Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/189/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobcu: I.. O. Š., L.. X.XX.XXXX, J. Š. XX, J., proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, v konaní o zaplatenie 1.590,30 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť 1.525,67 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.525,67 eur od 27.11.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 91,88%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.5.2014 domáhal zaplatenia sumy 1.590,30 eur s 5,25% ročným úrokmi z omeškania zo sumy 1.590,30 eur od 27.11.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.6.1998 v postavení poistenia uzatvoril so žalovaným - pod svojim vtedajším obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa a. s. - poistnú zmluvu číslo 7048400002. Uzavretou poistnou zmluvou sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi poistnú sumu pre prípad smrti vo výške 70.000 Sk a pre prípad dožitia vo výške 105.628 Sk. Začiatok poistenia bol dojednaný ku dňu 11.6.1998 s poistnou dobou 15 rokov, mesačným poistným vo výške 483 Sk, dobou platenia poistného 10 rokov a koncom poistenia ku dňu 11.6.2013. Dodatkom zo dňa 29.4.2004 došlo k zmenám poistnej zmluvy, spočívajúcim v zvýšení mesačného poistného na sumu 592 Sk, zvýšení poistnej sumy pre prípad smrti na sumu 74.900 Sk a zvýšení poistnej sumy pre prípad dožitia na sumu 112.048 Sk. Žalobca poistné riadne a včas platil počas celej dojednanej desaťročnej doby platenia poistného. Po uplynutí doby poistenia (11.6.2013) žalovaný listom zo dňa 26.6.2013 vyzval žalobcu na vyplnenie tzv. nárokového listu spolu s poistkou, ktorými podmienil vyplatenie dojednanej poistnej sumy. Žalobca požadované doklady žalovanému predložil v prílohe listu zo dňa 8.7.2013, doručeného žalovanému dňa 12.7.2013. Žalovaný následne listom zo dňa 11.11.2013 oznámil žalobcovi likvidáciu poistnej udalosti spočívajúcej v dožití sa konca poistnej doby s tým, že žalobcovi ako poistencovi uhrádza poistnú sumu 2.129,01 eur. Ako je už vyššie uvedené, v poistnej zmluve v znení jej dodatku zo dňa 29.4.2004 bolo pre prípad dožitia dojednané poistné plnenie vo výške 112 048 Sk, čo v prepočte prevodným kurzom 1 eur=30,126 Sk predstavuje sumu 3.719,31 eur. Nakoľko z uvedenej sumy žalovaný uhradil žalobcovi len čiastku 2.129,01 eur, naďalej mu trvá povinnosť uhradiť žalobcovi zostatok vo výške 1.590,30 eur. Podľa ust. § 797 ods. 3 plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V zmysle oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti, bola predmetná poistná udalosť likvidovaná ku dňu 11.11.2013. Nevyplatením zostávajúcej časti poistného plnenia vo výške 1.590,30 eur v lehote 15 dní odo dňa likvidácie poistnej udalosti sa žalovaný dostal do omeškania, čím mu podľa ust. § 517 ods. 2

v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov vznikla povinnosť uhradiť úroky z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy 1.590,30 eur od 27.11.2013 do zaplatenia.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 14.05.2014 sp. zn. 19Ro/190/2014-ll, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením, že dňa 17.12.2007 obdržal žalovaný od žalobcu žalobcom podpísané potvrdenie z 12.12.2007, v obsahu ktorej žalobca uviedol, že súhlasí s tým, aby sa prípadné spory medzi žalobcom a žalovaným vysporiadali podľa časti XV. poistných podmienok z 21.5.2007, ktoré mu boli oznámené (§ 788 ich vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas je „rozhodcovskou doložkou". Týmto listom vykonal žalobca viaceré zmeny v poistení, získal napríklad zľavu na poistnom vo výške 1,33 eur mesačne. Žiadosti žalobcu z 12.12.2007 predchádzalo uverejnenie poistných podmienok z 21.5.2007 na internete a zaslanie poistky z 10.8.2007. Ako vyplýva zo z potvrdenia zo dňa 12.12.2007, napriek jeho podpísaniu mal žalobca dané dodatočné právo v lehote 10 dní od podpisu rozhodcovskej doložky „jednostranne odstúpiť od Časti XV. poistných podmienok (Rozhodcovské konanie) a to bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu". Toto svoje oprávnenie navrhovateľ v stanovenej lehote a ani v dodatočnej primeranej lehote neuplatnil. Žalovaný poukázal na ust. § 106 ods. 1 O.s.p. a niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach. Žalobu považoval žalovaný za nedôvodnú a podanú predčasne. Ak sa žalobca dožil konca poistnej doby, na výplatu poistného plnenia, bolo potrebné toto právo uplatniť voči poisťovni. Šetrenie začalo listom poisťovne zo dňa 27.5.2013, ktorým odporca vyzval žalobcu na vyplnenie a zaslanie Nárokového listu a na predloženie potrebných údajov a podkladov. Ako vyplýva z Oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 28.1.2014, uvedeným dňom došlo ku skončeniu vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Nárok na poistné plnenie je uplatnený v nesprávnej výške, pretože nezohľadňuje napríklad možnú redukciu poistnej sumy (čl. IX poistných podmienok v spojení s viacerými omeškaniami žalobcu, viď platobný kalendár), zo zákona povinné zdanenie poistného plnenia, či zistenie iného rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ako je uvedené v poistnej zmluve (krátenia, výluky, prepočty a pod.) určeného k výplate, ktoré vyplýva z daňových predpisov, a o ktoré je poisťovňa povinná vyplácané poistné plnenie krátiť. Žalovaný zaplatil žalobcovi poistné plnenie zistené podľa poistnej zmluvy a poistných podmienok platných pri ukončení poistenia po odrátaní nedoplatku na poplatkoch a po zdanení.

