Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/351/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobcov: 1/ K. D., R.. XX.XX.XXXX, D. K., D. XX, štátny občan SR, 2/ K. D., R.. XX.XX.XXXX, D. K., D. XX, štátny občan SR, obaja v zastúpení: JUDr. Michal Mudrák, advokát, AK v Bratislave, Záhradnícka 25, proti žalovanému: DRKL s.r.o., so sídlom Bratislava, Píniová 14362/9, IČO: 45 930 660, v zastúpení: POTOMA&Co., s.r.o., AK v Bratislave, Palisády 56, IČO: 36 861 898, o zaplatenie 16.999,52 Eur istiny s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 13.05.2015, doručenou na súd dňa 14.05.2015, sa žalobca 1/ a 2/ domáhali zaplatenia 16.999,52 Eur istiny s príslušenstvom a to titulom nákladov potrebných na odstránenie vád nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, J..Ú.. K., obec K., okres Senec - a to rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. registra „C“, parc. č. XXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 224 m2.

2. Na návrh žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 19.06.2015 tunajší súd uznesením č.k. 44C 351/2015-59 zo dňa 16.07.2015 nariadil predbežné opatrenie nasledovného znenia :

· Odporcovi sa z a k a z u j e nakladať, najmä predať, darovať, vymeniť, prenajať, prenechať do užívania, zaťažiť, alebo zriadiť vecné práva tretích osôb, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo ako nepeňažný členský vklad do družstva, s nehnuteľnosťami - pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy, o výmere 341 m2, pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 179 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. registra „C“, parc. č. XXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 179 m2, zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. Malinovo, obec Malinovo, okres Senec, a to do uplynutia 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.08.2015 a vykonateľnosť dňom 01.08.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa .

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.10.2016 žalovaný žiadal zrušiť nariadené neodkladné opatrenie vzhľadom na nasledovné skutočnosti : · žalobcovia sa podľa názoru žalovaného snažia osvedčiť/preukázať danosť práva resp. reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy absolútne nepodloženými a zavádzajúcimi tvrdeniami; v tomto prípade už od počiatku absentujú základné zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, avšak žalobcovia absolútne účelovo a zavádzajúco prezentujú vybrané skutkové okolnosti tak, aby presvedčili súd o opaku;

