Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-150-2013.pdf
PDF · 139.59 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/150/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: Z. H. K. N.., L. Q., O. L. XX, N. L. XRE, K.: XXX XX XX L. V. U. F. E. L. Í., právne zastúpeného: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, sídlo: Miletičova 23, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca Ministerstvom spravodlivosti SR, sídlo Župné nám 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej strane súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.07.2013 domáhal sa žalobca proti žalovanej náhrady škody vo výške 6.815.865 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.815.865 EUR odo dňa 05.08.2013 do zaplatenia podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Uviedol, že bol jediným spoločníkom v spoločnostiach GLANCE HOUSE, s.r.o., AXTON Invest, s.r.o., AXTON, s.r.o. a VR Invest, s.r.o. Pri každej z týchto spoločností vykonal Okresný súd Bratislava I ako registrový súd zmeny zapísaných údajov v časti L. E. V.. Registrový súd zmeny zapísal na základe rozhodnutia jediného spoločníka, v mene ktorého konal C. Č.Í., a ktorý rozhodol o odplatnom prevode obchodných podielov v prospech E. Č., o menovaní E. Č. ako konateľky spoločností a odvolaní dovtedajších konateľov spoločností, ako aj na základe zmlúv o odplatnom prevode obchodných podielov uzatvorených medzi žalobcom zastúpeným C. Č.Í. ako prevodcom a E. Č. ako nadobúdateľkou. Žalobca uviedol, že C. Č. nebol oprávnený konať za žalobcu, substitučné plnomocenstvo zo dňa 31.03.2009 síce bolo podpísané, ale nikdy mu nebolo odovzdané, pričom bolo v čase uzatvorenia zmlúv o prevode obchodných podielov odvolané. C. Č. tiež priložil k návrhom na zápis zmien do obchodného registra generálne plnomocenstvo od žalobcu pre K.. R. Š. zo dňa 21.09.2009 (t.j. datované neskôr ako jeho substitučné plnomocenstvo). Tiež uviedol, že C. Č. predložil aj nesúvisiace plnomocenstvo zo dňa 16.03.2009, ktorým bola K.. Š. splnomocnená na všetky právne úkony spoločnosťou MONTRESCA COMPANY LIMITED, a mal ho predložiť dúfajúc, že si súd nevšimne, že nejde o plnú moc udelenú žalobcom, ale inou spoločnosťou. C. Č. sa už v minulosti mal pokúsiť na základe tohto plnomocenstva podať návrh na zápis zmien, ktorý však bol správne odmietnutý. V namietaných prípadoch však súd vydal potvrdenie o vykonaní zápisov zmien údajov zapísaných v obchodnom registri, čo považuje žalobca za nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu zdôrazňujúc, že voči potvrdeniu nie je prípustný opravný prostriedok. Uvedené je aj predmetom trestného konania voči obvineným C. Č. a E. Č.. Škoda podľa žalobcu spočíva v samotných obchodných podieloch, ako aj v majetku spoločností, o ktorý C. Č. spoločnosti pripravil bez primeraného protiplnenia. Spoločnosť GLANCE HOUSE s.r.o. vlastnila nehnuteľný majetok, ku ktorému boli zložené zálohy, ktoré mali v
časti skončiť u C.F. Č., prípadne E. Č.. Majetok spoločnosti GLANCE HOUSE bol zaistený v trestnom konaní, v dôsledku čoho nemôže byť predmetom prevodu na kupujúcich, čím sa znížila ich trhová hodnota, pričom na majetku mala vzniknúť aj škoda spôsobená nevykurovaním, netemperovaním a nezabezpečením údržby. Malo tiež dôjsť k viacnásobnému prevodu hnuteľného či nehnuteľného majetku AXTON Invest, s.r.o., AXTON, s.r.o. a VR Invest, s.r.o., pričom tiež pohľadávka spoločnosti AXTON, s.r.o. voči TRIWEGO, s.r.o. mala byť splnená k rukám vtedajšieho konateľa spoločnosti AXTON, s.r.o.
2. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca požaduje od súdu v civilnom konaní samostatný prieskum toho, či registrový Okresný súd Bratislava I vykonal zápisy zmien v zapísaných údajov o jednotlivých spoločnostiach v súlade s právnymi predpismi. Žalovaná však nepovažuje takýto prieskum činnosti registrového súdu za možný. Zápis zmien údajov znamenal účinky predpokladané právnym poriadkom, pričom zápis údajov v obchodnom registri vyvolal účinky spojené s materiálnou publicitou obchodného registra. Podľa žalovanej nie je prípustné, aby súd v konaní o náhradu škody dospel k iným záverom ako registrový súd, keďže by dospel k záverom rozporným s údajmi zapísanými v obchodnom registri. K vecnej stránke posudzovania veci registrovým súdom možno uviesť, že základným tvrdením žalobcu, z ktorého odvíja pochybenie registrového súdu, je vykonanie zápisov zmien v situácii, keď substitučné plnomocenstvo od žalobcu pre C. Č. bolo udelené skôr ako bola K.. R. Š. udelená generálna plná moc od žalobcu. Z písomností, ktoré žalovanej v rámci predbežného prerokovania nároku poskytol Okresný súd Prešov, však vyplýva existencia dokumentu - plnej moci zo dňa XX.XX.XXXX od žalobcu pre K.. R. Š., podľa ktorého žalobca udelil K.. R. Š. generálnu plnú moc. Uvedená plná moc je prílohou tohto vyjadrenia. Teda napriek tomu, že žalobca poukazuje na to, že K.. R. Š. bola generálna plná moc udelená až XX.XX.XXXX, v skutočnosti jej takáto bola udelená aj skôr. V tomto kontexte nemôže byť daný ani nesprávny úradný postup registrového súdu, keďže riadne plné moci existovali. Navyše je celkom zjavné, že K.. R. Š. konala v mene žalobcu už skôr ako bolo vyhotovené generálne plnomocenstvo žalobcom dňa 21.09.2009. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti C.D.I., s.r.o. zo dňa 19.08.2009, ktorým žalobca zastúpený práve K.. R. Š. rozhodol o. i. o zmene obchodného mena C.D.I., s.r.o. na AXTON Invest, s.r.o. a vymenovaní C. Č. do funkcie konateľa. Uvedené rozhodnutie jediného spoločníka je aj súčasťou zbierky listín spoločnosti AXTON Invest, s.r.o., resp. spisu na aktuálne miestne príslušnom registrovom Okresnom súde Prešov. Aj v teoretickom prípade neexistencie skoršieho generálneho plnomocenstva však platí, že neskôr udelené generálne plnomocenstvo by konvalidovalo nedostatky skôr udeleného substitučného plnomocenstva. Druhé tvrdenie žalobcu, že substitučné plnomocenstvo v skutočnosti nebolo C. Č. odovzdané, neobstojí. Pokiaľ ho mal C. Č. predložiť registrovému súdu, tak je zrejmé, že mu muselo byť odovzdané. Navyše toto obsahuje (v ľavej spodnej časti plnomocenstva) podpísaný prejav vôle C. Č., kde uvádza, že plnú moc prijíma. Napokon tvorba plnomocenstva, ktoré by nemalo byť odovzdané splnomocnenej osobe, sa vo všeobecnosti nejaví ako pravdepodobná. Žalovaná tiež uviedla, že z hľadiska skúmania príčinnej súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na žalobcom popísaný mechanizmus vzniku škody, a to stratu majetku spoločností GLANCE HOUSE, s.r.o., AXTON Invest, s.r.o., AXTON, s.r.o. a VR Invest, s.r.o. v dôsledku toho, že žalobcom uvádzané tretie osoby mali tento majetok previesť bez primeraného protiplnenia, resp. tieto mali prijať platby prislúchajúce spoločnostiam atď. Ku škode malo dôjsť o. i. v dôsledku skutku, pre ktorý sa vedie trestné konanie, a pre ktorý bolo potrebné orgánmi činnými v trestnom konaní zabezpečiť majetok. Možno teda uviesť, že pokiaľ je nárok odvodzovaný od nesprávneho úradného postupu súdu, pomer príčiny a následku je iba odvodený a sprostredkovaný, a teda nedostatočný pre vyvodenie zodpovednosti voči žalovanej. Priamosť pôsobenia príčiny je daná v prípade konania tretích osôb, ktoré žalobca v žalobe popísal. V tejto súvislosti tiež žalovaná uviedla, že podľa jej vedomostí vystupuje žalobca ako poškodený v trestnom konaní vedenom na Prezídiu Policajného zboru, Úrade boja proti korupcii, Odbore boja proti korupcii Stred, ČVS: PPZ-XX/BPK-L.