Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/4/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obvineného V. D., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pri predbežnom preskúmaní obžaloby dňa 03. 02. 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por., z dôvodu § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. súd zastavuje trestné stíhanie proti

obvinenému V. D., XX. XX. XXXX v K.Ý. G., trvale bytom K. G., K. XXXX/XX,

vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8T/4/2017 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

„dňa 12. 07. 2015 v čase o 23:00 hod. v Bratislave na Justičnej ulici č. 7 pred obytným domom chytil za ľavé rameno V. W. Q., ktorej následne, počas toho ako tlefonovala, zobral z ruky mobilný telefón zn. Sony Xperia čiernej farby, pričom mobilný telefón jej bol vrátený až príslušníkmi Policajného zboru, čím by uvedeným konaním vznikla poškodenej Simone Matúškovej podľa odborného vyjadrenia škoda vo výške 30,- €,“

pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I podala dňa 31. 01. 2017 na obvineného V. D. obžalobu sp. zn. 4Pv/304/2015 zo dňa 30. 01. 2017 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto uznesenia, pričom obžaloba neobsahuje odôvodnenie, nakoľko sa vo veci vykonávalo skrátené vyšetrovanie.

Podanú obžalobu samosudca najskôr prezrel z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preveril, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim Trestnému poriadku a zistil, že podanú obžalobu treba preskúmať postupom podľa § 241 ods. 1 Tr. por.

Samosudca, postupom determinovaným Trestným poriadkom, preskúmal obžalobu a podľa jej obsahu a obsahu spisu zistil nasledovné skutkové a právne okolnosti a závery:

Obvinený V. D., ku skutku v prípravnom konaní v podstate vypovedal, že je síce pravda to, čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, pričom vysvetlil, že kritického momentu poškodenú W. Q. dotazoval na ich spoločnú kamarátku J. Z., pričom poškodená mu uviedla, že táto nie je doma. Z. chcel iba zatelefonovať a pretože mal vybitý mobilný telefón požiadal poškodenú, aby mu požičala jej mobil. Keďže bol nervózny a poškodená mu klamala, pretože Z. videl v byte, zobral jej telefón a nedal jej ho naspäť,

pretože mu klamala. Poprel, že by jej zobral telefón násilím, ako aj to, že ju udrie, ak nezavolá Z.. Podľa jeho tvrdení mu telefón dala sama poškodená. S telefónom odišiel preč preto, pretože poškodená išla do bytu zavolať políciu, pričom telefón následne vydal príslušníkom PZ.

Svedkyňa - poškodená W. Q.Š., ku skutku v prípravnom konaní dňa 26. 01. 2016 v podstate vypovedala, že kritického dňa k nej mala prísť na návštevu J. Z.. Počas doby, kedy na ňu čakala na ulici pred obytným domom na Justičnej ul. 7 v Bratislave, prišiel obvinený V. D., ktorý sa dotazoval na ich spoločnú známu Z. a bol pod vplyvom alkoholu a agresívny. Uviedla mu, že nevie, kde je Z. a čaká na ňu. Následne jej obvinený zobral mobilný telefón, ktorý držala v ruke, pričom v tom momente telefonovala s jej kamarátom Q. Š., a obvinený jej pri tom hovoril, že on chce J.. Prosila ho, aby jej telefón vrátil, na čo jej obvinený povedal, že jej ho vráti, keď ona zavolá Z.. Stále mu opakovala, že Z. nie je v byte a že s ňou už telefonoval, čo si obvinený nedal vysvetliť. Vypovedala, že následne ju obvinený chytil rukou za ľavé rameno a povedal jej, že nech zavolá Z., inak ju udrie. Počas tohto konania obvineného, ktoré trvalo len niekoľko sekúnd, zakričal neznámy muž, aby obvinený prestal rušiť nočný kľud, čo poškodená využila, vytrhla sa mu a odišla do bytu, pričom mobil zostal v ruke obvineného. V byte napísala svojmu kamarátovi, svedkovi Q. Š., cez sociálnu sieť, čo sa stalo a tento prišiel na miesto a po ceste zavolal políciu s tým, že po jeho príchode s príslušníkmi PZ sa obvinený už na mieste nenachádzal. Obvineného našla policajná hliadka, ktorej vydal mobilný telefón, ktorý jej bol nepoškodený vrátený a neutrpela žiadne zranenia. Svedkyňa - poškodená bola Q. bola opätovne ku skutku vypočutá v prípravnom konaní dňa 09. 11. 2016, kedy vypovedala v podstate zhodne so svojou vyššie rozvedenou výpoveďou a spresnila, že mobilný telefón čiernej farby zn. Sony Xperia zakúpila asi pred pol rokom cez inzerát za 50,- Eur. Dodala, že keď jej vzal telefón, povedala mu, aby si zatelefonoval, ale aby jej ho vrátil. Záverom svojej výpovede vysvetlila, že celý incident sa udial asi kvôli tomu, že obvinený D. sa nevedel spojiť s Z., respektíve mu táto nezdvíhala telefón. S odstupom času si nemyslí, že obvinený jej chcel mobil ukradnúť, chcel iba zatelefonovať Z., no nemusel byť taký agresívny.