3. Uznesením zo dňa 17.9.2014 súd konanie zastavil. Voči uzneseniu včas podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že text potvrdenia zo dňa 12.12.2007 koncipoval a predkladal žalovaný. V základom texte tohto potvrdenia sa ďalej uvádza: „Týmto potvrdzujem obdržanie poistky o znížení poistného a akceptovanie zníženia poistného.“ Až v ďalšom texte je malým písmom, ktorého veľkosť je oproti ostatnému textu sotva tretinová, je uvedený odkaz na všeobecné poistné podmienky, nekonkrétnu rozhodcovskú doložku a možnosť odstúpiť od dojednania o rozhodcovskom súde. Tento dokument napĺňa všetky znaky nekalej obchodnej praktiky a klamlivého konania, tak ako ich definuje § 7, 8 zákona o ochrane spotrebiteľa. V ust. § 1b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, bolo ustanovené, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. V čase podpisu predmetného potvrdenia takáto exaktná právna úprava veľkosti písma síce absentovala, avšak súčasný výslovný legislatívny rámec poskytuje spoľahlivé vodítko aj na posudzovanie tohto kritéria vo vzťahu k interpretácii ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktoré vznikli pred účinnosťou novej právnej úpravy. Žalovaným predložené potvrdenie je jasne zavádzajúce. Obsah rozhodcovskej doložky nebol zachytený tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca s poukazom na § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 mal za to, že rozhodcovská doložka je neplatná, preto neexistuje prekážka aplikácie právomoci všeobecného súdu v tomto konaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-342/2013 z 3. apríla 2014, podľa ktorého rozhodcovská doložka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve nie je a priori neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to ani ak je súčasťou súvislého textu obchodných podmienok, písm. q) prílohy Smernice 93/13/EHS je jasne a zrozumiteľne vyložené tak, že dojednanie v rozhodcovskej doložke je vtedy neprijateľné, ak bolo jeho úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom rozhodnutí rozhodcovského súdu práva podať žalobu, opravný prostriedok alebo akýkoľvek iný právny prostriedok obrany. Tiež poukázal na uznesenie IV. ÚS 394/2012, ktoré judikuje, že RK a ani RR neznamená „odňatie práva spotrebiteľovi brániť svoje právo na všeobecnom súde" naopak označuje žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za „účinný právny prostriedok obrany" proti RR.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 14.11.2016 sp.zn. 11Co/9/2015 napadnuté uznesenie zrušil a v odôvodnení konštatoval, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 (poistné podmienky) žalovanej, podľa ktorej vzájomné spory účastníkov a všetky sporné nároky vyplývajúce (vzniknuté) z poistenia majú byť rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným poisťovňou, príp. vytvoreným podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne (časť XV. bod 2 VPP), nebola žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 . VPP vo formulárovej podobe pripravila žalovaná, pričom žalobca nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah VPP vrátane dohody o riešení prípadných budúcich sporov pred rozhodcovským súdom zriadeným poisťovňou a nebol s VPP (ktoré neboli súčasťou poistnej zmluvy uzavretej 17.6.1998) vopred oboznámený. Rozhodcovská doložka vyžaduje od žalobcu ako spotrebiteľa, aby prípadné spory so žalovanou vzniknuté z poistnej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a zveruje poisťovni (dodávateľovi) právo vybrať a poveriť konkrétnych rozhodcov na riešenie sporov, čím znevýhodňuje žalobcu (spotrebiteľa) a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech, a preto je táto zmluvná podmienka neprijateľná, a tým v zmysle § 53 ods. 5 aj absolútne neplatná, teda nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov medzi účastníkmi vzniknutých z uzavretej poistnej zmluvy. Tento záver nemôže spochybniť ani tvrdenie žalovanej, že žalobca mal možnosť jednostranne odstúpiť od časti XV. VPP v lehote 10 dní od doručenia potvrdenia zo dňa 12.12.2007 k poistnej zmluve č. 7048400002, lebo táto okolnosť nepredstavuje individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľom (individuálne dojednanie znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov pri uzavretí zmluvy osobitne vymieni nejakú klauzulu, ktorá má preňho osobitný význam), a nemá pri posúdení platnosti rozhodcovskej doložky ani žiadny právny význam vzhľadom na všeobecnú zásadu uplatňovanú v občianskoprávnych vzťahoch, podľa ktorej platnosť právneho úkonu treba posudzovať so zreteľom na okolnosti existujúce v čase uzavretia, resp. vzniku právneho úkonu (zmluvy).

5. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (essentialia negotii) podľa § 788 OZ. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie „iba" s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, čo plynie z § 788 OZ. Podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust § 35 zák. č. 8/2008 Z. z. Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom Č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu UDP-K Žalovaného orgán štátu - Ministerstvo financií utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami. Z odborného vyjadrenia - listu NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2.12.2013 vyplýva, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. To, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou. Ide tu o tzv. regulovanú zmluvu, ktorá predstavuje medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy spravidla dôkladne upravované osobitnou legislatívou, pričom strany boli oprávnené zmeniť alebo doplniť zmluvu iba v obmedzenom rozsahu. Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko", teda že je stanovené protizákonne. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť. Ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný správny úkon prihliada súd ex offo, nie je možné ho dodatočne zhojiť. Ako ďalší dôvod, prečo žalobe nemožno vyhovieť, žalovaný uviedol mnasledovné: Prvé mesačné poistné obdobie sa začalo 11.6.1998 a skončilo

10.7.1998, kedy 11.07.1998 začalo ďalšie mesačné poistné obdobie. Prvým dnom každého z mesačných poistných období bol posledný deň v mesiaci, kedy bolo aj poistné splatné. Kedy mal žalobca platiť poistné, vyplýva z § 796 ods. 1, 2 OZ. Žalobca neplatil počas trvania poistného vzťahu poistné vždy riadne a najmä nie včas. Ako vyplýva z textu čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok z 1.6.1995, je právne irelevantné, koľko krát mal byť žalobca s úhradou poistného v omeškaní a či k tomu došlo zavinene alebo úplne bez jeho zavinenia. Počet dní omeškania ako aj frekvenciu omeškania s úhradou poistného sú činitele, ktoré zohľadňuje poistno - matematická metóda, akou sa znížené poistné plnenie vypočítava (čl. 9 ods. 6 poistných podmienok z 1.6.1995). Poistná suma, ktorá je poistným plnením uvedeným v poistnej zmluve sa tvorí s časti uhradeného poistného a určitého zhodnotenia za pomoci najmä štátom stanovenej technickej úrokovej miery. Poistná matematika počíta s ideálnym stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad poistník počas trvania poistenia poruší (je logické, že poisťovňa nemôže zhodnocovať časť poistného, keď ho poistník včas nezaplatí, a to počas doby, keď je v omeškaní), nastáva zmena v obsahu poistenia podľa čl. 9 poistných podmienok. Ako vyplýva z odbornej literatúry („Pojistná matematika : Teórie a praxe", s. 252) redukcia poistenia nemusí byť pre poisťovňu vždy príťažou. Z toho plynie, že v zásade príťažou je. Zmena obsahu poistenia podľa čl. 9 poistných podmienok, ktorú poisťovňa nedokáže svojim prejavom vôle ovplyvniť (čl. 28 poistných podmienok), je teda pre poisťovňu zásadne nevýhodou. Poistné podmienky z 1.6.1995 boli schválené Rozhodnutím Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995. Dokument schválený štátnym orgánom (včítane čl. 9 ods. 2 písma/ poistných podmienok) požíva prezumpciu správnosti, a z toho dôvodu nemôže byť neurčitý, nezrozumiteľný a ani nejasný. Čl. 9 príslušných poistných podmienok temer doslova kopíruje znenie § 12 až § 14 („Dôsledky neplatenia poistného") vyhlášky č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, ktorá bola všeobecne platná a účinná pre oblasť životného poistenia v Slovenskej republike takmer 27 rokov. Čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok predpokladá, že ak nie je poistné zaplatené „v plnej výške" (riadne) a „v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom" (včas, § 796 ods. 2 O.z.) „poistenie sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou", teda ex lege dôjde ku zmene poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou, poisťovňa už iba vypočíta zníženú poistnú sumu podľa „poistno-technických zásad. Z trinásteho odôvodnenia Smernice č. 93/13/EHS a jej čl. 1 ods. 2 vyplýva, že v „regulačných opatreniach členských štátov, ktoré určujú podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nepredpokladá, že budú obsahovať nekalé podmienky" a že „zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné regulačné ustanovenia, nepodliehajú ustanoveniam tejto Smernice."

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením obsahu predlžených listinných dôkazov.

7. Podľa návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy typu UDP-K č. 7048400002 bola prijatím a podpísaním tohto návrhu žalovanou (vtedy s obchodným menom Prvá Česko-Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť Košice) uzavretá dňa 10.6.1998 poistná zmluva medzi žalovanou a žalobcom ako poistníkom a poisteným so začiatkom poistenia od 11.6.1998 a koncom poistenia 11.6.2013, bola dohodnutá poistná doba 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov, výška poistného pre prípad smrti a dožitia 483 Sk (16,03 eur), poistná suma pre prípad smrti 70.000 Sk (2.323,57 eur) a pre prípad dožitia 105.628 Sk (3.506,21 eur) a poistné pre úrazové pripoistenie vo výške 38 Sk (1,26 eur) a poistná suma pre prípad smrti, trvalých následkov a plnej invalidity 50.000 Sk (1.659,70 eur). Žalobca v zmluve vyhlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami a Osobitnými poistnými podmienkami Prvej Česko-Slovenskej poisťovne, a.s. 17.6.1998 vydal žalovaný vydal žalobcovi poistku k uvedenej poistnej zmluve.

8. Medzi stranami nebolo sporné, že Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, boli schválené Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 a že podľa čl. 9 bodu 1 uvedených VPP, ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty. Zníženú poistnú sumu vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad. Tiež nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná zaslala žalobcovi tlačivo Žiadosť o zníženie poistného v liste s názvom Vernostný bonus „Čo je doma, to sa počíta“. Súdu je z iných konaní známy obsah uvedeného listu, kde žalovaná uvádza, že poistníkovi z dôvodu, že poistné uhrádza v súlade s poistnou zmluvou, mu týmto priznáva zníženie mesačného poistného počnúc najbližším mesiacom s tým, že dohodnuté poistné sumy sa týmto ku dňu zníženia poistného nemenia a že pre dohodu o znížení poistného postačí, aby počnúc najbližším

poistným obdobím uhradil nanovo stanovené znížené poistné a aby vyplnil a zaslal poisťovni žiadosť uvedenú na druhej strane listu, že o zmene poistného bude informovaný poistkou o zmene poistného a že verí, že ho darček potešil.