-XXXX, kde si pravdepodobne uplatnil nárok na náhradu škody v adhéznom konaní (za účelom uspokojenia nároku poškodeného mali orgány činné v trestnom konaní zaistiť majetok). Z hľadiska príčinnej súvislosti tiež žalovaná opakovane upozornila na existenciu dokumentu - plnej moci zo dňa 31.05.2007 od žalobcu pre K.. R. Š., podľa ktorého žalobca udelil K.. R. Š. generálnu plnú moc. Teda napriek tomu, že žalobca poukazuje na to, že K.. R. Š. bola generálna plná moc udelená až 21.09.2009, v skutočnosti jej táto bola udelená už aj skôr, a teda predtým, ako ona udelila substitučné plnomocenstvo C. Č. (na základe ktorého tento v mene uzatvoril zmluvy o prevode obchodných podieloch, prijal rozhodnutia vykonávajúc pôsobnosť valného zhromaždenia pod., v dôsledku ktorých boli podané návrhy na zapísanie zmien údajov zapísaných do obchodného registra). Žalovaná poukázala na skutočnosť, že v zmysle § 115 ods. 4/ Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.09.2012 zápis zmeny spoločníkov do obchodného registra mal iba deklaratórny charakter, t.j.
ku zmene spoločníkov nedošlo ich zapísaním do obchodného registra, ale už doručením zmluvy o prevode obchodného podielu jednotlivým spoločnostiam. Zákonodarca až súčinnosťou od 01.10.2012 zaviedol v ustanovení § 115 ods. 10 Obchodného zákonníka do právneho poriadku konštitutívne účinky zápisu zmeny spoločníkov do obchodného registra v prípade prevodu väčšinového obchodného podielu. Taktiež z ustanovenie § 115 ods. 10 Obchodného zákonníka vyplýva, že aj zápis zmeny v osobe konateľa do obchodného registra má len deklaratórne účinky. V súlade s popísaným charakterom deklaratórneho zápisu týchto údajov v rozhodnom čase možno konštatovať, že k zmenám spoločníkov a konateľov došlo už skôr ako o nich rozhodol registrový súd a z tejto časovej postupnosti je potom zrejmé, že nemôže byť daná ani príčinná súvislosť medzi zápisom údajov do obchodného registra a uplatnenou škodou. Žalovaná poukázala na znenie ust. § 415 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí a ust. § 441 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša si ju sám. Žalobca mal predchádzať v súlade so svojou zákonnou povinnosťou vzniku prípadnej škody. Pokiaľ udelil substitučnú plnú C. Č., musel si byť vedomý obsahu substitučného plnomocenstva zo dňa 31.03.2009, kde o. i. uviedol, že "toto plnomocenstvo splnomocniteľ udeľuje tiež v celom rozsahu na akékoľvek nakladanie s majetkom splnomocniteľa týkajúceho sa alebo akokoľvek súvisiaceho s výkonom všetkých a akýchkoľvek práv splnomocniteľa ako spoločníka v akejkoľvek právnickej osobe, v ktorej jej spoločníkom, alebo má akúkoľvek majetkovú účasť. V prípade akýchkoľvek pochybností o rozsahu splnomocnenia udeleného splnomocniteľom C. Č. splnomocniteľ vyhlasuje, Ž. C. Č. je oprávnený zastupovať ho v neobmedzenom rozsahu a v akejkoľvek veci voči ktorejkoľvek osobe či subjektu alebo orgánu so zverenou právomocou..." Pokiaľ žalobca udelil plnomocenstvo s takýmto obsahom, pričom následne spochybňuje jeho platnosť, žalovaná mala jednoznačne za to, že prípadnú škodu si spôsobil žalobca sám a musí ju sám znášať. Ak by aj teoreticky toto plnomocenstvo bolo neplatné, bolo by neplatné z dôvodu na strane žalobcu. Z uvedeného sa potom javí, že nezhody medzi žalobcom a C. Č., ktorému neopatrne udelil plnú moc, sa žalobca snaží neprípustné prenášať na štát, pričom však prípadná škoda je aj dôsledkom prispenia samotného žalobcu.
3. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej zo dňa 06.02.2014, doručeným súdu dňa 14.03.2014 uviedol, že žalobca má za to, že žalovaná si nesprávne interpretuje úlohu súdu a predmet konania. Ak si žalobca totiž uplatňuje náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu súdu v registrovom konaní, potom je jasné, že konajúci súd musí preskúmať zákonnosť a správnosť úradného postupu registrového súdu, aby mohol rozhodnúť o uplatnenom nároku. Nech by konajúci súd dospel k akýmkoľvek zisteniam, tieto nemusia byť v žiadnom prípade v súlade s údajmi zapísanými v obchodnom registri, keďže práve o týchto údajoch žalobca tvrdí, že sú nesprávne a sú výsledkom nesprávneho úradného postupu súdu. Práve v prípade, ak sa zistí, že do Obchodného registra boli zapísané údaje v rozpore so skutočnými údajmi (či už na základe pochybenia účastníkov konania alebo nezákonným rozhodnutím súdu alebo jeho nesprávnym úradným postupom), tento nesúlad sa odstraňuje v zmysle § 200a OSP návrhom alebo podnetom na zosúladenie zapísaného stavu so skutočným stavom, keďže súd v tejto otázke môže konať dokonca ex offo. Žalobca trval na tom, že konajúci registrový súd v čase rozhodovania (posudzovania) návrhu na zmenu zapísaných údajov o spoločnostiach, v ktorých bol jediným spoločníkom žalobca nemal preukázané oprávnenie C. Č. konať, keď vychádzal len z jemu udeleného substitučného plnomocenstva bez generálneho plnomocenstva udeleného žalobcom K.. R. Š., ktoré by predchádzalo jeho substitučnej plnej moci. Je nepopierateľnou skutočnosťou, že generálne plnomocenstvo udelené žalobcom K.. R. Š., ktoré by predchádzalo substitučnej plnej moci udelenej K.. R. Š. C. Č., k návrhom na zápis zmeny, predložené nebolo. Akékoľvek úvahy, či také plnomocenstvo existovalo alebo nie, sú bez právneho významu, nakoľko súd musí postupovať, rozhodovať a vykonávať všetky ostatné úkony na základe skutočností, ktoré sú v súdnom spise (v prípade predmetného registrového konania má súd rozhodovať na základe návrhu a k nemu priložených príloh a nie na základe plnomocenstva priloženému k inému návrhu a k inej spoločnosti). V opačnom prípade by žalovaná ako orgán garantujúci spravodlivosť v SR svojmu úvahami predostieral tendencie, že súd má rozhodovať a konať v rozpore s ustanoveniami zákona (OSP a zákon o obchodnom registri) a podľa skutočností, ktoré mu (v čase rozhodovania a konania) síce nie sú známe, ale je pravdepodobnosť, že existujú. Ak totiž v čase zápisu zmien do obchodného registra súd neprihliadol na generálne plnomocenstvo zo dňa 31.05.2007, na ktoré žalovaná poukazuje a toto plnomocenstvo nebolo priložené k návrhu na zápis zmien, súd nemal inú možnosť ako odmietnuť vykonať zápis zmien z dôvodov uvádzaných v samotnej žalobe, a teda, že nemal preukázané navrhovateľovo oprávnenie konať za žalobcu. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovanej, že v prípade teoretickej neexistencie skoršieho
generálneho plnomocenstva platí, že neskôr udelené generálne plnomocenstvo konvaliduje nedostatky skôr udeleného substitučného plnomocenstva. Uvedené je absolútne v rozpore nielen s logikou, ale aj s rímsko-právnou zásadou nemo plus iuris ... (nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má). Úvaha žalovanej o tom, že ak C. Č. substitučné plnomocenstvo súdu predložil, muselo mu byť aj odovzdané a prípad, že by dané plnomocenstvo síce malo byť vyhotovené, ale nebolo odovzdané, sa javí ako nepravdepodobná, sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach. Plnomocenstvo