· Okresný súd Bratislava III na základe tvrdení žalobcov konštatoval, že v danom prípade bolo potrebné nariadiť predbežné opatrenie z dôvodu existencie dôvodnej obavy žalobcov, že v prípade úspechu žalobcov v konaní vo veci samej, bez nariadenia predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladať s nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nebude žalovaný schopný túto dlžnú pohľadávku žalobcom uhradiť resp. reálne nebude možné dlžnú pohľadávku od žalovaného vymôcť z dôvodu absencie akéhokoľvek majetku a finančných prostriedkov; žalovaný v tejto súvislosti predkladá súdu výpis z bankového účtu žalovaného, pokladničnú knihu žalovaného ako aj účtovnú závierku žalovaného vyhotovenú ku dňu 30.09.2016, z ktorých je okrem iného zrejmé, že žalovaný v súčasnosti disponuje finančnými prostriedkami vo výške 32.740,64 Eur, ktoré nepochybne postačujú na prípadnú úhradu resp. splnenie nárokov žalobcov uplatnených v tomto konaní vo výške 16.999,52 Eur s príslušenstvom; · ako nesporne vyplýva z predložených dokumentov, žalovaný má na svojom bankovom účte ku dňu 24.10.2016 finančné prostriedky vo výške 23.368,05 Eur a zároveň žalovaný má vo svojej pokladni ku dňu 30.09.2016 finančné prostriedky vo výške 9.372,59 Eur, pričom žalovaný zdôrazňuje, že je pripravený a ochotný zložiť primeranú/potrebnú finančnú hotovosť do úschovy súdu resp. inému uschovávateľovi podľa inštrukcií súdu za účelom zabezpečenia splnenia prípadnej budúcej pohľadávky žalobcov; · s ohľadom na uvedené je nesporné, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené predbežné opatrenie spočívajúce v absolútnom zákaze nakladať s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného, t.j. obava žalobcov, že nebude možné vymôcť prípadnú budúcu pohľadávku žalobcov z dôvodu absencie akéhokoľvek majetku a finančných prostriedkov na strane žalovaného, odpadli; · s ohľadom na to, že žalovaný vlastní dostatok finančných prostriedkov/iný majetok na úhradu prípadnej pohľadávky žalobcov, je nariadené predbežné opatrenie v absolútnom rozpore so zásadou proporcionality; hodnota dotknutej nehnuteľnosti (približne 180.000,- Eur) je neporovnateľne vyššia ako hodnota absolútne nepodložených a nedôvodných nárokov žalobcov uplatnených v tomto konaní (16.999,52 Eur); nariadené predbežné opatrenie predstavuje neprípustnú disproporciu medzi nariadenou ochranou neexistujúceho „nároku“ žalobcov, ktorý bol uplatnený vo veci samej a zásahom do práv a oprávneným záujmov žalovaného, pričom predmetným opatrením bolo významne dotknuté právo žalovaného na podnikanie a súčasne bola žalovanému spôsobená škoda; súd mal pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia možnosť poskytnúť ochranu možnému právu aj proporcionálnym zákazom darovania nehnuteľnosti a nie len neprimeraným absolútnym zákazom akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou; takéto predbežné opatrenie zúžené na zdržanie sa darovania by nemuselo ohroziť resp. obmedziť podnikateľské aktivity žalovaného do tak neprípustnej miery, ako je to nesporne v prípade zákazu akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou; súd môže zabezpečiť prípadnú pohľadávku žalobcov aj iným neodkladným opatrením ( napr. zloženie peňažnej sumy alebo veci do úschovy na súde a podobne ), ktoré neobmedzuje právo žalovaného na podnikanie v takom rozsahu, ako predmetné predbežné opatrenie nariadené tunajším súdom, ktoré spočíva v úplnom zákaze akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve žalovaného; · žalovaný uviedol, že podal dňa 22.09.2015 návrh na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, o ktorom rozhodol Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 44C 351/2015-165 zo dňa 30.11.2015 tak, že súd návrh žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia zamietol; dňa 30.12.2015 podal žalovaný proti predmetnému uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie predbežného opatrenia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C 351/2015-165 zo dňa 30.11.2015 potvrdil; z citovaných uznesení nesporne vyplýva, že dôvodom zamietnutia návrhu žalovaného na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia bola skutočnosť, že žalovaný nepreukázal tvrdenia o dostatku finančných prostriedkov, jeho podnikateľských aktivitách a o jeho hospodárení a následnom zisku; žalovaný má za to, že predložením vyššie uvedených dokumentov ( výpis z účtu žalovaného, účtovná závierka žalovaného ) žalovaný dostatočným spôsobom preukázal, že v súčasnosti disponuje finančnými prostriedkami vo výške 32.740,64 Eur, ktoré nepochybne postačujú na prípadnú úhradu resp. splnenie nárokov žalobcov uplatnených v tomto konaní vo výške 16.999,52 Eur s prísl. a zároveň preukázal primeranú finančnú „kondíciu“ a poskytol dostatočnú zábezpeku prípadnej pohľadávky žalobcov, čím nesporne odpadli dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia;

5. Žalobcovia sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyjadrili e-mailovým podaním zo dňa 08.11.2016 (doručeným súdu dňa 09.11.2016 ), doplneným písomným podaním zo dňa 07.11.2016 ( doručeným súdu dňa 14.11.2016 ), pričom uviedli, že s návrhom žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia nesúhlasia. Príčinou nesúhlasu je skutočnosť, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenia nariadené, stále trvajú. Neodkladné opatrenie bolo nariadené z dôvodu, že bola obava reálnej