9. Podľa dodatku k poistnej zmluve č. 7048400002 na antiinflačné zníženie finančných parametrov uzavretým 29.4.2009 medzi Prvou československou poisťovňou a žalobcom došlo k zmene finančných parametrov a navýšila sa suma poistného pre prípad smrti a dožitia zo 483 Sk (16,03 eur) na 554 Sk a výška poistného spolu s úrazovým pripoistením z 521 (17,29 eur) na 592 Sk (19,65 eur), poistná suma pre prípad smrti zo 70.000 Sk (2.323,57 eur) na 74.900 Sk (2.486,22 eur) a poistná suma pre prípad dožitia zo 105.628 Sk (3.506,21 eur) na 112.048 Sk (3719,31 eur) s účinnosťou od júna 2003.

10. Z potvrdenia poistky TS2/07 o znížení poistného z 12.12.2007 súd zistil, že je na meno žalobcu s adresou trvalého bydliska Pri Hornáde 1, Košice ako poistníka k č. poistnej zmluvy 7048400002, v ktorej sa uvádza, že potvrdzuje obdržanie poistky o znížení poistného a akceptuje zníženie poistného z 592 na 552 Sk. Drobným písmom je ďalej uvedené: „Poistné sa znížilo v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk. Poistník súhlasí, aby sa všetky sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia a z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Od tohto dojednania o rozhodcovskom súde môže poistník odstúpiť písomne v lehote 15 dní od doručenia tejto listiny poisťovni. Poistník ku dňu zníženia poistného čestne prehlásil, že má záujem na ďalšom trvaní poistného vzťahu do konca dojednanej doby poistenia. Potvrdenie sa považuje zároveň za žiadosť o vykonanie finančnej zmeny v poistnej zmluve v smere zníženia pôvodne dohodnutého poistného. Podpisom potvrdenia poistník návrh na zníženie poistného aj návrh všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007 ako súčasť poistenia podľa poistnej zmluvy vyššie uvedeného čísla v celom rozsahu akceptuje. Potvrdenie je neodvolateľné a nemožno ho vziať späť, jeho právne účinky môžu mať vplyv na výšku poistného, poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu poistenia, jeho bonifikáciu a technickú úrokovú mieru. Poisťovňa bude voči poistníkovi účtovať takto znížené poistné na základe vzájomnej dohody s poistníkom spätne ku prvému dňu poistného obdobia, v ktorom poistník po prvý krát uhradil poistné znížené o 40 Sk.

11. Podľa poistky z 10.8.2007 k poistnej zmluve č. 7048400002 bolo celkové poistné pôvodné 592 Sk (19,65 eur), celkové poistné znížené 552 Sk (18,23 eur). Menším písmom bolo dopísané, že ďalšie nároky poistníka, poisteného sú obsiahnuté vo VPP poisťovne z 21.5.2007, úplné znenie ktorý je uverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk/> a ktoré sa tak stávajú súčasťou poistného vzťahu. Poisťovňa vydáva túto poistku ako potvrdenie o zmene poistnej zmluvy. Právne účinky poistky nastávajú doručením klientovi, ak jej doručeniu predchádzala písomná žiadosť poistníka alebo doručením písomného potvrdenia TS1/07 poistníka o obdržaní a akceptácii tejto poistky.

12. Podľa platobného kalendára pre predmetnú zmluvu dohodnuté mesačné poistné vo splatné od k 11. dňu v kal. mesiaci bolo pravidelne uhrádzané po celú dobu 10 rokov s omeškaním (najdlhšie 7 dní) a to od 11.6.1198 do 11.5.2003 vo výške 17,294 eur, od 11.6.2003 do 11.12.2007 vo výške 19,6508 eur a od 11.1.2008 do 11.5.2008 vo výške 18,323 eur s tým, že žalobca uhradil predpísané poistné vo výške 2.210,05 eur a vznikol mu preplatok o jednu splátku vo výške 18,32 eur, hoci žalovaný v uvedenom platobnom kalendári z neznámych dôvodov uvádza preplatok 15,67 eur.

13. Podľa Všeobecných poistných podmienok platných od 21.5.2007, časť XVI. Sadzobník administratívnych poplatkov bod 1 bol poplatok za žiadosť poistníka o vykonanie finančných zmien v poistnej zmluve 250 Sk (8,30 eur) a poplatok za zníženie poistného na žiadosť alebo po dohode s poistníkom 100 Sk (3,32 eur) a podľa bodu 7 poisťovňa môže určiť osobitný jednorazový ročný alebo pravidelný mesačný administratívny a správny poplatok za správu poistenia, ktorý je určený na úhradu nákladov súvisiacich so správou poistenia (včítane poplatkov poisťovne voči orgánom verejnej moci, najmä orgánom dohľadu) a so správou aktív platný na nasledujúci kalendárny rok vždy najneskôr do 30. novembra príslušného roka s výnimkou poplatku za rok 2007, ktorého výšku môže určiť do 30.augusta 2007. Aktuálnu výšku poplatku potom zverejňuje na internetovej stránke www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk/> a na obchodných miestach. Poplatok sa vzťahuje na všetky poistné zmluvy, mesačný poplatok je splatný s mesačným poistným.