ako jednostranný adresný úkon predsa okrem jeho písomného vyhotovenia predpokladá aj jeho doručenie, odovzdanie splnomocnenému zástupcovi. Ak bol vykonaný prvý úkon, a teda substitučné plnomocenstvo bolo zo strany K.. R. Š. vyhotovené, ale nebolo z akýchkoľvek dôvodov C.F. Č. odovzdané (ale do sféry dispozície C. Č. sa dostalo ľstivým, príp. podvodným konaním, prípadne jeho odcudzením), potom nemožno vyvodiť záver, že C. Č. bol substitučné splnomocnený K.. R. Š. na úkony, ktoré vykonal. Uvedené je rovnako predmetom trestného konania, kde bolo dokázané, že C. Č. využil neprítomnosť K.. R. Š. na to, aby vykonal všetky úkony potrebné na prevzatie obchodných podielov žalobcu v obchodných spoločnostiach, čo sa mu aj podarilo. Skutočnosť, ako sa dostal C. Č. k plnomocenstvu, však nie je pre toto konanie podstatná. Predmetom nesprávneho úradného postupu súdu ako imanentného predpokladu vzniku škody žalobcovi je to, že súd zapísal zmeny v obchodnom registri v 4 spoločnostiach v rovnakom čase a na základe rovnakého postupu súdu napriek tomu, že nedisponoval všetkými dokladmi nevyhnutnými na to, aby mohol zmeny do obchodného registra zapísať. Žalobca tiež uviedol, že nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, škoda by nevznikla, pretože hoci by C. Č. zmluvu o prevode obchodného podielu za žalobcu podpísal a v mene žalobcu ako jediného spoločníka rozhodol o odvolaní vtedajšieho a vymenovaní nového konateľa (svojej manželky) v spoločnostiach, bez uvedeného zápisu v obchodnom registri by nemohol vystupovať a konať v mene spoločnosti, inkasovať pohľadávky spoločnosti, nakladať s majetkom spoločnosti vo vzťahu k tretím osobám ako aj vo vzťahu k správnym orgánom. Skutočnosť, že žalobca si uplatnil náhradu škody v trestnom konaní, kde bola časť majetku zaistená v prospech nároku žalobcu ako poškodeného, nezakladá prekážku v uplatnení si nároku na náhradu škody voči žalovanej spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu. Nielenže ide o odlišný druh nároku a odlišný druh škody a odlišné zodpovednostné subjekty, je zrejmé, že zaistenie nepostačuje na pokrytie celého nároku na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla, a teda na strane žalobcu v žiadnom prípade nedôjde k bezdôvodnému obohateniu. Naopak, ak by si žalobca nárok na náhradu škody uplatnil až po právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní, znášal by riziko, že pohľadávka voči žalovanej by bola nevymožiteľná v dôsledku premlčania. Žalobca poukázal na skutočnosť že K.. R. Š. bola generálna plná moc zo strany žalobcu odvolaná dňa 21.09.2009, čím je tvrdenie žalovanej, že napriek tomu, že súd potrebnými dokladmi nedisponoval, z iných registrových spisov vyplýva, že také plnomocenstvo existovalo, a preto zo strany registrového súdu k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, v celom rozsahu vyvrátené. Žalovaná poukázala na účinky zmluvy o prevode obchodného podielu voči spoločnosti, avšak škoda vznikla žalobcovi práve zápisom skutočnosti do obchodného voči tretím osobám, nie voči spoločnosti samotnej. V prípade zápisu zmeny v osobách spoločníkov má rozhodnutie registrového súdu charakter tzv. osvedčujúceho rozhodnutia (zápis s deklaratórnym účinkom). Účinky takéhoto zápisu voči tretím osobám však všeobecne nastávajú až zverejnením vykonania zápisu v Obchodnom vestníku. Obchodný register tak plní voči tretím osobám funkciu materiálnej publicity, ktorá je vyjadrením účinkov zápisu údajov do obchodného registra.