nevykonateľnosti rozsudku v tejto veci z dôvodu nedostatočnej majetnosti žalovaného, keďže jediným reálnym majetkom žalovaného bol rodinný dom s pozemkom. Zároveň žalobcovia preukázali minimálne dva pokusy žalovaného o predaj tohto rodinného domu. Žalobcovia majú za to, že nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností, oproti stavu pri vydávaní neodkladného opatrenia, resp. rozhodovaní o jeho zrušení. Žalovaný stále nevykonáva hospodársku činnosť v dostatočnom rozsahu, ktorý by postačoval na tvorbu zisku a rezerv na zabezpečenie žalovanej pohľadávky a príslušenstva. Podstatné ekonomické ukazovatele žalovaného sa zásadne nezmenili. Výsledkom ďalšieho hospodárenia žalovaného v roku 2016 je opätovne len ďalšia strata. Pokiaľ žalovaný poukazuje na údajný fakt, že má k dispozícii cca 32.000,- Eur, a teda je dostatočne majetný, nejde o relevantné tvrdenie z pohľadu vymožiteľnosti žalovanej pohľadávky. K 31.12.2015 mal žalovaný podľa účtovnej závierky spolu 7.011,- Eur ( hotovosť + účty v bankách ). Za 1-9/2016 žalovaný mal tržby vo výške 13.109,- Eur, ale náklady 26.708,- Eur ( keďže ide o spotrebu, služby, dane a poplatky, ide zároveň o výdavky; odpisy žalovaný neúčtoval žiadne ). Rozdiel je mínus 13.599,- Eur, po zarátaní počiatočnej sumy peňazí 7.011,- Eur je rozdiel mínus 6.588,- Eur. Keďže žalovaný k 30.09.2016 deklaruje stav hotovosti + peňazí na účtoch plus 22.067,- Eur, žalovaný musel byť dotovaný ( pôžičky, úvery a pod. ) v sume 28.655,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že majetková situácia žalovaného sa ešte zhoršila, keďže mu vznikli nové záväzky v sume 28.655,- Eur. Z účtovnej závierky je zrejmé, že žalovaný prijal od tretej osoby krátkodobé finančné výpomoci ( pôžička, úver ) v sume 13.000,- Eur. Ostatné krátkodobé záväzky sú evidované na r. 42 účtovnej závierky. Je zrejmé, že pôžička je podstatne likvidnejšia pohľadávka ako pohľadávka z vád predanej veci. Žalovaný teda môže byť kedykoľvek požiadaný o vrátenie uvedenej sumy. Zároveň prostriedky v hotovosti a na účte môžu byť kedykoľvek prevedené mimo dispozície žalovaného. Z priloženého výpisu z pokladničnej knihy žalovaného za 9/2016 je zrejmé, že žalovaný v danom období prijal pôžičky a vklady od tretej osoby a spoločníka v sume 16.000,- Eur, pričom záverečný stav pokladne k 30.09.2016 bol v sume 9.372,59 Eur. Aj z uvedeného vyplýva, že hospodárenie dlžníka je vysoko deficitné. Pokiaľ v účtovnej závierke k 30.09.2016 žalovaný deklaruje nárast kapitálových fondov o 150.000,- Eur a pokles záväzkov zo 199.649,- Eur na 77.871,- Eur, ide podľa názoru žalobcov len o „účtovný trik“. Z výnosov a peňažného stavu žalovaný nemal dostatočné prostriedky na tak razantné zníženie dlhov. Môže sa teda jednať o napr. (dočasné) vzdanie sa pohľadávky spoločníka voči spoločnosti na vrátenie poskytnutej pôžičky. Takéto techniky sa používajú, keď chce spoločnosť vyzerať dobre pred treťou osobou ( bankou, investorom, súdom a pod. ). V skutočnosti sa v majetkovej situácii žalovaného nezmenilo nič, avšak navonok žalovanému tento trik umožní deklarovať lepší stav, ako v skutočnosti je. Vo svojom odvolaní zo dňa 28.12.2015 žalovaný deklaroval, že vykonáva stavby v celkovej sume prevyšujúcej 200.000,- Eur. Ako žalobcovia svojim posledným vyjadrením zo dňa 16.03.2016 a priloženými dôkazmi preukázali, v tom čase žalovaný žiadnu z uvedených stavieb nerealizoval. V súčasnosti z výšky tržieb za 1-9/2016 je plne dôvodný záver, že žalovaný skutočne žiadnu z uvedených stavieb nerealizoval. Ide teda o ďalšie účelové a nepravdivé tvrdenie žalovaného, ktorého účelom bolo len zrušenie neodkladného opatrenia. Čo sa týka údajnej pripravenosti žalovaného zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu na zabezpečenie žalovanej pohľadávky alebo obmedziť rozsah neodkladného opatrenia len na niektoré druhy prevodov, nejde o novú skutočnosť. Toto žalovaný deklaroval už vo svojom odvolaní a Krajský súd v Bratislave uvedené posúdil tak, že ponechal neodkladné opatrenie v platnosti. Iniciatívu žalobcu smerom k úschove sumy na zabezpečenie žalovanej pohľadávky žalobcovia považujú za falošnú. Vychádzajú pritom z doterajšieho správania sa žalovaného, v tomto konaní. Žalovaný túto možnosť síce pred súdom deklaruje, ale priamo voči žalobcom nevykonal vôbec žiadny úkon smerom k úschove. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné len návrh účastníka. Takýto návrh daný nebol. Obsah písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.10.2016 nemá náležitosti návrhu neodkladného opatrenia ( najmä určenie výšky sumy ). Súd ho preto ani nemôže vziať do úvahy. Toho si je žalovaný určite vedomý, nakoľko je právne zastúpený. V spojení so skutočnosťou, že žalovaný priamo voči žalobcom nevykonal žiaden úkon, žalobcovia považujú deklarovanú ochotu zložiť prostriedky do úschovy súdu len za predstieranú. Ak by bolo naraz zrušené súčasne neodkladné opatrenie a zároveň nariadené neodkladné opatrenie na zloženie prostriedkov do úschovy súdu (čo pre absenciu riadneho návrhu súd nariadiť nemôže), žalobcovia by nemali žiadnu istotu, že žalovaný skutočne prostriedky do úschovy vloží. Ustanovenie § 329 ods. 3 upravuje, že „ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.“ Z uvedeného vyplýva, že len v prípade zmeny podstatných skutkových okolností je možné sa novým návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia zaoberať a meritórne o ňom rozhodnúť. Inak ho súd musí odmietnuť. Ako bolo preukázané, k podstatnej zmene skutkových okolností nedošlo. Hospodárenie žalobcu je stále stratové, tržby/výnosy žalovaného sú minimálne a nedostatočné na vytvorenie zisku.