14. Podľa časti XVII. bodu 7. VPP poisťovňa je oprávnená voči akýmkoľvek pohľadávkam poistníka voči poisťovni z poistenia započítať akúkoľvek pohľadávku poisťovne voči poistníkovi a to najmä pohľadávku, ktorá vznikla z právneho dôvodu neuhradeného poistného, neuhradeného administratívneho poplatku poistníka, uloženej sankcie, zmluvnej pokuty, akéhokoľvek príslušenstva pohľadávky. Spôsobilou pohľadávkou na vzájomný zápočet zo strany poisťovne voči poistníkovi je i pohľadávka nesplatná, resp. premlčaná. Poisťovňa tiež môže vyporiadať pohľadávku voči poistníkovi prepočtom, ktorý ovplyvní výsledné poistné sumy a to tým, že poistenie prepočíta tak, aby sa znížila potrebná rezerva poistenia tak, aby v momente prepočítania bola potrebná a vytvorená Zillmerizovaná rezerva po odpočítaní predmetnej pohľadávky poisťovne voči poistníkovi. Táto rezerva i poistné sumy sa stávajú záväznými. O zmene finančných parametrov poistnej zmluvy bude poistník v tomto prípade informovaný v rámci najbližšej každoročnej informácie o finančnom stave poistenej zmluvy. Podľa bodu 7f. VPP ak poistník, ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007, pristúpi v rámci novácie zmluvného záväzku, akcie pre poistníkov alebo v inom prípade k týmto VPP, zrušujú sa všeobecné poistné podmienky pôvodne s poistnou zmluvou dojednané s výlukou právnych predpokladov, vzniku poistných udalostí a niektorých nárokov z nich plynúcich, ak príslušnú výšku nároku neupravujú tieto VPP inak a ak to povaha týchto VPP pripúšťa. V prípade v poistnej zmluve uvedenej garantovanej poistnej sumy sa povaha tejto sumy mení na poistnú sumu, ktorá je výpočtovým základom pre v zmysle týchto VPP stanovenú vyplácanú poistnú sumu (časť II. čl. 12 bod 2b VPP). Ak bolo dojednané poistenie s kapitalizáciou poistnej sumy, nárok na kapitalizáciu zaniká a nahrádza sa bonifikáciou, ktorú určí poisťovňa na www.pcsp.sk, pritom príslušná úroková miera sa upravuje na 1% ročne (s tým, že poistník má právo na prebytky na poistnom priznané poisťovňou). Východiskové poistné sumy sa po odrátaní kapitalizácie určia spätným prepočtom za pomoci matematicko-poistných metód a vzorcov, ktoré boli použité pri výpočte na začiatku poistenia, prepočítanie sa vykoná od začiatku poistenia s tým, že takto určené a podľa týchto VPP upravené výsledné poistné sumy k momentu ich vyčíslenia budú poistníkovi oznámené v rámci najbližšej každoročnej informácie o finančnom stave poistnej zmluvy. Podľa časti II. čl. 12 bod 2b VPP ak poisťovňa pristúpi k prepočtu poistného plnenia na vyplácané poistné plnenie, oprávnená osoba má v prípade vzniku poistnej udalosti nárok na vyplácané poistné plnenie vypočítané metódou uvedenou ďalej, nie na poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve.

15. Podľa rozhodnutia MF SR č. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995 bolo žalovanému - vtedy s názvom Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. - udelené povolenie na výkon poisťovacej činnosti na území SR, súčasťou povolenia boli i schválené všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Podľa protokolu o kontrole vyhotoveného Ministerstvom financií SR oddelenie dozoru nad poisťovníctvom spojení so súladom medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými poistnými podmienkami a obchodným plánom týkajúci sa kontroly vykonanej v čase od 9.-25.6.1999, neboli u žalovanej zistené žiadne závažné nedostatky.

16. V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovanej uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. Taktiež bolo žalovanému vytknuté, že zmenil kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámil do 10 dní pred ich účinnosťou. V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 NCR1s 23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K. Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s., predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv,

a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov, do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom z 18.3.2008.

17. V odpovedi sp.zn. ODT-7467/2012 z 30.7.2012 na žiadosť o informáciu I. zo 16.7.2012 NBS uviedla, že pri výkone dohľadu nad poskytovateľmi poistenia prepočítava prostredníctvom svojich pracovníkov správnosť kalkulácií jednotlivých poistení s využitím metód a princípov poistnej matematiky a štatistiky, čím je možné zistiť, či je poistenie ekonomicky reálne. Významným ukazovateľom ekonomickej reálnosti niektorých typov poistení sú tzv. technické rezervy, ktoré poisťovne vytvárajú taktiež podľa špecifických poistno-matematických vzorcov. Orgán štátneho dozoru nad poisťovníctvom kalkulácie a sadzby poistného po zistení, že sú poistno-matematicky správne, schválil, čím sa stali pre poskytovateľa poistného záväznými a boli tak zárukou bezpečného fungovania poisťovne. Dodržiavanie schválených kalkulácií a sadzieb poistného bolo predmetom pravidelnej kontroly orgánu štátneho dozoru nad poisťovníctvom. Postupnou harmonizáciou právnych predpisov Slovenskej republiky s komunitárnym právom bol slovenský poistný trh plne liberalizovaný (najmä zásadnou rekodifikáciou práva poistného trhu vykonanú zákonom č. 95/2000 Z.z.) a orgán dohľadu už nemá právomoc schvaľovať sadzby poistného, či všeobecné poistné podmienky. Sadzby poistného sú tak v súčasnosti predmetom voľnej hospodárskej súťaže.