4. Žalobca predložil spolu so žalobou súdu na preukázanie svojich skutkových tvrdení nasledovné listinné dôkazy: žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 01.02.2013 adresované Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, výpisy z obchodného registra spoločností, zmluvy o prevode obchodného podielu, rozhodnutie jediného spoločníka, plnomocenstvo C. Č. zo dňa 31.03.2009, znalecký posudok znalca K.. H. Z. číslo 1/2010. Žalovaná strana predložila súdu generálnu plnú moc zo dňa 31.05.2007 udelenú žalobcom K.. R. Š.. Súd zadovážil na návrh strán spisy registrového súdu, ktorým bol Okresný súd Bratislava I, t. č. Okresný súd v Prešove sp. zn. X C. XXX/XXXX, X C. XXX/XXXX, X C. XXX/XXXX, X C. XXX/XXXX, obžalobu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 07.10.2015 sp. zn. U. XX/XX/XXXX-XXX, uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 09.07.2010 sp. zn. U. XX/XX-XX a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca bol jediným spoločníkom v spoločnostiach GLANCE HOUSE, s.r.o., AXTON Invest, s.r.o., AXTON, s.r.o. a VR Invest, s.r.o. Pri každej z týchto spoločností vykonal Okresný súd Bratislava I ako registrový súd zmeny zapísaných údajov v časti spoločníka a konateľa. Registrový súd zmeny zapísal na základe rozhodnutia jediného spoločníka, v mene ktorého konal C. Č., a ktorý rozhodol o odplatnom prevode obchodných podielov v prospech E. Č., o menovaní E. Č. ako konateľky spoločností a odvolaní dovtedajších konateľov spoločností,
ako aj na základe zmlúv o odplatnom prevode obchodných podielov uzatvorených medzi žalobcom zastúpeným C. Č. ako prevodcom a E. Č.Í. ako nadobúdateľkou. C. Č. predložil súdu substitučné plnomocenstvo zo dňa 31.03.2009 podpísané K.. R. Š.. C. Č. tiež priložil k návrhom na zápis zmien do obchodného registra generálne plnomocenstvo od žalobcu pre K.. R. Š. zo dňa 21.09.2009 (t.j. datované neskôr ako jeho substitučné plnomocenstvo). Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 09.07.2010 sp. zn. U. XX/XX-XX boli zaistené majetkové práva obv. E. Č.Í. v právnickej osobe spoločnosti GLANCE HOUSE s.r.o., IČO: 36 796425 a majetkové práva spoločnosti GLANCE HOUSE s.r.o., IČO: 36 796 425 na majetku vlastníka GLANCE HOUSE s.r.o., nehnuteľnostiach na liste vlastníctva č. XXXX, liste vlastníctva č. XXXX, liste vlastníctva XXXX v katastrálnom území F., v obci F.Á., I. L. a súčasne prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry zakázala obvinenej E. Č.Ž. s majetkom nakladať. Dňa 07.10.2015 pod sp. zn. U. XX/XX/XXXX-XXX podala prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky obžalobu na obvinených C. Č.Ž. a E. Č. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. l, 4 písm. a Trestného zákona.
5. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z. z. účinný od 1. januára 2013 z dôvodu, že keďže prechodné ustanovenia zákona č. 412/2012 Z. z. neustanovujú inak, platí pre určenie príslušného orgánu zásada lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší skorší). Uvedené je prejavom základnej zásady uplatňovanej v procesnom práve, podľa ktorej na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu (II. ÚS 249/05).
Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 514/2003 Z. z.
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z.
1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. (2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. (3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 zákon č. 514/2003 Z. z.
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
6. V prejednávanej veci nebolo sporné, že orgánom konajúcim v menej štátu je Ministerstvo spravodlivosti republiky v zmysle § 4 ods. l písm. a/ Zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobca sa domáhal od žalovanej náhrady škody vo výške 6.815.865 EUR, titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I, ktorý ako registrový súd zapísal zmeny v obchodnom registri na základe rozhodnutia jediného spoločníka, v mene ktorého konal C. Č., a ktorý rozhodol o odplatnom prevode obchodných podielov v prospech E. Č., o menovaní E. Č.I. ako konateľky spoločností a odvolaní dovtedajších konateľov spoločností, ako aj na základe zmlúv o odplatnom prevode obchodných podielov uzatvorených medzi žalobcom zastúpeným C. Č. ako prevodcom a E. Č. ako konateľky spoločností a o odvolaní dovtedajších konateľov spoločností. Uplatnená náhrada škody spočíva v samotných obchodných podieloch, ako aj v majetku spoločností, o ktorý C. Č. spoločnosti pripravil bez primeraného protiplnenia. Súd skúmal nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, ktorý má spočívať v nezákonnom zápise zmien v obchodnom registri a vydaniu potvrdení o vykonaní zápisov zmien údajov zapísaných v obchodnom registri.
Podľa § 6 Zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vykonania zápisu zmien v obchodnom registri
(1) Registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len "zápis") z predložených listín preverí, či a) návrh na zápis podala oprávnená osoba,
b) je návrh na zápis úplný,
c) sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom,
d) sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom, 1)
e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh,
f) bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona 6d) nepodliehajú poplatkovej povinnosti.
(2) Za neúplný sa považuje návrh na zápis, a) ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom,
b) v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom, 3)
c) v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon 3) neustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra,
d) ktorý je nezrozumiteľný.
(3) Ak návrh na zápis okrem údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, 3) obsahuje aj údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon 3) neustanovujú, že sa zapisujú do obchodného registra, na tieto údaje sa neprihliada.
Podľa § 7 ods. 3/ Zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri pred zápisom spoločnosti s ručením obmedzeným registrový súd okrem skutočností podľa § 6 z predložených listín preverí aj to, či a) spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina obsahuje náležitosti podľa osobitného zákona, 10)
b) v spoločenskej zmluve nie je uvedených viac ako 50 spoločníkov,
c) výška základného imania, výška vkladu každého spoločníka a výška splateného vkladu každého spoločníka uvedená v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine je v súlade s osobitným zákonom, 11)
d) spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je jediným zakladateľom spoločnosti, má viac spoločníkov,
e) fyzická osoba, ktorá je jediným zakladateľom spoločnosti, nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným,
f) spoločenskú zmluvu podpísali všetci spoločníci a či je pravosť podpisov všetkých spoločníkov na spoločenskej zmluve osvedčená; ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, či podpísal zakladateľskú listinu a či pravosť jeho podpisu na zakladateľskej listine je osvedčená.
Podľa § 8 Zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri
(1) Ak sú splnené podmienky podľa § 6 a 7, registrový súd vykoná zápis v lehote piatich pracovných dní od doručenia návrhu na zápis. V prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností registrový súd vykoná zápis, ak sú splnené podmienky podľa § 7 ods. 16, v lehote 30 dní od podania návrhu na zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, registrový súd zapíše údaj k tomuto dňu. Ak registrový súd vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, registrový súd zapíše navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu. Proti vykonaniu zápisu v súlade s návrhom na zápis nie sú prípustné námietky.
