Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/58/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: CASH COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, zast. AK HERCEG, s. r. o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: A. Č., U.. XX.X.XXXX, F. R. Ľ.. Š. XXX/XX, XXX XX M., zast. Podhorský & Partners s. r. o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 3.486,64 eur s prísl.,

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť 3.486,64 eur, zmluvný úrok 18,40 % ročne zo sumy 3.125,67 eur od 5.7.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.125,67 eur od 5.7.2011 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že dňa 3.11.2006 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a. s. (v skratke SLSP, a. s.) so žalovaným Zmluvu č. 0222730455 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 1.8.2012 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní účinné od 1.2.2006 (ďalej len „Úverové podmienky“) a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne (ďalej len „Sadzobník poplatkov“). Na základe Zmluvy poskytla SLSP, a. s. žalovanému úver 1.659,70 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 45,61 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený 20.12.2006 a konečná splatnosť úveru bola určená 20.10.2011. Splatnosť splátok bola dohodnutá vždy k 20. dňu v mesiaci. Strany si dohodli poplatok za správu úveru 1,99 eur mesačne. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá 18,40 % ročne. RPMN si strany dohodli vo výške 23,80 eur ročne. Žalovaný využil možnosť čerpať úver od SLSP, a. s., avšak podmienky splácania riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním dlhu do omeškania. SLSP, a. s. vznikla tak pohľadávka voči žalovanému na sumu celkom 3.486,64 eur, pričom táto suma pozostáva z istiny 3.125,67 eur a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia pohľadávky, t. j. do 26.10.2010. SLSP, a. s. postúpila túto pohľadávku spoločnosti Havel, Holásek & Partners na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 21.10.2010. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners listom z 27.10.2010 požiadala SLSP, a. s. o písomné udelenie povolenia na postúpenie pohľadávok na tretí subjekt. SLSP, a. s. dňa 5.11.2010 tento súhlas udelila. Havel, Holásek, & Partners a žalobca uzatvorili dňa 1.12.2010 Zmluvu o postúpení pohľadávok s účinnosťou ku dňu 1.12.2010. V Prílohe č.1 k tejto Zmluve o postúpení pohľadávok je pod č.338 uvedená aj pohľadávka voči žalovanému. Na základe uvedeného prešla na žalobcu pohľadávka zo Zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Žalobca v zmysle § 53 ods. 8 O. z. listom zo 14.6.2011 upozornil žalovaného na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ak žalovaný neuhradí omeškané

splátky v stanovenej lehote 15 dní a to podľa článku 7.6 Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný omeškané splátky v stanovenej lehote neuhradil. Následne žalobca v zmysle čl. 7.6 Všeobecných obchodných podmienok vyhlásil listom zo 4.7.2011 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 4.7.2011 a vyzval žalovaného na uhradenie celej jeho pohľadávky. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi nesplnil. Žalobca uviedol, že zaslanie písomnej výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou na postúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt, ktorý nie je bankou. Poukázal na to, že žalovaný súhlasil s postúpením pohľadávky, čo vyplýva z článku 19.16 Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 1.8.2002 v účinnom znení k 1.1.2006: „Klient banky súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v tejto súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu“. S ohľadom na znenie čl. 19.16 Všeobecných obchodných podmienok je otázka hlbšieho výkladu v § 92 ods. 8 Zákona o bankách právne irelevantná. Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou Zmluvy č. 0222730455 z 3.11.2006. Žalovaný poukázal aj na to, že relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R119/2003). Žalovaný tiež poukázal na to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.

2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil Zmluvu č. 0222730455 zo dňa 3.11.2006, Všeobecné obchodné podmienky SLSP, a. s. účinné ku dňu podpisu zmluvy, Úverové podmienky, výpis z bankovej knihy, oznámenie o postúpení pohľadávky z 12.11.2010, oznámenie o postúpení pohľadávky z 3.1.2011.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný. Pri postúpení pohľadávky SLSP, a. s. ako banka a pôvodný veriteľ musel sa pri postúpení pohľadávky riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky aj ustanovením § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak za splnenia určitých podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (účinného v čase postúpenia pohľadávky) Citovaný odsek 8 charakterizujú nasledovné aspekty: 1. Postupiteľnosť pohľadávky. 2. Predchádzajúca písomná výzva klientovi. 3. Omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní. 4. Postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní (splatné pohľadávky). 5. Postupiteľnosť aj tretej osobe. 6. Nevyžaduje sa súhlas klienta. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 O. z. a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 O. z., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nemal oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keďže nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách. Na pojednávaní uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení . Poukázal na to, že predmetom tohto sporu je spotrebiteľský právny vzťah, ktorý podlieha režimu Občianskeho zákonníka. U žalobcu je nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby. Pri postúpení pohľadávky zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu došlo k porušeniu zákona o bankách v § 92 ods. 8, ktorý je lex specialis a ktorého porušenie je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Poukázal na to, že žalobca by musel preukázať, že došlo k písomnej výzve banky, k jej odoslaniu, k jej doručeniu žalovanému. Pokiaľ ide o mimoriadnu splatnosť, túto mohla vyhlásiť len Slovenská sporiteľňa a nebolo možné vyhlásiť mimoriadnu splatnosť až po postúpení pohľadávky. Pohľadávka nebola spôsobilá na postúpenie a ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky k žalobcovi. K oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010 došlo ex post a toto oznámenie nesplňuje podmienky písomnej výzvy § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorá mala predchádzať tomuto oznámeniu. Poukázal na písomné znenie § 92 ods. 8 zákona o bankách „Ak je napriek písomnej výzve banky..." Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie písomnej výzvy, ktorá bola dôležitá pre postúpenie pohľadávky banky.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