18. Podľa listu NBS adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice s.r.o. z 2.12.2013 kalkulácie a sadzby poistného plnenia UDP-K boli v rámci obchodného plánu činnosti poisťovne odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými. NBS ani jej právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K. Protokol NBS č. ODO-12990/2007 z 29.7.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V protokole konštatovala, že kalkulačné vzorce (medzi nimi aj produktu UDP.K) nie sú v súlade s poistno- matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla naďalej používať kalkulácie a sadzby produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UPD-K materiálne neplatným. Poisťovňa sa aplikáciou nesprávnych poistno-matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu poistnej sumy na dožitie. NBS s cieľom stability finančného trhu preto uložila poisťovni prijať také opatrenia, ktoré by odstránili nedostatok (poistno-matematickú chybu) v kalkuláciách dotknutých produktov a tým umožnila správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie. Nesprávny poistno-matematický postup poisťovne bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS však nešpecifikovala konkrétny postup na odstránenie nedostatkov, spôsob prijatia opatrení.

19. Žalovaný listom z 26.6.2013 v nadväznosti na list žalobcu zo 14.6.2013 - žiadosť o výplatu poistného plnenia pri dožití žiadal žalobcu o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia. Následne žalobca listom z 8.7.2013 predložil žalovanému vyplnený nárokový list pri dožití sa konca poistenia z 8.7.2013 s požadovanými prílohami. Žalovaný listom z 11.11.2013 oznámil žalobcovi likvidáciu poistnej udalosti a k výplate určil 2.129,01 eur pozostávajúca z poistnej sumy s výnosmi vo výške 1.911,63 eur, bonifikácie vo výške 583,66 eur, preplatku 15,67 eur po odpočítaní dane z príjmu (19%) 82,95 eur a nedoplatku na administratívnych poplatkoch 299 eur.

20. Podľa § 788 ods. 1 poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

21. Podľa § 788 ods. 2 poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

22. Podľa § 788 ods. 3 súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

23. Podľa § 788 ods. 4 v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

24. Podľa 796 ods. 1 ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

25. Podľa 796 ods. 2 ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

26. Podľa § 797 ods. 1 právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 27. Podľa § 797 ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

28. Podľa § 797 ods. 3 plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

29. Podľa § 799 ods. 2 kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

30. Podľa § 801 ods. 1 poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

31. Podľa § 801 ods. 2 úč. do 31.12.2002 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiaca od jeho splatnosti.

32. Podľa § 801 ods. 3 úč. do 31.12.2002 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

33. Podľa § 801 ods. 2 úč. od 1.1.2003 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

34. Podľa § 801 ods. 3 úč. od 1.1.2003 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

35. Podľa 804 poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40#f4240617> o vrátení poistného.

36. Podľa § 816 ods. 1 z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť. 37. Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

39. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

40. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

41. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

42. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

43. Podľa § 37 právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

44. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

45. Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

46. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu súd musel predovšetkým skúmať, či došlo medzi stranami k platnému uzavretiu poistnej zmluvy s ohľadom na dohodnutú výšku poistného ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy, keď podľa tvrdenia žalovaného dojednané poistné bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a § 35 zák. č. 8/2008 Z. z., čo malo podľa § 39 spôsobiť absolútnu neplatnosť zmluvy. K tomu súd uvádza, že postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva sú zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovaného od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom (Protokol č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaná) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov. Žalovaný nepreukázal, že správnym rozhodnutím mu mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu jej mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom. Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá

osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v § 27 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaný sa snažil presvedčiť súd, že ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie všetky súčasti takého súkromnoprávneho vzťahu sú určované verejným právom (napr. už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný bol povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv, takýto výklad ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (podľa vyjadrení NBS táto žalovanému neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov). Na základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno- právny vzťah. Žalobca, ktorý nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu z NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Žalovaný sa v konaní snažil vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom

- Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti, bol žalovaný, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný alebo zmenu dojednaných podmienok v jeho prospech, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistenému), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Žalovaný napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu mal zotrvať v poistnom vzťahu za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Žalovaný sa so zisteným nedostatkom mohol vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov

- so súhlasom oboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Súd považuje za absurdné tvrdenie žalovaného, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (§ 9 ods. 3 a 11 ods. 3 upravujúce udelenie povolenia na podnikanie poisťovne) od počiatku absolútne neplatné, čo má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo zo zákona. V danom prípade zákon o poisťovníctve nespája vydanie povolenia v prípade, že sa neskôr ukáže, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie, s jeho neplatnosťou, tobôž s neplatnosťou právnych úkonov poisťovne, ktorej bolo

také povolenie vydané. Predmetný poistný vzťah vznikol 15.11.1998, teda v čase kedy ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení, ktorý ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Súd dodáva, že hrozbu finančnej podnikateľskej straty v prípade zotrvania žalovaným v poistných zmluvách s poistenými za podmienok, ako boli dohodnuté pred novelou zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (§ 31a vložený zákonom č. 186/2004 Z.z. do zákona č. 95/2002 Z.z. s účinnosťou od 15.4.2004) nie je možné považovať za záujem chránený zákonom, ktorý by odôvodňoval jeho protiprávne konanie spočívajúce v jednostrannej zmene zmluvného vzťahu. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalobcom uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným. Základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať“ vyplýva z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol, ten však podcenil tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Súd teda právne uzatvára, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá platne.

