Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-131-2016.pdf
PDF · 96.46 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7P/131/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti S.: O., J.. XX.XX.XXXX M. O., J.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti matky: S. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. W. XXX, XXX XX W., Y.. Č.. O.. U. XXXX/XX, XXX XX N. a otca: Z. S., J.. XX.XX.XXXX, G. W. XXX, XXX XX W., o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Maloletý O. S., J.. XX.X.XXXX M. S. O. S., J.. XX.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 1.1.2017, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. O. sumou 90 eur mesačne a mal. O. sumou 90 eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2017, splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec nemá nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.1.2017 do 2.2.2017.
Otec je oprávnený stýkať sa s mal. O. M. O. každý párny víkend v roku od piatku od 15:00 hod do nedele do 18:00 hod., pričom matka je povinná deti na styk pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska detí a otec je povinný deti matke riadne a včas odovzdať v mieste bydliska detí.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 7P/131/2016 - 22 zo dňa 03.11.2016 začal bez návrhu konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, nakoľko matka sa podaním doručeným súdu 14.10.2016 a doplneným dňa 28.01.02016 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým jej súd zverí deti do starostlivosti, otcovi určí výživné na deti po 150 eur a 250 eur mesačne a zároveň otcovi určí presne vymedzený styk s deťmi. Súd uznesením č. k. 7P/131/2016 - 15 zo dňa 03.11.2016 jej návrh zamietol.
2. Nakoľko z obsahu písomných podaní matky vyplýva, že mieni aj vo veci samej upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, súd v záujme hospodárnosti konania a záujmov maloletých detí začal konanie vo veci samej bez návrhu v zmysle § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.
3. Matka a otec boli na pojednávaní prítomní. Kolízny opatrovník maloletých detí nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal odročiť termín pojednávania.
4. Matka na podanom návrhu trvala. Otec súhlasil so zverením detí matke a navrhol výživné na každé dieťa tak, aby 50 eur išlo matke a 40 eur deťom.
5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami rodičov maloletých detí, rodnými listami detí, pripojeným spisom Okresného súdu Senica sp. zn. SI-P195/99, potvrdeniami o príjmoch a mesačných výdavkov rodičov, potvrdením o návšteve školy, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
6. Matka v podaní doručenom súdu dňa 28.10.2016 uviedla, že deti pochádzajú z jej partnerského vzťahu s Z. S., J.. XX.XX.XXXX. Otec odmieta s matkou žiť. Matka túto situáciu začala riešiť podaním žiadosti na Mestskom úrade I. E. a obecnom Ú. Š. za účelom zaobstarania si nové bývanie. Matka je na polovičnom invalidnom dôchodku, popri tom pracuje v chránenej dielni. Otec pracuje v zahraničí ako vodič nákladnej dopravy. Žiadala zveriť jej maloleté deti do výchovy a otcovi určiť povinnosť platiť výživné na deti.
7. Otec vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.12.2016 uviedol, že s matkou žije 19 rokov a že 15 rokov nerobila a tak žili celú dobu z jeho výplaty. S matkou nechce žiť.
8. Otec je vodičom kamiónu v Č. republike. Jeho čistý priemerný mesačný príjem za rok 2015 bol 424,93 eur a za rok 2016 bol 348,28 eur.
9. Matka reagujúc na repliku otca v podaní uviedla, že chodila na rôzne brigády, aby celú ťarchu nenechávala len na otcovi. Je operovaná na chrbticu, posledných 5 rokov pracuje. Snaží sa starať o domácnosť zo všetkých síl. Posledné 2 roky podľa vyjadrenia matky žili s otcom každý sám. Matka si našla dvojizbový nájomný byt I. N., za ktorý platí 360,00 eur mesačne.
10. Matka pracuje v chránenej dielni, jej priemerný netto mesačný príjem za obdobie od 11/2015 do 10/2016 bol v sume 411,08 eur. Poberá tiež invalidný dôchodok vo výške 128,00 eur mesačne, prídavky na deti vo výške 47,04 eur mesačne. K výdavkom patria platby za mestskú vodu, ktorú platí štvrťročne vo výške 30,32 eur, obedy pre mal. O. vo výške 6,60 eur (priemer za 11 mesiacov), elektrina 40,18 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur.
11. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka doručeného súdu dňa 26.01.2017 mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa v decembri 2016 odsťahovala do dvojizbového nájomného bytu I. N.. Izby v byte sú zariadené ako obývačka a detská izba. Matka si z rodinného domu zobrala len posteľ a skriňu, ostatný nábytok si zakúpila sama. Otec v súčasnosti býva v rodinnom dome na adrese W. XXX, rodinný dom, ktorý bol v jeho vlastníctve predal, môže v ňom bývať ešte 2 týždne. Mal. O. je študentom 2. ročníka SOŠ strojárskej N., v škole má priemerné výsledky, od základnej školy má odporučenie na dysgrafiu. Mal. O. je žiačkou 7. ročníka ZŠ N., W.. S., má veľmi dobrý prospech a pravidelnú dochádzku, navštevuje krúžok volejbalu. Mal. deti uviedli, že od 12/2016 bývajú s matkou v nájomnom byte, zhodne uviedli, že rodičia pred nimi neriešia ich vzájomné vzťahy, v minulosti viacej vnímali konflikty rodičov. Deťom sa nepáčilo, že matka vyberala nové bývanie bez toho, aby sa ich pýtala. K otcovi chodia cez víkendy, inak sú často s telefonickom kontakte. Zo strany rodičov je výchova starostlivosť o mal. deti zabezpečovaná riadne a šetrením pomerov neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove a starostlivosti a preto kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerane jeho možnostiam.