Tvrdenie o pripravenosti zložiť peniaze do úschovy alebo obmedzenie rozsahu neodkladného opatrenia len na niektoré druhy prevodov tiež Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodovaní posudzoval a týmto snahám nevyhovel. Aktuálny návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia žalobcovia považujú jednak za pokus o umelé predlžovanie konania a tiež za ďalší čiastkový úkon žalovaného v jeho úpornej snahe zrušiť predbežné opatrenie. Na základe uvedeného žalobcovia žiadali, aby súd návrh žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia odmietol, resp. zamietol.

6. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalovaného: potvrdenie banky o výške zostatku na účte žalovaného zo dňa 24.10.2016, pokladničná kniha žalovaného od 01.09.2016 do 30.09.2016, účtovná závierka žalovaného zostavená ku dňu 30.09.2016.

7. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

8. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

9. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia mal preukázané, že žalobcovia preukázali existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu (nároky z vád predanej veci), ďalej preukázali súdu aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré spočívalo v konkrétnom konaní žalovaného, ktorý sa snažil predať jedinú nehnuteľnosť, ktorá je podľa katastra nehnuteľností zapísaná v jeho výlučnom vlastníctve a ktorá by eventuálne mohla byť v budúcnosti postihnutá výkonom rozhodnutia. Súd ďalej pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z dôkazov predložených žalobcami a to - účtovnej závierky vypracovanej k 31.12.2014 a súvahy k 31.12.2013, z ktorých bolo zrejmé, že žalovaný má existujúce finančné záväzky, predovšetkým voči spoločníkom, neeviduje záväzky vyplývajúce z obchodného styku alebo záväzky voči svojim zamestnancom, disponuje majetkom v sume 183.418 Eur ( predmetná nehnuteľnosť) a vykazuje mínusový výsledok hospodárenia za posledné účtovné obdobie. Z uvedeného dospel k záveru, že je dôvodná obava žalobcov, že v prípade, že žalobcovia budú v konaní vo veci samej úspešní a bude im priznaná žalovaná suma, bez nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladať s nehnuteľnosťou, ktorej je v súčasnosti ešte stále výlučným vlastníkom žalovaný ( vkladové konanie bolo prerušené ), nebude žalovaný schopný túto dlžnú pohľadávku žalobcom uhradiť, resp. reálne nebude možné dlžnú pohľadávku od žalovaného vymôcť z dôvodu absencie akéhokoľvek majetku a finančných prostriedkov.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia súd skúma, či odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, teda či došlo k zmene pomerov, ktorá má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné.

11. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložil žalovaný na preukázanie dôvodnosti zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru, že tieto síce preukazujú, že žalovaný ku dňu 24.10.2016 disponoval sumou 23.368,05 Eur na svojom bankovom účte, a sumou 9.372,59 Eur vo svojej pokladni ( ku dňu 30.09.2016 ), z ktorých by eventuálne v prípade úspechu žalobcov vo veci samej mohla byť uspokojená ich možná budúca pohľadávka, avšak naďalej má za to, že nie sú naplnené dôvody na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C 351/2015-165 zo dňa 30.11.2015 vo vzťahu k obave žalobcov, že prípadná exekúcia bude ohrozená.

12. Žalovaný v návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia uviedol, že je pripravený a ochotný zložiť primeranú a potrebnú finančnú hotovosť do úschovy súdu resp. inému uschovávateľovi za účelom zabezpečenia splnenia prípadnej budúcej pohľadávky žalobcov. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou nového procesného predpisu od 01.07.2016 už súd nie je oprávnený prijímať do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci hodiace sa na úschovu za účelom splnenia záväzku tak, ako to ustanovoval § 185a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Novelou Notárskeho poriadku zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, toto oprávnenie prešlo na notárov. V zmysle § 65 ods. 1 Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v konaniach vo veciach úschov notár

na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy a) závet, b) inú listinu, listinný cenný papier (ďalej len "listina"), c) peniaze, d) hnuteľnú vec, ak ide o úschovu na účely splnenia záväzku. Podľa § 65 ods. 3 Notárskeho poriadku, notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal a) podľa príkazu zložiteľa, b) podľa dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom, c) podľa osobitného predpisu alebo d) na účely splnenia záväzku. Podľa § 68a ods. 1 Notárskeho poriadku, notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy listinu, peniaze a hnuteľnú vec na účely splnenia záväzku podľa osobitného predpisu.

13. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia je zo strany žalovaného predčasný a to práve z dôvodu, že žalovaný zatiaľ nepreukázal súdu, že by reálne zložil potrebnú finančnú sumu slúžiacu na prípadné budúce uspokojenie pohľadávky žalobcov ( ak by boli v konaní vo veci samej úspešní ) do úschovy u notára ( keďže súd od 01.07.2016 nie je už oprávnený na prijatie peňazí do úschovy ). Preto u žalobcov existuje a stále pretrváva dôvodná obava, či by v prípade ich úspechu v konaní bola ich pohľadávka z vád predanej veci, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, uspokojená, keďže finančné prostriedky žalovaného či už na účte alebo v hotovosti môžu byť kedykoľvek prevedené mimo dispozície žalovaného. Jedinou zaručenou istotou pre žalobcov by bola skutočnosť, ak by žalovaný tieto finančné prostriedky reálne zložil do úschovy u notára. Nakoľko žalovaný tak až doposiaľ neurobil, hoci tak už dávno mohol urobiť, čím by aj preukázal žalobcom ako aj súdu skutočnú vôľu a snahu o zabezpečenie splnenia si prípadnej budúcej pohľadávky žalobcov, súd považuje návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.10.2016 za predčasný.

14. Za tejto situácie má súd za to, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia a návrh žalovaného ako predčasný a nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré môžu strany sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. e), § 362 ods. 1 ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 ods. 1 a 2 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 CSP.