5. SLSP, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 3.11.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0222730455 (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému spotrebný úver 50 000 Sk, t. j. 1659,69 eur, s úrokom 18,40 % ročne. Ďalej bolo dohodnuté: Poplatok za správu úveru v sume 60 Sk, t. j. 1,99 eur, výška splátky 1374 Sk, t. j. 45,61 eur. splatnosť prvej splátky 20.12.2006, počet splátok 59, vždy k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.10.2011, splatnosť úrokov mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca, RPMN 23,80 %.

6. Podľa čl. 1. bodu 1 Zmluvy, predmetom zmluvy je poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Dlžník je povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve.

7. Podľa bodu 7.6.1 písm. a) VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti, alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny, alebo úrokov, ktoré trvá viac ako desať dni, banka je oprávnená ( a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

8. V oznámení z 12.11.2010 oznamovala SLSP, a. s. žalovanému postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 222730455 na Havel & Holásek s.r.o.. Oznámenie prevzal žalovaný 8.12.2010.

9. Havel & Holásek s. r. o. oznamoval žalovanému listom z 3.1.2011 postúpenie pohľadávky zo Zmluvy č.222730455 na žalobcu. Oznámenie bolo doručované žalovanému na adresu M., Ľ. Š. XX, zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, vrátila sa späť Havel & Holásek s. r. o..

10. V oznámení zo 14.6.2011 žalobca, upozorňuje žalovaného, že je v omeškaní so splátkami vyplývajúcimi zo Zmluvy a upozorňuje na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru podľa čl. 7.6.1 Všeobecných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s..

11. V oznámení zo 4.7.2011 oznamuje žalobca žalovanému, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 4.7.2011, čím sa celá pohľadávka stala splatnou. Oznámenie bolo doručované žalovanému na adresu Ľ. Š. XX, M. a zásielka sa vrátila žalobcovi s poznámkou adresát neznámy.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

14. Podľa § 502 ods. 1 vety prvej a druhej Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

15. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

16. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

17. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, t.j. v znení platnom a účinnom ku dňu 2.11.2006 (ďalej len

zák. č. 258/2001 Z. z.), na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a hradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

19. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

20. Podľa § 39 O. z, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 52 ods. 1 O. z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 O. z., (v znení účinnom od mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 O. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 O. z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

25. Podľa § 53 ods.5 O.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. l O. z., Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27. Podľa § 524 ods. 1 O. z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa § 524 ods. 2 O. z., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa § 525 ods. 1 O. z. v znení platnom a účinnom k 27.6.2012, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

30. Podľa § 525 ods. 2 O. z., v znení platnom a účinnom k 27.6.2012, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

31. Podľa § 559 ods. 1 O. z., splnením dlh zanikne.

32. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom

33. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

34. Žalobca preukázal, že právnemu predchodcovi žalobcu Slovenskej sporiteľni, a.s. vznikla voči žalovanému pohľadávka na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0222730455 uzavretej medzi SLSP, a. s. a žalovaným 3.11.2006. Žalobca si v tomto súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému pohľadávku, ktorá mu bola postúpená spoločnosťou Havel & Holásek, s. r. o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 1.12.2010, ktorú žalobca ako postupník uzavrel s uvedenou spoločnosťou ako postupcom a ktorá bola spoločnosti Havel & Holásek ako postupníkovi postúpená spoločnosťou SLSP, a. s. ako postupcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 s účinnosťou 26.10.2010. Žalobca si pohľadávku uplatňuje v sume 3486,64 eur spolu so zmluvným úrokom 18,40 % ročne zo sumy 3125,67 eur od 5.7.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3125,67 eur od 5.7.2011 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že úver sa stal splatným 4.7.2011, keď žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

35. Záväzkovo-právny vzťah na základe predmetnej úverovej zmluvy je tzv. absolútnym obchodom, to však nevylučuje možnosť, že svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu. Na základe predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere veriteľ ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania sa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi, ktorým je fyzická osoba, spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Uzavretá Zmluva o splátkovom úvere spĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 2, § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia tejto zmluvy a spĺňa aj definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. l, 3, 4 O.z..

36. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej O. z. sú účinné od 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred ich účinnosťou.

37. Súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku NS SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 4MCdo 14/2014,v ktorom vyslovil právny názor, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a § 52 ods. 2 vety tretej O. z. sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto zákonných ustanovení. Súd poukazuje na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú preukážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

38. Medzi stranami sporu je sporným, či žalobca má alebo nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku v zmysle podanej žaloby v tomto konaní.

39. Žalobca aktívnu legitimáciu v konaní preukazoval tým, že postupcovia na základe vyššieuvedených Zmlúv o postúpení pohľadávok oznámili žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu na postupníka. Ohľadne toho žalobca predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010 a oznámenie postúpenia pohľadávky zo dňa 3.1.2011. Žalobca súdu predložil aj doručenky, z ktorých vyplýva, že doručenie obidvoch oznámení o postúpení pohľadávok možno považovať za doručené žalovanému. Oznámenie z 12.11.2010 si prevzal 8.12.2010. Oznámenie z 3.1.2011 mu bolo uložené na pošte, pričom v odbernej lehote si ho neprevzal, takže sa dostalo do sféry jeho dispozície a možno ho považovať za doručené. Právnu účinnosť oznámenia o postúpení pohľadávky je potrebné posudzovať podľa § 45 ods. 1 O. z., v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa adresát aj skutočne zoznámil s obsahom úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak urobiť.

40. Žalobca poukázal na to, že v zmysle judikátu R 119/2003 (týka sa rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 210/2001 z 11.6.2003), relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, pričom dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Žalobca poukázal na to, že dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Prihliadnuc na obsah toho judikátu je možno vyvodiť záver, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky aj bez ďalšieho (bez pripojenia zmluvy o postúpení pohľadávky) zakladá aktívnu legitimáciu postupníka.

41. Ustanovenie § 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, má svoj zásadný význam na riešenie otázky splnenia dlhu. Splnenie dlhu v súlade s citovaným ustanovením môže nastať dokonca i v prípade, keď predmetná pohľadávka už nepatrí postupcovi, keďže ju medzičasom zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil postupníkovi, avšak postúpenie pohľadávky ešte nebolo oznámené, resp. preukázané dlžníkovi, ako to vyžaduje citovaná právna úprava. V takomto prípade ide o výnimku z princípu zániku záväzku jeho splnením veriteľovi (§ 488, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Táto úprava (§ 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka) spolu s úpravou v § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení) je premietnutím zásady ochrany dobrej viery dlžníka, t.j. aby nebol poškodený, ak konal v dôvere v doterajší záväzkový vzťah, resp. v dôvere aj v postupcove oznámenie o postúpení pohľadávky. Zmyslom takejto ochrany dobrej viery dlžníka je vylúčiť, aby dlžník bol v budúcnosti nútený opätovne plniť postupcovi, resp. od postupníka vymáhať spätne plnenie mu poskytnuté z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky.

42. Podľa § 526 ods.2 O.z., ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. To však neznamená, že sa dlžník nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. V spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc) sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a v konkrétnom prípade aj obsolentnosť ust. § 525 ods. 2 Obč. zák. (keďže k tejto úprave by sa nemohlo prihliadnuť). Súd poukazuje na právny názor, ktorý bol vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2009 pod č. k. 1Cdo/76/2007.

43. Žalobca si uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o splátkovom úvere č. 0222730455 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným. Súd v rámci poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľa aj s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., má oprávnenie skúmať i platnosť postúpenia pohľadávky z tejto spotrebiteľskej zmluvy zo SLSP, a. s. na postupníka Havel & Holásek s. r. o. a z Havel & Holásek s. r. o. ako postupcu na postupníka, žalobcu. Medzi stranami sporu nie je sporným, že došlo k uzavretiu vyššieoznačených Zmlúv o postúpení pohľadávky. Je však medzi nimi sporné, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky SLSP, a. s. voči žalovanému, ak pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 SLSP, a. s. nevyzvala písomne žalovaného na splnenie dlhu, a či pre platné postúpenie pohľadávky SLSP, a. s. sa vyžadovalo splnenie zákonných podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