12. Matka má základné vzdelanie, aktuálne má ( podľa listinných dôkazov) netto mesačný príjem 411 eur a čiastočný invalidný dôchodok 133 eur mesačne, rodinné prídavky na dve deti, daňový bonus 47 eur mesačne. Okrem mal. O. M. S.. O. iné deti nemá, nemá druha ani manžela. V súčasnosti býva v podnájme v 2 izbovom byte I. N. od 28.12.2016. Platí nájom vrátane energií 360 eur.
13. Mal. O. U.hodí do 7. ročníka ZŠ v N. Q.d 1/2017, v škole sa stravuje 2x do týždňa, keď má dlhý deň, chodí na krúžok volejbalu, ide na lyžiarsky výcvik. Platím jej životnú poistku mesačne 20 eur, je zdravá (ale trpí anémiou).
14. Mal. O. je v 2 ročníku SOŠ I. N. odbor strojár, nemá žiadne krúžky, je zdravý. Ďalej matka uviedla, že žiada rozhodnúť o jej návrhu od 01.01.2017 a že teraz v januári jej otec poslal po synovi 80 eur, ale nevie na ktoré to bolo dieťa, ale asi na oboch.
15. Otec na pojednávaní dňa 02.02.2017 uviedol, že je slobodný, nemá žiadnu priateľku, nemá zdravotné problémy. Jeho vzdelanie je letecký mechanik bez maturity. Okrem S.. O. a mal. O. iné deti nemá. Pracuje ako vodič kamiónu I. Č. väčšinou na týždňovky. V roku 2016 mal netto mesačný príjem 9411 Kč (348,28 eur) mesačne, v roku 2015 to bolo 424,93 eur, k tomu ešte berie diéty 350 eur mesačne, iný príjem nemá. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že dňa 18.01.2017 poslal otec matke na účet sumu 1 080 eur ako príspevok na bývanie a na deti. Bolo to v čase, čo predal svoj dom, v ktorom pôvodne býval s matkou a ich deťmi.
16. Matka na pojednávaní súhlasila so sumou 90 eur ako výškou výživného, ktorú navrhol otec.
17. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadoku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
19. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
22. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
23. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
28. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
31. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebná, nakoľko matka a otec nechcú ďalej spolu žiť a nie sú ani v manželskom zväzku, dochádza medzi nimi k nezhodám a nedokážu obnoviť svoje spolužitie do takej miery, aby to neovplyvňovalo situáciu medzi nimi navzájom a medzi nimi a maloletými deťmi.
32. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí súd deti do osobnej starostlivosti súd vychádzal z návrhu matky, odporúčania kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a aj z vyjadrenia otca, ktorý súhlasil so zverením detí matke. Súd vychádzal zo základnej premisy, že každý z rodičov je oprávnený rovnakou mierou sa podieľať na výchovu a výžive detí. Pod výchovou treba pritom rozumieť, pomoc v zaužívaní si základných spoločenských pravidiel, zabezpečiť stravu, pomáhať v príprave na vyučovanie, učiť deti robiť si poriadok v domácnosti, dbať o zdravý vývoj dieťaťa, a neposlednom rade komunikovať so zdravotníckymi zariadeniami pri zisťovaní zdravotného stavu detí. Súd vychádzal aj z toho, že každé dieťa má právo na výchovu od oboch rodičov, ale súd musí citlivo vnímať i to, u ktorého z rodičov deti cítia väčšiu oporu - či už vo forme pomoci v príprave na vyučovanie, alebo celkovej starostlivosti o nich.
33. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby detí, navrhovanú výšku výživného otcom a taktiež skutočnosť, že deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Súd skúmal potreby detí, ktoré sú zdravé, majú len bežné ochorenia, mal. O. je študentom strednej školy a mal. O. je žiačkou základnej školy. Matka má mesačný netto príjem cca 411 eur, poberá invalidný dôchodok vo výške 128 eur a rodinné prídavky na dve deti po 47,04 eur mesačne. Otec má netto mesačný príjem cca 348 eur a 350 eur za diéty. Pri určovaní výšky výživného otcovi súd vychádza zo zaužívanej súdnej praxe, že výživné na jedno dieťa (vzhľadom na vek detí) tvorí 20 % sumy z čistého príjmu povinného rodiča deleno počet detí výživou odkázaných na povinného rodiča. 20 % z príjmu otca (698 eur) predstavuje 139,60 eur, zaokrúhlene 140 eur. Čiže suma 140 eur predstavuje výživné na maX.. O. M. S.. O.. Súd zobral do úvahy vyjadrenie otca, ktorý navrhol výživné vo výške 90 eur na každé dieťa a vyjadrenie matky, ktorá s navrhnutým výživným súhlasila. Keďže táto suma je vyššia ako suma určená podľa zaužívanej praxe, tak súd v záujme maloletých detí priznal výživné vo výške 90 eur mesačne na každé dieťa. Takto určené výživné súd považuje za primerané možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.
34. Súd pri úprave styku otca s maloletými deťmi vychádzal z návrhu matky, ktorá navrhla styk otca s deťmi každý nepárny týždeň na celý víkend od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Súd bral do úvahy aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že otec nebude trvať na úprave styku, nakoľko je ochotný sa prispôsobiť potrebám detí. Vzhľadom na uvedené a aj na to, že otec nenamietal matkou navrhnutý styk s deťmi, tak súd určil styk otca s deťmi na každý párny víkend v roku od piatku od 15:00 hod do nedele do 18:00 hod.
35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie zo strany matky a otca, lebo títo sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.
Proti tomuto uznesenuiu je prípustné odvolanie zo strany kolízneho opatrovníka maloletých detí v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.