47. Medzi stranami bola 10.6.1998 uzavretá poistná zmluva so začiatkom poistenia od 11.6.1998 a koncom poistenia 11.6.2013, v ktorej bola dohodnutá doba platenia poistného 10 rokov, výška poistného pre prípad smrti a dožitia 483 Sk (16,03 eur), poistná suma pre prípad dožitia 105.628 Sk (3.506,21 eur) a poistné pre úrazové pripoistenie vo výške 38 Sk (1,26 eur), ktorej súčasťou boli vtedy platné VPP. Dodatkom k uvedenej poistnej zmluve bolo medzi stranami dohodnuté zvýšenie poistného pre prípad smrti a dožitia zo 483 Sk (16,03 eur) na 554 Sk a výška poistného spolu s úrazovým pripoistením z 521 (17,29 eur) na 592 Sk (19,65 eur) aj zvýšenie poistnej sumy pre prípad dožitia zo 105.628 Sk (3.506,21 eur) na 112.048 Sk (3719,31 eur) s účinnosťou od júna 2003. Následne žalovaný 12.12.2007 potvrdil žalobcovi zníženie poistného z 592 Sk na 552 Sk (18,32 eur), ktoré žalobca pravidelne uhrádzal po celých 10 rokov. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi poisťovňou, právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohol žalobca v žalovaným vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie, alebo nie. Žalovaný pri poskytnutí poistného plnenia odrátal dlžné poplatky uvedené vo VPP z r. 2007. Podľa § 788 ods. 3 súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán (§ 493 , pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 . V danom prípade je potrebné poukázať na okolnosti, za akých malo dôjsť k pristúpeniu poistníka k VPP platným od 21.5.2007. Žalovaný žalobcovi zaslal list s názvom Vernostný bonus „Čo je doma, to sa počíta“, v ktorom mu oznámil, že mu priznáva zníženie mesačného poistného o 40 Sk s tým, aby vyplnil a zaslal poisťovni žiadosť uvedenú na druhej strane listu vo forme predtlače. Žalobca v konaní nerozporoval, že túto podpísal, keď následne mu žalovaný zaslal potvrdenie poistky TS2/07 o znížení poistného z 12.12.2007, kde je drobným písmom ďalej uvedené: „Poistné sa znížilo v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk… ...Podpisom potvrdenia poistník návrh na zníženie poistného aj návrh všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007 ako súčasť poistenia podľa poistnej zmluvy vyššie uvedeného čísla v celom rozsahu akceptuje. Potvrdenie je neodvolateľné a nemožno ho vziať

späť, jeho právne účinky môžu mať vplyv na výšku poistného, poistné plnenie...“ Aj v poistke z 10.8.2007, podľa ktorej bolo celkové poistné znížené z 592 Sk (19,65 eur) na 552 Sk (18,23 eur) je menším písmom bolo dopísané, že ďalšie nároky poistníka, poisteného sú obsiahnuté vo VPP poisťovne z 21.5.2007, úplné znenie ktorý je uverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk/ > a ktoré sa tak stávajú súčasťou poistného vzťahu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súhlas s novými VPP bol vpísaný drobným písmom do tlačiva žalovaného, ktoré mal žalobca vyplniť v súvislosti s iným jeho právnym úkonom - kedy mal súhlasiť s prijatím „bonusu“ priznaného mu žalovaným, pričom žalobcovi neboli žalovaným predložené nové VPP, ktorými sa zásadným spôsobom upravuje výpočet poistného plnenia a zavádzajú nové administratívne poplatky.. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, ten bol v tom domnení, že dostal zníženie poistného, že inak sa nič nemení. Z uvedeného je zrejmé, že nemal vôľu nič iné meniť, než prijať žalovaným ponúkaný bonus vo forme zníženia poistného. Žalobca používal v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. úč. od 1.7.2007 o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky, ak pod zámienkou poskytovania vernostných bonusov, či služieb naviac sa snažil poistníkom vnútiť podpísanie pristúpenia k novým VPP, do ktorých zakomponoval „úpravu“ výsledných poistných súm v neprospech poistníkov, hoci v sprievodných listoch uvádzal vecne nesprávne informácie (ohľadne nemennosti dojednaných poistných súm), v dôsledku čoho bol spôsobilý uviesť poistníka/ poistenca do omylu a spôsobiť, že prijme rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijal a používal praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti (zanedbaním, resp. nesplnením si povinností pri výpočte technických rezerv, chybou pri výpočte, prípadne nenaplnením miery solventnosti). Súd dodáva, že podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Súdna judikatúra dospela k záveru, že podmienky, na ktoré zmluva odkazuje alebo sú k nej pripojené či zmluvným stranám známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo druhej strane známe. Samotný podpis pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre ich uplatnenie sám o sebe nepostačuje, ale je potrebné, aby zároveň bol naplnený i druhý predpoklad, teda známosť týchto podmienok, či ich priloženie. Dôkazné bremeno preukázania naplnenia uvedených predpokladov pritom leží na osobe, ktorá sa ustanovenia týchto podmienok dovoláva. Všeobecné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemajú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl dodávateľ ustanovenia, ktorá sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka, zavedenie poplatkov, redukovanie plnenia). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Rovnako je nekalé a v rozpore s dobrými mravmi správanie žalovaného vzhľadom na ustanovenie časti II. čl. 15 ods. 20 všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007, podľa ktorého je možné pristúpiť k zmene poistných podmienok samotným faktickým znížením poistného, keď poisťovateľ o takejto platnej zmene poistných podmienok a o akceptácií zníženého poistného doručí poistníkovi poistku. A to práve v súvislosti s jeho konaním, keďže svojim klientom výslovne oznámil, že im ako bonus znižuje poistné, pričom ich ale neupozornil, že faktickým znížením poistného zo strany poistníka má dôjsť k pristúpeniu k novým VPP, ktoré sa zásadne líšia od tých pôvodných, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy, pričom tieto nové VPP (s neprehľadným a v časti nezrozumiteľným obsahom) klientom ani nezaslal. Z listu žalovaného z 1.6.2007 s názvom Vernostný bonus „Čo je doma, to sa počíta“ by každý bežný spotrebiteľ mohol nadobudnúť dojem, že skutočne ide o vernostný bonus, dar zo strany poisťovateľa a že ten očakáva iba súhlas s prijatím daru. Z textu tlačiva na druhej strane písaného drobnejším písmom mohol spotrebiteľ vyvodiť, že ide o menej významné ustanovenia. Určite z toho nemohol nadobudnúť dojem, že pristupuje k poistným podmienkam, ktoré majú zásadným spôsobom ovplyvniť konečnú výšku poistného plnenia, či založiť jeho povinnosť uhrádzať nemalé administratívne poplatky. Žalobca nemal žiadnu možnosť z predtlače vylúčiť vetu ohľadne pristúpenia k novým VPP a ich znalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že išlo o nekalé obchodné praktiky žalovaného, ktoré sú podľa zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 . Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil „pristúpenie“ k novým VPP ako neplatný právny úkon. Žalobca teda nie je viazaný VPP z 21.5.2007 vrátane časti XVI. - Sadzobník administratívnych poplatkov, teda krátenie poistného plnenia o údajné nedoplatky na poplatkoch je nedôvodné.