44. Súd pri rozhodovaní dospel k záveru, že pre platné postúpenie pohľadávky postupcu voči dlžníkovi na postupníka vyžaduje sa splnenie zákonných podmienok podľa § 524 a nasl. O. z. a keď je postupcom banka, vyžaduje sa aj splnenie zákonných podmienok podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2012 Z. z. o bankách. Ustanovenie § 525 O. z. určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť dovolené, ale len za určených zákonných podmienok. Podľa § 525 ods. l O. z. nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Za takýto druh pohľadávky je potrebné považovať aj pohľadávku banky voči klientovi, ktorá je predmetom postúpenia na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 21.10.2010 medzi SLSP, a. s. a Havel & Holásek s. r. o.. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo vymedzené v ust. §89 a nasl. uvedeného zákona. Tieto požiadavky a povinnosti vyplývajú pre banku priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám a povinnostiam nepodlieha, sa tak podstatným obsahom mení obsah právneho vzťahu medzi právnym nástupcom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom, ktorý bol medzi pôvodným veriteľom (bankou ako postupcom) a dlžníkom. Z uvedeného dôvodu je potom potrebné vychádzať z toho, že ust. § 525 ods. l O. z. bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na zákonné obmedzenie podľa § 92 ods.8 zák. č. 483/2001 Z. z. môže banka platne postúpiť jej pohľadávku len za splnenia tam uvedených podmienok, ak klient riadne a včas nesplní čo i len časť svojho záväzku voči banke, ak na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku bol klient bankou písomne vyzvaný a ak klient je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní. V prípade, ak podmienky v zmysle § 92 ods.8 uvedeného zákona nie sú splnené, nie je následne možné považovať právny úkon postúpenia pohľadávky za platný a táto pohľadávka je nepostupiteľná z dôvodu, že tejto skutočnosti bráni ust. § 525 ods. l O. z. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom je svojím obsahom a účelom v rozpore s ust. § 39 O. z.

45. S poukazom na to, že postupcom na základe Zmluvy o postúpení bola banka, pre platnosť Zmluvy o postúpení sa vyžadovalo splnenie určených podmienok aj podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Písomná výzva banky klientovi právne účinným spôsobom je nevyhnutným predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu bez súhlasu klienta v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Písomná výzva sa vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky aj v prípade, že súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. V prípade ak súčet omeškaní presahuje jeden rok, je to len dôvodom, pre ktorý banka môže pohľadávku postúpiť bez súhlasu klienta v prípade, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Nie je to dôvodom pre to, aby banka nebola povinná písomne vyzvať klienta k úhrade pred postúpením pohľadávky. Žalobca v konaní nepreukázal, že SLSP, a. s. právne účinným spôsobom písomne žalovaného vyzvala na splnenie dlhu pred tým, ako pohľadávku postúpila na základe zmluvy o postúpení z 21.10.2010 na spoločnosť Havel & Holásek s. r. o.. Žalobca v konaní nepredložil písomnú výzvu postupcu na úhradu dlžnej sumy adresovanú žalovanému ani doklad o doručení takejto písomnej výzvy žalovanému. Už nepreukázaním písomnej výzvy postupcu žalovanému na úhradu dlhu ako nevyhnutnej podmienky, ktorá sa v každom prípade vyžaduje pre postúpenie pohľadávky bez súhlasu klienta, nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. pre to, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany SLSP, a.s. ako postupcu na Havel & Holásek s. r. o ako postupníka. Nie je preto možné považovať za platné postúpenie tejto pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi SLSP, a. s.

a Havel & Holásek s. r. o. uzavretej medzi nimi 21.10.2010. Nemohlo následne dôjsť ani k platnému postúpeniu tejto pohľadávky zo strany Havel & Holásek s. r. o. na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Havel & Holásek s. r. o. a žalobcom 1.12.2010.

46. Včl.19.16 Všeobecných podmienok je ustanovenie, že klient banky súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v tejto súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu. Súd považuje túto zmluvnú podmienku upravenú v čl. 19.16 Všeobecných podmienok za neprijateľnú. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá, bola predpripravená a spotrebiteľ jej obsah nemohol ovplyvniť. Súčasne spôsobuje aj značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Kým banka môže svoje pohľadávky postúpiť na tretiu osobu bez obmedzenia, klient, môže svoju pohľadávku voči banke postúpiť výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Uvedená zmluvná podmienka ako neprijateľná je neplatná aj s poukazom na § 53 ods.5 O.z.. Spotrebiteľ si tým zhoršuje svoje postavenie, keď uvedená zmluvná podmienka umožňuje banke postúpiť pohľadávku bez akýchkoľvek obmedzení, a bez dodržania postupu pri postúpení pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

47. Z vyššieuvedených dôvodov žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na zaplatenie 3.486,64 eur s príslušenstvom, uplatneného v žalobe. Súd preto žalobu zamietol.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Vzhľadom na to, že žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech, súd rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.