanie zamestnávateľa v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež výpovede ďalších svedkov vypočutých v konaní P. O. Y. O. U. nepotvrdili žiadne konanie zamestnávateľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.

21. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žaloba žalobcu o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného po 31.8.2015 naďalej trvá z dôvodu, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného uplynutím dohodnutej doby dňom 31.8.2015 je neplatné, je nedôvodná.

22. Z vyššie uvedených dôvodov je nedôvodný aj nárok žalobcu uplatnený v konaní na náhradu mzdy v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Nakoľko žalovaný mal plný úspech vo veci, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.