(2) O vykonaní zápisu navrhovaných údajov vydá registrový súd potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi. V potvrdení sa uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise navrhovaných údajov vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi.
(3) Ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7, registrový súd zápis nevykoná. O tejto skutočnosti registrový súd upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej len "oznámenie").
(4) Oznámenie má listinnú podobu a obsahuje uvedenie presných nedostatkov návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania zápisu, ako aj poučenie o možnosti podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu (ďalej len "námietky"). Oznámenie sa odošle alebo vydá navrhovateľovi bez zbytočného odkladu po uplynutí lehoty podľa odseku 1.
(5) Lehota na podanie námietok je 15 dní odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. Pri rozhodovaní o námietkach postupuje registrový súd podľa osobitného zákona. 16)
7. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, 2. že poškodenému vznikla škoda, 3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom. Žalobca v predmetnom konaní za nesprávny úradný postup označil postup Okresného súdu Bratislava v konaní o zápise zmien v obchodnom registri. Žalobca požadoval od súdu v civilnom konaní prieskum toho, či Obvodný súd Bratislava I vykonal zápisy zmien v zapísaných údajov o jednotlivých spoločnostiach v súlade s právnymi predpismi. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej strany, že takýto prieskum činnosti registrového súdu nepovažuje v konaní o náhradu škody za možný. Zápis zmien údajov znamenal účinky predpokladané právnym poriadkom, pričom zápis údajov v obchodnom registri vyvolal účinky spojené s materiálnou publicitou obchodného registra. Nie je prípustné, aby súd v konaní o náhradu škody dospel k iným záverom ako registrový súd, keďže by dospel k záverom rozporným s údajmi zapísanými v obchodnom registri.
8. Zákon nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
9. Rovnako zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom.
10. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009).
11. Súd v konaní o nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. určitý postup orgánov štátu nemôže posudzovať z hľadiska nesprávneho úradného postupu. Obsahom týchto rozhodnutí sa môže zaoberať jedine príslušný orgán pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a ktorého výsledkom je súd v občianskom súdnom konaní viazaný. Pri opačnom výklade, by došlo zo strany súdov rozhodujúcich v rámci civilného procesu k neprípustnému zásahu do výkonu pôsobnosti orgánov štátu, súd preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca má možnosť domáhať sa zrušenia zápisu údajov v obchodnom registri v konaní podľa ust. 278 písm. c/ zák. č. 161/2015 (Civilný mimosporový poriadok).
12. Žalovaná strana na pojednávaní konanom dňa 8.9.2016 vzniesla námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že ak došlo k vzniku škody, táto škoda nevznikla žalobcovi ako bývalému spoločníkovi jednotlivých spoločností ale vznikla jednotlivým spoločnostiam, ktoré sú samostatnými právnymi subjektami. Z opatrnosti žalovaná strana vzniesla námietku premlčania. Súd sa zaoberal týmito námietkami žalovanej strany a tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Súd bol toho názoru, že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby a žaloba bola podaná v zákonnej lehote ustanovenej v § 19 Zák. č. 514/2003 Z. z.. Žalobca v priebehu konania navrhol doplniť dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky, ktorému súd uloží vyčísliť škodu na obchodných podieloch žalobcu v jednotlivých štyroch spoločnostiach v dôsledku prevodov majetku, ktoré nastali po zápise v obchodom registri. Súd v zmysle § 185 CSP rozhodol, že žalobcom navrhovaný dôkaz nevykoná z dôvodu, že ho považoval za nehospodárny z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu štátu ani príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom, preto návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znalcom z odboru ekonomika zamietol.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 CSP, v zmysle zásady úspechu strany vo veci. Žalovaná strana v konaní mala plný úspech, avšak žiadne trovy jej nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.