Svedok Q. Š. vo svojej výpovedi z prípravného konania k celej veci nič podstatné neuviedol, iba popísal priebeh svojho telefonátu so svedkyňou - poškodenou Q. a že príslušníci PZ zadržali obvineného D. na Karadžičovej ulici a telefón vrátil.

Zo záznamu o dychovej skúške zo dňa 13. 07. 2015 vyplýva, že obvinený V. D. bol kritického momentu pod vplyvom alkoholu a bolo mu namerané 0,70mg alkoholu v dychu na liter.

Z odpisu registra trestov obvineného V. D. vyplýva, že tento bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/18/2010 zo dňa 23. 02. 2013 a právoplatným toho istého dňa, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky v ktorej skúšobnej dobe sa dňa 08. 01. 2013 osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obvinený V. D. bol viackrát priestupkovo prejednávaný, vo väčšine prípadov za priestupky úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Primárne je nevyhnutné uviesť, že pokiaľ ide o základnú skutkovú podstatu trestného činu krádeže uvedenú v ustanovení § 212 ods. 2 Tr. zák., tak z jej znenia vyplýva, že neobsahuje tzv. normatívny znak, nejde o blanketovú skutkovú podstatu, pričom na vyvodenie trestnej zodpovednosti za jej spáchanie sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 17 Tr. zák.) vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu krádeže je teda kľúčovým preukázanie úmyslu páchateľa, teda je nevyhnutné dôsledné uplatňovanie zodpovednosti za zavinenie. Je tomu tak preto, pretože k naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nie je totiž dostatočné následok len spôsobiť, ale je nevyhnutné ho aj zaviniť. Páchateľ, ktorý si prisvojuje cudziu vec, musí teda konať úmyselne, a to minimálne v nepriamom úmysle.

V svetle prejednávaného prípadu bolo bez rozumných pochybností preukázané, že obvinený V. D. sa zmocnil cudzej veci, mobilného telefónu zn. Sony Xperia, patriacej svedkyni - poškodenej W. Q., ktorý mobilný telefón mala pri sebe.

Uvedené však samo o sebe na vyvodenie trestnej zodpovednosti nepostačuje.

Úmyselným zavinením páchateľa musia byť totiž pokryté všetky znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže, t. j. konanie, následok, ako aj príčinný vzťah medzi konaním a spôsobeným následkom. Ak nie je úmyselné zavinenie dané čo i len jednému znaku základnej skutkovej podstaty trestného činu, nemožno vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu krádeže. Je tomu tak preto, pretože zavinenie sa vzťahuje na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie sa teda vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok, a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. Ak by sa zavinenie nevzťahovalo na niektorú z požadovaných skutočností, nie je daná subjektívna stránka trestného činu, a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. K naplneniu subjektívnej stránky tak nestačí, že páchateľ len úmyselne konal, teda že konal tak, ako konať chcel, ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným zákonom spôsobom uvedeným v tomto zákone.