48. Žalovaný súdu nepreukázal ani dôvody, pre ktoré by žalobcovi vznikol nárok len na redukované poistné plnenie v súlade s čl. 9 ods. 2 príslušných poistných podmienok z 1.6.1995 a § 804 (poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného) - ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty poistenie sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy). Podľa § 801 ods. 1 a 2 poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti (podľa úč. do 31.12.2002), resp. do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie s upozornením na zánik poistenia, ak nebude poistné zaplatené (podľa úč. od 1.1.2003). Z platobného kalendára pre predmetnú poistnú zmluvu súd zistil, že žalobca nebol v omeškaní s poistným za prvé poistné obdobie viac ako 3 mesiace odo dňa jeho splatnosti, ani s ďalším poistným viac ako 6 mesiacov, nikdy nebol v omeškaní viac ako 7 dní. Žalovaný súdu nepreukázal, že by bol žalobcu vyzýval na zaplatenie dlžného poistného, teda neboli naplnené zákonné podmienky pre zánik poistenia ani podmienka ustanovená vo VPP pre redukciu (ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom), ku ktorej by došlo prvým dňom po lehote, uplynutím ktorej inak poistenie zaniká pre neplatenie poistného (a nie až pri uplatnení nároku na poistné plnenie). 49. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení úč. od 1.1.2015, z príjmov podľa odsekov 2 a 3 sa daň vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane vo výške 19 % (ak tieto príjmy sú vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), použije sa sadzba dane vo výške 35 %).

50. Podľa § 43 ods. 3 písm. f) cit. zákona daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)].

51. Podľa § 43 ods. 5 cit. zákona základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné.

52. Podľa § 43 ods. 10 prvá veta cit. zákona zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka.

53. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd zohľadnil zrážku 19% DPH z už uhradeného poistného plnenia vo výške 82,95 eur, nakoľko bola vykonaná v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Pokiaľ však ide o poistné plnenie, ktoré má žalovaný vyplatiť žalobcovi podľa tohto rozsudku, je už na zodpovednosti žalobcu (obdobne ako pri priznávaní hrubej mzdy), aby výsledok úspešného rozhodnutia súdu zdanil podľa príslušných právnych predpisov. Súd teda zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.525,67 eur vypočítanej zo sumy dojednaného poistného plnenia pre prípad dožitia 3.719,31 eur plus preplatok na poistnom 18,32 eur mínus vyplatená poistná suma 2.129,01 eur mínus už zrazená daň z vyplatenej poistnej sumy 82,95 eur

54. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. Z listu žalovaného z 11.11.2013 je zrejmé, že najneskôr v uvedený deň došlo k ukončeniu šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, a teda v zmysle § 797 ods. 3 bolo plnenie splatné do pätnástich dní. Keďže žalovaný neuhradil svoj dlh riadne a včas, vzniklo žalobcovi právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni jeho splatnosti a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba ECB k 27.11.2013 bolo vo výške 0,25%, teda výška úrokov z omeškania po navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,25% ročne. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,025% ročne zo sumy Žalobca si

uplatnil úroky z omeškania až od dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 13.8.2015. Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd nemôže prekročiť návrh, súd teda zaviazal žalovanú i na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.526,67 eur od 27.11.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

57. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a priznal žalobcovi ako viac úspešnej strane sporu náhradu trov konania vo výške 91,88 %. Plný úspech žalobcu v konaní by predstavovala suma 1.590,30 eur s prísl., skutočný úspech žalobcu v konaní predstavuje suma 1.525,67 eur s prísl., teda percento úspechu žalobcu vo veci je 95,94 % a neúspechu 4,06 % (úspech žalovaného), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu svojich účelne vynaložených trov vo výške 91,88 % vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu od jeho úspechu.

59. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.