Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-236-2016.pdf
PDF · 69.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/236/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. S., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 2.11.2016, č.k. 8Nt/3/2016-27, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.2.2017, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. S., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 2.11.2016, č.k. 8Nt/3/2016-27 súd rozhodol tak, že podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. S. na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 2T/178/2011, odsúdeného pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona zamietol, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že dôvody obnovy konania sú dané v dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS. 106/2011 o uplatnení asperačnej zásady podľa Trestného zákona. Prvostupňový súd v spojitosti s rozhodnutím odvolacieho súdu v minulosti vytvoril priestor pre právnu neistotu odsúdeného v otázke spravodlivosti a primeranosti trestu, ktorý mu bol uložený. V dôsledku uvedeného sa odsúdený domnieva, že došlo k uloženiu neprimerane vysokého trestu a že rozpor s predmetným nálezom ústavného súdu nebol odstránený. Je presvedčený o neprimeranosti uloženého trestu a jeho nedostatočnej individualizácii vo vzťahu k jeho osobe, ako aj k okolnostiam a následkom trestných činov, za ktoré bol odsúdený. V obnovenom konaní je nevyhnutné, aby sa súd s uvedenými skutočnosťami riadne vysporiadal a následne uložil primeraný znížený a individualizovaný trest v rámci zákonných trestných sadzieb. Domnieva sa, že vyššie uvádzaný nález Ústavného súdu a jeho novy výklad príslušných ustanovení Trestného zákona je skutočnosťou súdu skôr neznámou aj je spôsobilý odôvodniť, že pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa a teda podmienky obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného zákona sú splnené. Navrhol, aby tunajší súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil a obnovu konania povolil.
Prokurátor sa práva podať sťažnosť vzdal.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia považuje sťažnostný súd za správne a zákonné, keď prvostupňový súd na rozhodnutie návrhu na povolenie obnovy konania nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktoré riadne predvolal odsúdeného, dal jemu i obhajcovi možnosť sa k veci vyjadriť a rovnako vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Vykonané dokazovanie potom prvostupňový súd vyhodnotil správnym spôsobom. Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodoval o žiadosti odsúdeného na povolenie obnovy konania. Odsúdený svoj návrh odôvodnil tým, že sa má prvostupňový súd opätovne zaoberať znížením trestu, ktorý mu bol uložený, nakoľko tento mu nebol po predchádzajúcej obnove konania znížený v súlade s nálezom ústavného súdu ohľadom asperačnej zásady, keďže mu bol znížený len o 12 mesiacov a súd mu mal znížiť trest o 20 mesiacov a 15 dní.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne popísal históriu trestného konania, vedeného proti odsúdenému A. S. na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 2T/178/2011. Stručne možnosť zopakovať, že prvýkrát bol odsúdený v tomto konaní uznaný za iného rozsudkom Okresného súdu Piešťany v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave v roku 2012, pričom mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. V roku 2014 bola uznesením Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou 2Nt/18/2014 povolená obnova tohto konania, v rámci ktorej bol pôvodný rozsudok zrušený v časti výroku o treste. Dôvodom na povolenie obnovy konania bol nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28. 11. 2012. Po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania bol odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 26. 1. 2015 spisová značka 2T/178/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 14. 4. 2015 spisová značka 3To/25/2015 uložený úhrny trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok, ktorým zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania tým, že otázka nesúladu asperačnej zásady s ústavou Slovenskej republiky, ktorá bola vyslovená vo vyššie uvedenom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, bola odsúdenému už raz zohľadnená a to vyššie uvedeným uznesením Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou 2Nt/18/2014. Podľa prvostupňového súdu nebolo teda preukázané, že by vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by bol pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. S uvedeným záverom prvostupňového súdu je treba v plnej miere súhlasiť. Dôvody, ktoré vo svojej sťažnosti uvádza obhajca odsúdeného nemajú žiaden vzťah k správnosti alebo zákonnosti napadnutého
uznesenia. V rámci konania o povolení obnovy konania, nie je možné skúmať ani posudzovať primeranosť trestu, ktorý bol odsúdenému uložený vyššie citovanými rozhodnutiami Okresného súdu Piešťany a Krajského súdu v Trnave. Skúmať uvedenú otázku je v danom prípade možné iba v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch. V súlade s názorom prvostupňového súdu, sťažnostný súd uvádza, že odsúdený ani vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, ani vo svojej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania, resp. v sťažnostnom konaní zrušenie napadnutého uznesenia. Preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.