V kontexte naznačeného možno vyvodiť, že základná skutková podstata trestného činu krádeže vyžaduje, aby bolo úmyselným zavinením páchateľa pokryté nielen to, že „sa zmocnil cudzej veci, ktorú mal iný na sebe alebo pri sebe“ tak, ako je tomu v svetle prejednávaného prípadu, ale úmyselným zavinením páchateľa musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním si chce „prisvojiť cudziu vec a nakladať s ňou ako s vlastnou“. V zmysle zákonného ustanovenia § 130 ods. 4 Tr. zák. prisvojením veci sa rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou, čo už v prejednávanom prípade preukázané nebolo. Ak teda páchateľ nemá v úmysle nakladať s vecou ako so svojou vlastnou vecou, nemôže ísť o prisvojenie si veci. Z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní je zrejmé, že obvinený sa síce zmocnil mobilného telefónu poškodenej, avšak len za účelom realizácie telefonického rozhovoru s Luciou Hovorkovou. Na jedenej strane je síce pravdou, že s mobilným telefónom odišiel z Justičnej ulice na Karadžičovu ulicu, avšak na strane druhej reálne nemal komu tento telefón vrátiť, keďže sa svedkyňa - poškodená už pred bytovým domom na Justičnej ulici už nenachádzala. V tomto kontexte sa žiada pripomenúť na zhora rozvedenú komunikáciu s obvineným a poškodenou, ktorú poškodená detailne popísala.

Súd vyslovuje názor, že úmysel páchateľa nemožno v žiadnom prípade len predpokladať, ale je nutné ho na základe zistených okolností preukázať. Je pravdou, že záver o úmysle možno urobiť aj z objektívnych skutočností, napr. z povahy činu, spôsobu jeho vykonania alebo z iných okolností objektívnej povahy, ako aj zo zistených okolností subjektívnej povahy, ako napr. z pohnútky alebo motívu, avšak je nevyhnutné zdôrazniť, že tieto okolnosti je potrebné hodnotiť v ich vzájomných súvislostiach. Znamená to, že nemožno prikladať zásadný význam len na niektoré z nich a ostatné pominúť, alebo ich do hodnotenia zahrnúť len okrajovo či izolovane. V priebehu prípravného konania nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by mal obvinený úmysel s vecou ďalej nakladať ako s vlastnou, okrem telefonátu s Z.. Z konania obvineného a z výpovede svedkyne - poškodenej možno teda vyvodiť bezpečný záver, že obvinený chcel cudzí mobilný telefón, ktorého sa zmocnil, iba prechodne užívať.

Súd svoju pozornosť zameral i na riešenie otázky, či by v svetle prerokúvaného prípadu bolo možné konanie obvineného V. D. subsumovať po inú skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona a dospel k záveru, že konanie obvineného by mohlo vykazovať znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 Tr. zák. Objektívna stránka tohto prečinu však alternatívne vyžaduje zmocnenie sa cudzej veci „malej hodnoty“ v úmysle ju prechodne užívať, alebo neoprávnene prechodne užívať vec, ktorá bola páchateľovi zverená a tak spôsobenie na cudzom majetku „malej škody“. V prejednávanom prípade však nebola naplnená ani jedna z alternatívnych možností objektívnej stránky prečinu podľa § 215 ods. 1 Tr. zák., keďže obvinený sa zmocnil cudzej veci v hodnote 30,- Eur, teda veci v hodnote nižšej ako malej a vec mu ani nebola zverená, keďže sa jej zmocnil.

Podľa názoru súdu teda v prerokúvanej veci absentuje subjektívna stránka prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Súd má za to, že v tomto konkrétnom prípade, okrem absencie subjektívnej stránky žalovaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a absencie objektívnej stránky prípadného prečinu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 Tr. zák., vzhľadom na priebeh samotného skutku a

spôsob komunikácie medzi obvineným a poškodenou, bola celá vzniknutá situácia podmienená vplyvom alkoholu u obvineného a nedorozumením medzi dvoma osobami, ktoré vzniklo aj v dôsledku vzťahov, ktoré neboli možno práve ideálne, čo však už vzhľadom na dôkaznú situáciu nie je možné ani vyvrátiť ani potvrdiť.

Súd nevzhliadol ani dôvod na postúpenie veci práve s poukazom na absenciu subjektívnej stránky. V tejto súvislosti súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov podľa ktorého priestupku proti majetku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Z hľadiska subjektívnej stránky, i na účely priestupkov proti majetku, sa vyžaduje preukázanie úmyslu, pričom v zmysle § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie, pričom zákon v § 50 zákona o priestupkoch výslovne vyžaduje úmyselnú formu zavinenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súdu nezostalo iné, len rozhodnúť o zastavení trestného stíhania postupom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.